Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/171/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201275 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201275.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci žalobkyne: T.. L. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, L., právne zastúpená advokátom: JUDr. Peter Duman, so sídlom Hodžovo námestie 1A, Bratislava proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta 8-10, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 22683-2/2013-BA zo dňa 29.04.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovanej č. 22683-2/2013-BA zo dňa 29.04.2013 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. 700-0284000113-GC04/13 zo dňa 16.01.2013 zrušuje podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a), d) O.s.p. a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni na účet právneho zástupcu žalobkyne trovy právneho zastúpenia vo výške XXX,XX € do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.07.2013 domáhala preskúmania rozhodnutia žalovanej č. 22683-2/2013-BA zo dňa 29.04.2013, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. 700-0284000113-GC04/13 zo dňa 16.01.2013 vo veci vrátenia poistného na nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity, zaplateného bez právneho dôvodu v rámci nedávkového konania podľa § 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon) a ktorým bolo odvolanie žalobkyne zamietnuté. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že dňa 21.12.2012 požiadala Sociálnu poisťovňu, pobočka Bratislava o vrátenie poistného odvedeného bez právneho dôvodu v rámci nedávkového konania preto, že bývalý zamestnávateľ žalobkyne P., so sídlom F. bez právneho titulu odviedol poistné za žalobkyňu vo výške X.XXX,XX €, ktoré bolo označené ako príjem plynúci zo skončenia pracovného pomeru za obdobie od 01.08.2006 do 03.10.2010. Žalobkyňa uviedla, že u zamestnávateľa jej vznikol na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 31.01.2000 pracovný pomer, zamestnávateľ dňa 07.02.2006 jej doručil okamžité skončenie pracovného pomeru. Podaním na príslušnom súde napadla platnosť skončenia pracovného pomeru, pričom rozhodnutím prvostupňového súdu zo dňa 19.06.2008 bolo určené, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné a súčasne zamestnávateľovi bola uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy. Rozhodnutie nenadobudlo v tom čase právoplatnosť z dôvodu, že obidvaja účastníci podali voči rozsudku odvolanie. V rámci druhostupňového konania o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a o nároky z neplatného pracovného pomeru zamestnávateľ a žalobkyňa uzavreli dňa 04.10.2010 dohodu o sporných nárokoch v zmysle § 32 Zákonníka práce (ďalej len dohoda). Na základe dohody zamestnávateľ dňa 20.10.2010 vyplatil žalobkyni peňažný nárok a odviedol z neho poistné. Dňa 22.10.2010 žalobkyňa vzala žalobu v časti nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru na odvolacom súde späť, v nadväznosti na uvedené späťvzatie odvolací súd uznesením č.k. 3Co 34/2009 zo dňa 28.10.2010 pripustil späťvzatie návrhu v časti nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru a konanie zastavil. Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 10.11.2010. Vo veci rozhodnutia žalovanej ako aj prvostupňového rozhodnutia žalobkyňa uviedla, že tieto vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď žalovaná a tiež aj pobočka podriadili zistený skutkový stav pod právnu normu, ktorá sa na vec nevzťahuje. Napadnuté rozhodnutie a ani prvostupňové rozhodnutie nie sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, odporujú § 139a zákona v spojení s § 159 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.). V súvislosti s použitím ustanovenia § 139a zákona poukázala na to, že na účely sociálneho poistenia je rozhodujúcim okamihom nepochybne právoplatnosť rozhodnutia súdu o neplatnom skončení právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi. Interpretácia právnej normy žalovanou neprípustným spôsobom rozširuje uplatnenie § 139a zákona na právny stav, ktorý nezodpovedá právnemu vzťahu v danej veci. Použitie § 139a zákona prichádza do úvahy len v situácii, keď súd rozhodol o neplatnosti skončenia pracovného pomeru. V čase uzavretia dohody o sporných nárokoch a vyplatenia z nej plynúceho príjmu, nebolo o neplatnosti rozhodnuté, preto predmetné ustanovenie nie je možné aplikovať. Podľa názoru žalobkyne je zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo rozhodnutie v rozpore s obsahom spisov. Tvrdenie žalovanej : „Avšak tým, že súd záväzne zaviazal zamestnávateľa na vyplatenie tohto príjmu a zamestnávateľ uspokojil tento záväzok vyplatením peňažného plnenia za toto obdobie, toto peňažné plnenie nie je možné označiť inak, ako príjem z neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnankyne k zamestnávateľovi bez ohľadu na to, kedy bol vyplatený“ považuje za nepravdivé, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, ani nevyplýva z obsahu administratívneho spisu, keďže druhostupňový súd uznesením č.k. 3Co 34/2009-322 zo dňa 28.10.2010 neurčil povinnosť zamestnávateľovi zaplatiť peňažné nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru žalobkyne (tie boli vyplatené na základe dohody podľa § 32 Zákonníka práce). Ďalej podľa žalobkyne je rozhodnutie aj nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, pretože nie je zrejmé, na základe akej úvahy dospela pobočka k záveru, s ktorým sa stotožnila aj žalovaná v rozhodnutí, že rozhodujúcim obdobím pre určenie vymeriavacieho základu je obdobie 01.08.2006 - 03.10.2010. Pobočka síce vysvetlila, prečo považuje dátum 01.08.2006 za začiatok rozhodujúceho obdobia, avšak nijakým spôsobom neodôvodnila, prečo by mal byť posledným dňom rozhodujúceho obdobia až deň 03.10.2010. Ani výklad žalovanej k tejto otázke nie je presvedčivý, keďže necituje žiadne ustanovenie, ktoré by malo slúžiť ako základ pre taký výklad. Žalovaná bližšie nevysvetlila, či „rozhodujúcim právnym stavom“ myslí právny stav v zmysle účinnosti právnych predpisov alebo právny stav vo veci sporu medzi žalobkyňou a zamestnávateľom. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobkyňa žiadala rozhodnutie žalovanej č. 22683-2/2013- BA zo dňa 29.04.2013 ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. 700-0284000113- GC04/13 zo dňa 16.01.2013 zrušiť a vrátiť žalovanej na ďalšie konanie. II. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomne vo vyjadrení doručenom súdu dňa 19.08.2013, v ktorom uviedla, že ako odvolací orgán preskúmala napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a zistila, že rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnými právnymi predpismi, a preto prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Vo veci aplikácie ust. § 139a zákona č. 461/2003 Z.z. uviedla, že predpokladom jeho aplikácie je skutočnosť, že sporné skončenie pracovného pomeru bolo predmetom súdneho konania a súd o tejto skutočnosti rozhodol. V rámci odvolacieho konania bolo preukázané, že dňa 19.06.2008 Okresný súd Bratislava I. rozsudkom č.k. 9C 35/2006-242 rozhodol, že okamžité skončenie pracovného pomeru s navrhovateľkou (žalobkyňou) zo dňa 07.02.2006 je neplatné. Zároveň týmto rozsudkom priznal žalobkyni aj náhradu mzdy. Voči predmetnému rozsudku sa obidvaja účastníci odvolali. Zamestnávateľ vzal odvolanie späť z dôvodu, že dňa 04.10.2010 uzatvoril so žalobkyňou dohodu, v ktorej sa zaviazal okrem iného na späťvzatie podaného odvolania, čím rozsudok v časti, v ktorej sa konštatuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru so zamestnancom zo dňa 07.02.2006 je neplatné, nadobudne právoplatnosť a v zostávajúcej časti bude súdne konanie zastavené. Žalovaná poukázala na to, že z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie súdu v časti, v ktorej rozhodoval o neplatnom skončení pracovného pomeru nebolo nikdy zrušené, ale odvolací súd z dôvodu späťvzatia podaného odvolania, odvolacie konanie len zastavil. Podľa právneho názoru žalovanej zo znenia § 222 ods. 1 O.s.p. jednoznačne vyplýva, kedy rozhodnutie nadobudne právoplatnosť, t.j. právoplatnosť nastane tak, ako keby k podanému odvolaniu nedošlo. Ohľadne žalobkyňou uvádzaného tvrdenia druhej vety predmetného ustanovenia uviedla, že táto veta zakotvuje moment začatia plynutia lehôt, ktoré majú inak plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia tak, že táto lehota začne plynúť až právoplatnosťou uznesenia o zastavení konania. Predmetné ustanovenie sa však nedotýka nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozsudku. Pri posudzovaní žiadosti žalobkyne o vrátenie poistného zaplateného bez právneho dôvodu žalovaná vychádzala zo skutkového stavu platného v čase podania žiadosti. Uviedla, že v tom čase už neboli nijaké pochybnosti o tom, kedy rozsudok súdu nadobudol právoplatnosť a nebolo pochybnosti o tom, že o neplatnom skončení pracovného pomeru rozhodol súd. Žalovaná poukázala na to, že z uvedeného dôvodu zastáva právny názor, že príjem žalobkyne bol zúčtovaný správne, ako príjem plynúci z neplatne skončeného pracovného pomeru. Žalovaná ďalej uviedla, že v zmysle § 145 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. je povinná vrátiť poistné zaplatené bez právneho dôvodu fyzickej alebo právnickej osobe, povinnej poistné odvádzať, t.j. odvádzateľovi poistného. V prípade platenia poistného zamestnancom je odvádzateľom poistného v zmysle § 141 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. zamestnávateľ. Vychádzajúc z uvedeného, ak by aj existoval dôvod na vrátenie poistného, žalovaná by poistné vrátila zamestnávateľovi, nie žalobkyni ako zamestnancovi. Poukázala na to, že zamestnávateľ žalobkyne v súvislosti s jej žiadosťou k podanému odvolaniu žalobkyne zo dňa 07.03.2013 písomne oznámil, že navrhuje rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdiť, teda zamestnávateľ nepovažuje odvedené poistné za poistné zaplatené bez právneho dôvodu. Na základe uvedeného žalovaná žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 246 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle § 250g ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva ide. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Z administratívneho spisu mal súd za preukázané, že Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava rozhodnutím č. 700-0284000113-GC04/13 zo dňa 16.01.2013 vydaným podľa § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona č. 461/2003 Z.z. nevyhovela žiadosti žalobkyne o vrátenie poistného na nemocenské poistenie, starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové poistenie, invalidné poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity. V odôvodnení rozhodnutia Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava uviedla, že v zmysle usmernení žalovanej rozhodla, podľa ktorých v uvedenej situácii je možné aplikovať ust. § 139a zákona vtedy, ak súd rozhodol o neplatnosti skončenia právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi, vymeriavací základ za každý kalendárny mesiac neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi je časť príjmu plynúceho z neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi pripadajúca na každý taký kalendárny mesiac. Citované ustanovenie nadobudlo účinnosť dňa 01.08.2006, preto poskytnutá náhrada mzdy v zmysle dohody o sporných nárokoch je vymeriavacím základom za obdobie od 01.08.2006 do 03.10.2010. Žalobkyňa voči prvostupňovému rozhodnutiu podala dňa 11.02.2013 odvolanie. Žalovaná rozhodnutím č. 22683-2/2013-BA zo dňa 29.04.2013, ako odvolací orgán odvolanie žalobkyne zamietla a rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdila. V odôvodnení žalovaná uviedla, že pre posúdenie oprávnenosti nároku žiadateľa na vrátenie poistného zaplateného bez právneho dôvodu je rozhodujúci právny stav platný ku dňu podania žiadosti, t.j. v danom prípade ku dňu 21.12.2012 a nie právny stav známy v čase vyplatenia príjmu a následne odvedenia poistného. Vychádzajúc z tohto právneho stavu poistné za obdobie od 01.08.2006 do 03.10.2010, ktoré zamestnávateľ zaplatil za seba (v zmysle zákona je zamestnávateľ povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity) a za zamestnankyňu (v zmysle zákona je zamestnanec povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti), nie je poistným zaplateným bez právneho dôvodu, a preto nemôže byť predmetom vrátenia zamestnávateľovi a prostredníctvom zamestnávateľa aj zamestnankyne. Ďalej uviedol, že rozhodujúcim obdobím je obdobie trvania pracovného pomeru, resp. obdobie trvania nároku na vyplatenie časti príjmu v zmysle dohody o sporných nárokoch, a preto námietka právneho zástupcu žalobkyne ohľadne posledného dňa rozhodujúceho obdobia pre určenie vymeriavacieho základu (najskôr 02.08.2010) je právne irelevantná. Okresný súd Bratislava I. rozsudkom č.k. 9C 35/2006-242 zo dňa 19.06.2008 rozhodol, že okamžité skončenie pracovného pomeru s navrhovateľkou (žalobkyňou) zo dňa 07.02.2006 je neplatné. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu mzdy vo výške XX.XXX,- Sk brutto mesačne od 15.03.2006 až do dňa, kedy umožní navrhovateľke pokračovať v práci, alebo kedy súd rozhodne právoplatne vo veci. Žalobkyňa ako zamestnanec a P., ako zamestnávateľ uzatvorili dňa 04.10.2010 dohodu o sporných nárokoch v zmysle § 32 Zákonníka práce. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 3Co 34/2009 -332 zo dňa 28.10.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.11.2010 pripustil späťvzatie návrhu v časti nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru, rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti zrušil a konanie zastavil. Zároveň odvolacie konanie voči výroku rozsudku, ktorým bolo určené, že okamžité skončenie pracovného pomeru s navrhovateľkou zo dňa 07.02.2006 je neplatné zastavil. IV. Podľa § 139a zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ak súd rozhodol o neplatnosti skončenia právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi, vymeriavací základ za každý kalendárny mesiac neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi je časť príjmu plynúceho z neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi pripadajúca na každý taký kalendárny mesiac; § 138 ods. 1, 6, 8 až 12 a 17 platí rovnako. Podľa § 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie 1) v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, 1) pokuty, penále a o zaradení zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy. Podľa § 159 ods. 1, 2 O.s.p. doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný. Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého. Podľa § 222 ods. 1 O.s.p., ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovanej č. 22683-2/2013- BA zo dňa 29.04.2013, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. 700-0284000113-GC04/13 zo dňa 16.01.2013, ktorým nevyhovela žiadosti žalobkyne o vrátenie poistného na nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity a odvolanie žalobkyne bolo zamietnuté. Krajský súd s ohľadom na obsah žaloby v danom prípade posudzoval, či správne orgány pri rozhodovaní predmetnú vec správne právne posúdili, čo znamená, že správny orgán podriadil zistený skutkový stav pod právnu normu, ktorá sa vzťahuje na vec. Správne orgány pri rozhodovaní o žiadosti žalobkyne vo svojich rozhodnutiach aplikovali ustanovenie § 139a zákona č. 461/2003 Z.z., ktoré odôvodnili tým, že sporné skončenie pracovného pomeru bolo predmetom súdneho konania a súd o tejto skutočnosti rozhodol. Medzi spornými stranami bol zásadný rozpor v posúdení, či v danom prípade je možné použiť ustanovenie § 139a zákona, alebo nie. Z podkladov súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu je zrejmé, že dňa 19.06.2008 Okresný súd Bratislava I. rozsudkom č.k. 9C 35/2006-242 rozhodol, že okamžité skončenie pracovného pomeru s navrhovateľkou (žalobkyňou) zo dňa 07.02.2006 je neplatné a zároveň zaviazal odporcu P., so sídlom F. XX, Q. na zaplatenie náhrady mzdy navrhovateľke (žalobkyni). Voči predmetnému rozsudku sa obidvaja účastníci konania odvolali, pričom odporca (zamestnávateľ) vzal odvolanie späť z dôvodu, že v zmysle uzatvorenej dohody so žalobkyňou dňa 04.10.2010 sa zaviazal okrem iného na späťvzatie podaného odvolania, čím rozsudok v časti, v ktorej sa konštatuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou ako zamestnancom zo dňa 07.02.2006 je neplatné, nadobudne právoplatnosť a v zostávajúcej časti bude súdne konanie zastavené. Na základe dohody zamestnávateľ dňa 20.10.2010 vyplatil žalobkyni peňažný nárok, odviedol z neho poistné a dňa 22.10.2010 žalobkyňa vzala žalobu v časti nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru na odvolacom súde späť, v nadväznosti na uvedené späťvzatie odvolací súd uznesením sp. zn. 3Co 34/2009 zo dňa 28.10.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.11.2010 pripustil späťvzatie návrhu v časti nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru a konanie zastavil. Žalovaná v konaní poukázala na to, že rozhodnutie súdu v časti, v ktorej rozhodoval o neplatnom skončení pracovného pomeru, nebolo nikdy zrušené, ale odvolací súd z dôvodu späťvzatia podaného odvolania, odvolacie konanie len zastavil. Krajský súd v prvom rade považuje za potrebné uviesť, že z citovaného ustanovenia § 139a zákona č. 461/2003 Z.z. vyplýva, že pre jeho aplikáciu zákon vyžaduje existenciu rozhodnutia súdu o neplatnosti skončenia právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi, pričom zákon toto rozhodnutie bližšie nešpecifikuje. V takom prípade potom prichádza do úvahy použitie ustanovení občianskeho súdneho poriadku, zákona upravujúceho postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní a teda aj samotné rozhodovanie súdov. V danom prípade súd rozhodol rozsudkom tak, že okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou ako zamestnancom zo dňa 07.02.2006 je neplatné, ale aby rozhodnutie súdu bolo záväzné pre účastníkov a pre všetky orgány, musí byť právoplatné. Právoplatnosť rozsudku je upravená v § 159 O.s.p., z ktorého vyplýva, že predpokladom právoplatnosti rozsudku je, že rozsudok bol doručený a rozsudok nemožno už napadnúť odvolaním. Toto ustanovenie vyjadruje formálne i materiálne dôsledky rozhodnutia. Formálnym dôsledkom právoplatného rozhodnutia je nemožnosť pokračovať v konaní a zaoberať sa vecnou stránkou rozhodnutia. Súd síce musí konať aj na základe odvolania proti právoplatnému rozhodnutiu, avšak v takom prípade sa vecou meritórne nezaoberá a materiálna stránka účinkov právoplatného rozhodnutia spočíva v jeho záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány. V súvislosti s uvedeným možno uzavrieť, že v danom prípade, keď zamestnávateľ žalobkyne dňa 20.10.2010 vyplatil žalobkyni peňažný nárok a odviedol z neho poistné (čo v konaní sporné nebolo) rozhodnutie súdu o neplatnosti skončenia právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi nebolo ešte v tom čase právoplatné a teda ani zaväzujúce pre účastníkov a pre všetky orgány, čo je materiálnym následkom iba právoplatného rozhodnutia. V danom prípade teda išlo o neprávoplatné rozhodnutie súdu, ktoré v čase plnenia Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava nemalo ešte žiadne právne účinky. Až právoplatnosťou uznesenia o pripustení čiastočného späťvzatia žaloby došlo v zmysle § 222 ods.1 O.s.p. k spätnej právoplatnosti rozhodnutia prvostupňového súdu v časti o určenie neplatnosti skončenia právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi. Rozhodujúcim okamihom na účely sociálneho poistenia je nepochybne právoplatnosť rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým pripustil späťvzatie časti žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a ktorá v danom prípade nastala až 10.11.2010. Rozhodnutie žalovanej a aj prvostupňové rozhodnutie preto nie sú v súlade s ustanovením§ 139a zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v spojení s § 159 O.s.p. Z uvedených dôvodov má súd za to, že napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie, vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto bolo potrebné, aby súd napadnuté rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. zrušil. Súd sa celkom stotožnil i s ďalšou námietkou žalobkyne a to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného a tiež jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie trpí vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, pretože z neho nie je zrejmé, na základe akej úvahy dospel prvostupňový správny orgán k záveru, s ktorým sa stotožnila aj žalovaná, že rozhodujúcim obdobím pre určenie vymeriavacieho základu je obdobie 01.08.2006 - 03.10.2010 s tým, že pobočka síce vysvetlila, prečo považuje dátum 01.08.2006 za začiatok rozhodujúceho obdobia, avšak nijakým spôsobom neodôvodnila, prečo by mal byť posledným dňom rozhodujúceho obdobia deň 03.10.2010. Tento nedostatok neodstránila ani žalovaná, v rozhodnutí absentuje právne zdôvodnenie uvedeného záveru žalovanej, keďže neuvádza žiadne znenie zákonného ustanovenia, ktoré by malo slúžiť ako základ pre taký výklad. Žalovaná ohľadne tejto námietky žalobkyne v rozhodnutí uviedla, že „rozhodujúcim obdobím je obdobie trvania pracovného pomeru, resp. obdobie trvania nároku na vyplatenie časti príjmu v zmysle Dohody o sporných nárokoch “, z ktorej argumentácie potom nevyplýva jednoznačné zdôvodnenie rozhodujúceho obdobia pre určenie vymeriavacieho základu. Na základe uvedeného súd konštatoval, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a preto bolo potrebné napadnuté rozhodnutie žalovanej trpiace vadou nepreskúmateľnosti zrušiť aj pre dôvod uvedený v ust. § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na vyššie zistené skutočnosti napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, keďže v zmysle judikatúry týkajúcej sa správneho súdnictva je jednoznačne zastávaný právny názor, že prvostupňové aj druhostupňové správne konanie tvorí jeden celok zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a), d) O.s.p. a vec jej vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní bude úlohou žalovanej opätovne posúdiť žiadosť žalobkyne vo veci vrátenia poistného na nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity, zaplateného bez právneho dôvodu v rámci nedávkového konania s poukazom na uvedený právny názor Krajského súdu v Bratislave. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnej žalobkyni priznal proti žalovanej náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške XXX,XX €. Trovy právneho zastúpenia boli stanovené v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb nasledovne : 1/ prevzatie a príprava zastúpenia dňa 04.07.2013 - 130,16 € 2/ podanie žaloby dňa 09.07.2013 - 130,16 € 3/ účasť na pojednávaní dňa 27.11.2014 - 134,00 €, spolu 394,32 € plus 2 x režijný paušál 7,81€ ( r. 2013) a 1 x 8,04 € (r. 2014) Odmena advokáta a režijné paušály spolu predstavujú sumu 417,98 €. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 OSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ OSP); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.