Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/176/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201318 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201318.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: E. M.Ü.E., R.. F. XX, XXX XX Š., právne zastúpená advokátkou JUDr. Janou Polakovičovou, Mickiewiczova 6, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2150/2013-430 zo dňa 7.6.2013 (správne by malo byť zo dňa 7.5.2013), takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 2150/2013-430 zo dňa 7.6.2013 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku 70€ a z trov právneho zastúpenia v sume 501,57 €, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právnej zástupkyne žalobkyne. o d ô v o d n e n i e : Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.7.2013 domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2150/2013-430 zo dňa 7.6.2013 (správne zrejme 7.5.2013), ktorým ako odvolací správny orgán potvrdil prvostupňové rozhodnutie OPÚ Nitra č. 2013/061-5/MM zo dňa 27.2.2013, ktorým správny orgán čiastočne vyhovel námietke žalobkyne, proti výpisu z rozdeľovacieho plánu projektu pozemkových úprav v katastrálnom území F. týkajúcej sa nesúhlasu s umiestnením nových pozemkov pod jej patriacimi hospodárskymi objektmi v areáli hospodárskeho dvora a okolo neho ako aj s umiestnením nových pozemkov v iných lokalitách. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobkyňa vstúpila do konania ako vlastníčka 366 pozemkov, z toho vo výlučnom vlastníctve 121 pozemkov o celkovej výmere 1 200 717,41 m2. Jednalo sa o druhy pozemkov ako: orná pôda, trvalý trávny porast, lesné pozemky, vodné toky a plochy, zastavané plochy a nádvoria a ostatnej plochy s určenou hodnotou 245 142, 24 €. Zistil, že je vlastníčkou stavieb evidovaných na LV č. XXX v katastrálnom územní F. na pozemkoch: parcela číslo XXXX/X - hydrogeologický ochranný pás, parcela XXXX/XX - súpisné číslo XXX, parcela XXXX/XX, súpisné číslo XXX, parcela číslo XXXX/XX - súpisné číslo XXX, parcela XXXX/XX - súpisné číslo XXX, parcela XXXX/XX - súpisné číslo XXX, parcela XXXX/XX - súpisné číslo XXX, parcela XXXX/XX - súpisné číslo XXX, parcela číslo XXXX/XX - súpisné číslo XXX a parcela číslo XXXX/XX - silážny žľab. Výsledkom konania o pozemkových úpravách, ktorý sa dotýka žalobkyne, je 50 pozemkov v dvoch ucelených blokoch (okrem spoločných nehnuteľností), z toho 32 vo výlučnom vlastníctve o celkovej výmere 1 188 700,55 m2 s určenou hodnotou pozemkov 237 125,72 €. Podľa odôvodnenia odvolacieho orgánu sú rozdiely vo výmere a v hodnote pozemkov v súlade s ustanovením § 11 ods. 4 a 5 zákona číslo 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o pozemkových úpravách). Žalobkyňa uviedla, že projekt o pozemkových úpravách bol doručený združeniu vlastníkov dňa 29. 10. 2012 a zároveň bol zverejnený v obci F.. K zverejnenému projektu podala žalobkyňa námietky, ktoré neboli akceptované. Jej námietky boli prerokované dňa 11. 1. 2013 na Obecnom úrade v F.. Správny orgán pozemkové úpravy vysvetlil, pričom žalobkyňa trvala na akceptácii jej návrhov. Podľa jej názoru, pozemkové úpravy nerešpektujú racionálne a priestorové usporiadanie pozemkového vlastníctva, čo je ich cieľom podľa § 1 ods. 1 zákona o pozemkových úpravách. Žalovaný sa s jej námietkami žiadnym spôsobom nevysporiadal, uviedol, že umiestňovanie nových pozemkov je v súlade so zákonom. Zároveň v rámci správnej úvahy nevyložil obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Správny orgán pri rozhodovaní poukázal na čl. II bod 5 platných ZUNP s tým, že sa bude postupovať podľa úrovne dohody medzi pôvodnými vlastníkmi tejto lokality. Uviedol, že sú možné 3 varianty, pričom prvá z nich je v rozpore so zákonom. Jedná sa o umiestňovanie a sceľovanie nových pozemkov nielen v rámci areálu, ale aj z ostatných častí obvodu pozemkových úprav za písomného súhlasu súčasného vlastníka s neprimeranosťou druhu pozemkov. V zmysle zákona o pozemkových úpravách sa primeranosť vyžaduje, preto takáto dohoda je v rozpore so zákonom a teda je neplatná. Okrem konštatovania, že správny orgán sa dostatočne zaoberal námietkami žalobkyne a jej práva neboli porušené, nedošlo zo strany správnych orgánov k žiadnemu podrobnejšiemu odôvodneniu, čím sa rozhodnutia stali nepreskúmateľnými. Podľa jej názoru zo strany správnych orgánov došlo k porušeniu v ustanovení § 3 ods. 1, 2, 4, 5 zákona číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok). Poukázala na účel zákona o pozemkových úpravách a uviedla, že navrhované pozemkové úpravy nie sú racionálne ani ekonomické, sťažujú podnikanie osôb ktoré ich navrhovali. Správne orgány sa nevysporiadali s námietkami ohľadom nezmyselného prideľovania pozemkov pod budovami tým, ktorí budovy nevlastnia a naopak vlastníkom budov boli prideľované pozemky mimo areálu hospodárskeho dvora. Rovnako nezmyselne neboli sceľované pozemky, pri ktorých k sceľovaniu mohlo dôjsť, čo je tiež v rozpore s duchom zákona. V rozpore so zákonom sa uskutočnilo rokovanie komisie, na ktorom sa podávali návrhy a námietky. Žalobkyni bolo znemožnené zúčastniť sa predmetného rokovania, čo nemohla napraviť ani neskoršie daná možnosť vyjadriť sa k návrhu. Zákon predpokladá priamu aktívnu účasť formou návrhov pri tvorbe návrhu. Vzhľadom na okolnosť, že žalobkyňa sa nemohla zúčastniť rokovania komisie, bola porušená zásada materiálnej pravdy. Na základe uvedených dôvodov žiadala súd, aby napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a žalobcovi priznal náhradu trov. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 23. 8. 2013 uviedol, že postupoval v súlade s ustanovením § 59 ods. 1 správneho poriadku. V priebehu konania so žalobkyňou boli jej, prípadne jej splnomocnenému zástupcovi doručované všetky písomnosti súvisiace s vlastníctvom pozemkov dotknutých konaní. Správnymi orgánmi bolo preto umožnené žalobkyni zúčastniť sa na rokovaniach, podávať námietky, prípadne opravné prostriedky. Dňa 23. 6. 2008 jej bol doručený výpis z registra pôvodného stavu a následne dňa 9. 12. 2009 návrh zásad umiestnenia nových pozemkov. Dňa 25. 10. 2011 bol so žalobkyňou prerokovaný návrh umiestnenia nových pozemkov a dňa 22. 11. 2012 jej bol doručený výpis z registra nového stavu, voči ktorému podala námietku dňa 18. 12. 2012. Námietky boli prerokované dňa 11. 1. 2013, kde boli splnomocnenému zástupcovi podané vysvetlenia k všetkým bodom námietok, ktoré sú uvedené aj v odôvodnení rozhodnutia. Zástupca vzniesol ústnu požiadavku ohľadom zrušenia cesty a presunutia zelených pásov, ku ktorej sa správny orgán priamo na mieste vyjadril, že uvedené prvky boli navrhnuté v predchádzajúcich etapách projektu pozemkových úprav a schválené bez námietok k nim. Splnomocnený zástupca trval na dôvodoch námietok, ktorým správny orgán nemohol vyhovieť. Pretože námietka nebola vybavená na Obvodnom pozemkovom úrade v Leviciach, podľa § 13 ods. 4 zákona o pozemkových úpravách bola predložená na rozhodnutie nadriadenému orgánu. Z dôvodov objasnenia námietok bolo nariadené ústne pojednávanie na deň 14. 2. 2013, na ktorom zástupca žalobkyne predložil list zo dňa 13. 2. 2013 spolu s ôsmimi splnomocneniami, ktorými doplnil predchádzajúcu námietku ohľadom umiestnenia nových pozemkov v areáli hospodárskeho dvora, pozemkov v lokalite Dolná Ivanka ako aj nových pozemkov vo viniciach, lesných pozemkov. Zo zápisnice vyplýva, že správny orgán sa podrobne zaoberal všetkými doterajšími požiadavkami uvedenými v námietke žalobkyne ako aj s doplnenými požiadavkami predloženými na pojednávaní. Správny orgán rozhodol o námietke žalobkyne rozhodnutím zo dňa 27. 2. 2013 tak, že námietke čiastočne vyhovel v bode 2. doplnenej listom zo dňa 13. 2. 2013. Zvyšným námietkam vyhovené nebolo. Odvolací orgán pri rozhodovaní vychádzal z predložených dokladov ako aj s doplňovacieho konania zo dňa 9. 4. 2013, pričom zistil, že správny orgán spolu so zhotoviteľom projektu postupoval pri umiestňovaní nových pozemkov na základe zákona o pozemkových úpravách podľa platných ZUNP a zápisnice z prerokovania návrhu umiestnenia nových pozemkov zo dňa 25. 10. 2011. Podrobne sa zaoberal všetkými podanými aj doplnenými námietkami. Na základe písomnej žiadosti vlastníkov budov v areáli hospodárskeho dvora, zvolal na deň 16. 4. 2012 pracovné stretnutie vlastníkov a užívateľov v areáli hospodárskeho dvora, z ktorého zápisnica je súčasťou spisu. Na tomto stretnutí bolo dohodnuté sceľovanie pozemkov v areáli hospodárskeho dvora tak, že vlastníctvo jednotlivých vlastníkov pozemkov pod viacerými stavbami bude sceľované pod čo najmenší počet stavieb z dôvodu jednoduchšej možnosti odkúpenia pozemku, respektíve uzatvorenia nájomnej zmluvy. Umiestňovanie pozemkov v hospodárskom dvore bolo účastníkmi konania dohodnuté v článku II, bod 5 ZUNP. Žalovaný citoval ustanovenie § 1 ods. 1, 2 zákona o pozemkových úpravách pričom uviedol, že v konaní o pozemkových úpravách dochádza k novému rozdeleniu pozemkov a právnych vzťahov k nim, žiadne usporiadanie právnych vzťahov k stavbám však nie je účelom zákona. Je zrejme, že v rámci pozemkových úprav nemôžu byť opomenuté právne vzťahy k stavbám nachádzajúcich sa v obvode projektu pozemkových úprav, zo samotnej podstaty stavby však vyplýva, že vlastníctvo konkrétnej stavby bráni usporiadaniu vlastníctva prostredníctvom konania o pozemkových úpravách, nemôže byť prikázané inému vlastníkovi inej stavby, keďže je zrejmé, že zásady, ktoré sú v projekte pozemkových úprav aplikovateľné na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, nie je možné použiť vo vzťahu k stavbám. Porovnaním pôvodných parciel a nového zamerania skutočného stavu bola zistená presná výmera vlastníctva žalobkyne v areáli hospodárskeho dvora. Táto výmera je 3578 m2, z toho výmera pod stavbami v areáli hospodárskeho dvora je 374 m2. Žalobkyňa v novom stave dostala do vlastníctva v areáli hospodárskeho dvora celkovo 3578 m2, a to pod stavbou (senník súpisné číslo XXX) na parcele číslo XXXX, výmeru 258 m2, pod stavbou (čerpacia stanica súpisné číslo XXX ) na parcele číslo XXXX výmeru 51 m2, pod stavbou (silážny žľab bez súpisného čísla )na parcele číslo XXXX X.ýmeru 806 m2 a pozemok v areáli hospodárskeho dvora - parcela číslo XXXX o výmere 2398 m2. Nové pozemky žalobkyne v areáli hospodárskeho dvora boli umiestňované v prevažnej miere na pôvodných pozemkoch. Žalobkyňa si nemôže uplatňovať výhody tam, kde by boli porušené práva a právom chránené záujmy iných vlastníkov. Počas celého konania nepredložila žiadnu dohodu ohľadom zámeny pozemkov s vlastníkmi, okrem námietkového konania, v ktorom predložila zámenu s vlastníčkou B. V., ktorej správny orgán vyhovel a rozdeľovací plán upravil. Na LV číslo XXX pod parcelou číslo XXXX/X je zapísaný i hydrogeologický ochranný pás bez súpisného čísla, pričom na tomto pozemku sa žiadna stavba hydroglóbusu nenachádza. Studňa, ktorú žalobkyňa v žalobe uvádza, sa nachádza mimo areálu hospodárskeho dvora a nie je evidovaná na LV číslo XXX. Žalobkyňa ani v jednom písomnom podaní a ani na žiadnom stretnutí nežiadala o umiestnenie nového pozemku na doterajšej CKN parcele číslo XXXX/X, ale pod ostatnými budovami, ktoré aj reálne užíva, čo mu bolo zo strany správneho orgánu v plnej miere vyhovené. Žalovaný postupoval v zmysle § 5 ods. 3 písm. c) zákona o pozemkových úpravách. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že v konaní sa riadne vysporiadal s predloženým stavebným povolením č. 207 /2007 - Sazd.- 27/2008 - SU zo dňa 16. 4. 2008, ktoré stratilo po dvoch rokoch od právoplatnosti vykonateľnosť a platnosť, pretože sa nezačalo s výstavbou v súlade so stavebným zákonom. Stavebné konanie a vydané právoplatné stavebné povolenie nemá vplyv na konanie o pozemkových úpravách, pretože predmetom pozemkových úprav sú pozemky a nie stavby. Rozhodnutie o námietkach žalobkyne zo dňa 27. 2. 2013 bolo doručené splnomocnenému zástupcovi dňa 7. 3. 2013. Žalobkyňa nadobudla vlastníctvo k pozemkom od U. Y. kúpnou zmluvou zo dňa 11. 3. 2013, teda až po doručení rozhodnutia. V odvolaní splnomocnený zástupca nespomenul nadobudnutie vlastníctva od U. Y.. Zmena vlastníctva na žalobkyňu sa do projektu zapíše pri najbližšej aktualizácii registra pôvodného aj nového stavu. K požiadavke žalobkyne o zrušenie navrhnutej cesty p.č. XXXX a presunu zelených pásov na parcelách číslo XXXX, XXXX a XXXX za správne orgány vo svojich rozhodnutiach vyjadrili. Tieto komunikačné a ekologické prvky boli navrhnuté v rámci spracovania etapy miestneho územného systému ekologickej stability a všeobecných zásad funkčného usporiadania územia prerokovaných s predstavenstvom združenia vlastníkov a schválených rozhodnutím zo dňa 2. 11. 2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 11. 2009. Prvostupňový správny orgán sa vo svojom rozhodnutí zaoberal aj možnosťou ďalšieho scelenia pozemkov v lokalitách Starý vrch a Nový vrch a zistil, že žiadny z vlastníkov nových pozemkov nenamietal umiestnenie svojich pozemkov v predmetných lokalitách, a preto nie je možné ďalšie scelenie pozemkov. V konaní sa postupovalo v súlade so zápisom z prerokovania návrhu umiestnenia nových pozemkov zo dňa 25. 10. 2011. Žalobkyňa vlastnila podiely v lokalite Nový vrch v šiestich pôvodných pozemkoch a dostala 3 nové pozemky, v lokalite Starý vrch vlastnila podiely v troch pôvodných pozemkoch a dostala 2 nové, čo je nespornou výhodou pozemkových úprav. V zápise z prerokovania návrhu umiestnenia nových pozemkov zo dňa 25. 10. 2011 boli zo strany žalobkyne vznesené návrhy, pričom bolo konštatované, že pozemky vo viniciach, extenzívne trvalé trávne porasty a lesné pozemky budú sceľované na pôvodných lokalitách, prípadne spoločne s ďalšími spoluvlastníkmi. Žiadna ďalšia požiadavka na scelenie lesných pozemkov zo strany žalobkyne nebola až do námietkového konania, keď už k zmene navrhnutých pozemkov bol potrebný súhlas ostatných vlastníkov, vznesená. Výsledkom konania o pozemkových úpravách pre žalobkyňu je 50 pozemkov v dvoch ucelených blokoch (okrem spoločných nehnuteľností), z toho 32 do výlučného vlastníctva o celkovej výmere 1 188700,55 m2 s druhmi pozemkov: orná pôda, vinice, trvalý trávnatý porast, lesné pozemky, zastavané plochy a nádvoria s určenou hodnotou pozemkov 237 125,72 €. V súlade s podmienkou primeranosti - výmera, kvalita, bonita je aj rozdiel výmer pôvodných a nových pozemkov - 12 016,86 m2 ( - 1 % ). Rozdiel hodnôt pôvodných a nových pozemkov - 8016,52 € ( - 3, 27 % ). Uvedené rozdiely vo výmere a hodnote pôvodných a nových pozemkov sú v súlade z § 11 ods. 4 a 5 zákona o pozemkových úpravách a zásadami pre umiestnenie nových pozemkov platnými dňom 14. 4.2010. Čo sa týka vyňatia vlastníctva navrhovateľky nachádzajúceho sa v spoločných nehnuteľnostiach, toto nie je možné vyňať z týchto nehnuteľností, pretože sa jedná o nedeliteľné vlastníctvo o ktorom rozhoduje nadpolovičná väčšina vlastníkov počítaná podľa výmery. Ako vyplýva z priloženej technickej dokumentácie, skutkový stav bol zistený riadne a spoľahlivo. Správny orgán dôsledne hájil práva všetkých účastníkov konania, pretože je povinný riadiť sa zásadami nestrannosti, nezávislosti a rovnakého zaobchádzania so všetkými účastníkmi konania a dbať o to, aby v rovnakých prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Umiestnenie 50 nových pozemkov do dvoch blokov je podľa § 11 ods. 3 zákona výhoda získaná pozemkovými úpravami. Námietka žalobkyne ohľadom vsunutia parcely cudzieho vlastníka do novovytvoreného bloku nemohla byť akceptovaná, pretože sa jedná o vlastníka, ktorý mal pôvodný pozemok na tomto mieste za svojím domom a trval na tom, aby aj nový pozemok bol umiestnený na pôvodnom mieste. Keďže projekt pozemkových úprav je komplexné geodetické dielo, nemôže jeden účastník konania presadzovať svoje záujmy na úkor práv ostatných účastníkov konania spôsobom, ktorý je v rozpore so základnými zásadami konania. Konanie zahŕňa mnohopočetných účastníkov konania v počte 827, z toho 494 známych, preto nie je objektívne porovnávať jeho výsledok na jedného konkrétneho účastníka. Nič nebráni žalobkyni, aby s vlastníkmi pozemkov pod stavbami v jej vlastníctve uzatvorila vzájomné kúpne zmluvy. Nie je pravda tvrdenie žalobkyne, že malo v konaní dôjsť k znemožneniu účasti na rokovaní komisie, ktorého termín žalobkyňa nekonkretizovala. Zrejme sa jedná o rokovanie zo dňa 16. 4. 2012, ktoré bolo riadne zvolané na základe žiadosti štyroch vlastníkov stavieb. Zo zápisnice z rokovania vyplýva, že komisia odsúhlasila usporiadanie pozemkov pod stavbami v hospodárskom dvore. Splnomocnený zástupca žalobkyne sa dostavil na rokovanie s vlastným zavineným omeškaním až po 13, 00 hod. Správny orgán umožnil všetkým zúčastneným vzniesť pripomienky a obsah zápisnice bol riadne schválený podpismi väčšiny účastníkov konania. Niektoré námietky žalobkyne smerovali voči rozhodnutiam a postupom mimo účastníkmi schválených zásad umiestnenia nových pozemkov alebo podmienok primeranosti. Na tieto námietky nebol správny orgán povinný prihliadať. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalovaný súd, aby žalobu ako nedôvodnú zamietol. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci (§ 244 a nasl. O.s.p.) preskúmal namietané konanie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe - návrhu, vychádzajúc z dispozičnej zásady (§ 249 ods. 2 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutia, ktorým práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť dotknuté. Súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy ako vykonateľnosti rozhodnutí cudzích správnych orgánov ako jej o návrhoch na uloženie povinnosti k orgánom verejnej správy konať o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy a o opatreniach nabiť nútene plnenia svojich rozhodnutí. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 1. 6. 2005 vydal Obvodný pozemkový úrad v Leviciach rozhodnutie, ktorým podľa § 8 ods. 1 zákona o pozemkových úpravách nariadil pozemkové úpravy k nehnuteľnostiam v katastrálnom území F., určil obvod pozemkových úprav, stanovil lehotu na uskutočnenie 1. zhromaždenia účastníkov pozemkových úprav, uložil obmedzenie účastníkom pozemkových úprav v činnostiach súvisiacich s predmetom pozemkových úprav, vyzval všetkých účastníkov, aby sa prihlásili o účasť na pozemkových úpravách za účelom spolupráce a uplatnenia svojich práv. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že v priebehu prípravného konania bol zistený záujem o pozemkové úpravy zo strany 51, 3 % vlastníkov v obvode pozemkových úprav. V spise sa nachádza výpis z registra pôvodného stavu pozemkov vo vlastníctve žalobkyne. Podaním doručeným dňa 9. 12. 2009 bola žalobkyňa správnym orgánom informovaná o návrhu zásad pre umiestnenie nových pozemkov v obvode projektu pozemkových úprav. Z návrhu zo dňa 25. 10. 2011 bola vyhotovená zápisnica z prerokovania návrhu umiestnenia nových pozemkov v rámci ktorej bola vypracovaná rekapitulácia špecifikácie pozemkov vo vlastníctve žalobkyne, pričom podľa jej vyjadrenia, pozemky vo viniciach, trvalý trávnatý porast ako aj lesné pozemky by mali byť sceľované na pôvodných lokalitách prípadne spoločne s ďalšími spoluvlastníkmi. Súčasťou zápisnice bol aj graficky znázornený predbežný návrh umiestnenia nových pozemkov, s ktorým bola žalobkyňa oboznámená . Dňa 22. 11. 2012 bol žalobkyni doručený výpis z rozdeľovacieho plánu pre vlastníkov, t. j. návrh nového stavu pozemkov. Podaním zo dňa 21. 3. 2012 žiadali vlastníci objektov na poľnohospodárskom dvore v F. o zvolanie pracovného stretnutia. Predmetné stretnutie sa uskutočnilo dňa 16. 4. 2012 od 10.00 hod. Termín a miesto stretnutia boli žalobkyni oznámené podaním doručeným dňa 7. 2. 2012. K predloženému návrhu sa vyjadril zástupca žalobkyne, ktorý uviedol, že pozemkové úpravy ohľadom hospodárskeho dvora sa majú riešiť za účelom jeho funkčnosti. S návrhom nesúhlasil, pretože nerieši problematiku účelne. Mala byť vypracovaná dohoda o zámene pozemkov, ktorú mal v určenej lehote predložiť. Ďalší z účastníkov stretnutia s predneseným riešením nesúhlasil z dôvodu, že návrh nebol predložený za účelom zachovania funkčnosti hospodárskeho dvora ale pre špekulatívne účely. Ostatní zúčastnení súhlasili s predloženým návrhom. Dňa 20. 12. 2012 žalobkyňa podala správnemu orgánu odvolanie proti rozdeľovaciemu plánu v ktorom uviedla, že v roku 2002 odkúpila od Štátneho majetku Šahy časť hospodárskeho dvora, ktorý je zapísaný v liste vlastníctva LV číslo 7XX v katastrálnom území F. a špecifikovala budovy v jej vlastníctve, pričom žiadala, aby jej boli pridelené pozemky pod predmetnými budovami tak, aby budovy aj pozemky pod nimi boli v jej výlučnom vlastníctve. Trvala na tom, aby umiestnenie nových pozemkov bolo v takej istej výmere a hodnote ako pôvodná pôda. Uviedla, že v novo vytvorenom bloku je vsunutá parcela cudzieho vlastníka, čo podľa jej názoru nie je v súlade s pozemkovými úpravami a žiadala o úpravu. Dňa 11. 1. 2013 bola za účasti žalobkyne prerokovaná jej námietka voči projektu pozemkových úprav. K vzneseným námietkam správny orgán poukázal na vlastnícke podiely dotknutých stavieb a pozemkov pod nimi, pričom vo väčšine prípadov sa jedná o veľký počet spoluvlastníkov. K námietke ohľadom rozlohy a hodnoty umiestnenia nových pozemkov, uviedol, že boli dodržané kritériá primeranosti. Ohľadom vsunutia parcely pre cudzieho vlastníka do bloku v ktorom sa nachádzajú nové parcely žalobkyne správny orgán uviedol, že predmetná parcela bude presunutá do inej parcely. Na rokovaní bola ústne prednesená ďalšia námietka týkajúca sa zrušenia cesty parc. č. XXXX a presunutia zeleného pásu, parc. č. XXXX, XXXX, XXXX. Správny orgán k tejto námietke uviedol, že uvedené prvky boli navrhnuté v predchádzajúcich etapách v zmysle plánu spoločných a verejných zariadení a opatrení. Pri schvaľovaní nebola vznesená námietka. Pri zmene polohy by mohlo dôjsť k znefunkčneniu celého systému. Dňa 27. 2. 2013 správny orgán vydal rozhodnutie vo veci námietok žalobkyne proti výpisu z rozdeľovacieho plánu v projekte pozemkových úprav v katastrálnom území F. podľa § 13 ods. 4 zákona o pozemkových úpravách, ktorým námietkam žalobkyne vyhovel tak, že rozdeľovací plán a projekt pozemkových úprav v predmetnom katastrálnom území upravil nasledovne: doterajšia parcela nového stavu č. XXXX a XXXX s druhom pozemku - orná pôda o výmere 13 314 m2 a 3068 m2, sa určuje do vlastníctva žalobkyne v podiele 1/1. Doterajšia parcela nového stavu č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1085 m2 sa určila do vlastníctva žalobkyne v spoluvlastníckom podiele XXXX/XXXX, doterajšia parcela nového stavu číslo XXXX, orná pôda o výmere 57 335 m2 sa delí na parcelu číslo XXXX/X, orná pôda o výmere 44 021 m2, parcelu číslo XXXX/X, orná pôda o výmere 13 314 m2, na parcelu číslo XXXX/X, orná pôda o výmere 3068 m2 a na parcelu číslo XXXX/X, orná pôda o výmere 1042 m2. Na základe tohto rozdelenia parcela číslo XXXX/X zostáva navrhnutá do vlastníctva žalobkyne v podiele X/X. Sumárna výmera vlastníctva žalobkyne aj ďalších vlastníkov ostáva zmenou nezmenená. V ostatných bodoch sa námietkam žalobkyne nevyhovelo. Správny orgán v odôvodnení predmetného rozhodnutia popísal priebeh konania, námietky žalobkyne, poukázal na právnu úpravu, platné zásady umiestnenia nových pozemkov v zhode s argumentáciou uvedenou vo vyššie citovanom vyjadrení k žalobe. Voči predmetnému rozhodnutiu podala žalobkyňa dňa 22. 3. 2013 odvolanie, v ktorom uviedla, že návrh rozdeľovacieho plánu v projekte pozemkových úprav nerieši účelne, zákonne, efektívne a hospodárne doteraz existujúci stav. Rozhodnutie sa zaoberalo čiastočne len námietkami ohľadom ornej pôdy, neriešilo hospodársky dvor, lesy a vinice. Riešenie v hospodárskom dvore jej neumožňujú vstup do vlastných objektov. Z pôvodných päťdesiatich parciel v rámci hospodárskeho dvora došlo k rozdrobeniu na 56 parciel. Poukázala na projekt revitalizácie hospodárskeho dvora, ktorý nemožno z dôvodu pozemkových úprav realizovať. O odvolaní žalobkyne rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 7. 6. 2013, ktorým odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vychádzal z predložených dokladov ako aj doplňovacieho konania a zistil, že prvostupňový správny orgán sa dostatočným spôsobom zaoberal požiadavkami žalobkyne, neboli porušené ani ohrozené jej práva a záujmy. Ako bolo vyššie uvedené, žalobkyňa v žalobe namietala porušenie ust. § 3 ods. 4 a 5 správneho poriadku, § 1 ods. 1 zákona o pozemkových úpravách a porušenie jej procesných práv, keď správny orgán znemožnil žalobkyni zúčastniť sa rokovania komisie, pričom nekonkretizovala termín predmetného rokovania. Predmetom súdneho prieskumu mohli byť len tie námietky žalobkyne, ktorými namietala porušenie vlastných práv a záujmov v rozsahu námietok uplatnených v odvolaní voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu s ktorými sa mal žalovaný možnosť vysporiadať v napadnutom rozhodnutí. Podľa ust. § 1 ods. 1 a 2 zákona o pozemkových úpravách, obsahom pozemkových úprav 1) je racionálne priestorové usporiadanie pozemkového vlastníctva v určitom území a ostatného nehnuteľného poľnohospodárskeho a lesného majetku s ním spojeného vykonávané vo verejnom záujme v súlade s požiadavkami a podmienkami ochrany životného prostredia a tvorby územného systému ekologickej stability, funkciami poľnohospodárskej krajiny a prevádzkovo-ekonomickými hľadiskami moderného poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a podpory rozvoja vidieka. Pozemkové úpravy zahŕňajú a) zistenie a nové usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov ako aj súvisiacich iných vecných práv 1aa) v obvode pozemkových úprav a nové rozdelenie pozemkov (scelenie, oddelenie alebo iné úpravy pozemkov), b) technické, biologické, ekologické, ekonomické a právne opatrenia súvisiace s novým usporiadaním právnych pomerov. Podľa ust. § 2 ods. 1, písm. a) zákona, pozemkové úpravy sa vykonávajú najmä, ak je to potrebné na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov a odstránenie prekážok ich výkonu vyvolaných historickým vývojom pred účinnosťou tohto zákona. Dňa 28. 6. 2005 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktorým boli nariadené pozemkové úpravy k nehnuteľnostiam v danom katastrálnom území v zmysle uvedeného ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) zákona. Rozhodnutie bolo vyvesené na úradnej tabuli príslušnej obce dňa 10. 6. 2005 formou verejnej vyhlášky a doručované dotknutým orgánom. Podľa ust. § 11 ods. 3 až 5 zákona, nové pozemky majú byť svojím druhom, výmerou, bonitou, polohou a hospodárskym stavom primerané pôvodným pozemkom, pričom sa prihliada na výhody získané pozemkovými úpravami. Pri zmene druhu pozemku z dôvodov riešenia protieróznych opatrení a iných opatrení navrhnutých vo všeobecných zásadách funkčného usporiadania územia sa za pôvodný druh pozemku považuje navrhovaný stav. Nové určenie hodnoty takéhoto pozemku sa vykoná v rámci aktualizácie registra pôvodného stavu. Nové pozemky vlastníka sú primerané, ak rozdiel hodnoty pôvodných pozemkov a nových pozemkov vlastníka nepresahuje desať percent hodnoty pôvodných pozemkov vrátane pozemkov alebo ich časti potrebných na spoločné zariadenia a opatrenia. S písomným súhlasom vlastníka možno v jeho neprospech prekročiť prípustný rozdiel hodnoty nových pozemkov bez nároku na vyrovnanie v peniazoch. Nové pozemky vlastníka sú primerané, ak rozdiel výmery pôvodných pozemkov a nových pozemkov vlastníka nepresahuje desať percent výmery pôvodných pozemkov vrátane pozemkov alebo ich časti potrebných na spoločné zariadenia a opatrenia. S písomným súhlasom vlastníka možno v jeho neprospech prekročiť prípustný rozdiel výmery nových pozemkov bez nároku na vyrovnanie v peniazoch. Žalobkyňa ich v danom prípade nepreukázala, že by nové pozemky v rámci pozemkových úprav presahovali zákonom určený výmer. Správny orgán oboznámil žalobkyňu ako účastníčku predmetného konania s návrhom zásad pre umiestnenie nových pozemkov projektu pozemkových úprav. Svoje požiadavky v rámci nových pozemkových úprav predniesla žalobkyňa dňa 25. 10. 2011 a tieto sú obsahom zápisnice. Z obsahu spisu súd zistil, že správny orgán konal so žalobkyňou, rokoval s ňou o projekte pozemkových úprav na viacerých pracovných stretnutiach. Súd z obsahu spisu nezistil, že by žalobkyňa nebola informovaná o termíne a mieste pracovných rokovaní, prípadne nariadenom ústnom pojednávaní. O všetkých rokovaniach ako aj po termíne pojednávania bola riadne v predstihu informovaná, či už osobne alebo prostredníctvom zvoleného zástupcu. Svoje procesné práva žalobkyňa riadne využila a podala voči projektu pozemkových úprav námietky. Súd nezistil porušenie procesných práv žalobkyne v rámci správneho konania, pričom žalobkyňa takýto nesprávny postup nenamietala v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu. Námietku ohľadom porušenia jej procesných práv preto súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Podľa ust. § 13 ods. 4 zákona o pozemkových úpravách, obvodný pozemkový úrad prerokuje podané námietky do 90 dní odo dňa ich doručenia so združením účastníkov a účastníkmi. Ak sa námietky pri prerokúvaní nevybavia, obvodný pozemkový úrad ich predloží na rozhodnutie obvodnému pozemkovému úradu v sídle kraja, ktorý o nich rozhodne. O podaných námietkach konal prvostupňový správny orgán v súlade s ustanovením § 13 ods. 4 citovaného zákona a vydal prvostupňové rozhodnutie popísané vyššie. Podľa ust. § 3 ods. 1, 2, 4 a 5 správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Povinnosťou správnych orgánov v rámci konania o námietkach účastníka konania je vysporiadanie sa so vznesenými požiadavkami. Nie je úlohou správneho orgánu ani súdu za účastníka konania vyhľadávanie dôvodov námietok či následne dôvodov žaloby. Z obsahu rozhodnutí správnych orgánov súd zistil, že tieto sa v nich vysporiadali s námietkami vznesenými žalobkyňou v správnom konaní. Okolnosť, že správny orgán nevyhovel všetkým požiadavkám účastníka konania, nemožno považovať za vadu spočívajúcu v tom, že by sa správny orgán s konkrétnou námietkou nevysporiadal. Z obsahu žaloby spolu s prihliadnutím na obsah odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu súd zistil, že žalobkyňa vo vzťahu k svojím subjektívnym právam a záujmom konkretizovala ako nedostatok rozhodnutia žalovaného pozemkové úpravy týkajúce sa hospodárskeho dvora v k.ú. F.. Vo vzťahu k ostatným pozemkom v jej vlastníctve mimo hospodárskeho dvora, žalobkyňa nešpecifikovala o aké neracionálne a neefektívne, príp. nezákonné úpravy (v spojitosti s porušením jej subjektívnych práv) došlo. Konkrétne námietky smerovali voči takej úprave predmetných pozemkov, ktorá znemožňuje žalobkyni prístup k vlastným nehnuteľnostiam v rámci hospodárskeho dvora F.. Žalobkyňa v rámci správneho konania ani v rámci žaloby neuviedla, či požadovaný prístup k vlastným pozemkom v rámci hospodárskeho dvora jej bol daný pred novou pozemkovou úpravou a či sa tento prístup úpravami zhoršil. Obsahom odvolania ako i podanej žaloby bolo poukazovanie žalobkyne na to, že návrh rozdeľovacieho plánu v projekte pozemkových úprav nerieši účelne, zákonne, efektívne a hospodárne doteraz existujúci stav. Podľa ust. § 47 ods. 1 až 3 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Odôvodnenie plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov: na skutkové okolnosti a právne posúdenie veci. Za skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené, a ich právny význam. Ďalej treba uviesť, aké dôkazy boli vykonané, ako ich hodnotí správny orgán, prečo neboli vykonané niektoré navrhované dôkazy, a napokon, ako sa správny orgán vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov. Osobitnú pozornosť treba v odôvodnení venovať tým skutočnostiam, ku ktorým správny orgán dospel na základe inštitútu voľnej úvahy. Účelom zákona, v zmysle vyššie citovaných ustanovení osobitného zákona, je riešenie vlastníckych a užívacích pomerov a odstránenie prekážok ich výkonu vyvolaných historickým vývojom. Z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, či pozemkovou úpravou došlo k odstráneniu prekážok v užívaní nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne, čo malo byť zmyslom pozemkových úprav. Z odôvodnenia nemožno zistiť, či vôbec došlo k (pred úpravou existujúcemu) odstráneniu nedostatku prístupu k nehnuteľnostiam žalobkyne v rámci predmetného hospodárskeho dvora, či teda došlo k naplneniu zmyslu zákona, či vôbec ňou požadovaná úprava bola možná vo vzťahu k uplatňovaniu vlastníckych práv ostatnými vlastníkmi pozemkov. Súd z obsahu priloženej dokumentácie zistil, že pozemkovými úpravami došlo k celkovému sceľovaniu pozemkov vo výlučnom či podielovom vlastníctve žalobkyne tak, aby tieto tvorili ucelené bloky v súlade so zámerom pozemkovej úpravy nariadenej v rozhodnutí Obvodného pozemkového úradu v Leviciach č. 2005/001171, P 2005/00913 zo dňa 1.6.2005, avšak nie je z neho zrejmé, či došlo k akejkoľvek konkrétnej zmene vo vzťahu k pozemkom a budovám v rámci hospodárskeho dvora vo vlastníctve žalobkyne, pričom žalovaný sa v dostatočnom rozsahu nevysporiadal s konkrétnymi námietkami žalobkyne ohľadom úprav v rámci tohto objektu. Napadnuté rozhodnutie je v tomto rozsahu nepreskúmateľné. Vysporiadanie sa správneho orgánu s predmetnými požiadavkami a námietkami sa preto súdu javí ako nedostatočné a nejasné. Žalovaný v rámci napadnutého rozhodnutia, ktoré spolu s prvostupňovým rozhodnutím tvorí jeden celok sa podľa názoru súdu vo vzťahu k námietkam žalobkyne ohľadom pozemkovej úpravy ktorou boli dotknuté nehnuteľnosti nachádzajúce sa v hospodárskom dvore F. nedostatočne vysporiadal a svoje rozhodnutie zrozumiteľným a určitým spôsobom neodôvodnil. Na základe uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol s prihliadnutím na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku 70 € a v odmene advokáta podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška) za dva úkony (prevzatie veci, podanie žaloby) v roku 2013 podľa § 14 ods. 1, písm. a) a b) vyhl., v sume 2 x 130,16 €, jeden úkon vykonaný dňa 21.3.2014 - účasť na pojednávaní podľa § 13a ods. 1, písm. d) vyhl., v sume 134 €, v súlade s ust. § 11 ods. 4 prvá veta vyhlášky, paušálnej náhrady náležiacej úkonom, 2 x 7,81 €, 1 x 8,04 €, DPH 20% podľa § 18 ods. 3 vyhlášky z priznaných odmien a náhrad. Spolu priznaná náhrada predstavuje čiastku 501,57 €. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.