Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/167/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201223 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201223.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Nory Majerníkovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: Y. X.., nar. X.X.XXXX Q. X.., N. C., trvale bytom v L. C. na adrese H. č. XXX, XXX XX H., právne zastúpený advokátom: Mgr. Michal Urban, Šafárikova 12, Trenčín proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-OLVS-21/2013 zo dňa 24.4.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou, ktorú tunajšiemu súdu doručil dňa 28.6.2013 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia ministra vnútra SR č. SLV-OLVS-21/2013 zo dňa 24.4.2013 v spojení s rozhodnutím Ministerstva vnútra SR, odbor všeobecnej vnútornej správy, oddelenie štátneho občianstva č. SVS-OVVS2-2010/008298 zo dňa 25.11.2010. V žalobe uviedol, že napadnutým rozhodnutím minister vnútra SR zamietol rozklad žalobcu podaný proti rozhodnutiu Ministerstva vnútra SR, odbor všeobecnej vnútornej správy, oddelenie štátneho občianstva č. SVS-OVVS2-2010/008298 zo dňa 25.11.2010, ktorým rozhodlo o žiadosti žalobcu, štátneho občana N. republiky, trvale bytom v Slovenskej republike na adrese H. č. XXX o udelenie štátneho občianstva SR podľa § 7 a 8 zákona o štátnom občianstve, v ktorom rozhodlo tak, že žiadosti žalobcu o udelenie štátneho občianstva SR nevyhovelo. Rozhodnutie žalovaného považuje žalobca za nezákonné z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Tvrdil, že v správnom konaní mu nebola daná príležitosť účinne obhajovať svoje práva a záujmy, najmä vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k ich podkladu, spôsobujúceho zisťovania a navrhnúť jeho doplnenie, čím boli podľa jeho právneho názoru porušené ust. § 3, 2 a 33 správneho poriadku. Podľa názoru žalobcu nebolo preukázané, že by udelenie štátneho občianstva nebolo v súlade so záznamami SR a jej občanov. V uvedenom prípade došlo preto k porušeniu práva navrhovateľa na zachovanie právnej istoty vo veci. Žalobca tvrdí, že spĺňa všetky podmienky na udelenie štátneho občianstva. Žalobca uvádza, že si uvedomuje, že na udelenie štátneho občianstva nemá právny nárok, ale je presvedčený, že bolo porušené jeho právo, nakoľko rozhodujúce správne orgány vychádzali len z vyjadrenia bezpečnostného orgánu - Slovenskej informačnej služby bez toho, aby zistili hlbšie okolnosti, ktoré by boli v rozpore s udelením štátneho občianstva. Tvrdí, že preskúmavané rozhodnutie je zmätočné, nepreskúmateľné z dôvodu, že v ňom absentuje akýkoľvek konkrétny dôvod neudelenia štátneho občianstva. Má za to, že takýmto konaním žalovaného je porušené jeho právo na právnu istotu a rovnosť všetkých pred zákonom vzhľadom na nemožnosť vyjadriť sa vo veci a preukázať, že vyhovenie jeho žiadosti nepredstavuje žiaden nesúlad so záujmami SR a jej občanov. Od prvého rozhodnutia vo veci zo dňa 25.11.2010 uplynuli takmer 3 roky, pričom navrhovateľ svojim bezúhonným životom v SR preukázal, že skutočnosti tvrdené v žalobe aj v celom konaní, sú pravdivé a nie je nijakým rizikom pre SR ani jej občanov. Žalobca tvrdí, že na Slovensku má svoju rodinu, cíti sa členom slovenskej komunity, v ktorej žije a poukazuje tiež na to, že za účelom riadneho vývoja a pre väčšie sebavedomie svojej maloletej dcéry a ďalších plánovaných detí, by bolo lepšie, keby boli vychovávané s tým, že ich obaja rodičia sú slovenskými občanmi. Žalobca tvrdí, že konajúci orgán nedostatočne zistil stav veci a vec nesprávne právne posúdil, a preto navrhuje, aby tak druhostupňové, ako aj prvostupňové rozhodnutie žalovaného boli zrušené a vec vrátená žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 3.9.2013 uviedol, že s argumentáciou žalobcu uvedenou v žalobe nesúhlasí. Žalobca mal možnosť počas celého konania o udelenie štátneho občianstva nahliadať do spisovej dokumentácie. S dôvodmi nesúhlasného stanoviska Slovenskej informačnej služby sa však žalobca nemohol oboznámiť z dôvodu, že správny orgán nemôže poskytnúť informácie, ktoré sám nemá v spisovej dokumentácii a to z dôvodu, že sú označené stupňom „vyhradené“ podľa zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a preto dôvody, ktoré viedli k nesúhlasnému stanovisku nemohli byť uvedené v rozhodnutí Ministerstva vnútra SR. Správny orgán nemá pochybnosť o bezpečnostnom riziku, na ktoré poukázalo stanovisko Slovenskej informačnej služby a má za to, že zamietnutím žiadosti menovaného zabezpečilo ochranu bezpečnostných záujmov štátu a v spojitosti s ochranou utajovaných skutočností bol správnym orgánom zvolený jediný možný postup a to nezverejňovať dôverné informácie v rozhodnutí a poučiť účastníka konania o tom, že tieto informácie môžu byť poskytnuté na účely súdneho konania. Správny orgán vo vyššie uvedenej veci poukazuje na rozsudok NSSR 6Sžo 48/2011 zo dňa 28.11.2011. Žalovaný ďalej uvádza, že na udelenie štátneho občianstva SR nie je právny nárok ani po splnení zákonných podmienok a štátne občianstvo SR nemožno odobrať. Je to trvalý zväzok medzi občanom a štátom, a preto treba pri jeho udeľovaní postupovať mimoriadne dôkladne a uprednostniť záujmy štátu nad individuálnymi záujmami. Ak je počas konania o žiadosti o udelenie štátneho občianstva SR zistené bezpečnostné riziko, nie je záujmom SR, takejto rizikovej osobe štátne občianstvo SR udeliť. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a bezpečnostné riziko, ktoré v prípade žalobcu trvá, Ministerstvo vnútra SR navrhuje podanú žalobu zamietnuť. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle ust. § 250g ods. 1 OSP dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť s poukazom na ust. § 250j ods. 1 OSP. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorý na základe návrhu osobitnej komisie zamietol rozklad, ktorý podal Y., štátny občan N. C., trvalý pobyt na území SR na adrese H. č. XXX proti rozhodnutiu Ministerstva vnútra SR, sekcie verejnej správy, odboru všeobecnej vnútornej správy č. SVS-OVVS2-2010/008298 zo dňa 25.11.2010, ktorým bola zamietnutá jeho žiadosť o udelenie štátneho občianstva SR a toto rozhodnutie potvrdil. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 11.1.2010 podal žalobca žiadosť o udelenie štátneho občianstva SR prostredníctvom Obvodného úradu v Trenčíne. Prvostupňovým rozhodnutím Ministerstva vnútra SR zo dňa 20.11.2010 žiadosti žalobcu o udelenie štátneho občianstva SR nebolo vyhovené z dôvodu, že na udelenie štátneho občianstva nie je právny nárok ani po splnení zákonných podmienok. Dôležitou skutočnosťou pri posudzovaní žiadosti je aj zabezpečenie ochrany záujmov SR, práv a slobôd občanov dohliadať nad dodržiavaním zákonnosti spoločenských a morálnych princípov v záujme rešpektovania zásad verejného poriadku, bezpečnosti štátu a z toho vyplývajúce stanovisko bezpečnostných orgánov SR. V prípade žalobcu zo stanoviska bezpečnostných orgánov SR vyplynulo, že udelenie štátneho občianstva SR žalobcovi, nie je v záujme SR. Obsah tohto stanoviska vrátane dôvodu je utajovanou skutočnosťou, a preto tieto informácie nie je možné zverejniť. Žiadateľ (žalobca) podal proti uvedenému rozhodnutiu správneho orgánu v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom splnomocneného zástupcu rozklad. O rozklade bolo rozhodnuté rozhodnutím ministra vnútra SR č. SLV-OLVS-1/2011 zo dňa 21.1.2011 tak, že minister vnútra SR uvedeným rozhodnutím rozklad zamietol a rozhodnutie Ministerstva vnútra SR, sekcie verejnej správy, odboru všeobecnej vnútornej správy zo dňa 25.11.2010, ktorým bola zamietnutá jeho žiadosť o udelenie štátneho občianstva SR potvrdil. Žalobca proti uvedenému rozhodnutiu správneho orgánu v zákonom stanovenej lehote podal dňa 29.3.2011 žalobu, v ktorej sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra vnútra SR zo dňa 21.1.2011 č. SLV-OLVS-1/2011. Uvedenú žalobu však podal na 3 rôzne súdy, Krajský súd v Bratislave, Krajský súd v Trenčíne a na Najvyšší súd SR. Najvyšší súd SR v uvedenej veci vydal dňa 3.5.2011 uznesenie 8Sž 8/2011, ktorým rozhodol, že vec postupuje Krajskému súdu v Bratislave, nakoľko predmetná vec do vecnej príslušnosti NSSR nepatrí. Krajský súd v Bratislave dňa 26.5.2011 vydal uznesenie č. 1S 90/2011, ktorým rozhodol, že konanie zastavuje, nakoľko už bolo začaté konanie rovnakých účastníkov, rovnakého predmetu konania a rovnakých skutkových okolností na Krajskom súde v Bratislave. Krajský súd v Trenčíne dňa 8.6.2011 vydal rozsudok č. 11S 27/2011, v ktorom rozhodol, že rozhodnutie ministra vnútra SR zo dňa 21.1.2011 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie. V rozsudku uviedol, že správny orgán bol povinný predložiť krajskému súdu celý administratívny spis, spolu so stanoviskom Slovenskej informačnej služby. Keďže správny orgán takto nepostupoval, konal v rozpore so zákonom a jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné a z toho dôvodu ho zrušil. Dňa 30.1.2013 Krajský súd v Bratislave vydal uznesenie 2S 47/2011, ktorým konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu č. SLV-OLVS-1/2011 zo dňa 21.1.2011 zastavil, nakoľko súd zistil, že v uvedenej veci už bolo právoplatne rozhodnuté Krajským súdom v Trenčíne dňa 8.6.2011 pod č. 11S 27/2011. Po vrátení spisového materiálu, ktorý sa týka predmetnej veci, žalovaný ako príslušný správny orgán podľa § 61 ods. 2 správneho poriadku v súlade s § 59 ods. 1 správneho poriadku, opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie, na základe rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 8.6.2011, avšak po preskúmaní spisového materiálu nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu, resp. zrušenie napadnutého rozhodnutia, a preto svojím rozhodnutím zo dňa 24.4.2013 č. SLV-OLVS-21/2013 prvostupňové rozhodnutie ministra vnútra SR, sekcie verejnej správy, odboru všeobecnej vnútornej správy zo dňa 25.11.2010 potvrdil. IV. Podľa čl. 5 ods. 1 Ústavy SR, nadobúdanie a stratu štátneho občianstva SR ustanoví zákon. Podľa čl. 5 ods. 2 Ústavy SR, nikomu nemožno odňať štátne občianstvo SR proti jeho vôli. Podľa ust. § 1 zákona č. 40/1993 Zb. o štátnom občianstve SR, v znení účinnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia, tento zákon ustanovuje podmienky nadobúdania straty a osvedčovania štátneho občianstva SR a upravuje priestupky na úseku štátneho občianstva SR. Podľa ust. § 7 ods. 1 citovaného zákona, štátne občianstvo SR možno udeliť žiadateľovi, ktorý nie je štátnym občanom SR, ak : a) má nepretržitý trvalý pobyt na území SR aspoň 8 rokov bezprostredne predchádzajúcich podaniu žiadosti o udelenie štátneho občianstva SR. b) je bezúhonný, za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje ten: 1/ kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a od zahľadenia odsúdenia neuplynulo 5 rokov, 2/ koho trestné stíhanie za úmyselný čin bolo právoplatne podmienečne zastavené a od uplynutia skúšobnej doby neuplynulo 5 rokov, 3/ koho trestné stíhanie za úmyselný trestný čin bolo zastavené rozhodnutím súdu o schválení zmieru alebo rozhodnutím prokurátora o schválení zmieru a od právoplatnosti tohto rozhodnutia neuplynulo 5 rokov, c) ktorému nebol súdom uložený trest vyhostenia, d) proti ktorému nie je vedené trestné stíhanie, e) proti ktorému nie je vedené vydávacie konanie ani konanie o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu, f) proti ktorému nie je vedené konanie o administratívnom vyhostení, g) proti ktorému nie je vedené konanie o odňatie azylu, h) preukázal ovládanie slovenského jazyka slovom aj písmom a všeobecných znalostí o SR podľa § 8 ods. 5 - 8, to neplatí, ak pre žiadateľa podľa § 7 ods. 2 písm. b) a i) odsekov 4 a 6 a pre žiadateľa, ktorý je v čase podania žiadosti nedovŕšil 14 rokov, i) plní si povinnosti vyplývajúce z ustanovení právnych predpisov upravujúcich pobyt cudzincov na území SR, verejné zdravotné poistenie, sociálne poistenie, starobné dôchodkové sporenie, dane, odvody, poplatky za zamestnávanie cudzincov a ďalšie povinnosti vyplývajúce pre cudzincov z právneho poriadku SR. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, žiadateľovi, ktorý má na území SR povolený pobyt, možno udeliť štátne občianstvo SR bez splnenia podmienky uvedenej v odseku 1 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak, ak: a) uzavrel manželstvo so štátnym občanom SR. Toto manželstvo trvá a žije v tomto manželstve v spoločnej domácnosti na území SR, najmenej počas 5 rokov bezprostredne predchádzajúcich podaniu žiadosti o udelenie štátneho občianstva SR. Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že žalobca dňa 9.1.2001 v M., N. republika, uzatvoril manželstvo so štátnou občiankou SR. Podľa stanoviska oddelenia cudzineckej polície v Trenčíne, je žalobca prihlásený k trvalému pobytu na území SR odo dňa 4.11.2004 a povolenie na trvalý pobyt na území SR má na neobmedzený čas. Podľa ust. § 8a ods. 3 citovaného zákona, ministerstvo požiada o stanovisko osobitný útvar Policajného zboru a ak je to potrebné aj na Slovenskú informačnú službu a iné dotknuté štátne orgány. Ministerstvo v konaní o žiadosti o udelenie štátneho občianstva SR prihliada na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, ako aj na stanoviská Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby a iných dotknutých štátnych orgánov. V preskúmavanej veci si žalovaný v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 8a ods. 3 zákona o štátnom občianstve za účelom posúdenia bezpečnostného hľadiska vyžiadal stanoviská dotknutých štátnych orgánov, vrátane stanoviska Slovenskej informačnej služby. Slovenská informačná služba zaslala žalovanému negatívne stanovisko, ktoré vzhľadom na to, že sa v zmysle zákona č. 215/2004 Z.z. jedná o utajovanú skutočnosť so stupňom utajenia „vyhradené“, toto nie je súčasťou administratívneho spisu a nie je ani predmetom súdneho prieskumu, čo znamená, že nie je možné žalobcovi uviesť konkrétne skutočnosti, na základe ktorých Slovenská informačná služba dospela k svojmu negatívnemu záveru. Z vyššie citovaného ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o štátnom občianstve je nesporné, že zákon ponechal možnosť udelenia štátneho občianstva správnemu orgánu, pričom táto možnosť záleží od jeho správnej úvahy. Na udelenie štátneho občianstva SR nie je právny nárok a je teda na úvahe správneho orgánu, ako rozhodne. V danom prípade preskúmavajúc zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a jeho postup v správnom konaní, súd konštatoval, že je možné stotožniť sa s právnym názorom žalovaných správnych orgánov, ktoré sú náležite a presvedčivo odôvodnené a vychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Žalovaný je zákonom zriadeným orgánom posúdiť žiadosť o udelenie štátneho občianstva s prihliadnutím na všetky aspekty vyplývajúce zo zákona o štátnom občianstve a je povinný pri svojom rozhodovaní zobrať do úvahy negatívne stanoviská dotknutých štátnych orgánov, ktoré boli vydané ku konkrétnej žiadosti. V prejednávanej veci žalovaný požiadal Slovenskú informačnú službu o vydanie stanoviska k žiadosti žalobcu, avšak toto stanovisko bolo negatívne. Na základe vyššie uvedených dôvodov žalovaný rozhodol v súlade so zákonom o štátnom občianstve, keď žiadosti žalobcu o udelenie štátneho občianstva SR nevyhovel, pričom svoje rozhodnutie náležite zdôvodnil. Krajský súd v Bratislave dospel k právnemu záveru totožnému so závermi správnych orgánov a konštatoval, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona. Žalobca v žalobe namietal, resp. upozorňoval hlavne na skutočnosť, že žalobca na území SR žije usporiadaným životom, má tu dcéru a podniká. K týmto tvrdeniam žalobcu súd uvádza, že ani súd ani žalovaný správny orgán nijakým spôsobom nespochybnil vedenie usporiadaného rodinného života žalobcom, avšak táto skutočnosť nemôže nahradiť nesúhlasné stanovisko SIS, na základe ktorého by udelenie štátneho občianstva žalobcovi nebolo v súlade so záujmami štátu a jeho občanov. Súd uvádza, že dôležitou skutočnosťou pri posudzovaní žiadosti o udelenie štátneho občianstva SR je najmä zabezpečenie ochrany záujmov tejto republiky, práv a slobôd jej občanov a keď sa počas konania o takejto žiadosti zistí akékoľvek bezpečnostné riziko, nie je možné takejto „rizikovej“ osobe štátne občianstvo udeliť. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že správne orgány vo veci dostatočne zistili skutkový stav a tento i po právnej stránke správne posúdili a svoje rozhodnutia náležite odôvodnili. Súd konštatoval, že námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.