Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/191/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201446 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201446.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členov senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: L.. F. Š., bytom M. G. XX, XXX XX Q., proti žalovanému: Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, 829 24 Bratislava 25, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. DSK 912/001/2009/R, č.z. 71015/2013 zo dňa 29.07.2013, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Žalobou včas podanou tunajšiemu súdu sa domáhal žalobca preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného č. DSK 912/001/2009/R, č.z. 71015/2013 zo dňa 29.07.2013, ktorým zamietol odvolanie a potvrdil rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len Úrad) č. DSK 912/001/2009 zo dňa 19.07.2010, ktorým žalobcovi - platiteľovi poistného uplatnený nárok na preplatok na poistnom na zdravotné poistenie za obdobie 01/2000 v sume 4,55 € nepriznal. Žalobca uviedol, že za obdobie 01/2000 dosiahol ako študent denného štúdia príjem podliehajúci dani z príjmov 132,77 € (4 000 Sk), preto mal za to, že je povinný vypočítať a odviesť zdravotné poistenie vo výške 13,7 % z uvedenej sumy, t. j. 18,19 € (548 Sk), čo aj urobil. Následne však podal žiadosť o vrátenie poistného v sume 4,55 € (137,- Sk) v domnienke, že mu vznikol preplatok na poistnom, keď na určenie vymeriavacieho základu nesprávne aplikoval ustanovenie § 12 ods. 7 zákona č. 273/1994 Z. z., ktorý sa vzťahuje na výšku poistného, lebo vymeriavacím základom pre určenie poistného je podľa § 13 ods. 8 citovaného zákona úhrn príjmov, ktorý podlieha dani z príjmov. Má za to, že ust. § 12 ods. 7 zákona č. 273/1994 Z. z. je špeciálnym ustanovením upravujúcim výšku poistného pre jednu skupinu poistencov, vo vzťahu k ust. § 13 ods. 8 zákona č. 273/1994 Z. z., ktoré sa vzťahuje na „ostatných poistencov“, pričom pojmy „osoby uvedené v § 10 ods. 2“ a „ostatní poistenci“ nie sú totožné. V ustanovení § 12 ods. 7 zákona je vymeriavací základ priamo upravený, čo vylučuje aplikáciu všeobecných ustanovení o vymeriavacom základe, upravených v § 13. Pokiaľ zákon obsahuje slovné spojenie “nimi určeného“, treba ho vykladať ako ustanovenie výnimky zo všeobecne platného pravidla a nie ako synonymické vyjadrenie povinnosti platiteľa zistiť vymeriavací základ. Žalobca si ako poistenec v oznámení o zániku povinnosti štátu platiť za neho poistné od 01.01.2000 zároveň určil vymeriavací základ podľa § 12 ods. 7 zákona vo výške 3 000 Sk, preto mal platiť poistné 13,7% z tejto sumy, t. j. 411 Sk; pokiaľ zaplatil poistné 548 Sk, vznikol mu preplatok vo výške 137 Sk. Žalobca uviedol, že rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k. 10 Sžso/3/2012 zo dňa 27.03.2013 bolo predchádzajúce rozhodnutie žalovaného č. DSK 912/001/2009/ R zo dňa 01.10.2010 zrušené so záväzným stanoviskom pre žalovaného, že: ” Pokiaľ žalobca má za to, že bol povinný platiť poistné s ním určeného vymeriavacieho základu, ako to pripúšťa § 12 ods. 7 cit. zákona, právny záver žalovaného, že aj pre žalobcu platí určenie vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 8 cit. zákona, pretože “význam pojmov poistné a vymeriavací základ nie je totožný” (čo iste nie je sporné), treba považovať za nedostatočne odôvodnený. Samotná skutočnosť, že ustanovenie § 12 zákona má nadpis “Poistné” a § 13 “Vymeriavací základ” nemôže predsa vylučovať možnosť aplikácie § 12 ods. 7 cit. zákona na určenie vymeriavacieho základu pre osoby uvedené v § 10 ods. 2. Žalovaný preto musí najprv ustáliť, či žalobca patrí do okruhu osôb a ak áno, prečo by pre neho nemalo platiť ustanovenie § 12 ods. 7, pokiaľ žalovaný zotrvá na svojom závere”. Žalobca namietal, že s týmto záväzným stanoviskom sa žalovaný nevysporiadal v napadnutom rozhodnutí, čo opakovane spôsobuje nezákonnosť jeho rozhodnutia. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie ako aj priznať mu náhradu trov konania. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na svojom rozhodnutí. Uviedol, že v prvostupňovom rozhodnutí z 19.07.2010 nepriznal žalobcovi nárok na preplatok na poistnom na zdravotné poistenie za obdobie 01/2000 v sume 4,55 € (137 Sk). Na vecné odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že v danom prípade vychádzal z osobitného prepdisu, ktorý sa na preplatok uplatňovaný platiteľom poistného vzťahuje a to zákon č. 273/1994 Z.z. Podľa neho ustanovenia § 10 ods.2, ods. 6 písm. a), § 16 ods. 3, § 12 a § 13 citovaného zákona dávajú dostatočný podklad pre výpočet poistného na zdravotné poistenie, pričom žalobca ju uhradil v správnej výške a preto nie je dôvod na korekciu podľa jeho dodatočnej požiadavky. Žiadal žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011), dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. V prejednávanej veci je predmetom sporu otázka, či žalobca ako študent dennej formy vysokoškolského štúdia mal platiť poistné na zdravotné poistenie z príjmu získaného z činností na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru vo výške 13,7 % s ním určeného vymeriavacieho základu v zmysle § 12 ods. 7 zákona, alebo z úhrnu príjmov, ktorý podlieha dani z príjmov v zmysle § 13 ods. 8 zákona. Úlohou súdu bolo v danom prípade preskúmať napadnuté rozhodnutie žalovaného a to so zameraním sa na otázku, či sa žalovaný vysporiadal dostatočne so záväzným stanoviskom vysloveným Najvyšším súdom SR a teda ustáliť, či žalovaný patrí do okruhu osôb podľa § 10 ods. 2 zákona a ak áno, prečo by pre neho nemalo platiť ustanovenie § 12 ods. 7, ale ustanovenie § 13 ods. 8, pokiaľ žalovaný zotrvá na svojom stanovisku. Z ustanovenia § 10 ods. 6 písm. a) zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení a zdravotných poisťovniach v znení účinnom k 31.07.2000 (ďalej len „zákon“), vyplýva, že ak má nezaopatrené dieťa vlastný príjem, ktorý podlieha dani z príjmov a jeho výška presahuje sumu 99,58 € (3 000 Sk), vzniká mu povinnosť platenia poistného z výšky dosiahnutého príjmu. Podľa § 12 ods. 7 zákona osoby uvedené v § 10 ods. 2 platia poistné v sume 13,7% s nimi určeného vymeriavacieho základu, najmenej však z 3 000 Sk. Podľa § 10 ods. 2 zákona, poistné sú povinné platiť aj osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktoré a) nie sú v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu k zamestnávateľovi, ktorý má sídlo na území Slovenskej republiky, b) nie sú samostatne zárobkovo činné alebo spolupracujúce osoby na území Slovenskej republiky, c) nie sú osobami, za ktoré platí poistné štát alebo Národný úrad práce s výnimkou osôb vyňatých zo zdravotného poistenia podľa § 3 ods. 3 písm. b) a c). Zo skutkových okolností danej veci nie je sporné, že za žalobcu, ako študenta vysokoškolského štúdia, platil poistné na zdravotnom poistení štát do doby, kedy jeho príjem z dohôd o pracovnej činnosti presiahol sumu 99,58 € (3 000 Sk). Nebolo sporné ani to, že za obdobie 01/2000 dosiahol žalobca príjem vo výške 132,77 € (4 000 Sk), preto bol povinný vypočítať a odviesť zdravotné poistenie ako platiteľ poistného podliehajúci dani z príjmov. Žalobca vypočítal a odviedol predmetné poistné vo výške 13,7 % z uvedenej sumy, t. j. 18,19 € (548 Sk). Následne však podal žiadosť o vrátenie poistného v sume 4,55 € v domnienke, že mu vznikol preplatok na poistnom, keď na určenie vymeriavacieho základu nesprávne aplikoval ustanovenie § 13 ods. 8 zákona, hoci mal správne aplikovať § 12 ods. 7 zákona. Podľa § 13 ods. 8 zákona, vymeriavacím základom na určenie poistného pre ostatných poistencov je úhrn príjmov, ktorý podlieha dani z príjmov. Ak poistenec takýto príjem nemá, je vymeriavacím základom 3 000 Sk. Krajský súd v Bratislave považuje zaradenie žalobcu do okruhu osôb podľa § 10 ods. 2 písm. c/ zákona za zákonný, keďže žalobca bol v rozhodnom období osobou patriacou do skupiny dobrovoľných platiteľov poistného (§ 16 ods. 3 zákona). Jeho príjem nebol z pracovného alebo obdobného pomeru, nebol samostatne zárobkovo činnou osobou, ale bol osobou za ktorú štát prestal platiť poistné (za rozhodné obdobie - celkom). Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 231/1995 Z.z., ktorým sa menil a doplnil zákon č. 273/1994 Z.z. bolo potrebné upraviť aj ustanovenie § 10 ods. 2, keďže nebolo jasné z akého vymeriavacieho základu tam uvedené osoby platia poistné. Navrhlo sa, že tieto osoby platia poistné s nimi určeného vymeriavacieho základu, ktorý však nesmie byť nižší ako minimálna mzda. Podľa názoru súdu v prípade žalobcu tiež bolo možné v podobnej úvahe postupovať. Žalobca patril do skupiny dobrovoľných platiteľov poistného avšak zo zákona a bol povinný zo zákona sám vypočítať aj odvádzať poistné. Pokiaľ by však jeho príjem bolo možné určiť iba fikciou, pre prípad neexistencie konkrétneho príjmu, z ktorého by bolo možné vypočítať určenú výšku poistného (vymeriavaci základ), pre tento okruh platiteľov zákonodarca v § 12 ods. 7 zákona určil, že tieto osoby si môžu určiť výšku svojho vymeriavacieho základu najmenej však zákonom stanovenou sumou 3000,00 Sk. Toto však nebol prípad žalobcu. Z výpovede žalobcu vyplýva, že výšku svojho vymeriavacieho základu určil z úhrnu reálnych príjmov, ktoré presiahli 3000,00 Sk (úhrnom šlo o 4000,00 Sk). V takom prípade aj podľa názoru súdu bol povinný ako ostatní poistenci postupovať v súlade s ustanovením § 13 ods. 8 zákona, t.j. vypočítať a odviesť poistné na zdravotné poistenie zo sumy 4000, 00 Sk (krát 13,7%), čo aj urobil. Krajský súd v Bratislave považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného za zákonné lebo je v súlade s ustanoveniami § 46 a 47 ods.1, 3 Správneho poriadku. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Náležitosti rozhodnutia podľa § 47 Správneho poriadku: (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Žalovaný postupoval v intenciách rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, pozri stranu 5 až 7 napadnutého rozhodnutia. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému v tomto konaní náhrada trov neprináleží. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky, prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.