Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/172/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201256 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201256.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: PALKOV, s.r.o., Mlynské Nivy 56, Bratislava, IČO: 45 926 921, zastúpený: slc partners s.r.o., advokátska kancelária, Hviezdoslavovo nám. č. 16, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia - ústredie, útvar inšpekcie odpadového hospodárstva, Karloveská 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 4396000713/3415-138/22/Hel zo dňa 23.05.2013, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.07.2013 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 4396000713/3415-138/22/Hel zo dňa 23.05.2013, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Bratislava č. 43961000713/2447-6098/Kuc zo dňa 04.03.2013 o uložení pokuty žalobcovi vo výške 7.000 eur za kontrolou zistené nedodržiavanie ustanovenia § 19 ods. 4 písm. c/ zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 223/2001 Z.z.). Sankcionovaný skutok spočíval v tom, že žalobca pri kontrole predložil evidenciu osôb, od ktorých sa vykupoval odpad z farebných kovov za obdobie od 21.09.2012 do 09.01.2013, ktorá obsahovala meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu, dátum narodenia, druh a popis odpadu, jeho množstvo, čas, dátum prevzatia odpadu a fotografiu odpadu, pričom evidencia neobsahovala povinný údaj - rodné číslo podľa § 19 ods. 4 písm. c/ v nadväznosti na § 19 ods. 4 písm. b/ zákona č. 223/2001 Z.z.. Žalobca v žalobe namietal, že rozsah údajov určujúcich osoby, od ktorých sa kovový odpad vykupuje, je výslovne určený výlučne vo vzťahu k preukázaniu ich totožnosti podľa § 19 ods. 4 písm. b/ zákona č. 223/2001 Z.z. V zákone však nie je explicitne stanovený rozsah údajov, ktoré je osoba vykonávajúca zber odpadov vrátane výkupu povinná uvádzať v evidencii o osobách, od ktorých sa kovový odpad vykupuje podľa § 19 ods. 4 písm. c/ uvedeného zákona. Toto zákonné ustanovenie je podľa žalobcu potrebné vykladať reštriktívne, pričom výklad žalovaného je podľa žalobcu v rozpore so zásadou zákazu neprimerane rozširujúceho výkladu verejnoprávnych noriem. Ukladanie povinností subjektom nad rámec zákonného rozsahu je podľa žalobcu v rozpore s čl. 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy SR. Žalobca tiež poukázal na zásadu in dubio mitius (v pochybnostiach miernejšie) tvrdiac, že pokiaľ existujú vo verejnom práve dva zrovnateľné právne výklady určitého ustanovenia, mal by súd voliť vždy ten, ktorý je priaznivejší k jednotlivcovi. Ďalej žalobca poukazoval na skutočnosť, že rodné číslo fyzickej osoby je všeobecne použiteľným identifikátorom ustanoveným osobitným predpisom, ktorý možno v zmysle § 8 ods. 2 zák. č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení účinnom do 30.06.2013 pri spracúvaní osobných údajov využiť na účely určenia fyzickej osoby len vtedy, ak jeho použitie je nevyhnutné na dosiahnutie daného účelu spracúvania. Na dosiahnutie nezameniteľnej identifikácie osôb, od ktorých sa kovový odpad vykupuje, nie je podľa žalobcu nevyhnutné evidovanie rodného čísla týchto osôb, nakoľko evidencia vedená žalobcom obsahuje dostatočné údaje na určenie fyzickej osoby a teda by takéto konanie bolo podľa žalobcu v rozpore so zákonom č. 428/2002 Z.z. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že vykonanou kontrolou bolo zistené, že žalobca neviedol počas kontrolovaného obdobia evidenciu v súlade s § 19 ods. 4 písm. c/ zák. č. 223/2001 Z.z., nakoľko jeho evidencia neobsahovala povinný údaj - rodné číslo. Nakoľko porušenie povinnosti pri vedení evidencie osôb, od ktorých sa vykupuje odpad z farebných kovov a iných kovových odpadov, je sankcionované v zmysle § 78 ods. 4 zák. č. 223/2001 Z.z. pokutou od 7.000 eur do 16.000 eur, bola žalobcovi uložená pokuta na spodnej hranici zákonom určeného rozpätia. Žalovaný poukázal na to, že zákon o odpadoch v § 19 ods. 4 písm. b/ ukladá osobe vykonávajúcej výkup odpadu z farebných kovov a výkup iného kovového odpadu povinnosť (okrem iného) vyžadovať aj rodné číslo osoby, od ktorej sa kovový odpad vykupuje, čím prakticky upresňuje a konkretizuje osobné údaje, ktoré je povinný vyžadovať na preukázanie totožnosti a o ktorých je povinný viesť a uchovávať evidenciu. Do evidencie je potrebné pri fyzických osobách zapisovať údaje v rozsahu uvedenom v § 19 ods. 4 písm. b/ zákona č. 223/2001 Z.z., teda aj rodné číslo týchto osôb. Vyžadovanie rodného čísla a jeho evidenciu stanovuje uvedený zákon ako osobitný predpis a preto nejde o stret so zákonom č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov. Zámerom zákona o odpadoch je sprísnenie podmienok zberu a výkupu odpadov tak, aby bola zistená a overená komplexná totožnosť osôb, t.j. aj rodným číslom a zaevidovaná na evidenčnom liste odpadov. Z uvedených dôvodov navrhoval žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie aj postup správneho orgánu boli v súlade so zákonom. Z pripojených administratívnych spisov správnych orgánov oboch stupňov súd zistil, že na základe výsledkov kontroly dodržiavania povinností pri zbere odpadov, vykonanej u žalobcu za obdobie od 21.09.2012 do 24.01.2013, ktorej výsledky boli zhrnuté v protokole č.j. 1951-2051/34/2013/Kuc (protokol č. 2/2013), bolo voči žalobcovi začaté správne konanie o uloženie pokuty za porušenie § 19 ods. 4 písm. c/ zákona č. 223/2001 Z.z. Výsledkom konania bolo rozhodnutie Inšpektorátu životného prostredia Bratislava Slovenskej inšpekcie životného prostredia č. 4396100713/2447-6098/Kuc zo dňa 04.03.2013 o uložení pokuty žalobcovi vo výške 7.000 eur na vyššie opísanom skutkovom i právnom základe. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím č. 43960000713/3415-13822/ Hel zo dňa 23.05.2013 zamietol a prvostupňové rozhodnutie zo dňa 04.03.2013 potvrdil z dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Podľa § 19 ods. 4 písm. b/, c/ zákona č. 223/2001 Z.z. (v znení platnom a účinnom od 01.01.2013) kto vykonáva zber odpadov vrátane ich výkupu je okrem povinností podľa odseku 1 povinný b) pri vykupovaní odpadu z farebných kovov, odpadu podľa písmen d) až g) a pri vykupovaní iného kovového odpadu od fyzických osôb vyžadovať preukázanie totožnosti predložením dokladu totožnosti fyzickej osoby alebo zodpovedného zástupcu právnickej osoby, alebo fyzickej osoby - podnikateľa v rozsahu meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, rodné číslo a obchodné meno a sídlo právnickej osoby alebo miesto podnikania fyzickej osoby-podnikateľa, od ktorých sa kovový odpad vykupuje, c) viesť a uchovávať evidenciu o osobách podľa písmen b), d) a e), o druhoch a množstve kovových odpadov od nich vykúpených a v prípade, že ide o odpad z farebných kovov, iný kovový odpad podľa písmen d) až g) alebo o iný kovový odpad vykúpený od fyzických osôb aj opis a fotodokumentáciu vykúpeného odpadu. Podľa § 78 ods. 4 zákona č. 223/2001 Z.z. pokutu od 7 000 do 16 000 eur uloží príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva právnickej osobe alebo fyzickej osobe-podnikateľovi, ktorá poruší zákaz ustanovený v § 18 ods. 4 písm. o) alebo povinností pri zbere kovových odpadov vrátane ich výkupu ustanovené v § 19 ods. 4 písm. b) až g). S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu posúdiť, či z citovaných právnych predpisov vyplynula pre žalobcu povinnosť u osôb, od ktorých vykupoval odpad z farebných kovov v kontrolovanom období, evidovať aj údaj o rodnom čísle a či sa evidovanie takýchto údajov neprieči zákonu č. 428/2002 Z.z. Z citovaných ustanovení zákona č. 223/2001 Z.z. podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva pre toho, kto vykonáva zber odpadov vrátane ich výkupu povinnosť vyžadovať pri vykupovaní odpadu preukázanie totožnosti predložením dokladu o totožnosti každej fyzickej osoby bez ohľadu na to, či ide o podnikateľa, nepodnikateľa alebo zodpovedného zástupcu právnickej osoby, pričom osoba, od ktorej sa kovový odpad vykupuje, musí byť podľa zákona identifikovaná menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu, rodným číslom, u právnickej osoby obchodným menom a sídlom a u fyzickej osoby podnikateľa miestom podnikania. O všetkých uvedených identifikačných údajoch je subjekt vykonávajúci zber odpadov povinný viesť a uchovávať evidenciu. Krajský súd nevidí žiadnu dvojznačnosť v aplikovaných ustanovenia § 19 ods. 4 písm. b/, c/ zák. č. 223/2001 Z.z., ktorá by okrem žalovaným uplatňovaného výkladu umožňovala vyvodiť právne udržateľný záver o neexistencii povinnosti žalobcu evidovať údaj o rodnom čísle osôb, o ktorých v kontrolovanom období vykupoval odpad z farebných kovov. Podľa názoru súdu zákon jasne určuje okruh údajov o totožnosti fyzickej osoby, ktorých preukázanie bol žalobca povinný vyžadovať a následne o nich viesť a uchovávať evidenciu. Niet preto priestor pre aplikáciu zásady in dubio mitius a ani žiadny iný dôvod, ktorý by zbavoval žalobcu zodpovednosti za nedodržanie zákona. Vzhľadom na evidenčnú povinnosť výslovne uloženú zákonom č. 223/2001 Z.z. každému subjektu, ktorý vykonáva zber odpadov, považoval súd za zbytočné polemizovať o tom, či na dosiahnutie nezameniteľnej identifikácie osôb, od ktorých sa vykupuje kovový odpad, postačovala evidencia vedená žalobcom, teda bez údajov o rodných číslach. Pokiaľ by si žalobca túto osobitným zákonom uloženú povinnosť splnil, nemohlo by sa takéto konanie dostať do rozporu so zákonom č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov. Na viac osobné údaje tvoriace súčasť dokumentácie a evidencie informácií súvisiacich s odpadovým hospodárstvom je žalobca povinný sprístupniť len orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve. Z uvedených dôvodov dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté rozhodnutie i postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, boli z hľadiska vymedzenia žalobných dôvodov v súlade so zákonom. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, postupoval súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a nepriznal účastníkom právo na náhradu trov konania, nakoľko žalobca vo veci úspech nemal a žalovanému v systéme správneho súdnictva právo na náhradu trov zásadne neprináleží. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.