Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/189/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201436 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201436.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Nory Majerníkovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: S.. U. T., S.., M.C. XX/X, D., právne zastúpený: JUDr. Peter Havlík, Advokátska kancelária Lawfirm, Podzámka 18, Nitra proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, sekcia verejnej správy, Drieňová 22, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-OVVS1-2013/15188 zo dňa 22.5.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou, ktorú tunajšiemu súdu doručil dňa 5.8.2013 domáhal preskúmania zákonnosti a postupu Ministerstva vnútra SR, sekcie verejnej správy, odboru všeobecnej vnútornej správy, oddelenia matrík a hlásenia pobytu č. OVVS1-2013/015188 zo dňa 22.5.2013 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Obvodného úradu Trnava, odbor všeobecnej vnútornej správy č. OBÚ-TT- OVVS1-2013/03471 zo dňa 28.2.2013. V žalobe uviedol, že dňa 24.4.2012 podal na Obvodný úrad v Trnave žiadosť o zmenu priezviska podľa § 11 zákona č. 300/1993 Zb. Prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 28.2.2013 bola jeho žiadosť o zmenu priezviska zamietnutá. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré Ministerstvo vnútra SR, sekcia verejnej správy preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 22.5.2013 zamietlo a rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdilo. Žalobca v žalobe uvádza, že je vedecky aktívnou osobou, venuje sa vedeckej činnosti v oblasti histórie a archeológie, ktorá zahŕňa aj publikačnú činnosť. Priezvisko Z. patrilo predkom žalobcu v priamej línii, pričom toto priezvisko používa žalobca aj vo svojej publikačnej činnosti, o čom svedčí viacero dôkazov doložených OÚ Trnava. Pod priezviskom T. - Z., je žalobca známy vo svojej profesijnej oblasti už viac ako 13 rokov, na dôkaz čoho pripojil zoznam literatúry, ktorej žalobca je autorom. Ďalším dôvodom okrem vyššie uvedených dôvodov je aj tá skutočnosť, že samotné priezvisko T. je natoľko frekventované, že si ho mnohí ľudia mýlia s jeho menovcami, čo mu taktiež spôsobuje problémy v bežnom živote. Žalobcovi vznikajú problémy v súvislosti s jeho priezviskom aj ako konateľovi spoločnosti Archeologická agentúra, s.r.o., nakoľko je obchodným partnerom známy pod priezviskom T.-Z. a pri podpisovaní obchodných zmlúv a oficiálnych dokumentov tiež vznikajú nedorozumenia a komplikácie. Podľa právneho názoru žalobcu zákon neustanovuje výklad pojmu priezvisko a ani neustanovuje, či pod gramatickým významom slova priezvisko, má na mysli jednoslovné alebo viacslovné priezvisko. Zákon teda nezakazuje, aby mal občan SR 2 priezviská, resp. dvojslovné priezvisko tak, ako to požaduje žalobca. V prípade, ak by bol pripustený zužujúci (reštriktívny) výklad právneho ustanovenia § 4 zákona č. 300/1993 Zb. podľa právneho názoru žalobcu by bol vytvorený nesúlad právnych predpisov a to konkrétne nesúlad medzi § 4 ods. 1 zákona č. 300/1993 Zb. s § 6 ods. 3 písm. c) zákona o rodine. Podľa názoru žalobcu správny orgán si nesprávne vyložil § 4 ods. 1 zákona o mene a priezvisku, keď uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že zákon o mene a priezvisku umožňuje občanovi SR používať v úradnom styku iba jedno priezvisko. Toto tvrdenie podľa názoru žalobcu nie je podporené žiadnym zákonným ustanovením. Žalobca nesúhlasí ani s tvrdeniami a odôvodnením druhostupňového orgánu, s právnym výkladom ustanovení zákona o mene a priezvisku je totiž podľa názoru žalobcu jednoznačne možné dospieť k záveru, že takáto zmena priezviska v prípade dôvodov hodných osobitného zreteľa, možná je. Nie je to v žiadnom rozpore ani s § 4 zákona o mene a priezvisku ani s § 6 ods. 1 zákona o rodine, ani s inými ustanoveniami. Výklad pojmu zmena priezviska je hlavným argumentom preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. Žalobca toto rozhodnutie považuje za nesprávne a nezákonné a vzhľadom na nedostatok odôvodnenia ako aj na nedostatok vysporiadania sa s tvrdeniami uvedenými v odvolaní, ho považuje aj za zmätočné a nepreskúmateľné a ako také je ho potrebné zrušiť. Žalobca dáva súdu do pozornosti názor Ústavného súdu SR uvedeného v rozhodnutí III. ÚS 274/07 zo dňa 11.10.2007. Ďalej žalobca v žalobe tvrdí, že zo strany žalovaného správneho orgánu došlo k porušeniu ust. § 3, 32 zákona o správnom konaní a z toho dôvodu je možné považovať ho za rozhodnutie, ktoré vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je možné považovať ho za rozhodnutie nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a vzhľadom k tomu, že žalovaný touto žalobou napadnutým rozhodnutím porušil ust. čl. 2 ods. 2, ods. 3 Ústavy SR a § 3 ods. 1-4, § 32, 33, 34, 46, 47 zákona o správnom konaní, navrhuje, aby súd obe preskúmavané rozhodnutia žalovaného správneho orgánu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 17.9.2013 uviedol, že podľa jeho právneho názoru by sa priezvisko T. nenahradilo, ani nezmenilo. Zákon žiadnym spôsobom neupravuje doplnenie a vytvorenie zloženého priezviska z dôvodu, že zákon explicitne pojednáva len o zmene priezviska. Tento názor správneho orgánu vychádza aj z rozhodnutia NSSR č. 8Sžo 5/2012. Žalovaný má za to, že zákon žiadnym spôsobom neupravuje doplnenie a vytvorenie zloženého priezviska, keďže explicitne pojednáva len o zmene priezviska. Žalovaný má za to, že ust. § 6 zákona č. 300/1993 Z.z. o zmene a priezvisku, pripúšťa v prípadoch osobitného zreteľa možnosť zmeny priezviska. Pojem „dôvody hodné osobitného zreteľa“, je pojmom neurčitým, a preto nie je možné ho právne definovať. Ide o inštitút tzv. neurčitého pojmu a tak jeho definíciu nie je možné v právnom predpise nájsť. To ale neznamená, že sa jedná o nedostatok právnej formy, alebo opomenutie zákonodarného orgánu, ale je to zámer. Dôvodom, prečo zákonodarca určité pojmy nevymedzuje, je predpoklad, že existujú také pojmy, pre ktoré nie je možné stanoviť všeobecné kritériá použiteľné pre všetky možné vzťahy, v ktorých sa môžu uplatniť. V tomto kontexte je podľa názoru žalovaného potrebné odlišovať nežiaducu neurčitosť právnych pojmov, ktorá je dôsledkom nedostatočnej legislatívnej praxe a neurčitosť nevyhnutnú, ktorá korešponduje so všeobecnosťou, ako základným znakom právnej normy. Všeobecnosť právnej normy znamená, že sa vzťahuje nielen na jeden konkrétny vzťah, alebo jeden konkrétny prípad, ale na väčší okruh spoločenských vzťahov rovnakého druhu, resp. na neurčitý počet prípadov rovnakého druhu. To znamená, že normotvorca má rovnaké vzťahy regulovať rovnako a za tým účelom má pre rovnaké vzťahy, ktoré majú byť rovnako regulované, používať všeobecný pojem, pod ktorým možno tieto vzťahy zahrnúť všetky. Správny orgán pri rozhodovaní o povolení alebo nepovolení zmeny priezviska, musí rozhodovať tak, aby dôvod hodný osobitného zreteľa, bol vyložený vždy len vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a ku konkrétnej situácii za predpokladu, že to bude v súlade s myšlienkou dotknutého zákona o zmene a priezvisku. Z uvedeného dôvodu žalovaný trvá na svojom rozhodnutí a žiada žalobu zamietnuť. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konštatoval, že žalobu je potrebné zamietnuť s poukazom na ust. § 250j ods. 1 OSP. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 OSP, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného zo dňa 22.5.2013, ktorým žalovaný rozhodujúc v konaní o odvolaní podanom žalobcom proti rozhodnutiu Obvodného úradu v Trnave, odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 28.2.2013 č. OBÚ-TT-OVVS1-2013/003471 odvolanie žalobcu zamietol a vyššie citované rozhodnutie Obvodného úradu v Trnave, odboru všeobecnej vnútornej správy potvrdil. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 24.4.2012 podal žalobca na Obvodný úrad v Trnave žiadosť o zmenu priezviska podľa § 11 zákona č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku, ktorou požiadal Obvodný úrad Trnava o zmenu svojho priezviska z doterajšieho priezviska T. na priezvisko T. - Z.. Rozhodnutím OÚ Trnava č. OBÚ-TT-OVVS1-2013/03471 zo dňa 28.2.2013 bola žiadosť žalobcu o zmenu priezviska zamietnutá. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré žalovaný zamietol preskúmavaným rozhodnutím. Z obsahu administratívneho spisu mal súd ďalej za preukázané, že ako dôvod žiadosti o zmenu priezviska podľa § 11 zákona č. 300/1993 Zb. žalobca uviedol, že je osobou vedecky aktívnou, venuje sa vedeckej činnosti v oblasti histórie, ktorá okrem iného aj zahŕňa publikačnú činnosť. Pri publikovaní už viac ako 10 rokov používa priezvisko T.- Z., nakoľko toto priezvisko patrilo jeho predkom v priamej línii (starí rodičia), pričom pod týmto priezviskom je známy vo svojej oblasti. Ako dôvod uviedol publikácie, v ktorých je spoluautorom, resp. autorom, okrem dôvodov a síce, že priezvisko T. - Z., žalobca používa vo vedeckej a publikačnej činnosti, uviedol, že meno T. je natoľko frekventované, že si ho ľudia mýlia aj s inými osobami pod rovnakým priezviskom ako T.. Z týchto dôvodov mal žalobca za to, že ide o dôvody hodné osobitného zreteľa, a preto požiadal o zmenu priezviska na priezvisko T. - Z.. Obvodný úrad v Trnave, odbor všeobecnej vnútornej správy prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 28.2.2013 žiadosť o zmenu priezviska zamietol, nakoľko konštatoval, že zákon č. 300/1993 Zb. o mene a priezvisku občanovi SR dáva povinnosť používať v úradnom styku iba jedno priezvisko. Dve priezviska môže fyzická osoba používať iba v určených prípadoch, prípadne mimo úradného styku. Používanie viacerých priezvisk v úradnom styku je možné len v prípade, že osvojenec si k nadobudnutému priezvisku osvojením pripojil aj svoje doterajšie priezvisko, podľa predchádzajúcich predpisov občan SR, ktorý ich nadobudol uzavretím manželstva s osobou, ktorá používala už viacej priezvisk. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie dňa 25.3.2013, o ktorom bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím žalovaného. IV. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku, každý musí mať meno. Podľa ust. § 4 ods. 1 citovaného zákona, každý musí mať priezvisko. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, štátny občan SR po narodení nadobúda spoločné priezvisko rodičov, alebo ak majú priezviská rôzne, nadobúda priezvisko jedného z nich určené dohodou pri uzavretí manželstva, prípadne, ak rodičia nie sú spolu zosobášení a majú rôzne priezviská, nadobúda priezvisko podľa dohody rodičov. Dohodou možno určiť iba priezvisko, ktoré v čase, keď k dohode došlo, má jeden z rodičov. Podľa ust. § 6 ods. 1 citovaného zákona, zmenu mena alebo zmenu priezviska, možno povoliť, najmä ak ide o meno a priezvisko hanlivé, alebo ak sú na to dôvody osobitného zreteľa. Podľa ust. § 9 citovaného zákona, na povolenie zmeny mena alebo priezviska, je príslušný obvodný úrad podľa trvalého prípadne posledného trvalého pobytu štátneho občana SR, na území SR, ak štátny občan SR, takýto pobyt nemal, na povolenie zmeny mena alebo zmeny priezviska, je príslušný Obvodný úrad Bratislava. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). V preskúmavanej veci senát Krajského súdu v Bratislave dospel k právnemu záveru totožnému so záverom žalovaného správneho orgánu a konštatoval, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona. Súd konštatoval, že na základe vyššie citovaných ustanovení je možné konštatovať, že správny orgán má možnosť, ale nie povinnosť zmenu priezviska povoliť, ak sú tu dôvody „hodné osobitného zreteľa“. Dôvody „hodné osobitného zreteľa“, ktoré zákonodarca vložil do textu zákona o zmene a priezvisku v § 6 ods. 1 zákona č. 300/1993 Z.z. Je nutné zdôrazniť úmysel zákonodarcu. Je nepochybné, že zákon nemôže taxatívne vypočítať všetky príklady, pre ktoré je možné zmenu priezviska žiadateľovi povoliť. Ako najčastejší dôvod zákonodarca uvádza dôvod hanlivého priezviska žiadateľa. V iných prípadoch, ktoré môžu nastať a v ktorých je oprávnená žiadosť občana o zmenu jeho priezviska, sú prípady, kedy jeho doterajšie priezvisko mohlo spôsobiť tomuto občanovi nejakú ujmu, napr. ohrozenie dobrej povesti, zmenu identity pri priamom ohrození života, ochranu svedka a podobne. Je vecou správneho orgánu, aby v prípade svojej rozhodovacej činnosti správna úvaha správneho orgánu nevybočila z rámca daného zákonom. V tomto prípade správne orgány oboch stupňov dospeli k záveru, že sa nejedná o zmenu priezviska tak, ako to požadoval žalobca vo svojej žiadosti zo dňa 24.4.2012, ale ide o vytvorenie zloženého priezviska tak, ako je to možné podľa ust. § 6 ods. 3 písm. c) zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine u snúbencov, ktorí sa môžu rozhodnúť o tom, že priezvisko jedného z nich bude spoločným priezviskom a jeden z nich si zároveň ako druhé priezvisko v poradí ponechá svoje doterajšie priezvisko. V danom prípade žalobca síce podal dňa 24.4.2012 na Obvodný úrad v Trnave žiadosť o „zmenu“ priezviska podľa ust. § 11 zákona č. 300/1993 Z.z., avšak v konečnom dôsledku ide o vytvorenie „zloženého priezviska“ T. - Z.. Súd mal za to, že rozhodnutie správnych orgánov vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, vo veci boli náležite zistené všetky okolnosti, a preto konštatoval, že žalobca nepreukázal žiadne dôvody „hodné osobitného zreteľa“, ktoré by odôvodňovali zmenu mena, resp. zmenu priezviska. Pri skúmaní okolností osobitného zreteľa (keďže, ako bolo povedané vyššie, tieto zákon špeciálne neidentifikuje), je potrebné skúmať špecifické okolnosti spočívajúce buď v osobe žiadateľa, alebo v okolnostiach. Senát Krajského súdu v Bratislave konštatoval, že žalobca, ako jeden z dôvodov na zmenu priezviska uviedol skutočnosť, že je pod týmto menom známy vo svojej pracovnej oblasti a že toto priezvisko mu je historicky vlastné, keďže ho používali jeho starí rodičia. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobca k žiadosti priložil aj fotokópiu svojho rodného listu, z ktorého je možné zistiť, že toto tvrdenie žalobcu sa nezakladá na pravde. Mená a priezviská jeho rodičov boli T., matka rodným priezviskom F. a mená starých rodičov boli Q. - Q., rodená Z.. Súd na základe nahliadnutia do rodného listu žalobcu nezistil žiadnu priamu súvislosť s priezviskom Z.. Súd konštatoval, že správny orgán pri rozhodovaní o povolení, resp. nepovolení zmeny priezviska musí rozhodovať tak, aby dôvod hodný osobitného zreteľa bol vyložený vždy vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu, ku konkrétnej situácii, resp. ku konkrétnej osobe (bližšie viď rozsudok NSSR 8Sžo 5/2012). Keďže preskúmavaným rozhodnutím nedošlo k porušeniu zákona a rozhodnutie je vecne a právne správne, a preto s poukazom na ust. § 250j ods. 1 OSP súd žalobu zamietol. Súd rozhodol o žalobe žalobcu bez pojednávania rozsudkom v súlade s ust. § 250f ods. 1 OSP, keď účastníci konania boli podľa ust. § 250f ods. 2 OSP riadne vyzvaní na vyjadrenie sa k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania. Právny zástupca žalobcu súhlasil s prejednaním danej veci bez nariadenia pojednávania písomným podaním zo dňa 28.8.2013. Žalovaný sa k výzve, ktorú prevzal dňa 16.8.2013 nevyjadril, preto súd u neho takýto postup predpokladal. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.