Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/180/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201347 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201347.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: S&J PRESSBURG plus, s r.o., IČO: 35 835 737, Na Hrebienku 30, 811 02 Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., Drotárska cesta 102, 811 02 Bratislava, v mene ktorej koná Mgr.Juraj Bugala, advokát a konateľ, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného číslo: XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX-r zo dňa XX.XX.XXXX, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie na správnom orgáne Žalovaný rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX-r zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj len napadnuté rozhodnutie) podľa § 7X ods. 4 v nadväznosti na § 165b ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil odvolaním žalobcu napadnuté prvostupňové rozhodnutie č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXXGes zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým R. úrad Q. nepriznal žalobcovi podľa § 44 ods. X písm. b) bod l zákona číslo XXX/XXXX Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej aj len zákon o správe daní) nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september XXXX v sume XXX XXX,XX eur a vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len R.) v sume XXX XXX,XX eur. R. úrad Q. vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu R. za zdaňovacie obdobie september XXXX, z ktorej vyplynulo, že fakturácia za tovar (granitové dosky), z ktorého si uplatňoval nárok na odpočítanie dane, prebieha v reťazci obchodných spoločností v tuzemsku bez reálneho preukázania jeho nákupu a ďalšieho dodania. Na základe výsledkov zistených pri kontrole správca dane nepriznal žalobcovi nárok na odpočítanie dane z faktúr č. XXXXX, XXXXX a XXXXX vystavených spoločnosťou L., s.r.o., D. XX, Q., za kontrolované obdobie v sume XXX XXX,XX eur za nákup mramorových a granitových dosiek a z faktúr č. XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX vystavených touto istou spoločnosťou za opracovanie granitových dosiek v sume XXX XXX,XX eur. S. ako platiteľ R. tým, že si odpočítal daň z nákupu tovaru a služieb bez preukázania jej opodstatnenosti v celkovej výške XXX XXX,XX eur, porušil § 49 ods.X a X v nadväznosti na § 19 a § 51 zákona č. XXX/XXXX Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len zákon o R.). Od XX.XX.XXXX nadobudol účinnosť zákon č. XXX/XXXX Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a podľa prechodného ustanovenia § 165 ods. X tohto zákona, daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov (podľa zákona č. XXX/XXXX Zb.). B. na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu bola začatá za účinnosti zákona č. XXX/XXXX Zb. S. sa stotožnil so závermi správcu dane, že nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že fakturované tovary a služby, z ktorých bola odpočítaná daň, boli aj skutočne dodané. II. S. F. podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré žiadal spolu s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. P. orgány nepostupovali v súlade so zákonom o správe daní, nesprávne zistili skutkový stav veci, nesprávne právne vec posúdili a výsledok daňovej kontroly je voči nemu diskriminačný. M., že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane boli vydané v rozpore so zákonom o správe daní, najmä s ust. § 15, § 2, § 6, § 7, § 11, § 13, § 14, § 16, § 17, § 17a, § 20, § 22, § 23, § XX, § 30, § 30a, § 4X ods. 6 písm. b/ bod 1, daňovým poriadkom, zákonom č. XXX/XXXX Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len zákon o R.), najmä v rozpore s ust. § 49, § 19, § 8, § 9, § 51, G. zákonníkom, zákonom č. XXX/XXXX Z.z. o štátnej službe, zákonom č. XXX/XXXX Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, zákonom č. XXX/XXXX Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a v rozpore s H. P. republiky. D. boli vydané bez prerokovania protokolu o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, na základe nedostatočne zisteného a posúdeného skutkového stavu veci, bez vykonania dokazovania, so zrejmými známkami zaujatosti, s účelovým odopretím práv a právom chránených záujmov žalobcu, s účelovým odopretím priznaných zákonných práv žalobcu a s marením zákonných povinností žalobcu. U. rozhodnutia neboli vydané dôvodne a sú nepreskúmateľné. P. dane neukončil daňovú kontrolu prerokovaním protokolu, v daňovej kontrole bol nečinný, zákonným spôsobom neviedol dokazovanie, riadil sa iba úvahami, ktoré nezaložil na dôkazoch, neposúdil starostlivo skutkový stav veci, odoprel právo žalobcu najmä v procese získavania dôkazov tak, že na návrh žalobcu nepredvolal svedkov, nevyzval žalobcu na odstránenie nedostatkov podania, uviedol iný skutkový stav veci, než k akému v skutočnosti došlo a preto sú jeho závery nezákonné, nepreskúmateľné a diskriminačné. U. na vydanie dodatočného platobného výmeru je ukončenie daňovej kontroly, pričom táto je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom, avšak v danom prípade má žalobca za to, že protokol prerokovaný nebol. U. na zápisnicu z ústneho pojednávania zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá preukazuje, že nedošlo k prerokovaniu protokolu. E., že z uvedenej zápisnice je dokázané, že správca dane odmietol prerokovať protokol so splnomocneným zástupcom žalobcu a poukázal v tejto súvislosti na výkladový slovník slovenského jazyka ohľadne pojmu „prerokovať“. E. § 15 ods. XX zákona o správe daní nemá na mysli prerokovanie ako podpísanie akejkoľvek listiny, ktorú správca dane predloží, ale ustanovuje, že protokol a dodatok k protokolu musí byť prerokovaný a až následne po jeho prerokovaní je daňová kontrola ukončená. Keďže v danom prípade správca dane protokol o daňovej kontrole odmietol prerokovať, daňová kontrola nie je ukončená a súčasne ani nenastali zákonné podmienky na začatie vyrubovacieho konania. R. platobný výmer nemá náležitosti ustanovené v § 30 ods. X zákona o správe daní. V tejto súvislosti citoval § 30 ods. 1, X zákona o správe daní so zameraním sa na písm. d/ § 30 ods. X zákona o správe daní, podľa ktorého musí rozhodnutie obsahovať výrok, ktorý obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo... G. dôvody uvedené v bode X.X. doplneného odvolania, ktoré sa vzťahujú i na porušenie § 30 ods. X písm. d/ zákona o správe daní. U. rozhodnutie taktiež nespĺňa ani podmienky ustanovené v § 30 ods. 3, X zákona o správe daní. P. dane nemal v odôvodnení rozhodnutia len doslovne odkopírovať časti protokolu o výsledku zistenia z daňovej kontroly a jeho dodatku, ale mal dodržať aj zásadu voľného hodnotenia dôkazov s prihliadnutím na všetko, čo v daňovom konaní a v daňovej kontrole vyšlo najavo. V danom prípade správca dane doslova odkopíroval rozhodujúce časti protokolu o výsledku zistenia z daňovej kontroly do svojho rozhodnutia, pričom navyše protokol odmietol aj prerokovať. S. tiež namietal, že protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly a dodatok k protokolu bol vydaný v rozpore so zákonom o správe daní. U. vydávaní dodatočného platobného výmeru boli porušené všetky procesné postupy a zásady, čím bol zmarený účel konania, vyrubovacieho konania a jemu predchádzajúcej daňovej kontroly. R. tiež k porušeniu § 15 ods. XX, XX, XX zákona o správe daní. U. o daňovej kontrole neobsahuje náležitosti ustanovené v § 15 ods. XX písm. c/, h/, j/ a l/ zákona o správe daní. P. dane pri výkone daňovej kontroly zamieňal tri rôzne daňové subjekty - žalobcu za spoločnosť S&J U. P., s.r.o. a za spoločnosť B. P. P., s.r.o.. R. kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť a v prípade, že použitý bol, je daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením a vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole o takejto kontrole, je nezákonné. R. tiež k porušeniu § 15, § 29 a § 30a zákona o správe daní. P. dane v dodatočnom platobnom výmere neuviedol ani jednu listinu, ktorou by dokázal, že viedol dokazovanie, aké úkony vykonal v dokazovaní, aké dôkazy ho viedli k dodatočnému vyrubeniu dane a ktorou by preukázal rozpor s tvrdeniami žalobcu. S. správcu dane v odôvodnení dodatočného platobného výmeru vyjadrili len svoj vlastný subjektívny názor a manipulatívnym spôsobom uviedli skutočnosti a dôkazy ako aj odpovede žalobcu, pričom ako dôkaz manipulatívneho vyjadrovania správcu dane o vyjadreniach, odpovediach a dôkazoch žalobcu citoval z dodatočného platobného výmeru. P. dane účelovo a manipulatívne konal aj vo vzťahu k ústnym pojednávaniam. E. viaceré otázky správcu dane a odpovede splnomocneného zástupcu žalobcu, ktoré vyvracajú tvrdenia správcu dane uvedené v preskúmavanom rozhodnutí. U. na ustanovenie § 29 ods. X,X,X zákona o správe daní s tým, že zamestnanci správcu dane vôbec neviedli dokazovanie. V tejto súvislosti citoval rozhodnutie NS SR sp. zn. XSž XX/XXXX. S. poskytoval správcovi dane aktívnu účasť, bol súčinný a zároveň očakával, že správca dane v prípade ďalších požiadaviek vyzve žalobcu na doplnenie alebo vysvetlenie nejasností, resp. ho vyzve na predloženie ďalších informácií a dôkazov. P. dane vykonával v rôznych ďalších spoločnostiach miestne zisťovania a nevykonával výsluch svedkov, čím v podstate odoprel právo žalobcu klásť svedkom otázky pri ústnom pojednávaní. P. dane zverejnil informácie o iných daňových subjektoch, ktoré získal v daňovom konaní, čím porušil ustanovenie § 23 zákona o správe daní - daňové tajomstvo. M., že skutočnosti týkajúce sa druhého alebo tretieho dodávateľa v rade boli prenesené do daňového bremena žalobcu. Je názoru, že uniesol dôkazné bremeno, predložil všetky požadované a jemu dostupné doklady a listiny a zodpovedal na všetky otázky aj nad rozsah vykonávanej daňovej kontroly. M. je možné mu pripisovať povinnosti alebo ukladať mu povinnosti s následkom daňového bremena, ak na preukázanie týchto skutočností nie je oprávnený (napr. ohľadne pôvodu tovaru). U. na rozsudky M. súdu SR sp. zn. XSž XXX/XXXX, XSžf X/XXXX, XSžf/XXX/XXXX, ďalej na rozsudok M. správneho súdu ČR sp. zn. XAfs XXX/XXXX a napokon aj na rozsudok P. dvora zo dňa XX.XX.XXXX (C-XX/XX, C-XXX/XX). S. tiež citoval ustanovenia § 49 ods. 1, X zákona o R. s tým, že boli naplnené aj všetky hmotnoprávne podmienky na odpočet R.. U. dodanie tovaru a služieb dodávateľmi v tuzemsku, ktorí daň odviedli do štátneho rozpočtu. K. ustanovenie § X9 ods. X zákona o R. spolu s § 51 ods. 1 zákona o R. s tým, že všetky podmienky pre uplatnenie § 51 zákona o R. boli v danom prípade splnené. G. množstva a druhu tovaru bolo vo faktúre v súlade s § 71 ods. X písm. f/ zákona o R.. P. dane konal v rozpore s princípmi R. uvedenými v smerniciach ES a v zákone o R.. U. na ustanovenie § 3 ods. X, X, § 9 ods. X písm. a/ zákona o R. a na čl. 1 bod. 2 P. D. XXXX/XXX/ES, ktorá s účinnosťou od XX.XX.XXXX nahradila F. smernicu, podľa ktorého spoločný systém R. je založený na zásade, že na tovar a služby sa uplatňuje všeobecná daň zo spotreby presne úmerná cene tovaru a služieb bez ohľadu na počet transakcií uskutočnených vo výrobnom a distribučnom procese pred stupňom na ktorom sa daň účtuje. F. tiež zásadu neutrality s poukazom na rozsudky P. dvora EÚ. Ak sa dodanie tovarov a služieb na jednej strane považuje za zdaniteľný obchod podliehajúci dani a na strane druhej prijatie tohto plnenia by sa nepovažovalo za jeho prijatie na účely uskutočnenia zdaniteľných obchodov, ide o rozpor s princípom neutrality R.. B. správcu dane bolo diskriminačné, pričom v tejto súvislosti poukázal na judikatúru P. dvora (napr. rozsudky L. Q., bod XX, J. M., bod XX, ako aj z 3. marca XXXX, N. H, C-XX/XX). L. plnením na vstupe a plnením na výstupe existuje priama a bezprostredná súvislosť, čo dáva právo na odpočet. S. správcu dane o nesplnení podmienok pre odpočítanie dane podľa § 49 ods. X zákona o R. vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a žalobca bol ukrátený na svojich právach. I.. F. žalovaného S. vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť. K žalobným dôvodom, ktoré boli uplatnené aj v odvolacom konaní, poukázal na dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí, kde je popísaný skutkový a právny stav a vyvodené závery. P. dane preveril všetky možné dôkazy a jeho zistenia sú dostatočné pre prijatie záveru o nepreukázanom dodaní deklarovaných tovarov a služieb. S. sa vyrovnal so všetkými námietkami v odvolaní, podrobne rozobral predložené dôkazy aj skutkový stav. P. dane v rámci posúdenia práva platiteľa na uplatnenie si nároku na odpočítanie dane umožnil žalobcovi, aby sa vyjadril a predložil vecné argumenty, ktoré by preukazovali a potvrdzovali obstaranie tovaru a služieb platiteľom v tuzemsku a neboli len tvrdeniami o týchto udalostiach uvedených v dodávateľských faktúrach. S. nepredložil relevantné dôkazy o tom, že deklarované dodanie tovaru a služieb dodávateľmi sa uskutočnilo, čím nebola splnená podmienka pre odpočítanie R. podľa § 49 zákona o R.. S. má za preukázané, že žalobca ako aj ďalšie subjekty zapojené v reťazci, ktoré sa mali podieľať na opracovávaní granitových dosiek, nevykonávajú reálne ekonomickú činnosť, nepreukázali predmet dane uvedený na faktúrach a nepredložili dôkazné prostriedky o realizácii fakturovaných obchodov. P. nemajú reálne sídla, konatelia sa zdržujú na neznámych miestach, osoby konateľov a spoločníkov sú vzájomne menené v jednotlivých spoločnostiach, pričom noví konatelia pokračujú vo fakturačnej činnosti za tovar a služby vo vysokých sumách, pri vyjadreniach k fakturovaným plneniam konatelia neuvádzajú konkrétne skutočnosti, ale všeobecné frázy, ktoré nemajú vypovedaciu hodnotu, spoločnosti nie sú kontaktné, nemajú zamestnancov, nespolupracujú so správcami dane. U. na viaceré rozsudky M. súdu SR ako aj P. dvora s tým, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľ uznaný a podporovaný P. D. XXXX/XXX/ES z XX. novembra XXXX o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. V tejto súvislosti P. dvor už rozhodol, že osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva H.. Z toho dôvodu prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne. V tejto veci sa v prípade žalobcu napriek formálnemu predloženiu dokladov nepreukázalo, že zdaniteľné obchody boli skutočne žalobcom prijaté. P. dane aj žalovaný postupovali v súlade s výkladom judikatúry P. dvora, keď posúdili mieru zapojenia žalobcu do podvodného konania a nárok na odpočítanie dane z neuskutočnených zdaniteľných obchodov žalobcovi neuznali. V nadväznosti na rovnakú problematiku nepriznania nároku na odpočítanie R. z tovaru rovnakej komodity - granitové dosky - žula v reťazci obchodných spoločností (medzi ktorými sa nachádza aj spoločnosť S&J U. plus, s.r.o.) žalovaný upriamil pozornosť na rozsudok NS SR sp. zn. XSžf/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. IV. U. veci B. súd v Q. preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ X49 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že tak napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie a postup správnych orgánov je v súlade so zákonom a preto žalobu podľa § 250j ods. X O.s.p. zamietol. Podľa § 244 ods. X O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. U. preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. X O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu. S. č. XXX/XXXX Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v ustanovení § 2 zakotvuje základné zásady daňového konania. T. z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa cit. ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. S. zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. XX ods. X H. P. republiky. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. P., že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. R. orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. U. daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (a to hmotnoprávne ako aj procesné), ktoré sú podľa § 1 zákona č. X/XXXX Z.z. o S. zákonov P. republiky zverejnené v S. zákonov. Podľa § 2 ods. X zákona o správe daní správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Podľa § 2 ods. X zákona o správe daní pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Podľa § X5 ods. 1 zákona o správe daní daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. R. kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov. Podľa § 1X ods. 5 zákona o správe daní daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo: a) na predloženie služobného preukazu zamestnancom správcu dane a písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly, b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami, c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa odseku XX druhej vety, d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe. Podľa § 15 ods. X zákona o správe daní kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu, b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly, c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady v písomnej forme alebo v technickej forme vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku XX druhej vety, f) umožňovať vstup do sídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom, g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie (§ 14 ods. X). Podľa § 15 ods. XX zákona o správe daní ustanovenia prvej časti a § 3X, XX a XX sa primerane použijú aj na daňovú kontrolu. Z ustanovení § 29 ods. X a ods. 2 zákona o správe daní vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 29 ods. X zákona o správe daní ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. I. najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 48 ods. X zákona o správe daní odvolací orgán preskúma odvolaním napadnuté rozhodnutie vždy v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové, či právne okolnosti odvolávajúcim sa neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, možno na ne pri rozhodovaní prihliadnuť. Podľa názoru súdu sa správne orgány vecou dôkladne zaoberali, pričom správca dane vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, a nie je možné ani tvrdiť, že by vedenie daňového konania a spôsob vykonávania dokazovania boli v rozpore so zásadou spravodlivého procesu. P. rozhodnutia obsahujú dostatok relevantných dôvodov a preto ich nemožno považovať za nepreskúmateľné. U. správnych orgánov taktiež nebola odňatá žalobcovi ako účastníkovi daňového konania možnosť konať pred týmito orgánmi, pričom správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. P. dane dôsledne postupoval podľa zákona o správe daní, ktorý je takou procesnou právnou normou, prostredníctvom ktorej správca dane a daňové subjekty vykonávajú úkony na dosiahnutie relatívne spoločného cieľa - správne určiť a vybrať daň v súlade s hmotnoprávnymi predpismi (daňovými zákonmi), určuje pravidlá postupu správcu dane v daňovom konaní na jednej strane a na strane druhej určuje povinnosti a priznáva práva daňovému subjektu. Je teda v tomto zmysle zárukou zákonného postupu správcu dane a ochrany práv a právom chránených záujmov daňových subjektov. Podľa § XX ods. l a X v nadväznosti na § 51 ods. l písm. a) zákona o R. právo na odpočítanie dane z tovarov a služby vzniká platiteľovi v deň, keď vznikla daňová povinnosť, pričom daňová povinnosť vzniká dňom dodania. To znamená, že právo na odpočítanie dane si môže daňový subjekt uplatniť v tom prípade, ak preukáže, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije na účely svojho podnikania ako platiteľ. V uvedených prípadoch správca dane správne vyhodnotil obchodné prípady v tom smere, že takýto deň nenastal, pretože v rámci dokazovania sa nepreukázala skutočnosť, že dodávateľ aj fakturovaný zdaniteľný obchod skutočne dodal žalobcovi a zároveň nebolo preukázané, že žalobca deklarovaný zdaniteľný obchod reálne prijal a následne použil na účely svojej podnikateľskej činnosti. Súd sa stotožnil s názorom správcu dane, že existencia tovarov a služieb je nepreukázaná, pričom ide o finančné a personálne prepojenia medzi sebou fiktívne obchodujúcimi spoločnosťami. Podľa § 49 ods. X zákona o R. môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov X a 7. V zmysle písm. a) citovaného ustanovenia platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku, z tovaru a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané a v nadväznosti na ustanovenie § 51 citovaného zákona. Podľa § 51 ods. X zákona o R. ak vznikne právo na odpočítanie dane, platiteľ vykoná odpočítanie dane tak, že od celkovej výšky dane za príslušné zdaňovacie obdobie odpočíta celkovú výšku odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie. G. dane vykoná platiteľ v tom zdaňovacom období, v ktorom môže uplatniť právo na odpočítanie dane podľa odseku 1. Z administratívneho spisu tiež vyplýva, že kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie september XXXX bola začatá dňa XX.XX.XXXX. P. dane zistil, že žalobca si neoprávnene odpočítal R. z faktúr číslo XXXXX, XXXXX a XXXXX za nákup mramorových a granitových dosiek od dodávateľa L., s.r.o. v celkovej sume X XXX XXX,XX eur, z toho R. XXX XXX,XX eur a z faktúr č. XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX za opracovanie granitových dosiek od dodávateľa L., s.r.o., v celkovej sume X XXX XXX,XX eur, z toho R. XXX XXX,XX eur, nakoľko žalobca počas kontroly nevedel vierohodným spôsobom preukázať opodstatnenosť tohto nároku na odpočítanie dane. P. výkonu kontroly, jednotlivé úkony správcu dane pre posúdenie nároku správca dane podrobne rozobral v protokole o daňovej kontrole č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Ges zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj v dodatočnom platobnom výmere č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Ges zo dňa XX.XX.XXXX, proti ktorému podal žalobca odvolanie spolu s doplnením odvolania v rozsahu XX strán. A. podotknúť, že žalobca mal dostatočný priestor - XX dní na vypracovanie odvolania s jeho doplnením. Zo spisu tiež vyplýva, že počas výkonu kontroly boli žalobcom robené prieťahy, keď doklady doručoval oneskorene, splnomocnený zástupca sa nevedel vyjadriť na otázky správcu dane, ktoré sa týkali zdaniteľných obchodov s tým, že na tieto otázky dodatočne písomne odpovie konateľ žalobcu. Keďže ani písomné odpovede konateľa nemali konkrétnu vypovedaciu schopnosť, správca dane zdaniteľné obchody preveroval formou dožiadania alebo formou miestneho zisťovania u jednotlivých dodávateľov figurujúcich v obchodnom reťazci, čo malo za následok, že správca dane musel požiadať o predĺženie lehoty na výkon daňovej kontroly. C. na vykonanie daňovej kontroly bola predĺžená o X mesiacov. R. XX.XX.XXXX bolo vykonané ústne pojednávanie so splnomocneným zástupcom žalobcu, kde ho správca dane oboznámil so skutočnosťami, ktoré zistil počas výkonu kontroly za zdaňovacie obdobie september XXXX ako aj za zdaňovacie obdobia súvisiace s dotknutým zdaňovacím obdobím. P. dane skonštatoval, že žalobca ani v jednom obchodnom prípade nepreukázal pôvod tovaru (granitové a mramorové dosky), nepreukázal ich existenciu v objemoch uvedených na dodávateľských faktúrach, nepreukázal presnú špecifikáciu tovarov (na faktúrach bol označený všeobecným spôsobom ako granitové a mramorové dosky), nepreukázal opracovanie dotknutého tovaru - materiál - dosky sú uvedené v hmotnostných jednotkách kg, dlažba v plošných jednotkách m2, ďalej nepreukázal miesto opracovania suroviny, prevádzkové náklady, resp. iné skutočnosti preukazujúce reálne uskutočnenie služieb opracovania, a preto správca dane ďalej umožnil daňovému subjektu predkladať a poskytovať ďalšie informácie, ktoré by preukazovali a potvrdzovali obstaranie tovarov - suroviny a služieb v tuzemsku deklarovaných na dodávateľských faktúrach. P. zástupca s obsahom zápisnice nesúhlasil a vzniesol námietku, že žalobca predložil všetky účtovné, daňové a iné doklady a zodpovedal na všetky otázky. M. nebolo vyhovené. S. predložil doklady napr. smernicu o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, smernicu na určenie podmienok organizácie výchovy zamestnancov v oblasti Q., pokyny pre vyšetrovanie zamestnancov na zneužitie alkoholických nápojov, program realizácie politiky Q. na rok XXXX...., ktoré však správca dane neuznal, nakoľko nepreukazujú skutočnosti preukazujúce opodstatnenosť nároku na odpočítanie dane. P. dane všetky skutočnosti zaznamenal do protokolu z kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/ XXXX/Ges zo dňa XX.XX.XXXX. U. bol zaslaný žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie, pričom deň prerokovania protokolu bol stanovený na XX.XX.XXXX a žalobca bol zároveň upozornený na možnosť podať písomne vyjadrenie k protokolu v zmysle § 15 ods. XX zákona o správe daní. P. zástupca v lehote predložil vyjadrenie, ktoré správca dane zapracoval do R. k protokolu č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Ges zo dňa XX.XX.XXXX. Je zrejmé, že dňa XX.XX.XXXX sa dostavil k správcovi dane splnomocnený zástupca žalobcu na ústne pojednávanie, ktorého predmetom bolo záverečné prerokovanie protokolu spolu s jeho dodatkom. P. dane oboznámil splnomocneného zástupcu s predmetom pojednávania a zároveň podal informáciu o priebehu a výsledku kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie september XXXX a ďalej bol splnomocnenému zástupcovi predložený vypracovaný dodatok k protokolu, ktorý podľa vyjadrenia správcu dane nemení výsledok uvedený v protokole (zistený rozdiel dane v sume XXX XXX,XX eur). P. zástupca žalobcu požiadal o možnosť vyjadriť sa písomne do zápisnice, ktorej správca dane vyhovel. P. zástupca písomne uviedol, že podľa neho protokol a dodatok k protokolu nebol prerokovaný, nakoľko správca dane nesúhlasil s navrhnutou formou prerokovania cestou otázok a odpovedí, nakoľko v protokole sa vyskytuje množstvo nejasností, nepresností, hmotnoprávnych a procesnoprávnych pochybení. Podľa názoru súdu správca dane správne neakceptoval túto požiadavku splnomocneného zástupcu, nakoľko žalobca mal možnosť sa písomne vyjadriť k protokolu, čo aj urobil, ale toto jeho písomné vyjadrenie neobsahovalo žiadne námietky ohľadne nejasností, hmotnoprávnych a procesnoprávnych pochybení, ale len strohé a celkom formalistické konštatovanie porušení zo strany správcu dane bez konkrétneho odôvodnenia (napokon tak, ako v žalobe, do ktorej prevzal obsah doplneného odvolania). V zmysle § 15 ods. XX zákona o správe daní kontrolovaný daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do X pracovných dní odo dňa jeho doručenia. S. lehoty nemožno odpustiť. M. žalobca vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne také skutočnosti a nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by mali vplyv na zmenu výsledku kontroly, ale len všeobecné konštatovanie porušenia zo strany správcu dane bez bližšej špecifikácie, v čom konkrétnom správca dane nedostatočne zistil skutkový stav, aké práva boli daňovému subjektu odopreté...., správca dane toto jeho vyjadrenie zapracoval do dodatku k protokolu s konštatovaním, že protokol z kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu zostáva v pôvodnom znení. Súd je názoru, že protokol a dodatok k protokolu boli riadne prerokované, nakoľko zo strany správcu dane boli splnené všetky zákonné podmienky vyplývajúce z § 15 zákona o správe daní. S. pritom bol oboznamovaný s výsledkami šetrenia a zisťovania avšak nepredložil žiadne dôkazné prostriedky preukazujúce naplnenie zákonných podmienok uvedených v § 49 - XX zákona o R.. P. dane umožnil žalobcovi, aby sa vyjadril k záverom uvedeným v protokole, mal možnosť poukázať na nepresnosti a pochybnosti v písomnom vyjadrení k protokolu tak, ako mu to zákon umožňuje v § 15 ods. XX zákona o správe daní. S. k protokolu žiadne konkrétne pripomienky a rozpory neuviedol, nedoložil žiadne dôkazy preukazujúce splnenie zákonných podmienok pre odpočítanie dane. U. o výsledku daňovej kontroly vrátane jeho dodatku bol riadne doručený a prerokovaný, čím boli naplnené zákonné podmienky pre začatie vyrubovacieho konania. V nadväznosti na uvedené je nedôvodná aj námietka, že dodatočný platobný výmer nemá náležitosti ustanovené v § 30 ods. X zákona o správe daní. S. námietky obsahujú množstvo citácií jednotlivých ustanovení zákona o správe daní a výkladového slovníka slovenského jazyka, avšak sú bez právneho podkladu, pričom žalobca ani v žalobe nepreukázal žiadne konkrétne dôkazy preukazujúce splnenie zákonných podmienok na odpočítanie dane. Súd odmieta aj tvrdenia žalobcu o manipulácii a nedostatočnej odbornej starostlivosti správcu dane, keďže u obsahu spisu vyplýva opak. K námietke žalobcu, že protokol neobsahuje obchodné meno kontrolovaného daňového subjektu, nakoľko na strane XX protokolu o daňovej kontrole je ako kontrolovaný daňový subjekt označený S&J U. P., s.r.o., chýba dátum prerokovania protokolu, nakoľko protokol nebol prerokovaný, chýba vlastnoručný podpis daňového subjektu alebo splnomocneného zástupcu, čím došlo k porušeniu § 15 ods. XX písm. h, j, i. zákona o správe daní, súd uvádza, že táto nie je dôvodná, keďže z celého konania je zrejmé, že išlo o spoločnosť S&J U. plus s.r.o., teda žalobcu. V celom protokole zo dňa XX.XX.XXXX sa uvádza S&J U. plus, s.r.o., len na strane XX došlo k chybe pri písaní, keď správne malo byť uvedené: „splnomocnený zástupca, J. kancelária Q. - L., s.r.o., substitučne splnomocnená I.. A. Kanošová spoločnosti S&J U. plus s.r.o.“. Na tej istej strane však v prvom ods. je jednoznačne uvedené „ že na základe výsledku vykonanej kontroly uvedeného v časti II. tohto protokolu bol u daňového subjektu S&J U. plus, s.r.o., Na hrebienku XX, XXX XX Q. zistený nasledovný rozdiel dane oproti podanému daňovému priznaniu. R. prerokovania je v protokole uvedený (XX.XX.XXXX) a tým, že splnomocnený zástupca odmietol protokol podpísať, ešte neznamená, že správca dane porušil § 15 ods. XX zákona o správe daní. Podľa § 15 ods. XX zákona o správe daní, ak daňový subjekt alebo jeho zástupca odmietne protokol podpísať alebo prevziať, alebo sa sám alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní protokolu v deň určený vo výzve, považuje sa za deň prerokovania protokolu deň, ktorý je určený vo výzve na prerokovanie tohto protokolu. Súd je názoru, že protokol z kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu R. bol vyhotovený na základe dostatočne zisteného a správne posúdeného skutkového stavu veci, bez akejkoľvek zaujatosti, s dodržaním práv a právom chránených záujmov žalobcu. S. mal dostatočný priestor a čas na preukázanie skutočností uvedených v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie september XXXX, čo však nevyužil. R. právnou otázkou bolo posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z § 29 ods. X zákona o správe daní, keď z vykonaného dokazovania v rámci celého obchodného reťazca spoločností vyplynul celý rad vážnych pochybností o reálnom priebehu obchodov, ktoré boli deklarované za účelom získania nadmerných odpočtov R.. Tu treba zdôrazniť, že nešlo o ojedinelý prípad, ale o dlhšie trvajúce praktiky, takže vec treba posudzovať aj v súvislostiach s ostatnými zdaňovacími obdobiami, ktoré sú (boli) predmetom iných súdnych konaní, o ktorých má súd vedomosť. V nadväznosti na rovnakú problematiku nepriznania nároku na odpočítania dane z tovaru rovnakej komodity - granitové dosky -žula v reťazci obchodných spoločnosti (medzi ktorými sa nachádza aj spoločnosť S&J U. plus, s.r.o.) treba poukázať aj na rozsudok M. súdu SR sp. zn. XSžf/XX/ XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, z ktorého vyplýva, že: „vzhľadom na skutočnosť spochybnenia existencie prevádzaného tovaru, a teda reálnosti na všetkých stupňoch obchodného reťazca deklarovaných zdaniteľných plnení, sa javí dôkazné bremeno zaťažujúce žalobcu, spočívajúce len v predložení zákonom požadovaných formálne vyhotovených daňových dokladov, ako nedostatočné. Q. potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení zneužívajúcom právo poskytované zásadou neutrality R.. M. je nič neobvyklé, ba je to potrebné, že pri tovare s tak špecifickými vlastnosťami závislými od kvality prírodného materiálu, spôsobu a precíznosti jeho opracovania, akým predmetný tovar bez pochyby mal byť, podnikateľ investujúci do jeho kúpy so zámerom jeho ďalšieho predaja, a teda s potrebnou zodpovednosťou za kvalitu voči odberateľom, takýto tovar aspoň minimálnym spôsobom skontroluje. L. touto bežnou obchodnou aktivitou sa dá vylúčiť situácia, že nakúpi tovar, ktorého existencia je vážnym spôsobom spochybnená. Vzhľadom na okolnosti tohto prípadu, neobstojí žalobcovo jednoduché spoliehanie sa na zásadu neutrality dane z pridanej hodnoty a tvrdenie o nemožnosti ovplyvniť dodržiavanie administratívnych povinností a zákonných postupov zo strany daňových subjektov zúčastnených v obchodnom reťazci zdaniteľných plnení predchádzajúcich alebo nasledujúcich po kontrolovanom zdaniteľnom obchode“. Podľa názoru súdu správca dane ako aj žalovaný vo veci postupovali v súlade so zákonom a pri skúmaní podmienok pre žalobcom uplatnené odpočítanie R. správne zistili skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdili, keď žalobcovi vyrubili rozdiel R. za príslušné zdaňovacie obdobie. P. orgány pritom postupovali v súlade s § 29 ods. X,X,X a § 2 ods. X,X zákona o správe daní. Súd je názoru, že transakcie deklarované predloženými účtovnými dokladmi nenesú znaky základných obchodných princípov, čo podporuje správnosť názoru správcu dane o fiktívnosti obchodov. P. dane viedol rozsiahle dokazovanie súvisiace so zisťovaním existencie, pôvodu tovarov - granitové a mramorové dosky a v súvislosti s ich opracovaním. P. opracovania neboli vykonávané dodávateľom L., s.r.o., ako to bolo deklarované na predložených dokladoch, ale ich mala opracovať spoločnosť Y. V. s.r.o., ako ďalší subdodávateľ. P. dane pri miestnom zisťovaní u tohto subdodávateľa zistil, že ani spoločnosť Y. V. s.r.o. granitové a mramorové dosky neopracovávala sama, ale tiež subdodávateľsky prostredníctvom spoločnosti U. D., spol. s r.o., ktorá je nekontaktná a bývalí konatelia sa na výsluch svedka nedostavili. Podľa tvrdení všetkých zúčastnených, práce opracovania, výroby, uskladnenia aj prepravy sú uskutočňované vždy vo výrobno - skladových priestoroch na S. ceste XXX v U.. F. nehnuteľnosti a skladovacích priestorov je spoločnosť B. P. P., s.r.o., stroje, prístroje a zariadenia sú majetkom žalobcu, pričom konateľom týchto spoločností je tá istá osoba - pán B.. P. dane vykonal nielen formálnu kontrolu dokladov, ale správne skúmal aj reálnosť zdaniteľných obchodov, pričom vykonanou kontrolu nebol preukázaný pôvod a existencia dotknutých tovarov - granitových a mramorových dosiek a taktiež služieb opracovania. V súvislosti s námietkou ohľadne porušenia práva vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, najmä, že správca dane zamenil inštitút svedeckej výpovede na ústne pojednávanie s konateľom spoločnosti L., s.r.o., treba uviesť, že je na správcovi dane, aký spôsob zisťovania skutočností si zvolí. P., že správca dane preveroval oprávnenosť dodania tovaru a služieb formou miestneho zisťovania u subdodávateľov v reťazci zdaniteľných obchodov, nebolo v rozpore s § 1X ods. 5 písm. c) zákona o správe daní. P. dane oprávnene preveroval celý obchodný reťazec subdodávateľov, ktorí sa mali na zdaniteľnom obchode zúčastňovať a to z dôvodu, či sa jedná o reálne dodanie tovarov a služieb deklarovaných na faktúrach. U. týmto preverovaním sa zistilo, že ani jeden zo zúčastnených subdodávateľov tovaru a služieb tieto nevykonával, boli vystavované len fiktívne faktúry nepreukazujúce reálne dodanie tovaru a služieb (ani jeden zo subdodávateľov nevedel preukázať prepravu tovaru, ani jeden nemal zamestnancov, ktorí mali opracovanie tovaru vykonávať, boli vystavované len faktúry bez reálneho naplnenia skutkovej podstaty). D. dokazovanie spoľahlivo spochybnilo, že sa s deklarovaným tovarom reálne obchodovalo v obchodných reťazcoch popísaných v odôvodnení rozhodnutia žalovaného. F. faktúr nevzniká automaticky daňová povinnosť podľa § X9 ods. 1 zákona o R., len s dodaním tovaru a služieb je spojený vznik daňovej povinnosti, ktorú zákon o R. upravuje v ustanovení § 19 ods. 1, keď daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru a tým kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. F. daňovej povinnosti teda predchádza dodanie tovaru a služieb, čo v danom prípade nebolo vierohodným a preukazným spôsobom potvrdené. M. nedošlo k dodaniu tovaru a služieb, nemohlo dôjsť k vzniku daňovej povinnosti. S. o R. však rieši aj prípady, kedy faktúra vystavená je, ale k samotnému dodaniu tovaru a služieb vôbec nepríde. V takom prípade, ak platiteľ vo faktúre alebo v inom doklade o predaji uvedie vyššiu sumu dane ako je povinný platiť podľa tohto zákona, je povinný platiť túto vyššiu sume dane ( § 7X ods. X zákona o R.). Keďže nebola preukázaná reálna existencia a dodanie tovaru a služieb všetkými zúčastnenými spoločnosťami v reťazci, nevznikla povinnosť platiť daň v zmysle § 19 ods. 1 a X zákona o R., ale v zmysle § 71 ods. X zákona o R., t.j. uvedením na faktúre. A to z dôvodu, že faktúra je doklad, ktorým si platiteľ uplatňuje právo na odpočítanie dane vo väzbe na splnenie ďalších zákonom stanovených podmienok - § 51 v nadväznosti na § X9 zákona o R.. Z dôvodu, že u priameho dodávateľa žalobcu sa nepotvrdilo reálne dodanie tovaru a služieb, správca dane s poukazom na § 29 ods. 2, 4 zákona o správe daní bol povinný šetriť celý obchodný reťazec. B. dane v uvedenom rozsahu vykonal aj preto, lebo základné pravidlá R. musia byť dodržané v celom obchodnom reťazci. P. dane bol povinný zisťovať pohyb tovaru a služieb v celom obchodnom reťazci a medzi všetkými uvedenými spoločnosťami: L., s.r.o., Y.-V., s.r.o., U. D., s.r.o., B. P. P., s.r.o. až po odberateľov. Podľa § 15 ods. X zákona o R. je povinnosťou daňového subjektu v priebehu daňovej kontroly predkladať všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia. Podľa vyjadrenia dodávateľskej spoločnosti (L., s.r.o.) službu opracovanie granitových dosiek táto spoločnosť nevykonala, ale túto službu mala vykonať spoločnosť Y. V. s.r.o., ktorá ju ďalej fakturovala spoločnosti L., s.r.o. a táto ďalej spoločnosti S&J U. plus, s.r.o. B. v spoločnosti Y. V., s.r.o. nebolo preukázané opracovanie granitových dosiek a preto spoločnosť L., s.r.o. nemohla túto službu ďalej fakturovať spoločnosti S&J U. plus, s.r.o. ako reálne dodanie služby. U. dokladov je len jednou z hmotnoprávnych podmienok na uznanie nároku na odpočítanie dane, i keď majú doklady všetky náležitosti faktúry a sú riadne zaúčtované. V procese daňovej kontroly je potrebné zistiť pôvod tovarov, obchodníkov a konečných spotrebiteľov tovarov. U. dodávatelia a odberatelia tovarov a služieb opracovania - navzájom obchodujúce spoločnosti v tuzemsku nepreukazujú pôvod tovarov, obchodujú s rovnakou komoditou - granitové a mramorové dosky pred opracovaním a po opracovaní. V. tovarov je neprehľadná, nie je konkrétna, tovar granitové a mramorové dosky pred opracovaním sú uvedené na predložených faktúrach a vo všetkých prípadoch určené všeobecným spôsobom, bez bližšej špecifikácie. J. mohol byť uplatnený nárok na odpočítanie dane, musia mať nadobudnuté tovary a služby priame a bezprostredné spojenie s výstupnými plneniami, ktoré sú dôvodom pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Je preto nevyhnutné, aby zámer platiteľa, ako použije prijaté plnenia, bol zrejmý v čase vzniku práva na odpočítanie dane, aby bolo jednoznačné, že prijaté tovary alebo služby sa viažu k uskutočneniu plnení, s ktorými je spojený nárok na odpočet dane. P. systém dane z pridanej hodnoty preto zaručuje plnú neutralitu, čo sa týka daňového zaťaženia všetkých ekonomických činností bez ohľadu na ich účel a výsledok, pokiaľ tieto činnosti ako také podliehajú dani z pridanej hodnoty. Podľa ustálenej judikatúry je právo na odpočítanie dane neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu dane z pridanej hodnoty a v zásade ho nemožno obmedziť. J. bolo možné odpočítať R., musia plnenia uskutočnené na vstupe priamo a bezprostredne súvisieť s plneniami na výstupe, pri ktorých je daň z pridanej hodnoty odpočítateľná. Z rozsudkov P. dvora (napr. rozsudok SD C-XX/XX, C-XXX/XX, C-XX/XX, C-XXX/XX, C-XX/XX) vyplýva, že daň z pridanej hodnoty môže byť odpočítaná iba v prípade, že prijaté zdaniteľné plnenia priamo a bezprostredne súvisia s uskutočňovanými plneniami, s ktorými je spojený nárok na odpočet dane. M. na odpočet dane na vstupe u prijatého tovaru alebo prijatých službách vzniká iba v situácii, ak sú tieto prijaté plnenia súčasťou nákladov na uskutočnené plnenia, s ktorými je spojený nárok na odpočet dane na vstupe. P. opracovania sú nepreukázané, chýba základná evidencia prechodu prírodného materiálu granitových a mramorových dosiek (kg) do výsledného produktu, ktorým je dlažba (mX). G. v konečnom dôsledku neprimerane zvyšovalo hodnotu konečného produktu. F. transakcie počnúc prepravou, uskladnením materiálu, opracovanie, uskladnenie a preprava hotových výrobkov - dlažby, prebiehala vždy vo výrobno-skladových priestoroch na S. ceste XXX, U.. U. tovarov pri obstaraní neboli realizované. Je nepochybné, že existencia tovarov a služieb nebola preukázaná, pričom ide o finančné a personálne prepojenia medzi sebou fiktívne obchodujúcich spoločností. V. faktúry a ďalších dokladov ešte neznamená, že došlo k dodaniu tovarov a služieb podľa nich, preukázanie dodania nevychádza len z účtovania, ale musí byť preukázané i z reálneho plnenia, ktoré musí preukázať platiteľ. S. si nesplnil dôkaznú povinnosť, pretože ďalšie dôkazy nepredložil ani neoznačil, hoci bol na to správcom dane vyzvaný. S. zdaniteľné obchody neuskutočňoval a ani správcovi dane nepreukázal konkrétne vedomosti o obsahu týchto obchodov. Na absenciu znalostí o obchodoch nič nemení jeho tvrdenie, že nešlo o sprostredkovanie obchodov, ale o dodávky tovarov a služieb. Ak nesprostredkovával uskutočnenie zdaniteľných obchodov, mal by mať o takýchto obchodoch rozsiahle vedomosti, ktorými mohol a mal preukázať uskutočnenie dodávok tovarov a služieb. S. jednej zo zásad obchodného práva, t. j. poctivého obchodného styku, je predpoklad riadneho fungovania obchodnej spoločnosti. Z toho plynie očakávanie, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má presnú vedomosť o obsahu a rozsahu činností, ktorými spoločnosť napĺňa definíciu pojmu podnikania. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu chýbajú, pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných platiteľom sú v zmysle zásady obsiahnutej v § 2 ods. X zákona o správe daní oprávnené. J. realizácia úhrady nie je dostatočným dôkazom o uskutočnení zdaniteľného obchodu. P. dane na všetky predložené dôkazy prihliadal a vyzýval žalobcu na preukázanie toho, čo tvrdil. R. služby môžu byť vykonané aj subdodávateľsky, čo sa však nepreukázalo a žalobca bol povinný preukázať, že fakturované služby a tovary boli skutočne dodané dodávateľom uvedeným na faktúre. R. je všeobecnou nepriamou daňou spotrebného charakteru, do štátneho rozpočtu sa odvádza postupne v pravidelných termínoch za zdaňovacie obdobie osobami, ktoré sú zaregistrované ako platitelia tejto dane. R. sa vyberá postupne a po častiach len z tej hodnoty, ktorá bola v príslušnej fáze pridaná (t. j. pridaná hodnota) k cene nakúpeného tovaru a služby. To, čo bolo v príslušnej fáze pridané a má byť zdanené, sa určí na základe mechanizmu dane. A. pracuje so vstupmi (nákupmi) a výstupmi (predajmi) a s daňou na vstupe a daňou na výstupe. A. mechanizmus zabezpečuje správne vybratie dane len za predpokladu, že daňový subjekt nespraví chybu, resp. neporuší zákon. J. chyba spôsobená nedodržaním zákona o R., prípadne iných zákonov platiteľom, môže mať za následok narušenie mechanizmu dane tým spôsobom, že platiteľ bude daňou zaťažený dvakrát. Vo všeobecnosti samotné faktúry, kúpne zmluvy, K., evidencie R. a iné doklady ešte nepreukazujú, že vzniklo právo na odpočítanie dane, pričom správca dane v danom prípade nevychádzal len z dokladov predložených daňovým subjektom, ale vykonal dokazovanie v zmysle zákona o správe daní formou dožiadaní smerujúcich k prevereniu a získaniu dôkazov o fakturovanom zdaniteľnom obchode, pretože iba samotná existencia faktúry vyhotovenej platiteľom dane, na ktorej je uvedená R., ešte nezakladá právo na odpočítanie dane. A. je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne poskytnuté bolo. P. formálnej stránky je jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, ale tieto doklady musia byť odrazom reálneho plnenia. W. dôkazov však neznamená mechanické preberanie informácií, či bezvýhradné akceptovanie dokladov, resp. údajov v nich uvedených, ako faktov. P. dane dostatočne vyčerpal svoje dôkazné bremeno, keď preveril všetky možné skutočnosti týkajúce sa predmetných faktúr. U. dôkaznej povinnosti platiteľa to znamená, že ak správca dane na základe určitých informácií nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti, hodnovernosti predložených dokladov, či vyjadrení daňového subjektu, nemohol ich uznať ako relevantné, ak kontrolovaný daňový subjekt ich hodnovernosť nepreukázal, resp. pochybnosti zistené správcom dane neodstránil. Podľa zákona v daňovom konaní určuje procesný postup daňový orgán, ktorý je povinný vykonať z vlastnej iniciatívy také dôkazy, ktoré môžu prispieť k presnému a úplnému objasneniu veci, a to aj bez návrhu účastníkov konania. Je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu vykoná a ktoré skutočnosti stačí osvedčiť inými podkladmi. W. vykonaných dôkazov je vecou správnej úvahy správcu dane, ktorý posudzuje, či sa určitá skutočnosť má považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú alebo či si treba obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. Aj keď dokazovanie v daňovom konaní vedie správca dane, dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte. V rámci dokazovania posudzuje správca dane závažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a je tiež v jeho právomoci posúdiť vierohodnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a rozhodnúť o ich preukaznosti. Podľa § 29 ods. X zákona o správe daní daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. R. bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. X zákona o správe daní v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o R.). U. je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. R. zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný (napr. rozsudok M. súdu SR sp. zn. XSžf/X/XXXX z XX.XX.XXXX v spojení s rozhodnutím H. súdu P. republiky č. k. I.. ÚS XX/XXXX-XX z XX.XX.XXXX). To znamená, že právo na odpočítanie dane si môže daňový subjekt uplatniť v tom prípade, ak preukáže, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije na účely svojho podnikania ako platiteľ. U. tejto skutočnosti je v zmysle § 29 ods. X zákona o správe daní povinnosťou daňového subjektu a jej splnenie podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov potom hodnotí daňový orgán. V. tu rozpor medzi deklarovaným a reálnym skutkovým stavom - nepreukázanie samotnej materiálnej existencie obchodov, ktorý mal za následok vznik legitímnych a logických pochybností zo strany správcu dane k deklarovaným obchodným transakciám. P. dane vykonal dostatok úkonov za účelom správneho posúdenia veci a preukázal porušenie zákona o R.. U. výkone kontroly postupoval objektívne, bral do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu (zásada ekonomického dosahu právneho úkonu na daň), aby nedošlo k zastretým právnym úkonom, pri ktorých je síce úkon právne perfektný, ale nevyjadruje skutočný ekonomický obsah. Pre spoľahlivé zistenie skutkového stavu bral na zreteľ svoju povinnosť obstarať si potrebné doklady a dôkazy. Na základe tejto povinnosti vykonal množstvo úkonov uvedených v protokole z kontroly, ktoré sú obsiahnuté aj v dodatočnom platobnom výmere, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane boli zistené čo najúplnejšie. P. dane kládol dôraz na zisťovanie jednotlivých dôkazov, ich hodnotenie a následné zdokumentovanie v protokole z dôvodu dodržania základných zásad daňového konania a pri výkone daňovej kontroly postupoval podľa zákona o správe daní, pričom využil všetky zákonné možnosti pre splnenie účelu daňovej kontroly a eliminovania daňového úniku v kontrolovanom reťazci. P. dane umožnil žalobcovi vyjadriť sa ku skutočnostiam týkajúcich sa daňovej kontroly, ako aj o problémoch v rámci dokazovania pravdivosti údajov a zároveň predložiť doklady preukazujúce jeho tvrdenia. Ak mal žalobca pochybnosti o činnosti správcu dane v priebehu výkonu daňovej kontroly, mal právo a mohol namietať voči postupu zamestnancov správcu dane zákonným spôsobom. S. o správe daní neukladá správcovi dane získavať dôkazy preukazujúce tvrdenia daňového subjektu, ale daňovému subjektu poskytuje právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. P. dane neuprel daňovému subjektu žiadne právo vyplývajúce z § 1X ods. 5 zákona o správe daní. U. žalobca nepreukázal prijatie zdaniteľných obchodov, správca dane postupoval v súlade s § 29 ods. X zákona o správe daní. P. dane v priebehu výkonu daňovej kontroly postupoval aj v súlade s § 2, § 15, § 16 zákona o správe daní a prijal záver, s ktorým sa súd stotožňuje. M. žalobcu, že jeho tvrdenia a závery o preukazovaní zdaniteľného plnenia potvrdzujú aj závery SD EÚ v rozhodnutí v spojených veciach C-XX/XX (L. kft) a C-XXX/X (U. R.) zo dňa XX.XX.XXXX, nie je dôvodná, pretože v týchto prípadoch P. dvor rozhodoval o skutkovo celkom iných prípadoch týkajúcich sa odpočtu R. u odberateľa (v prvom z týchto prípadov správca dane zamietol spoločnosti právo na odpočet dane z nakúpeného tovaru, keď bolo počas daňovej kontroly u dodávateľa spoločnosti zistené, že dodávateľ nezaúčtoval nákup tohto tovaru a ani nemal k dispozícii vozidlo na jeho prepravu a v druhom prípade bolo dodávateľovi stavebných prác zamietnuté právo na odpočítanie dane z faktúr od subdodávateľov, keď sa nepresvedčil, že títo subdodávatelia majú prostriedky na vykonanie prác). N. XXX, XXX písm. a), XXX písm. a), XXX ods. l, XXX a XXX smernice D. XXXX/XXX vykladajú o službách, ktoré boli poskytnuté a o tovare, ktorý bol dodaný, ale v danej obchodnej transakcii toto nebolo preukázané. F. nasvedčuje tomu, že skutočným účelom v tomto prípade bolo iba profitovať na odpočítaní R.. J. právnych predpisov P. republiky musí brať na zreteľ členstvo SR v V. únii. U. ide o smernicu D. XXXX/ XXX/ES z XX. novembra XXXX o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, súd konštatuje, že táto nadobudla účinnosť dňa X. januára XXXX (čl. XXX smernice), avšak podľa ust. XXX smernice sú členské štáty povinné uviesť do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkom X ods. 3, článkom XX, článkom XX ods. 1 a článkom XXX a prílohou I. bod XX najneskôr do 1. januára XXXX. F. orgány aplikácie práva, teda aj súdy, majú v rámci svojich právomocí vždy usilovať o eurokonformný výklad vnútroštátneho práva, aby sa zabezpečila úplná účinnosť smernice a dosiahnutie jej cieľa (rozsudok P. dvora J., C-XXX/XX, X.X.XXXX, Zb. s. I-XXXX, bod XXX) bez ohľadu na to, či ustanovenia použité pri výklade majú alebo nemajú priamy účinok. Pre úplnosť treba uviesť, že vo svetle judikatúry P. dvora treba každý jeden prípad posudzovať individuálne s prihliadnutím na všetky jeho okolnosti, čo správne orgány aj urobili a dospeli k záveru, že žalobca skutočne nepreukázal samotnú existenciu a dodanie tovaru a služieb, a súd sa s týmto názorom stotožnil. P. XXXX/XXX v súlade so svojimi článkami XXX a XXX teda zrušila a nahradila od X. januára XXXX právnu úpravu H. v oblasti R., a to najmä šiestu smernicu. Podľa odôvodnení 1 a X smernice XXXX/ XXX bolo prepracovanie šiestej smernice nevyhnutné v záujme prezentovania všetkých ustanovení uplatniteľných jasným a prehľadným spôsobom v zmenenej štruktúre a znení bez toho, aby sa podstatne zmenil jej obsah. E. smernice XXXX/XXX sú v podstate zhodné so zodpovedajúcimi ustanoveniami šiestej smernice. N. XXX smernice XXXX/XXX, ktorý obsahuje v podstate zhodné ustanovenia ako tie, ktoré sú uvedené v článku XX ods. X šiestej smernice, v znení vyplývajúcom z článku XXh poslednej uvedenej smernice stanovuje: „N. štáty môžu uložiť iné povinnosti, ktoré považujú za potrebné na riadny výber R. a na predchádzanie daňovým podvodom, pod podmienkou, že splnia požiadavku rovnakého zaobchádzania s transakciami uskutočňovanými na vnútroštátnej úrovni a s transakciami uskutočňovanými medzi členskými štátmi zdaniteľnými osobami, a pod podmienkou, že tieto povinnosti nepovedú pri obchode medzi členskými štátmi k formalitám spojeným s prechodom hraníc. L. ustanovená v prvom pododseku sa nesmie použiť na uloženie ďalších povinností fakturácie ako tých, ktoré sú stanovené v kapitole X“. Aj v rozsudku P. dvora z XX.XX.XXXX v spojených veciach C-XX/XX a C-XXX/XX P. dvor uviedol, že je potrebné pripomenúť, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľ uznaný a podporovaný smernicou XXXX/XXX (pozri najmä rozsudky W. zo 7. decembra XXXX, R, C-XXX/XX, bod XX, ako aj z XX. októbra XXXX A., C-XXX/XX, bod XX). V tejto súvislosti P. dvor už rozhodol, že osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva H. (pozri najmä rozsudok z 3. marca XXXX, N. H, C-XX/XX, Zb. s. I-XXXX, bod XX; W. a i., ako aj B. a D. D., bod XX). Z tohto dôvodu prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne (pozri v tomto zmysle rozsudky N. H, body XX a XX; B. a D. D., ako aj z XX. marca XXXX, F., C-XXX/XX, bod XX). Podľa judikatúry P. dvora subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k R. alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet R. zaplatenej na vstupe (pozri rozsudok B. a D. D., už citovaný, bod XX). M., nie je v rozpore s právom H. požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (pozri v tomto zmysle rozsudky z XX. septembra XXXX, A. a i., C-XXX/XX Zb. s. I-XXXX, body XX a XX; M. Supermarkt, bod XX, ako aj z XX. decembra XXXX, F. G., C-XXX/XX, bod XX). M. v súlade s článkom XXX prvým odsekom smernice XXXX/XXX členské štáty môžu uložiť iné povinnosti ako tie uvedené v tejto smernici, ak ich považujú za potrebné na zabezpečenie riadneho výberu R. a na predchádzanie daňovým podvodom. Napriek tomu, že tieto ustanovenia priznávajú členským štátom určitú mieru voľnej úvahy (pozri rozsudok z XX. januára XXXX, B. N. U., C-XXX/XX, bod XX), táto možnosť sa v zmysle druhého odseku uvedeného článku nesmie použiť na uloženie ďalších povinností fakturácie ako tých, ktoré sú stanovené v kapitole X s názvom „N.“ hlavy XI s názvom „U. zdaniteľných osôb a niektorých nezdaniteľných osôb“ uvedenej smernice a najmä v jej článku XXX. G. toho opatrenia, ktoré majú členské štáty možnosť prijať podľa článku XXX smernice XXXX/XXX s cieľom zabezpečiť správny výber dane a predchádzať daňovým podvodom, nesmú ísť nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie týchto cieľov. Z tohto dôvodu sa nemôžu používať spôsobom, ktorý systematicky spochybňuje právo na odpočítanie R. a tým neutralitu R., ktorá predstavuje základnú zásadu spoločného systému R. (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky Y. a i., bod XX; W. a i., bod XX; z XX. októbra XXXX, M. W., C-XXX/XX, bod XX, ako aj R., bod XX). V zmysle uvedeného je tak potrebné postupovať i pri výklade procesných noriem slúžiacich na zabezpečenie kontroly a správy nepriamych daní, ako i pri aplikácii inštitútov nimi upravených, dodržiavanie podmienok dokazovania nevynímajúc a to za súčasného akceptovania a udržania neutrality R.. Z ustálenej judikatúry SD EÚ vyplýva právo členských štátov vnútroštátnym právom zabezpečiť v záujme ochrany oprávnených nárokov štátov na inkaso R. podmienky na zamedzenie zneužívania jednotného systému R., avšak s prihliadnutím na zásadu proporcionality so zamedzením neprimeraného zásahu do práv platiteľov R. na vrátenie R. nimi zaplatenej v súvislosti so zabezpečovaním ich zdaniteľných plnení na vstupe. V tomto ohľade je úprava R. vnímaná ako právo každého platcu R. na odpočet R. zaplatenej ním na vstupe vzťahujúce sa na všetky operácie výroby a distribúcie po odpočítaní dane, ktorou boli priamo zaťažené jednotlivé nákladové prvky tvoriace cenu, pričom otázka, či R. splatná vo vzťahu k predchádzajúcim alebo nasledujúcim predajom dotknutého tovaru bola alebo nebola zaplatená do štátnej pokladnice, nemá vplyv na právo platiteľa dane na odpočet R. zaplatenej na vstupe. P. dvor konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k R., a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Taktiež P. dvor pripúšťa, že nie je v rozpore s právom H. požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. E. opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet R. na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok SD EÚ v spojených veciach L. kft a U. R. č. C-XX/XX a C-XXX/XX). F. smernica bráni právu platiteľa dane na odpočet dane zaplatenej na vstupe, keď plnenia predstavujúce základ tohto práva predstavujú zneužitie. S. namietal nesprávnosť vyhodnotenia výsledkov dokazovania, pričom mal za to, že správca dane nad rámec zákona prenášal na žalobcu neprimerané dôkazné bremeno, keď od neho požadoval dôkazy týkajúce sa iných subjektov, ktoré žalobca nemohol zabezpečiť. S. má za to, že vyčerpal svoje dôkazné bremeno tým, že predložil zákonom požadované daňové doklady a na podporu svojej argumentácie poukazoval aj na judikatúru. V súvislosti s poukazom na judikatúru P. dvora súd konštatuje, že v uvádzaných rozsudkoch sa nejednalo o obchod, v ktorom by bola spochybnená samotná existencia jeho predmetu, t. j. existencia tovaru a s tým spojený reálny základ deklarovaného zdaniteľného plnenia. Z obsahu rozsudku M. súdu SR sp. zn. X P. X/XXXX z XX. augusta XXXX napríklad vyplýva, že v konaní bolo zásadnou právnou otázkou posúdenie rozloženia dôkazného bremena medzi daňový subjekt ako platiteľa R. a správcu dane, ak prijaté zdaniteľné plnenie materiálne existuje, ale sú pochybnosti o osobe dodávateľa (taktiež platiteľa), keď práve dodávateľ v rámci miestneho zisťovania nevie preukázať, že dodaný tovar vyrobil, respektíve ako ho obstaral a následne reálne dodal platiteľovi. Z rozsudkov SD EÚ vyplýva, že dotknuté plnenia boli súčasťou dodávateľských reťazcov, do ktorých patril bez vedomia žalujúcich obchodných spoločností vo veciach samých subjekt, ktorý si neplnil záväzky, teda subjekt povinný platiť R., ale zmizol bez toho, aby túto daň príslušným orgánom uhradil, alebo subjekt, ktorý neoprávnene používal identifikačné číslo platiteľa R., teda číslo, ktoré mu nepatrilo, pričom tieto praktiky sú podľa K. (kontrolné daňové orgány na úseku spotrebných daní v P. kráľovstve) podvodmi typu „kolotoč“. P. dvor vychádzal z predpokladu, že príslušné daňové orgány a ani vnútroštátne súdy nespochybňovali reálny základ kontrolovaných zdaniteľných plnení, ale vychádzali z predpokladu, že zdaniteľné plnenie sa uskutočnilo tak, ako to vyplývalo z predmetných faktúr, a že faktúry obsahovali všetky zákonom požadované údaje a teda boli splnené vecné a formálne podmienky práva na odpočet dane. To znamená, že sporné daňové kontroly sa týkali reálnych zdaniteľných obchodov. G., o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania. V takom prípade by sa dalo hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady neutrality dane z pridanej hodnoty všetkými vyššie uvádzanými zúčastnenými článkami obchodného reťazca. Z obsahu napádaných rozhodnutí nevyplýva, že by orgány daňovej správy od žalobcu požadovali doklady, ktoré by mal on zabezpečiť od ktoréhokoľvek daňového subjektu v kontrolovanom obchodnom reťazci. P. skutočnosť, že tieto doklady boli v rámci dožiadaní preverované ako i iné súvisiace daňové doklady preukazujúce realizáciu zdaniteľných plnení medzi jednotlivými článkami obchodného reťazca, neznamená, že bolo povinnosťou žalobcu v daňovom konaní vo veci preverenia jeho nároku na nadmerný odpočet takéto daňové doklady týkajúce sa iných subjektov predkladať. P. dane mal právo preveriť existenciu obchodov ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti, avšak nemal povinnosť žalobcovi napovedať, akým spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov rozsiahleho dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení, že skutočne obchodoval. Q. na žalobcovi, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že obchod skutočne existoval. Vo svetle výsledkov vykonaného dokazovania, kedy správca dane aplikoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. X zákona o správe daní s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, možno konštatovať, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o R.. Vzhľadom na skutočnosť spochybnenia existencie obchodov, a teda reálnosti deklarovaných zdaniteľných plnení, sa javí dôkazné bremeno zaťažujúce žalobcu, spočívajúce len v predložení zákonom požadovaných formálne vyhotovených daňových dokladov, ako nedostatočné. Q. potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení zneužívajúcom právo poskytované zásadou neutrality R.. Vzhľadom na okolnosti tohto prípadu neobstojí žalobcovo jednoduché spoliehanie sa na zásadu neutrality dane z pridanej hodnoty a tvrdenie o nemožnosti ovplyvniť dodržiavanie administratívnych povinností a zákonných postupov zo strany daňových subjektov zúčastnených v obchodnom reťazci zdaniteľných plnení predchádzajúcich alebo nasledujúcich po kontrolovanom zdaniteľnom obchode. U. rozhodovaní je potrebné vykladať relevantné právne normy eurokonformným spôsobom s prihliadnutím na judikatúru P. dvora prípadne V. súdu pre ľudské práva, ak je to v tom ktorom prípade potrebné, avšak nemožno opomínať povinnosť prihliadať na osobitné okolnosti každého prípadu a účel relevantného zákona, ktoré vo veľkej miere ovplyvňujú konečné rozhodnutie v tej ktorej veci. U. sa týka spoločenských podmienok a vývoja v daňovej oblasti, súd nemôže nespomenúť zistenia I. finančnej politiky MF SR, podľa ktorých príjem z R. do štátneho rozpočtu nekopíruje vývoj ekonomiky, čo je dôsledok daňových únikov. M. podiel na objeme daňových únikov na dani z pridanej hodnoty na P. majú karuselové podvody. P. menovateľom týchto podvodov je reťazec obchodníkov, ktorí svojimi aktivitami vytvárajú neprehľadnú sieť spoločností, ktoré medzi sebou vystavujú fiktívne faktúry bez reálneho plnenia. Aj takéto informácie odrážajúce stav spoločnosti, predovšetkým vo vzťahu k dodržiavaniu daňových predpisov a deformácii podnikateľského prostredia, dávajú signál pre dôsledné skúmanie reálnosti obchodov pre odpočet R.. P. aj znalosť súdu o týchto pomeroch v spoločnosti v spojení s obsahom administratívneho spisu ako i výsledkami dokazovania v ich vzájomnej súvislosti, je jedným z podkladov pre spravodlivé rozhodovanie vo veci. Po preskúmaní veci súd konštatoval, že neboli zistené žiadne porušenia zásad daňového konania, pričom daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo. Z uvedených dôvodov B. súd v Q. dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. U. žalovaného ako aj preskúmavané rozhodnutie boli v súlade so zákonom a preto súd žalobu podľa § 25Xj ods. X O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. X O.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v takomto prípade právo na náhradu trov konania. A. rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. X zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Súčasne predseda senátu v súlade s ustanovením § 250c veta tretia O.s.p. upovedomuje účastníkov o tom, že žiadosti žalobcu o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia nebolo vyhovené. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.