Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/181/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201356 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201356.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Soni Langovej v právnej veci žalobcu: I.. L. C., bydliskom P. XX, XXX XX A., zastúpený: PROSMAN a PAVLOVIČ, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 32446/2013-23 zo dňa 22.05.2013, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č.: 32446/2013-23 zo dňa 22.05.2013 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, v sume 586,92 € do 3 dní od jeho právoplatnosti na účet právneho zástupcu žalobcu č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, F. Q.. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu zákonom určenej lehote sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 32446/2013-23 zo dňa 22.05.2013, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil personálny rozkaz Generálnej riaditeľky Zboru väzenskej a justičnej stráže č. 342 zo dňa 08.09.2008, ktorým bol uvoľnený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície (ďalej len zákon č. 73/1998 Z.z.). Z dôvodov žaloby vyplýva, že dňa 08.09.2008 došla generálnemu riaditeľstvu ZVJS Bratislava I žiadosť žalobcu (zo dňa 02.09.2008) o uvoľnenie zo služobného pomeru príslušníka ZVJS podľa § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. s tým, že žalobca žiadal služobný pomer skončiť ku dňu 08.09.2008. Následne personálnym rozkazom č. 342 zo dňa 08.09.2008 Generálna riaditeľka ZVJS podľa citovaného ustanovenia uvoľnila zo služobného pomeru žalobcu zaradeného v stálej štátnej službe vo funkcii zástupcu riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody (ďalej len ÚVTOS) v Hrnčiarovciach nad Parnou pre ekonomické veci a služobný pomer dňom 08.09.2008 na žiadosť žalobcu a po dohode s nadriadeným. Žalobca uviedol, že voči tomuto personálnemu rozkazu podal odvolanie v ktorom uviedol, že dňa 08.09.2008 mu bol doručený personálny rozkaz ministra spravodlivosti č. 15 zo dňa 08.09.2008, ktorým bol podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. preložený z ÚVTOS v Hrnčiarovciach nad Parnou do Ústavu na výkon väzby (ďalej len ÚVV) v Nitre a súčasne bol odvolaný z doterajšej funkcie zástupcu riaditeľa z dôvodu, že si to vyžaduje dôležitý záujem služby. Ustanovenie žalobcu do funkcie vykoná dňa 09.09.2008 riaditeľ ÚVV v Nitre. V dôvodoch odvolania žalobca ďalej uviedol, že žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru podal vo viere, že personálny rozkaz ministra spravodlivosti SR je zákonný a pod tlakom okolností, ktoré z neho vyplývali a zároveň uviedol, že svoju žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru berie späť a žiada o jeho zrušenie. Rozhodnutím č. 18612/2011-41 zo dňa 2.5.2011 ministerka spravodlivosti SR odvolanie žalobcu zamietla a personálny rozkaz potvrdila. Žalobca vo veci podal žalobu na príslušný Krajský súd v Bratislave, ktorý zamietol žalobu žalobcu svojim rozhodnutím č. 4S 107/2011-34 zo dňa 20.4.2012. Na odvolanie žalobcu následne Najvyšší súd Slovenskej republiky (NS SR) uvedené rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného č. 18612/2011-41 zo dňa 2.5.2011 zrušil podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. NS SR za zásadnú právnu otázku v danej veci považoval výklad ustanovenia § 191 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. a to, či pojmom „rozhodnuté“ sa rozumie vydanie rozhodnutia alebo nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia. Poukázal na dikciu ustanovenia § 191 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. ktorý znie „Ak policajt písomne oznámi, že žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru berie späť skôr ako je o nej rozhodnuté, a príslušný nadriadený so späťvzatím tejto žiadosti súhlasí, konanie o uvoľnení sa tým bez ďalšieho opatrenia končí. NS SR poukazujúc na článok 152 ods. 4 Ústavy SR v zmysle ktorého výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto Ústavou a článku 46 ods. 1 Ústavy SR v zmysle ktorého každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne SR uviedol, že ak zákonom ustanovený spôsob obsahuje pojmy pripúšťajúce rôzny výklad ako je tomu aj v prípade ustanovenia § 191 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z., je nevyhnutné nedostatky odstrániť výkladom, ktorý je v súlade s Ústavou a judikatúrou Ústavného súdu. V tejto súvislosti vychádzal z právneho názoru Ústavného súdu SR z nálezu III. ÚS 341/2007-38 zo dňa 01.07.2008, podľa ktorého „Nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadoch je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Pri výklade aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (článok 152 ods. 4 Ústavy). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napríklad viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle článku 2 ods. 2 Ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie článku 2 ods. 2 Ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona“. Na základe tejto úvahy NS SR poukázal na tú skutočnosť, že pokiaľ o žiadosti žiadateľa (žalobcu) nebolo právoplatne rozhodnuté, žiadateľ ňou môže disponovať a zobrať ju späť i v štádiu odvolacieho konania. Konštitutívne účinky rozhodnutia nastávajú až jeho právoplatnosťou, ktorý moment fixuje právne vzťahy vyplývajúce zo služobného pomeru a neumožňuje vykonávať žiadne zmeny. NS SR pri otázke späťvzatia žiadosti o uvoľnenie zo služobného pozemku skôr, ako bolo o nej rozhodnuté, sa nestotožnil s názorom žalovaného ako ani s názorom krajského súdu a priklonil sa k už vyslovenému právnemu riešeniu, podľa ktorého až právoplatnosťou rozhodnutia nastávajú konštitutívne účinky rozhodnutia, pretože uvedené zodpovedá zásadám racionality a ide o všeobecný princíp, že predmetom konania možno disponovať, dokiaľ konanie nie je právoplatné skončené. Žalovaný sa preto musí späťvzatím žiadosti zaoberať aj v prípadoch, keď bola podaná v odvolaní. Na základe týchto skutočností mal zato, že žalobca správne namietal nesprávne právne posúdenie veci, preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že žalovaný je povinný sa názorom odvolacieho súdu záväzne zaoberať a vec opäť rozhodnúť. Žalobca poukazoval vo svojom žalobnom návrhu na skutočnosť, že správny orgán opäť vo veci rozhodol avšak nepridržiaval sa rozhodnutia NS SR. Žalobca v žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie ministra považuje za nezákonné z dôvodu, že žalovaný napriek viazanosti rozsudkom NS SR sa späťvzatím žiadosti o uvoľnenie vôbec nezaoberal, len strohým listom (zo dňa 25.04.2013) generálny riaditeľ ZVJS oznámil žalobcovi, že v súlade s § 191 ods. 6 cit. zákona so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru podanej dňa 08.09.2008 nesúhlasí, pričom žiadne ďalšie dôvody neuviedol. Žalobca uviedol, že žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru podal pod vplyvom personálneho rozkazu ministra spravodlivosti SR č. 15 z 08.09.2008, ktorým bol odvolaný z funkcie zástupcu riaditeľa ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou a bol preložený do ÚVV Nitra, kde mu bolo ponúknuté miesto strážneho oddelenia ochrany a obrany, čo sám považuje za dehonestujúcu ponuku, ktorej prijatím by sa neprimerane ponížil v očiach všetkých kolegov známych i rodiny. Navyše v domnení, že voči takémuto personálnemu rozkazu nie je možné podať rozklad (ako bol v predmetnom rozhodnutí nesprávne poučený) pod vplyvom veľkého tlaku z opísanej situácie požiadal o uvoľnenie zo služobného pomeru. Z tohto dôvodu žalobca považuje podanú žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru za neplatný úkon v zmysle § 250 ods. 1 písm. a) a c) zákona č. 73/1998 Z.z.. Podľa žalobcu v danej veci Generálna riaditeľka ZVJS bola na rozhodnutie o jeho žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru nepríslušná. Podľa názoru žalobcu personálny rozkaz č. 342 bol vydaný nepríslušným nadriadeným a teda ako taký je neplatný. Poukázal na tú skutočnosť, že personálnym rozkazom ministra spravodlivosti č. 15 bol preložený, čím sa vytvorilo služobné vákuum žalobcovi, kedy na jednej strane bol odvolaný z dovtedajšej funkcie ku dňu 08.09.2008 a zároveň bol dňa 09.09.2008 preložený do ÚVV Nitra. Podľa neho to znamená, že dňa 08.09.2008 nebol ani vo funkcii zástupcu riaditeľa ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou a nebol ani ustanovený do funkcie v ÚVV Nitra, preto žalobca už nebol v personálnej právomoci Generálnej riaditeľky ZVJS, ktorá nemohla tým pádom ani dňa 08.09.2008 rozhodnúť o jeho uvoľnení. Je toho názoru, že dňa 08.09.2008 bol už v personálnej právomoci riaditeľa ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou. Na základe uvedených skutočností žiada napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konania ako aj priznať mu náhradu trov konania. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zaslanom súdu dňa 03.09.2013 zotrval na svojich doterajších rozhodnutiach v celom rozsahu. Uviedol, že v napadnutom rozhodnutí sa riadne vysporiadal s otázkou späťvzatia žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru žalobcom, keď v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že Generálny riaditeľ ZVJS listom zo dňa 25.04.2013 oznámil žalobcovi, že so späťvzatím jeho žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru zo dňa 08.09.2008 nesúhlasí. Túto okolnosť vyznačil na žiadosti v zmysle ust. § 191 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z.z. o čom upovedomil aj žalobcu a to oznámením poradnej komisie ministra spravodlivosti SR o zložení senátu zo dňa 15.10.2008 a doručil ju dňa 22.10.2008. Podľa názoru žalovaného nemusel uviesť žiadne dôvody, ktoré žalobca mu vytýkal, pretože ustanovenie § 191 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z.z., nielenže neustanovuje formu, ktorou má byť toto oznámenie realizované voči žalobcovi, ale rovnako neurčuje ani žiadne náležitosti, ktoré má takéto oznámenie obsahovať. V žiadnom prípade nesúhlasí s názorom, že má obsahovať špecifikáciu dôvodov pre ktoré príslušný nadriadený nesúhlasí so späťvzatím žiadostí. Žalovaný ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca v odvolaní voči personálnemu rozkazu č. 342 zo dňa 08.09.2008 nenamietal neplatnosť svojho úkonu - podanie žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru, ani neuviedol dôvody, ktoré by ho viedli k takémuto záveru. Podľa názoru žalovaného žalobcom vykonaný právny úkon jasne preukazuje jeho vôľu a úmysel v čase, keď ho vykonal a žalovanému nie je zrejmé v čom spočíva žalobcom tvrdený rozpor so zákonom a obchádzanie zákona, či rozpor so záujmami spoločnosti. Podľa názoru žalovaného žalobca nepreukázal dôvod neplatnosti nevykonaného právneho úkonu podľa § 250 ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z.z.. Zo skutočnosti uvedených žalobcom v žalobe nie je možné dospieť k záveru, že doručenie žiadosti uvoľnenia nadriadenému neurobil slobodne a vážne určite a zrozumiteľne. Keďže žalobca výslovne neuvádza, ktorý z uvedených atribútov považuje za neplatný je možné z obsahu podanej žaloby vyvodiť, že nenamieta určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu. Podľa názoru žalovaného žalobca v žiadnom prípade nebol prinútený k právnemu úkonu, žiaden tlak ním popísaný sa naňho nevyvíjal a túto okolnosť ani riadne preukázať nevie. Nevie preukázať, že by bol vystavený násiliu alebo bezprávnej vyhrážky alebo tiesni alebo že by bol donútený iným spôsobom. Žalobca nepreukázal mimoriadne závažné objektívne okolnosti a ich vplyv na subjektívny stav jeho konania v jednotlivých prípadoch. Dovolávania sa neplatnosti právneho úkonu z dôvodu, že ten ktorý právny úkon nebol urobený slobodne. Stav istej miery psychického tlaku v čase robenia právneho úkonu, ktorý žalobca pociťoval v dôsledku uvoľnenia z dovtedajšej funkcie a preloženia do iného služobného úradu nemôže byť sankcionovaný tak, že by automaticky znamenal neplatnosť právneho úkonu. V tejto súvislosti poukazuje a prihliada na nutnosť plnenia istých kvalifikačných predpokladov pre prijatie do služobného pomeru príslušníka ZVJS SR ako aj pre výkon funkcie zástupcu riaditeľa v Ústave na výkon trestu je u žalobcu nutné predpokladať istú úroveň odolnosti psychiky a v tomto prípade nebola žalobcom preukázaná existencia takých objektívne závažných okolností, ktoré by na žalobcu mohli pôsobiť takým spôsobom a takou intenzitou, ktorá by mala za následok stratu atribútu slobody pri robení právneho úkonu. Podľa názoru žalovaného žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že by bol na neho vyvíjaný nátlak, zastrašovanie, časová tieseň alebo psychický stres, pričom samotné konštatovanie, že pociťoval tlak v dôsledku rozhodnutia, ktorým bol uvoľnený z funkcie zástupcu riaditeľa a preložený do iného služobného úradu nestačí na preukázanie skutočností, že tento tlak bol objektívne schopný vyvolať u neho taký subjektívny stav v ktorom by bola úplne eliminovaná jeho slobodná vôľa. Taktiež poukazuje na skutočnosť, že pri vydávaní rozhodnutia o skončení služobného pomeru uvoľnením na základe doručenej žiadosti o uvoľnenie sa osobné pohnútky žiadateľa neskúmajú. Ak by teda spornou skutočnosťou v predmetnom spore medzi účastníkmi a preto i základnou požiadavkou na vyriešenie bola otázka splnenia všetkých náležitostí žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru zo strany žalobcu je podľa názoru žalovaného nutné konštatovať, že predmetná žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru zodpovedá všeobecným podmienkam platnosti právneho úkonu v zmysle § 250 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. a tiež špeciálnym podmienkam stanoveným v § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. a teda je spôsobilá vyvolať zákonom sledované účinky. Ďalej poukázal na to, že tvrdenie žalobcu, že po zrušení personálneho rozkazu ministra spravodlivosti č. 15 pre nezákonnosť mal byť zrušený aj personálny rozkaz Generálnej riaditeľky č. 342 je v rozpore s platnou zákonnou úpravou. Konštatuje, že pri vydaní každého z týchto rozhodnutí správny orgán postupoval jednotlivo a za dodržania hmotnoprávnych ako aj procesnoprávnych ustanovení zákona. Uvádza, že konanie vo veci zmeny služobného pomeru a konanie vo veci skončenia služobného pomeru sú dve samostatné konania. Právnym aj skutkovým podkladom pre konania rozhodnutie o skončení služobného pomeru v prejednávanej veci je podanie písomnej žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru žalobcom nadriadenému t.j. v tomto prípade Generálnej riaditeľke ZVJS a splnenie zákonom stanovených podmienok pre postup nadriadeného podľa § 191 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z.z.. Žalovaný považuje za ničím nepreukázané tvrdenie žalobcu, že postup prvostupňového orgánu (Generálnej riaditeľky ZVJS) ako aj ďalšie rozhodnutia považuje za výkon práva povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru v rozpore s dobrými mravmi resp. za zneužívanie práv na škodu žalobcu a znevýhodnenie žalobcu za to, že si uplatňuje práva vyplývajúce zo služobného pomeru. Personálny rozkaz Generálnej riaditeľky č. 342 zo dňa 08.09.2008 bol vydaný na základe žiadosti žalobcu o uvoľnenie zo služobného pomeru v súlade s § 191 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z.z. a logicky nie je možné interpretovať tento zákonom predpokladaný a upravený postup ako postihovanie znevýhodňovanie alebo prenasledovanie žalobcu. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu o nepríslušnosti Generálnej riaditeľky ZVJS na rozhodnutie o jeho žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru uvádza, že túto okolnosť žalobca v odvolaní nenamietal s prihliadnutím na gramatickú ako aj logickú interpretáciu personálneho rozkazu ministra spravodlivosti č. 15 zo dňa 08.09.2008 v ktorom sa uvádza, že minister spravodlivosti prekladá žalobcu 09.09.2008 z ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou do ÚVV Nitra, pričom súčasne menovaného dňom 08.09.2008 odvoláva z doterajšej funkcie a ustanovuje do funkcie, vykoná 09.09.2008 riaditeľ ÚVV Nitra je zrejmé, že deň 8.9.2008 bol posledným dňom výkonu funkcie zástupcu riaditeľa žalobcu v Hrnčiarovciach nad Parnou t.j. žalobca mal vykonávať svoju dovtedajšiu funkciu v Hrnčiarovciach nad Parnou dokonca dňa 08.09.2008 a štátna služba ÚVV Nitra mu začne 09.09.2008. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že odvolanie je jednostranný právny úkon, ktorého formu a obsahové náležitosti zákon č. 73/1998 Z.z. neupravuje. Upravuje však právne dôsledky s ním spojené, konkrétne skončenie výkonu funkcie a postup pri rokovaní o jeho ďalšom služobnom zaradení po odvolaní z funkcie, preto musí byť v personálnom rozkaze, ktorý je príslušník odvolaný z funkcie vždy uvedená funkcia z ktorej sa odvoláva a deň, ktorým sa z nej odvoláva. Personálnym rozkazom č. 15 vydaným a doručeným dňa 08.09.2008 bol žalobca odvolaný z funkcie zástupcu riaditeľa ÚVTOS Hrnčiarovciach nad Parnou dňom 08.09.2008 teda posledným dňom výkonu funkcie je práve deň 08.09.2008 a teda 08.09.2008 bol ešte v personálnej právomoci Generálnej riaditeľky ZVJS preto nemožno súhlasiť s názorom žalobcu už aj s prihliadnutím na ust. § 191 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z.. Na základe uvedených skutočností žiada žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 Občiansky súdny poriadok ďalej len O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zemne a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011), dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonnom predpísané náležitosti teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach (§ 247 ods. 1 OSP v spojení s § 249 ods. 2). K výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý a predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona (nález ÚS SR z 23.5.2013, č. k. IV.ÚS 71/2013-36). Predmetom preskúmania boli rozhodnutia správnych orgánov vydané dňa 22.5.2013 pod číslom 32446/2013-23 v súvislosti s personálnym rozkazom č. 342 zo dňa 08.09.2008. Úlohou súdu bolo v danom prípade preskúmať napadnuté rozhodnutie žalovaného a to za zameraním sa najmä na otázku, či postupoval v intenciách rozhodnutia NS SR evidovaného pod číslom 3Sžo 37/2012 zo dňa 15.01.2013. Ostatné námietky NS SR nepovažoval zrejme za spôsobilé vyvolať zmenu napadnutého rozhodnutia, keďže nenariadil žalovanému sa nimi ďalej zaoberať. Tvrdenia o nepríslušnosti Generálnej riaditeľky ZVJS na rozhodnutie o jeho žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru, resp. dovolávania sa neplatnosti právneho úkonu žalobcu z dôvodu, že ten ktorý právny úkon nebol ním urobený slobodne, žalovaný riadne vo svojom rozhodnutí zdôvodnil a keď mal za to, že nie sú dôvodné, potom súd považuje za potrebné zdôrazniť, že túto argumentáciu žalovaného v danej veci považuje súd za vlastnú. Na nariadenom pojednávaní žalobca potvrdil, že svoju službu vykonával do konca pracovného času dňa 08.09.2008 a do novej funkcie mal nastúpiť až dňa nasledujúceho. Preto ani súd nepochybuje o tom, že Generálna riaditeľka ZVJS bola už z vyššie uvedených dôvodov príslušná na rozhodnutie o jeho žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že pociťoval v dôsledku uvoľnenia z dovtedajšej funkcie a preloženia do iného služobného úradu psychický stres, resp. nepriaznivý nátlak, ktorý mohol spôsobiť neplatnosť jeho právneho úkonu a úplnú elimináciu slobodnej vôle súd nepovažuje za dôvodnú. Aj podľa názoru súdu v tejto súvislosti žalobca v priebehu konania neprodukoval žiadne dôkazy, ktoré by tomu nasvedčovali. Súd preto námietky žalobcu týmto smerom nepovažoval za dôvodné. Súd z administratívneho spisu ďalej zistil, že dňa 22.5.2013 pod číslom 32446/2013-23 minister spravodlivosti SR vydal rozhodnutie, ktorým zamietol odvolanie proti personálnemu rozkazu Generálnej riaditeľky Zboru väzenskej a justičnej stráže č. 342 zo dňa 08.09.2008 a tento personálny rozkaz potvrdil. Na str. 3 ods. 3 napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol zdôvodnenie, prečo nesúhlasil so späťvzatím žiadosti žalobcu. Toto zdôvodnenie spočíva výlučne len v citácii § 191 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z.z. s uvedením procedurálneho postupu žalovaného, že nadriadený - Generálny riaditeľ ZVJS listom zo dňa 25.4.2013 oznámil žalobcovi, že so späťvzatím jeho žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru zo dňa 08.09.2008 nesúhlasí. Podľa názoru Krajského súdu v Bratislave neobstojí tvrdenie žalovaného, že ak ustanovenie § 191 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z.z., neurčuje žiadne náležitosti, ktoré má takéto oznámenie obsahovať, potom nie je dôvodné ani žiadnu špecifikáciu pre ktoré príslušný nadriadený nesúhlasí so späťvzatím žiadostí uvádzať. Takýto postup žalovaného je potom možné vyhodnotiť výlučne ako formálny, bez možnosti pochopenia úvah správneho orgánu, ktorými sa riadil. Z uvedených dôvodov posúdil Krajský súd v Bratislave žalobu ako dôvodnú a preto rozhodol tak, že vec zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Úlohou žalovaného bude v naznačenom smere svoje rozhodnutie preskúmateľne, čo do správnej úvahy nemožnosti akceptácie späťvzatia zdôvodniť. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z tarifnej odmeny advokáta a režijného paušálu, podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom v čase vykonania právnych služieb (ďalej len vyhláška č. 655/2004 Z.z.). Trovy právneho zastúpenia spočívajú v troch úkonoch: - prevzatie zastúpenia, porada s klientom a podanie správnej žaloby za rok 2013 spolu 2x 130,16 € - účasť na pojednávaní dňa 25.7.2014, 1x 134,- €, - režijný paušál v roku 2013 = 2 x 7,81€ , - režijný paušál v roku 2014 po 8,04 € (pojednávaniu dňa 25.7.2014), - náhrada za stratu času za cestu na pojednávanie z Trnavy do Bratislavy a späť (90 minút) - každá začatá pol hodina á 13,40 € t.j. x 3, - náhrada hotových výdavkov za účasť na pojednávaní - cestovné náhrady - 1 km á 0,183 € t.j. x 120 km, - náhrada za naftu - pri priemernej spotrebe 6,6 1/100 km a aktuálnej priemernej cene nafty 1,357 € = 489,10 € plus 20% DPH = 586,92 €. Podľa fotokópie osvedčenia o registrácii pre Daň z pridanej hodnoty právny zástupca žalobcu je platiteľom dane od 15.11.2009. Súd nepriznal žalobcovi nesprávne uplatnenú náhradu za 2 úkony právneho zástupcu v roku 2013 vo výške 134,-€ x 2, ale len 130,16 € x 2 v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a tiež mu nezapočítal náhradu vyčíslenú v sume 70,- € za súdny poplatok, keďže tento v danom konaní uhradený nebol. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.