Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/156/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201134 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201134.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Nory Majerníkovej a JUDr. Renáty Janákovej v právnej veci žalobcu: T. T., O. 3, O., právne zastúpený advokátkou: JUDr. Ingrid Repková, Ružová 33, Košice proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Drieňová 22, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-OP2-2013/008638/TIG zo dňa 5.4.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.6.2013 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného SVS-OP2-2013/008638/TIG zo dňa 5.4.2013 v spojení s rozhodnutím Obvodného úradu v Košiciach č. OBU-KE-OVVS3-2013/01171 zo dňa 14.1.2013. V žalobe uviedol, že Obvodný úrad v Košiciach rozhodnutím č. OBU-KE-OVVS3-2013/01171 zo dňa 14.1.2013 zastavil konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a) priestupkového zákona, ktorého sa mal dopustiť obvinený IG.. E. C., bytom I. XX, C. tým, že dňa 28.9.2012 v čase okolo 17:25 hod. na ulici F. X v C. mal vulgárne vynadať žalobcovi, čím mu mal ublížiť na cti tým, že ho mal uraziť. Konanie prvostupňového orgánu bolo zastavené z dôvodu, že spáchanie skutku nebolo obvinenému T.. E. C. preukázané. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací orgán napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil na nové konanie. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 5.4.2013 odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie Obvodného úradu v Košiciach zo dňa 14.1.2013 potvrdil. Žalobca tvrdí, že preskúmavané rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, keď konanie prvostupňového orgánu bolo zastavené z dôvodu, že spáchanie skutku nebolo obvinenému T.. E. C. preukázané. Prvostupňový správny orgán pri prešetrovaní priestupku vychádzal z výpovede obvineného T.. E. C., ktorý spáchanie skutku poprel, ďalej z výpovede žalobcu, ktorý tvrdí, že skutok sa stal, z výpovede manželky M.. C., ktorá potvrdila výpoveď žalobcu a z výpovede manželky T.. Ľ. C., ktorá potvrdila výpoveď obvineného tak, že skutok sa nestal. Žalobca na preukázanie svojho tvrdenia navrhoval v konaní prvostupňovému orgánu vypočuť svedka - pani I., ktorá sa v tom čase nachádzala v dome a ktorá sa mohla k prejednávanej veci vyjadriť. Prvostupňový orgán navrhovaného svedka vo veci nevypočul, nakoľko nie je presvedčený, či by výpoveď svedkyne bolo možné považovať za vierohodnú, nakoľko sa jedná o matku svedkyne W. C., bývalej manželky obvineného. Žalobca má za to, že povinnosťou správnych orgánov vo veci vykonať dokazovanie, čo žalované správne orgány opomenuli a nevykonali. Z tohto dôvodu navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave obe preskúmavané rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 16.7.2013 uviedol, že správny orgán pri vydaní rozhodnutia vychádzal z výpovede obvineného T.. E. C., ktorý spáchanie skutku poprel, odmietol sa navrhovateľovi ospravedlniť za slová, ktoré mu nepovedal a z výpovede navrhovateľa T. T., ktorý trvá na podanom návrhu. Tento pociťoval ujmu na cti z výpovede svedkov, ktoré sú rozporné, svedkyňa obvineného potvrdila jeho verziu a svedkyňa navrhovateľa naopak verziu opačnú. Preto správny orgán považoval tieto výpovede za účelové. Správny orgán nemal k dispozícii žiadne iné dôkazné prostriedky, teda nebolo možné preukázať pravdivosť a hodnovernosť účastníkov konania a svedkov. Z uvedeného dôvodu správny orgán dospel k záveru, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému z priestupku jednoznačne preukázané, pretože nebolo možné dospieť k záveru o tom, či skutok spáchal obvinený tak, ako to uvádza navrhovateľ. Správnemu orgánu sa nepodarilo odstrániť rozpory vo výpovediach obvineného a jeho svedkyne na jednej strane a navrhovateľa a jeho svedkyne na druhej strane. Správny orgán nemal dostatočne preukázané, že sa skutku obvinený dopustil tak, ako to navrhovateľ uviedol. Rozhodnutie o uznaní viny možno vydať len vtedy, ak sú odstránené všetky pochybnosti o vine obvineného a z vykonaných dôkazov záver o vine jednoznačne vyplýva. Správny orgán nespochybňoval výpoveď navrhnutej svedkyne I. z titulu jej príbuzenského pomeru k priateľke navrhovateľa a bývalej manželke obvineného, ale správny orgán má za to, že jej vypočutie by nijako neprispelo k úplnému, presnému a spoľahlivo zisteného stavu veci. V prípade jej výpovede v prospech kohokoľvek z účastníkov konania by táto skutočnosť nemala nijaký vplyv na rozhodnutie vo veci. Rozpory v tvrdeniach jednotlivých strán sporu nemožno odstrániť uvažovaním o počte svedkov na ich stranách, ktorí by potvrdili verziu niektorej z nich. Správny orgán postupoval správne, keď v odôvodnení uviedol, že túto svedkyňu nepovažoval za potrebné vypočuť, pretože všetci súhlasne potvrdili, že v čase spáchania skutku bola vnútri v dome. Správny orgán nevykonal tento dôkaz s ohľadom na to, že sa mu javil ako nepotrebný. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave žalobu ako neodôvodnenú v celom rozsahu zamietol. III. Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy ( §244 ods. 2 OSP). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu práva, právom chránené záujmy, alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 OSP). Súdna ochrana fyzickým a právnickým osobám aj v rámci správneho súdnictva môže byť poskytnutá len spôsobom a za podmienok stanovených zákonom. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide. Predpokladom postupu súdu podľa druhej hlavy piatej časti OSP (rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) je, aby pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní, išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 OSP). Podľa § 250 ods. 2 veta prvá OSP, žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Podľa ust. § 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje, alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. Podľa ust. § 49 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, priestupku sa dopustí ten, kto inému ublíži na cti tým, že ho urazí, alebo vydá na posmech. Podľa ust. § 76 ods. 1 písm. c) citovaného zákona, správny orgán konanie o priestupku zastaví, ak sa v ňom zistí, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané. IV. Úlohou súdu v preskúmavanej veci bolo preskúmať rozhodnutie žalovaného zo dňa 5.4.2013, ktorým žalovaný správny orgán rozhodujúc o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Obvodného úradu Košice, odboru všeobecnej vnútornej správy č. ObU-KE-OVVS3-2013/01171 2012/2509/Kum zo dňa 14.1.2013 rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a vyššie uvedené rozhodnutie Obvodného úradu Košice, odboru všeobecnej vnútornej správy potvrdil. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že na základe navrhovateľom (žalobcom) podaného návrhu na Obvodnom oddelení Policajného zboru Košice - Nad Jazerom dňa 1.10.2012 doručeného na Obvodný úrad Košice dňa 30.10.2012 bolo podľa § 68 priestupkového zákona začaté konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ust. § 49 ods. 1 písm. a) priestupkového zákona, ktorého sa mal dopustiť obvinený (T.. E. C.) tým, že dňa X8.9.2012 v čase okolo 17.25 hod. na F. ulici č. X v C. mal vulgárne vynadať navrhovateľovi (žalobcovi), čím mu mal ublížiť na cti tým, že ho mal uraziť. Obvodný úrad Košice, odbor všeobecnej vnútornej správy svojím rozhodnutím zo dňa 14.1.2013 sp.č. ObU-KE-OVVS3-2013/01171 konanie vo veci zastavil podľa ust. § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa konalo, nebolo obvinenému z priestupku preukázané. Ďalej bolo z obsahu administratívneho spisu zistené, že prvostupňový správny orgán vykonal vo veci dokazovanie vypočutím obvineného T.. E. C., ktorý spáchanie skutku poprel a odmietol sa navrhovateľovi ospravedlniť za slová, ktoré mu nepovedal. Ďalej vychádzal z výpovede navrhovateľa T. T., ktorý trval na svojom podanom návrhu a z výpovede svedkov, ktoré boli rozporné, nakoľko svedkyňa obvineného (manželka) potvrdila jeho verziu a svedkyňa navrhovateľa (manželka) potvrdila naopak verziu opačnú. Keďže prvostupňový správny orgán nemal k dispozícii žiadne iné dôkazné prostriedky, teda nebolo možné preukázať pravdivosť a hodnovernosť tvrdení účastníkov konania a svedkov, dospel k záveru, že spáchanie skutku, o ktorom konal, nebolo obvinenému z priestupku jednoznačne preukázané, pretože nebolo možné dospieť k záveru o tom, či skutok spáchal obvinený tak, ako to uviedol navrhovateľ. Správnemu orgánu sa nepodarilo odstrániť rozpory vo výpovediach obvineného a jeho svedkyne na jednej strane a výpoveď navrhovateľa a jeho svedkyne na druhej strane. Keďže správny orgán nemal dostatočne preukázané, že sa skutku obvinený dopustil tak, ako to navrhovateľ uviedol, konanie s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 76 ods. 1 písm. c) zastavil. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, o odvolaní bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím žalovaného zo dňa 5.4.2013. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj postup správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že rozhodnutie ako aj postup žalovaného správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa ust. § 250j ods. 1 OSP zamietol. Podľa názoru súdu správny orgán (prvostupňový) vykonal vo veci dostatočné dokazovanie výpoveďami obvineného, jeho manželky, ako svedkyne, ďalej žalobcu a jeho manželky, pričom zistil, že výpovede boli rozporné. Keďže správny orgán nemal k dispozícii žiadne iné dôkazné prostriedky, ktorými by bolo možné preukázať pravdivosť či hodnovernosť tvrdení účastníkov konania a svedkov, správny orgán správne dospel k záveru, že spáchanie skutku, o ktorom konal, nebolo obvinenému z priestupku jednoznačne preukázané a keďže sa mu nepodarilo odstrániť rozpory vo výpovediach obvineného a jeho svedkyne na jednej strane a navrhovateľa a jeho svedkyne na strane druhej, správne postupoval podľa ust. § 76 ods. 1 písm. c) priestupkového zákona a konanie vo veci zastavil. Pre úplnosť súd udáva, že rozhodnutie o uznaní viny, je možné vydať len vtedy, ak sú odstránené všetky pochybnosti o vine obvineného a z vykonaných dôkazov záver o vine jednoznačne vyplýva. Krajský súd v Bratislave dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov a konštatoval, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Súd rozhodol o žalobe žalobcu bez pojednávania rozsudkom v súlade s ust. § 250f ods. 1 OSP, keď účastníci konania boli podľa ust. § 250f ods. 2 OSP vyzvaní na vyjadrenie sa k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania, pričom žalovaný správny orgán súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania vo svojom podaní zo dňa 16.7.2013. Žalobca s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania súhlasil písomným podaním zo dňa 25.6.2013. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.