Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/185/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201397 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201397.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Nory Majerníkovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: Z.. F. A., L. XX, O., právne zastúpený: Advokátska kancelária Čollák & Weiczen & Vanko a Partneri, Floriánska 19, Košice proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-PS-PK-50/2013 zo dňa 29.5.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. SLV-PS-PK-50/2013 zo dňa 29.5.2013 v spojení s personálnym rozkazom č. 195 zo dňa 29.5.2009 zrušuje podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) OSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu trovy právneho zastúpenia vo výške 275,94 €, do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.7.2013 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. SLV-PS-PK-50/2013 zo dňa 29.5.2013. V žalobe uviedol, že minister vnútra SR personálnym rozkazom zo dňa 29.5.2009 č. 195 rozhodol o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru v zmysle ust. § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. Podľa § 194 ods. 3 citovaného zákona, služobný pomer žalobcu skončil dňom doručenia rozhodnutia prvostupňového orgánu, t.j. 1.6.2009. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote rozklad. Rozhodnutím ministra vnútra SR zo dňa 16.9.2009 bol rozklad žalobcu zamietnutý, ako nedôvodný a napadnuté rozhodnutie bolo potvrdené. Žalobca podal v zákonnej lehote žalobu na Krajský súd v Bratislave dňa 13.11.2009. Konanie bolo vedené pod sp.zn. 2S 225/2009. Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp.zn. 2S 225/2009 dňa 10.2.2010 rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie ministra vnútra SR č. SLV-85/PK-2009 zo dňa 16.9.2009 zrušil podľa § 250j ods. 3 OSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný správny orgán voči vyššie uvedenému rozsudku podal odvolanie, o ktorom rozhodol NSSR uznesením zo dňa 27.7.2010 sp.zn. 5Sžo 108/2010, ktorým odvolanie odmietol. Žalovaný správny orgán vydal ďalšie rozhodnutie dňa 21.12.2010 č. SLV-PS-PK-135/2010, ktorým opätovne zamietol rozklad žalobcu proti personálnemu rozkazu a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Žalobca v zákonnej lehote podal ďalšiu žalobu na Krajský súd v Bratislave, ktorou sa domáhal preskúmania a zrušenia vyššie uvedeného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. Toto konanie bolo na Krajskom súde v Bratislave vedené pod sp.zn. 1S 35/2011. Krajský súd v Bratislave dňa 9.2.2012 vydal rozsudok, ktorým vo svojom výroku napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s personálnym rozkazom ministra vnútra SR zrušil podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) OSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný správny orgán podal proti vyššie uvedenému rozsudku odvolanie, o ktorom rozhodoval NSSR, ktorý dňa 30.1.2013 vydal rozsudok, ktorým zmenil prvostupňový rozsudok Krajského súdu v Bratislave 1S 35/2011 zo dňa 9.2.2012 tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) OSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný správny orgán vydal dňa 29.5.2013 rozhodnutie č. SLV-PS-PK-50/2013, ktorým zamietol rozklad žalobcu a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Toto rozhodnutie je predmetom tohto súdneho prieskumu. Žalobca v žalobe tvrdí, že konanie o jeho prepustenie zo služobného pomeru sa začalo 22.4.2009. K veci žalobca dňa 7.4.2009 vyhotovil úradný záznam, v ktorom podrobne popísal, ako prebiehal výkon stálej služby s podprápor. F. K. dňa 21.3.2009, v čase od 7.00 hod. do 19.00 hod. Stálu službu v predmetný deň vykonával žalobca s menovanou v provizórnych priestoroch, pretože v tom čase v B. prebiehala rekonštrukcia vnútorných priestorov. Miestnosť pre výkon stálej služby, bola z uvedeného dôvodu, provizórne umiestnená do priestorov bývalej ženskej šatne, do ktorej sa vchádza cez malú predsieň. Na rozdiel od pôvodných priestorov stálej služby, ktoré boli predtým pri vchode do budovy OO PZ, kde boli sklenené okienka a bolo vidieť do priestoru, kde malo dôjsť k protiprávnemu konaniu príslušníkov F. a H. priestory bývalej ženskej šatne majú okná len na parkovisko pred budovou. V prípadoch predvedenia osôb, ktoré boli predvedené alebo zadržané z rôznych dôvodov, bývajú príslušníci PMJ hlučnejší, čo však v podmienkach činnosti polície, nie je nič neobvyklé. Mimo uvedeného žalobca spolu s X. vykonával aj bežné úkony stálej služby, to znamená, že prijímal stránky, oznámenia od občanov, sťažnosti a podobne. Pri kontakte so stránkami, ktoré prechádzali okolo zadržaných a strážených osôb, žalobca zo strany príslušníkov PMJ a psovodov vizuálne nepostrehol žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že konajú niečo protiprávne. Zadržané osoby boli riadne oblečené a strážené príslušníkmi PMJ. Ak bol aj v priestoroch pri vchode do budovy nejaký hluk, tento v provizórnej miestnosti stálej služby za dvojitými dverami na chodbe s predsienkou a samotnou stálou službou nebolo možné tak počuť, aby žalobca mal dôvod vyjsť na chodbu a zisťovať, čo sa deje. Žalobca už v rozklade uvádzal, že pri kontakte so zadržanými osobami, či už po predvedení do priestorov B. alebo pri prechádzaní okolo nich so stránkami a ani potom po ich prevzatí vyšetrovateľom PZ, na týchto nič nevidel podozrivé, žiadne náznaky alebo známky protiprávneho konania zo strany strážiacich príslušníkov PZ. Nijako sa na nič nesťažovali, nehovorili nič o tom, čo mali s nimi robiť. S ohľadom na následne získané informácie, žalobca svoje tvrdenie doplnil tak, že keď s nejakým protiprávnym úkonom zo strany iných príslušníkov PZ v tom čase došlo, tieto nevidel a nepočul a tak za takejto skutkovej situácie nemohol mať vedomosť o údajnom protiprávnom konaní iných príslušníkov PZ, a preto im nemohol ani len potenciálne zabrániť v tomto konaní, resp. takéto konanie oznámiť nadriadeným, čiže nemal možnosť dopustiť sa konania, ktoré je skutkovým základom jeho prepustenia. V podstate jediným použiteľným dôkazom v odôvodnení napadnutého personálneho rozkazu v neprospech žalobcu, je záznam F. X. zo dňa 30.4.2009, spracovaný k obrazovému záznamu v časovom úseku 00:00:24 sec., v sekvencii označenej ako Cigoši 1, kde vidno 2 policajtov, z ktorých jeden „by mal byť“ žalobca oblečený v čiernom tričku s krátkym rukávom. Podľa informácií žalobcu však takto označenú osobu J. ani jeho druhý zástupca neidentifikoval. Toto je jediný dôkaz uvedený v odôvodnení napadnutého personálneho rozkazu, ktorý má spoľahlivo preukázať, že mal mať žalobca vedomosť o údajnom protiprávnom konaní iných príslušníkov a tomuto ako stála štátna služba nezabránil a ani ho neoznámil nadriadeným. Podľa názoru žalobcu zo záznamu F. F.. X. Q. nijako nevyplýva, že by žalobca mal vedomosť o údajnom šikanovaní osôb obmedzených na osobnej slobode a napriek tejto vedomosti takémuto ich konaniu ako stála služba nezabránil pokračovať a neoznámil nadriadeným. Žalobca poukázal na to, že v konaní o prepustenie zo služobného pomeru došlo k porušeniu procesných ustanovení zákona č. 73/1998 Zb., čo taktiež zakladá dôvod na zrušenie personálneho rozkazu ministra vnútra SR. Podľa názoru žalobcu žalovaný nezistil presne a úplne skutočný stav veci, na základe ktorého vydal preskúmavané rozhodnutie. Neprihliadal na námietky, ktoré boli v konaní vznesené zo strany žalobcu, nezaoberal sa okolnosťami svedčiacimi v prospech žalobcu, čím žalovaný správny orgán porušil ust. § 238 ods. 4 zákona č. 78/1993 Zb. Žalobca ešte v rozklade voči personálnemu rozkazu poukazoval aj na tú skutočnosť, že predmetný personálny rozkaz nebol opatrený podpisom ministra vnútra SR tak, ako to ukladá ust. § 241 ods. 1 veta tretia citovaného zákona. Žalobca má za to, že rovnako prvostupňový, ako aj druhostupňový správny orgán pri svojej rozhodovacej činnosti vychádzal zo svojich hypotéz, ktoré nevie hodnoverne preukázať. Žalobca má za to, že v rozhodnutí žalovaného sa nachádzajú len všeobecné konštatovania, ktoré nie sú podopreté konkrétnymi dôkazmi, z ktorých by preukázateľne a nespochybniteľne vyplývalo konanie žalobcu, ktoré je možné charakterizovať ako porušenie zákona, resp. porušenie služobnej disciplíny. Žalobca má za to, že preskúmavané rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože konanie, ktorého sa žalobca nedopustil a ktoré má spočívať v pasivite, resp. nekonaní žalobcu, bolo nesprávne kvalifikované a subsumované pod aktívne konanie predpokladané čl. 1 ods. 1 písm. f) nariadenia ministra vnútra SR č. 18/2008 zakladajúce porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom. Zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzali predmetné rozhodnutia, je v rozpore s obsahom spisu, keď zo žiadneho vykonaného dôkazu nevyplýva, že by žalobca mal vedomosť o protiprávnom, resp. ponižujúcom konaní iných policajtov a napriek tejto vedomosti tomuto konaniu nezabránil a ani toto neoznámil. Žalobca má za to, že takéto zistenie skutkového stavu, nie je dostačujúce na posúdenie veci, keďže žalovaný správny orgán sa nevysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými vo vyjadrení k začatému konaniu o jeho prepustení zo služobného pomeru a v rozklade proti personálnemu rozkazu. Z tohto dôvodu ide o rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. V tejto súvislosti žalobca upozorňuje na rozsudok NSSR, ktorým bolo rozhodnutie žalovaného zo dňa 21.12.2010 zrušené podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) OSP. Ďalej poukazuje na rozhodnutie NSSR 6Sžo 15/2012, v súvislosti s ktorými žalobca konštatuje, že NSSR považuje argumenty žalovaného za nedostačujúce na to, aby mohol žalovaný na ich základe vyvodiť záver, aký v predmetnom konaní vyvodil a to, že prepustil žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ. Žalobca v žalobe tvrdí, že o protiprávnom konaní svojich kolegov nevedel a má za to, že žalovaný túto skutočnosť doposiaľ nijakým spôsobom nevyvrátil. V žalobe žalobca ešte poznamenáva, že obdobné konania vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 3S 219/2009, 2S 218/2009 boli už právoplatne skončené a podprápor. F. ktorá s nim v predmetný deň bola v službe, po dočasnom postavení mimo štátnu službu, bola vrátená na pôvodné miesto. Na základe vyššie uvedených dôvodov žalobca žiada Krajský súd v Bratislave, aby preskúmal zákonnosť napadnutých rozhodnutí a obe preskúmavané rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 6.9.2013 uviedol, že žalobca bol zo služobného pomeru príslušníka PZ prepustený personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 195 zo dňa 29.5.2009, na základe návrhu na prepustenie predloženého nadriadeným. Po zhodnotení všetkých dôkazov bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech žalobcu, nadriadený dospel k záveru, že žalobca svojím konaním porušil služobnú prísahu aj služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, a preto pristúpil k spracovaniu návrhu na prepustenie žalobcu. Návrh spolu s dôkazným materiálom vopred prerokoval príslušným odborovým orgánom, ktorý s ním vo svojom stanovisku zo dňa 30.4.2009 súhlasil a odporučil ho realizovať. Žalobca bol s návrhom a dôkazmi voči nemu riadne oboznámený, napriek poučeniu o práve k návrhu vyjadriť sa a uvádzať na svoju obhajobu dôkazy, tak neurobil v stanovenej lehote. Nadriadený následne návrh postúpil služobnou cestou na realizáciu ministrovi vnútra SR, ktorý ho rozhodol realizovať napadnutým personálnym rozkazom. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy videl žalovaný v tom, že žalobca nebol čestný a disciplinovaný, keď sa počas výkonu stálej služby ani nepokúsil zabrániť ostatným príslušníkom Policajného zboru, pokračovať v ponižujúcom zaobchádzaní s mladistvými a maloletými osobami predvedenými na H. a ani ho neoznámil nadriadeným. Zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti videl žalovaný v tom, že žalobca nevykonával riadne štátnu službu, keď počas nej si svedomite neplnil úlohy uložené mu zákonom nariadením nadriadeného, rozkazom nadriadeného na úseku svojho služobného zaradenia, čím zvlášť hrubým spôsobom porušil aj základné povinnosti policajta uvedené v ust. § 48 ods. 3 písm. a), b), p), g), h) zákona, pretože sa nezdržal konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru, alebo mohlo ohroziť dôveru v tento zbor a nedodržal služobnú disciplínu. Uvedený skutkový stav bol zdokumentovaný vlastným šetrením nadriadeného, ktorý ako dôkazy v zmysle § 238 zákona využil výsledky vlastného šetrenia, na základe ktorého zabezpečil zápisnice o výsluchoch osôb na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Ďalej použil obrazový a zvukový záznam, na ktorom je toto konanie zachytené a ktorý bol zverejnený v dňoch 7. a 8.4.2009 v rôznych médiách. Po vrátení spisov zo súdu druhostupňový orgán v rámci odvolacieho konania o tomto rozklade opäť rozhodol touto žalobou napadnutým rozhodnutím ministra vnútra SR tak, že rozklad zamietol a personálny rozkaz ministra vnútra SR č. 195 zo dňa 29.5.2009. Žalovaný uvádza, že podľa jeho názoru nie je možné akceptovať námietku žalobcu o umiestnení miestnosti stálej služby do provizórnych priestorov za vestibulom bez výhľadu na chodbu smerujúcu k ospravedlneniu jeho nečinnosti počas protiprávneho konania príslušníkov MPJ. Ako vyplýva zo stanoviska riaditeľa H. lietacie dvere smerujúce do priestorov stálej služby boli v kritickom čase otvorené a predvedené osoby sa nachádzali vo vzdialenosti cca 5 m od miestnosti, v ktorej vykonával žalobca službu. Nemôže teda tvrdiť, že nepočul neprimeraný hluk, krik aj štekot služobných psov, ako to vyplýva aj z videozáznamov. Ak teda žalobca zvýraznene uvádza, že za danej situácie nemal a nemohol mať vedomosť o údajnom protiprávnom konaní iných príslušníkov a nemohol im ani len potenciálne zabrániť v ich konaní pokračovať, resp. toto konanie oznámiť nadriadeným, ide podľa žalovaného o účelové tvrdenie, majúce za cieľ zbaviť sa zodpovednosti za svoje protiprávne konanie. Práve žalobca mohol mať a zrejme aj mal vedomosť o ich protiprávnom konaní a ak sa takéhoto konania aj sám nezúčastnil, bol povinný takémuto konaniu zabrániť, resp. ho oznámiť nadriadenému. Za absolútne irelevantnú považuje žalovaný námietku o absencii podpisu ministra vnútra na výtlačku personálneho rozkazu, keďže podľa ust. § 266 ods. 3 zákona, rozhodnutie o prepustení sa oznamuje doručením jeho odpisu, vyhotovenie ktorého je upravené v metodickej pomôcke pre spracovávanie a vydávanie disciplinárnych a personálnych rozkazov. Podľa časti 1 odsek 1, personálny rozkaz je formou rozhodnutia príslušného nadriadeného vo veciach služobného pomeru v štátnej službe príslušníkov PZ. Podľa odseku 2 písm. a) personálny rozkaz je rozhodnutím podľa § 241 zákona a vydáva sa okrem iného aj pri skončení služobného pomeru policajta. Ide o individuálny právny akt, ktorý je záväzný, spôsobuje vznik oprávnení a právnych povinností, ktoré bezprostredne zaväzuje subjekty, ktorých sa týka. Podľa čl. 2 ods. 1 pomôcky personálny rozkaz, ako rozhodnutie podľa § 241 zákona musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom rozhodnutí sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal a opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo dourčením. Podľa písmena e) uvedeného odseku nadriadený podpisuje iba originál rozhodnutia, teda výtlačok číslo 1. Podľa odseku 7 pomôcky odpisom rozhodnutia sa rozumie kópia pôvodného textu alebo druhopis. Tento sa opatrí originálom úradnej pečiatky so štátnym znakom a vyhotoviteľ označí každý výtlačok doložkou „za správnosť“ s uvedením svojho podpisu. Je teda zrejmé, že personálny rozkaz o prepustení žalobcu bol vydaný v súlade s právnymi a internými predpismi Ministerstva vnútra SR a v súlade s nimi žalobcovi aj doručený. Nie je možné preto hovoriť o žiadnej jeho nulite. Podľa názoru žalovaného zo zhodnotenia všetkých dôkazov, vyplýva, že žalobca vedel o protiprávnom konaní iných príslušníkov PZ voči osobnej slobode predvedených maloletých a mladistvých osôb, avšak nič proti nemu neurobil a prinajmenšom sa spoliehal, že toto nevyjde na verejnosť. Konal teda minimálne v nepriamom úmysle proti osobnej slobode predvedených, čo je podľa čl. 1 ods. 1 písm. f) nariadenia MV SR č. 18/2008 porušením služobnej prísahy alebo povinnosti zvlášť hrubým spôsobom. Žalovaný má za to, že dôvod prepustenia bol naplnený, a preto navrhuje žalobu zamietnuť. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle ustanovenia § 250g ods. 1 OSP dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. SLV-PS- PK-50/2013 zo dňa 29.5.2013, ktorým žalovaný potvrdil personálny rozkaz ministra vnútra SR č. 195 zo dňa 29.5.2009, ktorým bol žalobca služobne zaradený v stálej štátnej službe vo funkcii rM. odboru poriadkovej polície H., služobného úradu A. podľa § 192 ods. 1 písm. e) prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ a na základe zistených skutočností rozklad podľa ust. § 243 ods. 4 zákona zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Z obsahu administratívneho spisu krajský súd zistil, že personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 195 zo dňa 29.5.2009 bol žalobca prepustený podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Zb. zo služobného pomeru príslušníka PZ. Skutočnosťou, ktorá zakladala dôvod služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona, bolo jeho protiprávne konanie, ktorým zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť s tým, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Uvedené konanie spočívalo v tom, že žalobca dňa 21.3.2009 asi o 11,40 hod. v čase výkonu stálej služby v budove H. na ulici P. potom, ako príslušníci PMJ KR PZ A. spoločne s referentmi, psovodmi oddelenia služobnej kynológie OPP OR PZ A. podľa § 85 ods. 2 trestného poriadku obmedzili na osobnej slobode F. B., D. A., A. I., H. O., H. I. a K. I. a keď tieto mladistvé a maloleté osoby za využitia dvoch služobných psov na vodítka bez náhubkov, prinútili vyzliecť sa donaha a aby sa navzájom udierali do rôznych častí tela, hoci ako stála služba musel prinajmenšom počuť hlučné správanie policajtov a štekot psov a ani sa nepokúsil im zabrániť v tomto konaní pokračovať a ani ho neoznámil nadriadeným. V dňoch 7. a 8.4.2009 bolo uvedené konanie príslušníkov PZ zverejnené v rôznych médiách. Voči personálnemu rozkazu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote rozklad. Rozhodnutím ministra vnútra SR zo dňa 16.9.2009 bol rozklad žalobcu zamietnutý ako nedôvodný a napadnuté rozhodnutie bolo potvrdené. Žalobca podal v zákonnej lehote žalobu na Krajský súd v Bratislave, ktoré konanie bolo vedené pod sp.zn. 2S 225/2009. Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp.zn. 2S 225/2009 zo dňa 10.2.2010 rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie ministra vnútra SR č. SLV-85-PK/2009 zo dňa 16.9.2009 zrušil podľa ust. § 250j ods. 3 OSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný správny orgán podal dňa 25.2.2010 proti vyššie uvedenému rozsudku odvolanie. O podanom odvolaní rozhodol NSSR uznesením 5Sžo 108/2010 zo dňa 27.7.2010 tak, že odvolanie žalovaného odmietol. Následne žalovaný vydal ďalšie rozhodnutie pod č. SLV-PS-PK-135/2010, ktorým opätovne zamietol rozklad žalobcu proti personálnemu rozkazu a tento potvrdil. Následne žalobca podal ďalšiu žalobu na Krajský súd v Bratislave o preskúmanie zákonnosti vyššie uvedeného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. Toto konanie bolo vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 1S 35/2011. Krajský súd v Bratislave dňa 9.2.2012 vydal rozsudok, ktorým vo svojom výroku napadnuté rozhodnutie žalovaného č. SLV-PS-PK-135/2010 zo dňa 21.12.2010 v spojení s personálnym rozkazom Ministerstva vnútra SR zo dňa 29.5.2009 č. 195 podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) OSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný správny orgán podal odvolanie proti vyššie uvedenému rozsudku, o ktorom rozhodol NSSR svojím rozsudkom 6Sžo 15/2012 tak, že NSSR rozsudok Krajského súdu v Bratislave 1S 35/2011 zo dňa 9.2.2012 zmenil tak, že podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) OSP zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 21.12.2010 č. SLV-PS-PK-135/2010 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Po vrátení spisu odvolaciemu orgánu žalovaný správny orgán vydal dňa 29.5.2013 rozhodnutie č. SLV-PS-PK-50/2013, ktorým zamietol rozklad žalobcu a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Toto rozhodnutie je predmetom súdneho prieskumu. IV. Podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Podľa § 193 ods. 2 citovaného zákona, policajtovi musí byť daná možnosť vyjadriť sa k návrhu na prepustenie zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e), navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Podľa § 194 ods. 1 citovaného zákona, rozhodnutie o prepustení sa musí vyhotoviť písomne a musí byť v ňom uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné. Podľa § 233 ods. 1 citovaného zákona, oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci, na ten účel je povinný obstarať si pre rozhodnutie potrebné podklady. Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech účastníka konania (§ 233 ods. 2 uvedeného zákona). Podľa § 238 ods. 1, 2, 3 a 4 citovaného zákona, za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a ohliadka. Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa § 241 ods. 1, 2, 3 a 4 citovaného zákona, rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s u vedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka SIS, alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza, táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol. Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné, alebo či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote a u ktorého oprávneného orgánu. V. Úlohou Krajského súdu v Bratislave v predmetnom bolo posúdiť, či žalovaný správny orgán postupoval v súlade so zákonom a či konaním žalobcu boli naplnené znaky prepúšťacieho dôvodu podľa ust. § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. z hľadiska závažnosti možného negatívneho vplyvu v služobnom pomere. Podmienkami prepustenia zo služobného pomeru podľa ust. § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Zb. sú : 1/ porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom 2/ ponechanie príslušníka v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby Z obsahu žaloby jednoznačne vyplýva, že žalobca sa domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, pričom zdôrazňuje, že má za to, že jeho konanie, resp. nekonanie bolo nesprávne subsumované pod aktívne konanie predpokladané § 192 ods. 1 písm. e) citovaného zákona, ktoré zakladá porušenie služobnej prísahy a povinnosti zvlášť hrubým spôsobom. Súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy OSP posudzuje, či správny orgán, vecne príslušný na konanie, si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotno- právnymi aj procesno-právnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Pri rozhodovaní o prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ je potrebné, aby žalobcovi bolo dostatočne preukázané, že svojím protiprávnym konaním porušil služobnú povinnosť a služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a zároveň jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Podľa názoru krajského súdu pri posudzovaní dôvodnosti tejto námietky je možné konštatovať, že skutkový stav tak, ako vyplýva z predloženého administratívneho spisu, dostatočne nepreukazuje závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí žalovaného, ako aj v predmetnom personálnom rozkaze. Z uvedeného dôvodu sa krajský súd nestotožňuje s dôvodmi žalovaného uvedenými v preskúmavanom rozhodnutí a to z dôvodu, že zistenie skutkového stavu podľa názoru súdu, je nedostačujúce na posúdenie veci, keďže žalovaný ani po zrušení rozhodnutia v dôsledku rozsudku NSSR 6Sžo 15/2012 zo dňa 30.1.2013 dostatočne nepreukázal žalobcovi jeho protiprávne konanie, resp. nečinnosť, ktorej sa mal dopustiť a ktorá bola dôvodom jeho prepustenia zo služobného pomeru, keďže podľa názoru súdu argumenty žalovaného uvedené v rozhodnutí, sa javia len v hypotetickej rovine. Podľa názoru súdu nie je možné jednoznačne vychádzať z tvrdenia žalovaného, že žalobca konanie kolegov mal a musel vidieť, pričom žalobca mal kolegom v tomto konaní zabrániť, resp. toto konanie oznámiť nadriadeným. Týmto konaním (nekonaním) je žalobca dôvodne podozrivý, že porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom, na základe čoho bol žalobca personálnym rozkazom č. 195 zo dňa 29.5.2009 prepustený zo služobného pomeru podľa ust. § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. Krajský súd v Bratislave konštatuje, že z obsahu administratívneho spisu, zo zápisníc o výsluchu osoby na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci, osôb F. nevyplýva, že by sa žalobca mal dopustiť protiprávneho konania, ktoré mu je kladené za vinu. Z odôvodnenia zrušujúceho rozsudku NSSR 6Sžo 15/2012 vyplýva právny názor, že „...Skutkový stav tak, ako vyplýva z predloženého administratívneho spisu, dostatočne nepreukazuje závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí žalovaného, ako aj v predmetnom personálnom rozkaze. Z uvedeného dôvodu ako aj s poukazom na vyššie uvedený právny názor odvolacieho súdu, týkajúci sa správneho uváženia, sa odvolací súd nestotožňuje s dôvodom zrušenia rozhodnutia žalovaného a personálneho rozkazu, ktorý súd prvého stupňa vzhliadol v nesprávnom právnom posúdení veci a na rozdiel od krajského súdu považuje za dôvodné zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) OSP majúc za to, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, keďže žalovaný dostatočne nepreukázal žalobcovi jeho protiprávne konanie, resp. nečinnosť, ktorej sa mal dopustiť a ktorá bola dôvodom jeho prepustenia zo služobného pomeru dodajúc, že NSSR sa argumenty žalovaného obsiahnuté v jeho rozhodnutí, javia len v akejsi hypotetickej rovine. Nemožno totiž okrem iného vychádzať z toho, že žalobca nemôže tvrdiť, že nepočul neprimeraný hluk, krik a štekot služobných psov, ako to vyplýva z videozáznamov, nehovoriac už o tom, že cez uvedené otvorené lietačky, prechádzali príslušníci PMJ, aj iní policajti a podľa úradných záznamov zástupcov riaditeľa H. iba pravdepodobne nimi prechádzal aj žalobca a teda mal vidieť aj situáciu na mieste predvedených ...“ S poukazom na uvedené NSSR podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 9.2.2012 č.k. 1S 35/2011 zmenil tak, že zrušil len rozhodnutie žalovaného č. SLV-PS-PK-135/2010 zo dňa 21.12.2010 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, pričom povinnosťou žalovaného bolo doplniť dokazovanie v naznačenom smere, najmä odstrániť nejasnosti v skutkových zisteniach, pričom tento je viazaný právnym názorom NSSR (§ 250ja ods. 4 OSP). Po vrátení spisov zo súdu, druhostupňový orgán v rámci odvolacieho konania o rozklade žalobcu opäť rozhodol (preskúmavaným rozhodnutím) tak, že rozklad žalobcu zamietol a personálny rozkaz č. 195 potvrdil. Z obsahu administratívneho spisu, na základe obsahu odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia, súd konštatoval, že žalovaný správny orgán po vrátení spisového materiálu na základe zrušujúceho rozsudku NSSR 6Sžo 15/2012 vo veci nevykonal žiadny relevantný dôkaz, v dôsledku ktorého by ozrejmil okolnosti, ktoré by zakladali zákonný dôvod na prepustenie žalobcu ako príslušníka PZ zo služobného pomeru (§ 192 ods. 1 písm. e/ zákona). Súd konštatoval, že tieto doteraz neboli jednoznačne preukázané a teda nebol dostatočne zistený skutkový stav. Z obsahu rozsudku NSSR 6Sžo 15/2012 vyplýva, že NSSR jednoznačne uviedol pre žalovaný správny orgán, v akom smere treba vo veci doplniť dokazovanie. Napriek tomu, žalovaný správny orgán nepostupoval v súlade s ust. § 250j ods. 7 OSP, vo veci nedoplnil dokazovanie v naznačenom smere, len bez ďalšieho opakovane rozhodol rovnakým spôsobom. Súd konštatoval, že už prvostupňový správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav, vykonané dôkazy nevyhodnotil v súlade s ust. § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Zb., t.j. podľa vlastnej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a záver, ku ktorému dospel, nezodpovedá vykonanému dokazovaniu a zásadám logického myslenia a uvažovania. Krajský súd sa nestotožňuje s právnym záverom správnych orgánov oboch stupňov, že v administratívnom konaní bolo porušenie služobnej prísahy a zvlášť hrubé porušenie povinnosti riadne preukázané. Podľa názoru súdu vo veci nebol dostatočne zistený skutkový stav veci a okolnosti, ktoré by zakladali zákonný dôvod na prepustenie žalobcu ako príslušníka PZ zo služobného pomeru, neboli jednoznačne preukázané. S poukazom na vyššie uvedené krajský súd podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) OSP napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu v spojení s prvostupňovým rozhodnutím (personálny rozkaz) zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania spočívajúcu v náhrade trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci - prevzatie zastúpenia, písomné podanie žaloby na súd á 130,16 € + 2x režijné výdavky 7,81 €, spolu odmena za právnu pomoc predstavuje 275,94 €. Náhradu trov právneho zastúpenia je povinný žalovaný zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu podľa ust. § 149 ods. 1 OSP. Súdny poplatok žalobca za žalobu nezaplatil, nakoľko ide o konanie, kde žalobca je podľa § 4 ods. 2 písm. k) zákona o súdnych poplatkoch oslobodený od platenia súdnych poplatkov. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.