Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/184/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201374 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201374.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: I.. Q. U., L. XX/XX, XXX XX M., zastúpeného advokátkou: JUDr. Ivetou Lenčéšovou, Farská č. 24, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p. SLV-PS-PK-49/2013 zo dňa 13.5.2013 v spojitosti s Personálnym rozkazom riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Nitre č. 622 zo dňa 17.9.2008 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č.p. SLV-PS-PK-49/2013 zo dňa 13.5.2013 z r u š u j e podľa § 250j ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 137,97 € na účet JUDr. Ladislava Chmelára, č.: XXXXXXXXXX/XXXX vedeného v A. Q., J.. P.., pobočka Nitra (VS: XXXX) do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu v zákonom určenej lehote (22.07.2013) sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. SLV-PS-PK-49/2013 zo dňa 13.5.2013, ktorým žalovaný zamietol rozklad proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu a potvrdil Personálny rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky č. 622 zo dňa 17.09.2008, na základe ktorého bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície (ďalej len zákon) prepustený zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru z dôvodu, že podľa odborného posudku služobného klinického psychológa Nemocnice s poliklinikou MV SR č. 390/2008 zo dňa 08.09.2008, nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby. Žalobca v úvode svojej obsiahlej žaloby poukázal na okolnosť, že v čase do 1. 12. 2001 bol podrobený vstupnému psychologickému vyšetreniu na základe ktorého psychológ súhlasil s prijatím jeho osoby do štátnej služby. Poukázal na povinnosť žalovaného dodržiavať ustanovenia čl. 2 ods. 2, 3 Ústavy Slovenskej republiky, § 2a ods. 1, 2, § 4 ods. 2, § 47, § 48 ods. 3 písm. a), § 49 písm. a), § 231 a nasl. zákona, zákona číslo 365/2004 Z.z. o ochrane pred diskrimináciou, § 3 zákona číslo 199/1994 Z.z. o psychologickej činnosti a Slovenskej komore psychológov v znení neskorších predpisov, § 8 ods. 5 zákona číslo 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov, § 4 ods. 1 a 4, § 6 ods. 1, 2, 5 písm. a), 7, § 11 ods. 3, 8 písm. c) a g), § 18 ods. 1 a 3, § 22 ods. 3, § 24, § 25 zákona číslo 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, § 80 ods. 1 písm. d), ods. 2 zákona číslo 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, interné predpisy žalovaného - nariadenie Ministra vnútra SR číslo 103/2005 o psychodiagnostickom a psychologickom vyšetrení v zmysle článku 9, 10, 11, 17 a prílohy číslo 4 bod III. nariadenia MV SR číslo 103/2005. Ďalej žalobca uviedol, že dňa 12. 8. 2008 dal nadriadený, T. J. jeho osobe pokyn, aby sa dňa 13. 8. 2008 o 9. 00 hod. dostavil k pracovníkovi personálneho a mzdového odboru Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre na jeho pracovisko. Pri vydaní ústneho pokynu bol prítomný T. P.. Pokyn nebol bližšie konkretizovaný ani odôvodnený. Neurčito bol spojený s hospitalizáciou žalobcu v špecializovanom zdravotníckom zariadení v mesiacoch máj až august 2008. Osoba, ku ktorej sa mal dostaviť bol Š. Š., ktorý v tom čase vykonával činnosť psychologického pracovníka, pričom nebol klinickým psychológom ani poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Jediným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v pôsobnosti ministerstva bola Nemocnica s poliklinikou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, s pracoviskom klinického psychológa na Cintorínskej 16, Bratislava. Žalobca bol v predchádzajúcom období hospitalizovaný len na základe jeho osobného dobrovoľného rozhodnutia. Š. Š. ho oboznámil so skutočnosťou, že bude podrobený psychologickým testom. Žalobca bol oboznámený s dôvodmi psychologického vyšetrenia, ktorými mala byť nízka úroveň plnenia služobných povinností, ťažká komunikácia a spolupráca, podráždenosť a výbušnosť pri pokynoch, konflikty so spolupracovníkmi, okolnosť, že bol 5 krát disciplinárne riešený za posledné 2 roky a bol mu znížený osobný príplatok na 0 ,-Sk, problémový rodinný život, častá práceneschopnosť, zle znášaná kritika a psychická záťaž, časté návštevy lekárov, podráždenosť pri vytýkaní nedostatkov a pochybení, hospitalizácia na psychiatrii Predná Hora, podráždenosť, a pod. Podľa názoru žalobcu, oprávnený orgán musel ako dôvody pre psychologické vyšetrenie uviesť iba také okolnosti, ktoré sú uvedené v článku 9 ods. 3 nariadenia Ministra vnútra Slovenskej republiky číslo 103/2005. Žalobca nebol v služobnom pomere riešený v súvislosti s akýmkoľvek prejavom alebo udalosťou uvedenou v predmetnom internom predpise. Dôvody na vykonanie vyšetrenia preto neboli dané. Po niekoľkonásobnej kritike jeho osoby sa žalobca začal brániť v zmysle ustanovenia § 48 ods. 3 písm. c) dvoma listinami zo dňa 16. 5. 2006 a 16. 6. 2006. Reakciou bolo údajné prehlásenie jedného z nadriadených že ho pošlú na psycho vyšetrenie. Š. Š. dňa 13. 8. 2008 nevykonal jeho služobné hodnotenie ani prieskumné konanie o jeho zdravotnom stave ale psychologické vyšetrenie. Zo spisového materiálu vyplýva, že nezistená osoba na OR PZ v Nitre najneskôr dňa 13. 8. 2008 prejednávala so Š. Š. vykonanie vyšetrenia žalobcu. Š. Š. sa oboznámil s osobnostným profilom žalobcu, výsledkom vstupného psychologického vyšetrenia z roku 2001, pričom tieto údaje žalobca považuje za nanajvýš citlivé, na základe čoho dospel k záveru, že uvedené osoby porušili vyššie uvedené ustanovenia zákona. Keďže Š. Š. nebol klinickým psychológom, došlo ku konaniu v rozpore s predpismi. Š. Š. sa dopustil aj ďalšieho nezákonného konania, pretože ním vypracovaný spisový materiál nepodliehal žiadnemu stupňu utajenia a mali sa možnosť s ním oboznámiť aj ďalšie osoby. Údaje o jeho zdravotnom stave tak sprístupnil iným nepríslušným osobám. Na základe pokynu nadriadeného sa žalobca dostavil dňa 26. 8. 2008 na pracovisko klinického psychológa žalovaného. Klinický psychológ skonštatoval neschopnosť služby žalobcu ako policajta z psychologického hľadiska. Žalobca deklaroval svoje presvedčenie o účelovosti konania psychologického vyšetrenia. Pri predmetnom vyšetrení nebol poučený o svojich právach a povinnostiach plynúcich s vykonaním zdravotného úkonu ani o možných následkoch. Psychologička ho teda riadne nepoučila, nevyžiadala si jeho súhlas, oboznámila sa s výsledkami psychologickej činnosti iných psychológov z roku 2001, z 13. 8. 2008, čím porušila príslušné zákony. Dňa 8. 9. 2008 sa uskutočnilo zasadnutie komisie, ktorá mala prejednať výsledky psychologického vyšetrenia žalobcu. Členovia komisie sa teda oboznámili s údajmi o zdravotnom, rodinnom stavbe žalobcu bez jeho súhlasu. Podľa názoru žalobcu, vypracované podklady pre následné rozhodnutia boli získané nezákonným spôsobom. Žalobca v žalobe citoval z príslušných podkladov rozhodnutia, popisoval úkony nadriadených a iných osôb, citoval príslušné právne predpisy špecifikované vyššie. Dňa 17. 9. 2008 vydal riaditeľ KR PZ v Nitre personálny rozkaz číslo 622, ktorým bol žalobca prepustený zo štátnej služby policajta. Vzhľadom na okolnosť, že žalobca považoval úkony predchádzajúce vydaniu predmetného rozhodnutia za nezákonné, považuje za nezákonné aj samotné personálne rozhodnutie. Personálny rozkaz mu bol doručený dňa 18. 9. 2008. Žalobca podal voči predmetnému rozhodnutiu odvolanie doručené dňa 26. 9. 2008. V predmetnom odvolaní poukazoval na okolnosti, v zmysle ktorých považoval toto rozhodnutie za nezákonné. Podľa názoru žalobcu rozhodnutie vydal nepríslušný orgán. Riaditeľ KR PZ nevyhovel jeho odvolaniu a toto predložil nadriadenému odvolaciemu orgánu. Dňa 7. 10. 2008 oznámil žalobcovi predseda poradnej komisie Ministra vnútra Slovenskej republike, že si môže uplatniť svoje procesné práva do 7. 11. 2008. V rámci nahliadnutia do spisu žalobca žiadal o zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Dňa 4. 12. 2008 bolo vydané rozhodnutie na základe výsledkov rokovania poradnej komisie ministra, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a personálny rozkaz číslo 622/2008 minister potvrdil. Žalovaný nevenoval pozornosť pri svojom rozhodnutí vytýkanému konaniu týkajúceho sa psychologického vyšetrenia žalobcu. Na základe tohto dôvodu považoval žalobca druhostupňové rozhodnutie za nezákonné. Po tom, ako žalobca využil svoje oprávnenie domáhať sa svojho práva súdnou cestou, bolo toto rozhodnutie žalovaného zo dňa 4. 12. 2008 zrušené a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie. Následne bolo žalovaným vydané napadnuté rozhodnutie zo dňa 13. 5. 2013, v ktorom žalovaný opätovne neuviedol, aký konkrétny spisový materiál bol podkladom pre rozhodnutie. Z predmetného rozhodnutia nevyplýva, či boli zo strany oprávnených orgánov splnené povinnosti týkajúce sa priebehu konania. Žalobca opätovne poukázal na nezákonný postup zo strany Š. Š.. Nezákonný postup spočíva v okolnosti, že nebola zachovaná mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa psychologický pracovník dozvie pri svojej činnosti. Žalobca zdôraznil, že príslušné vyšetrenie vykonáva výhradne služobný psychológ, pričom nadriadený nemal mať možnosť do tohto procesu vstupovať ani ho ovplyvňovať. Podľa názoru žalobcu, ak sa nové psychologické vyšetrenie vykonané odborným psychológom identicky zhoduje s vyšetrením nekompetentnej osoby - Š. Š., je takéto vyšetrenie z dôkazného hľadiska nulitné. Žalobca nikdy nežiadal v akomkoľvek konaní o vykonanie nového psychologického posudku, vždy napadol iba proces vykonania psychologického posudku ktoré bolo realizované. Žalobca v ďalšom texte svojej žaloby poukázal na konanie klinického psychológa žalovaného, ktorý sprístupnil výsledky svojich vyšetrení odbornej komisii. Uvedeným spôsobom došlo k porušeniu povinnosti mlčanlivosti zo strany odborného psychológa. Podľa názoru žalobcu, odvolacie konanie žalovaného bolo nezákonné, pretože sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s predchádzajúcim rozhodnutím tunajšieho súdu v konaní sp. zn. 4S/16/2009. Žalovaný žiadnym spôsobom neskúmal zákonnosť konania, ktoré predchádzalo vydaniu personálneho rozkazu číslo 622. Napadnuté rozhodnutie je svojím obsahom totožné s rozhodnutím, ktoré bolo súdom zrušené. Žalovaný poukázal aj na okolnosť, že zo strany žalovaného mu nebola daná možnosť pred vydaním nového rozhodnutia predložiť dôkazy podporujúce jeho tvrdenia. V závere žaloby žalobca opätovne zhrnul všetky dôvody pre ktoré sa mu javí napadnuté rozhodnutie nezákonné a žiadal súd, aby rozhodnutie žalovaného ako i personálny rozkaz zo dňa 17. 9. 2008 zrušil vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným súdu dňa 2. 9. 2013 na výzvu súdu upresnil petit žaloby, podaním doručeným dňa 24. 9. 2013 doplnil svoje podanie. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 18. 10. 2013 uviedol, že žalobca v žalobe neuviedol žiadne nové skutočnosti, iba bližšie rozviedol tie, ktoré uplatnil v predošlých konaniach. Poukázal na priebeh doterajšieho konania vo veci a uviedol, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom. Poukázal na ustanovenie § 238 odsek 1 a 2 zákona a uviedol, že žalobca bol v rámci opätovne vykonaného odvolacieho konania podaním zo dňa 4. 4. 2013 poučený o svojich právach a povinnostiach. Vyslovil názor, že odvolacie konanie je vybudované na apelačnom princípe a odvolací orgán je zásadne oprávnený rozhodnúť vo veci, pričom nie je viazaný závermi prvostupňového orgánu. Citoval ustanovenia § 192 ods. 1 písm. c), ods. 5, § 193 ods. 1, § 194 ods. 1 a až 3 zákona a uviedol, že zo spisového materiálu, najmä z posudku služobného klinického psychológa vyplýva, že žalobca nie je duševne spôsobilý na ďalší výkon štátnej služby. K námietke, že nebol objektívny dôvod na jeho prepustenie zo služobného pomeru uviedol, že boli striktne dodržané ustanovenia zákona a k prepusteniu došlo v dôsledku výsledkov zhrnutých v posudku služobného klinického psychológa. Oprávnený nadriadený žalobcu požiadal listom zo dňa 17. 6. 2008 o vykonanie kontrolného psychologického vyšetrenia žalobcu. Žiadosť bola spracovaná z dôvodu sťažnosti na prácu žalobcu, jeho neprimeranú emočnú reakciu pri pohovore s riaditeľom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre a pre laxný prístup k plneniu služobných úloh. Následne boli klinickému psychológovi, U.. G. F. zaslané podklady pre kontrolné psychologické vyšetrenie žalobcu. Podmienky kontrolného psychologického vyšetrenia upravuje článok 9 Nariadenia Ministra vnútra Slovenskej republiky číslo 103/2005 o psychodiagnostickom a psychologickom vyšetrení, ktoré vo svojom vyjadrení citoval. Poukázal na článok 11 predmetného interného predpisu a uviedol, že z odborného posudku z kontrolného psychologického vyšetrenia spracovaného klinickým psychológom žalovaného vyplýva, že na základe výsledkov kontrolného psychologického vyšetrenia a po prejednaní odbornou komisiou bol stanovený záver, že žalobca nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby. Vyšetrenie vykonal služobný klinický psychológ, pričom nadriadený nemal a ani nemá možnosť do tohto procesu vstupovať ani ho ovplyvniť. Posudok je administratívno - správnym aktom, ktorý nepodlieha z dôvodu jeho odbornosti obsahovému preskúmaniu iným orgánom. Záver o duševnej nespôsobilosti žalobcu na výkon štátnej služby je potvrdený odborným posudkom klinického psychológa č.p.: NsP MV SR - v 390/2008 zo dňa 8. 9. 2008. Na preskúmanie obsahu tohto posudku nie sú oprávnení ani iní psychológovia v rámci rezortu, prípadne pôsobiaci mimo rezortu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Výlučná pôsobnosť služobného klinického psychológa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorý predstavuje najvyšší stupeň v systéme psychologickej služby v rezorte na posudzovanie duševnej spôsobilosti príslušníkov policajného zboru vychádza zo špecifickej činnosti a potrieb policajného zboru. Vzhľadom na uvedené nie je interným predpisom upravená možnosť podania opravného prostriedku voči takémuto posudku. Skutočnosti, ktoré tento záver potvrdzujú sa neuvádzajú, pretože podľa § 3 ods. 1 zákona číslo 199/1994 Z.z. o psychologickej činnosti a Slovenskej komore psychológov, podliehajú mlčanlivosti. Skutočnosti, ktoré sú obsahom psychologického vyšetrenia nie je možné zverejniť ani v prípade súhlasu žalobcu, pretože by to bolo v rozpore s ustanovením § 3 ods. 2 predmetného zákona. Uvedený postup je takisto v súlade s ustanovením § 8 ods. 5 zákona číslo 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. V dôsledku uvedených skutočností, odborný posudok z kontrolného psychologického vyšetrenia obsahuje iba záver o tom, či vyšetrovaný príslušník policajného zboru je alebo nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby. Na základe odborného posudku bol vypracovaný dňa 10. 9. 2008 návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. c) zákona. Žalobca mal možnosť dňa 11. 9. 2008 oboznámiť sa s týmto návrhom. O priebehu oboznámenia sa žalobcu s návrhom bol spracovaný úradný záznam, podľa ktorého po tom, ako žalobca zistil, že sa jedná o návrh na jeho prepustenie, s týmto sa ďalej neoboznamoval a záznam odmietol podpísať. O prepustení žalobcu zo služobného pomeru v súlade so zákonom rozhodol riaditeľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené 18. 9. 2008. Podľa názoru žalovaného, v odôvodnení rozhodnutia nebolo potrebné, aby sa v ňom uvádzali odpovede na všetky aj nepodstatné a pre vec nevýznamné okolnosti alebo návrhy účastníka konania, aj keď ich tento vníma ako relevantné. Odvolací orgán je povinný zistiť dôsledne skutočný stav veci a nemôže sa obmedziť iba na to, čo tvrdia alebo navrhujú účastníci konania. Žalovaný nezistil porušenie právnych predpisov a dospel k záveru, že rozhodnutie bolo vydané na základe objektívne zisteného a preukázaného skutkového stavu veci. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného a rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ust. §250f ods. 3 O.s.p. Termín a miesto vyhlásenia rozsudku boli zverejnené zákonom určeným spôsobom na úradnej tabuli a internetovej stránke Krajského súdu v Bratislave. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Predpoklady a podmienky kontrolného psychologického vyšetrenia upravuje článok 9 Nariadenia Ministra vnútra Slovenskej republiky číslo 103/2005 o psychodiagnostickom a psychologickom vyšetrení. Podľa článku 9 ods. 1 až 4 uvedeného nariadenia, sa kontrolným psychologickým vyšetrením policajta rozumie psychologické vyšetrenie, ktorým sa posudzuje jeho duševná spôsobilosť na výkon štátnej služby podľa osobitného predpisu (§ 14 ods. 4 a § 48 ods. 3 zákona). Kontrolné psychologické vyšetrenie policajta vykonáva klinický psychológ nemocnice s poliklinikou ministerstva. Kontrolné psychologické vyšetrenie policajta vykonáva na základe odôvodnenej požiadavky nadriadeného s ustanovujúcou právomocou najmä pri opakovaných sťažnostiach na nevhodné správanie sa policajta, pri neoprávnenom použití donucovacích prostriedkov a zbrane, pri prejavoch náchylnosti k patologickému hráčstvu, pri neopodstatnených alebo nie adekvátnych fyzických útokoch pri služobných zákrokoch, pri prejavoch sebapoškodzovania alebo pri dôvodnom podozrení z používania návykových látok. Nevyhnutnou podmienkou vykonania kontrolného psychologického vyšetrenia policajta je konzultácia nadriadeného s ustanovujúcou právomocou s klinickým psychológom za účelom posúdenia jeho opodstatnenosti. Klinický psychológ je pred vykonaním kontrolného psychologického vyšetrenia oprávnený získavať informácie najmä o služobnej činnosti, správaní a disciplíne vyšetrovaného policajta od nadriadených, spolupracovníkov, štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v útvare služobného zaradenia vyšetrovaného. Informácie od rodinných príslušníkov alebo iných osôb môže klinický psychológ získavať a použiť len s ich výslovným súhlasom. Ak sa požiadavka na vykonanie kontrolného psychologického vyšetrenia policajta preukáže ako neopodstatnená, klinický psychológ vypracuje pre nadriadeného s ustanovujúcou právomocou písomné stanovisko. Podľa článku 11 ods. 2 nariadenia, ak posudok z kontrolného psychologického vyšetrenia policajta obsahuje záver, či policajt je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby, alebo nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby. Vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru policajta podľa § 192 ods. 1 písm. c) zákona, Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp.zn. 2Sžo/53/2011 zo dňa 23. 10. 2012 skonštatoval, že vo veci nemožno náležite rozhodnúť v prípade, ak súdu nebol predložený kompletný spisový materiál. Poukázala na okolnosť, že jednotlivé listiny založené v administratívnom spise odkazujú na prílohy, ktoré sa v spise nenachádzajú a administratívny spis neobsahuje relevantné listiny potrebné na posúdenie zákonnosti postupu žalovaného. Z podaní žalobcu vyplývalo, že existuje kompletný spis týkajúci sa vykonaného kontrolného psychologického vyšetrenia žalobcu, ten však nebol súdu predložený. Len z kompletného spisového materiálu je možné zistiť, či boli splnené podmienky na vykonanie kontrolného psychologického vyšetrenia a či jeho priebeh bol v súlade s právnymi predpismi respektíve či ho vykonali oprávnené osoby. Bez toho, aby bol súdu predložený kompletný spisový materiál, nemôže byť napadnuté rozhodnutie vyčerpávajúco a dôsledne zdôvodnené a nemôže byť preskúmaný postup žalovaného v konaní. Súd pri oboznámení sa s predložením administratívnym spisom zistil, že sa v ňom nachádza žiadosť riaditeľa Okresného riaditeľstva policajného zboru Nitra, L.. L.. A. F. zo dňa 17. 6. 2008 o vykonanie kontrolného psychologického vyšetrenia policajta. Z predmetného podania je zrejmé, že k nemu boli pripojené ako podklady prílohy ktoré sa v spise nenachádzajú. V spise sa nenachádzajú ani podklady pre kontrolné psychologické vyšetrenie policajta, ktoré mali byť klinickému psychológovi rezortu zaslané so sprievodným listom dňa 15. 8. 2008. V predloženom administratívnom spise sa nenachádza osobný spis žalobcu dosvedčujúci opodstatnenosť požiadavky oprávneného nadriadeného na vykonanie kontrolného psychologického vyšetrenia, na ktoré odkazuje podanie nadriadeného žalobcu zo dňa 4.3.2009. Jediným relevantným podkladom pre rozhodnutie, ktorý sa nachádza v spise je záver klinického psychológa rezortu - odborný posudok Č.p. NsP MV SR - 390/2008 zo dňa 8. 9. 2008 v ktorom tento konštatuje, že kontrolné psychologické vyšetrenie bolo vykonané na základe požiadavky nadriadeného - U.. T.. T. Š., riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Nitra. Žalobca bol navrhnutý na psychologické vyšetrenie z dôvodu sťažnosti na jeho prácu, neprimeranú emočnú reakciu pri pohovore s riaditeľom, pre laxný prístup k pracovným úlohám. V spise sa nenachádza žiadna sťažnosť na prácu žalobcu, dôkaz o emotívnom a neprimeranom konaní žalobcu. Výsledok kontrolného psychologického vyšetrenia mal byť prejednaný odbornou komisiou pozostávajúcou zo štyroch členov ktorí stanovili záver, že žalobca nie je duševne spôsobilý pre výkon štátnej služby v policajnom spore Slovenskej republiky. V spise sa nenachádza samotná žiadosť U.. T.. T. Š. o vykonanie psychologického vyšetrenia, nachádza sa v ňom len jeho sprievodný list zo dňa 15. 8. 2008, v zmysle ktorého boli klinickému psychológovi zaslané podklady pre vyšetrenie. V spise sa nenachádza záznam o prejednaní výsledkov kontrolného psychologického vyšetrenia jednotlivými členmi komisie, nenachádza sa v ňom žiaden doklad potvrdzujúci že prijatý záver bol potvrdený a podpísaný členmi odbornej komisie ako oprávnenými osobami. Predložené doklady z roku 2004 (návrh na preskúmanie spôsobilosti vykonávať funkciu predložený predchádzajúcim nadriadeným žalobcu dňa 7. 9. 2004) nepovažuje súd pre dané konanie za relevantné a aktuálne, súvisiace s napadnutým rozhodnutím. Súd na základe uvedených dôvodov opätovne skonštatoval, že mu nebol predložený kompletný spisový materiál, a to podklady preukazujúce oprávnenosť postupu žalovaného, bez ktorých nemožno preskúmať zákonnosť jeho postupu. Napriek okolnosti, že už v danej veci bolo zrušené predchádzajúce rozhodnutie žalovaného zo dňa 4. 12. 2008 z dôvodu predloženia nekompletného spisového materiálu, žalovaný opätovne nesplnil svoju povinnosť a nepredložil súdu kompletný spisový materiál, tak ako mu to ukladá ust. § 250d ods. 1, prvá veta O.s.p. Svoju povinnosť nesplnil napriek tomu, že mu z predchádzajúcich súdnych rozhodnutí muselo byť zrejmé, že bez originálneho a kompletného spisového materiálu nemôže byť jeho rozhodnutie preskúmané súdom a zároveň bolo objasnené, ktoré doklady a z akého dôvodu sú pre súdny prieskum nevyhnutné. Krajský súd v Bratislave berúc na zreteľ skutočnosť, že pri prepustení policajta z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. c) zákona sa v odôvodnení rozhodnutia o prepustení uvedú len závery posudku služobného klinického psychológa, t.j. že nemôže byť preskúmavané rozhodnutie vyčerpávajúco a dôsledne zdôvodnené, nie je daná iná možnosť súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia, než oboznámením sa s podkladmi pre také rozhodnutie. Tieto však musia byť súčasťou kompletného spisu žalovaného, čo v danom prípade predložené žalovaným nebolo. Úlohou súdu nie je nahrádzanie činnosti správnych orgánov, ale len preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov, či boli rešpektované príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy. Podľa § 250j ods. 3, veta prvá O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené. Keďže súd napadnuté rozhodnutie žalovaného musel považovať za nepreskúmateľné už z vyššie uvedených dôvodov, neostalo mu iné, než ho zrušiť a vec žalovanému vrátiť na ďalšie konanie. Podľa ust. § 149 ods. 1 a 3 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Ak účastníkovi, ktorý si zvolil viacerých advokátov, sa prisudzuje náhrada trov konania, patrí mu náhrada trov právneho zastúpenia len za jedného advokáta. Túto náhradu trov súd prizná na účet advokáta, ktorého účastník určí, a ak účastník advokáta neurčí, súd prizná náhradu trov na účet ktoréhokoľvek z nich. Súd priznal podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. úspešnému žalobcovi trovy právneho zastúpenia za úkony právnej služby vykonané advokátom, JUDr. Ladislavom Chmelárom nasledovne: prevzatie veci a príprava zastúpenia 28.8.2013 (§ 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a), vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, (ďalej len vyhláška) vo výške 130,16 € a režijný paušál vo výške 7,81 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky), spolu 137,97 €. Súd predmetnému právnemu zástupcovi, ktorému žalobca odvolal plnomocenstvo podaním zo dňa 8. 9. 2013 bez uvedenia dôvodu, nepriznal náhradu za úkon zo dňa 30. 8. 2013 - vypracovanie konečného návrhu v zmysle uznesenia súdu zo dňa 30. 7. 2013 z dôvodu, že sa nejednalo o účelne vynaložený úkon vo veci samej, podaný v lehote podľa § 250b ods. 1 O.s.p., ale o opravu vadného podania žalobcu. Takýto úkon nie je špecifikovaný v ust. § 13a vyhlášky a nie je obdobný žiadnemu predpisom menovanému úkonu. Vzhľadom na okolnosť, že súd priznáva úspešnému účastníkovi účelne vynaložené trovy potrebné na uplatňovanie alebo bránenie svojho práva a nepovažoval zmenu právneho zástupcu za účelnú, nepriznal mu náhradu za prípadnú ďalšiu odmenu za úkony vykonané advokátkou, (prevzatie veci) JUDr. Ivetou Lenčéšovou. Navyše, jej úkon zo dňa 16.9.2013 - oznámenie o právnom zastúpení, doplnenie podania zo dňa 30. 8. 2013, nepovažuje súd za úkon vo veci samej a vzhľadom na úpravu v ustanovení § 250h ods. 1 O.s.p., nemožno žalobu rozširovať po uplynutí lehoty podľa § 250b ods. 1 O.s.p. Z uvedeného dôvodu súd nevyzýval žalobcu na vyčíslenie ďalších trov konania podľa ustanovenia § 151 O.s.p. K uvedenému rozhodnutiu dospel senát v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné (§ 250ja ods. 1 O.s.p.).