Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/79/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201558 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201558.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: H-PROBYT, spol. s r.o. so sídlom Povraznícka 4, Bratislava, zastúpeného pani JUDr. Alenou Bábikovou, advokátkou so sídlom Michalská 2, Bratislava proti odporcovi: Mestská časť Bratislava - Staré mesto, so sídlom Vajanského nábrežie 3, Bratislava, o opravnom prostriedku navrhovateľa z 19.7.2013 voči rozhodnutiu odporcu Č.j.: 3276/30655/2013/DOD/ Fej zo dňa 10.6.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e . Po právoplatnosti tohto uznesenia vec p o s t ú p i Okresnému úradu Bratislava, ako orgánu príslušnému na jej prejednanie a rozhodnutie. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Dňa 27.8.2013 bol Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „súd“) doručený opravný prostriedok (návrh) zo dňa 19.7.2013, ktorým navrhovateľ žiadal preskúmať rozhodnutie odporcu sp. zn. 3276/30655/2013/ DOD/Fej zo dňa 10.6.2013, ktorým mu odporca uložil pokutu v celkovej výške 370 eur, t.j. pokutu vo výške 50 eur za zanedbanie povinnosti odstrániť znečistenie chodníka priľahlého k stavbe súp. č. 102480, nachádzajúcej sa na Grösslingovej ulici č. 10 v Bratislave, k.ú. Staré Mesto, čím porušil § 4 ods. 1 a 2 Všeobecne záväzného nariadenia mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. 12/2011 o dodržiavaní čistoty a poriadku na území mestskej časti Bratislava - Staré Mesto (ďalej len „VZN č. 12/2011“) a pokutu vo výške 320 eur za zanedbanie povinnosti udržiavať čistotu a poriadok na nehnuteľnosti, ktorou je stavba súp. č. 2310 nachádzajúca sa medzi Dunajskou ulicou č. 18 a Grösslingovou ulicou č. 23 v Bratislave, k.ú. Staré Mesto, čím porušil § 2 ods. 8 VZN č. 12/2011 (konkrétne z predmetnej stavby neodstránil nastriekané nápisy). Súd pred samotným vecným preskúmaním napadnutého rozhodnutia zisťoval, či sú splnené procesné podmienky na meritórne prejednanie veci a následné rozhodnutie. Pri skúmaní podmienok konania v zmysle § 103 zákona č. 99/1963 Z.z. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“) súd prihliadal najmä na skutočnosť, že predmetom návrhu je preskúmanie rozhodnutia, ktorým odporca uložil navrhovateľovi pokutu (sankciu) za porušenie povinnosti stanovenej vo VZN č. 12/2011 vydaného odporcom v rámci starostlivosti o životné prostredie, t.j. jeho tvorby a ochrany, pod ktorú možno subsumovať aj opatrenia na predchádzanie zhoršeniu životného prostredia. Pod právne neurčitým pojmom zhoršenie životného prostredia rozumieme aj komisívne či omisívne ľudské konanie, ktorého následkom je narušenie vzhľadu okolitého prostredia, zásah do života dotknutej lokality, jej estetického vnímania a zníženie kvality bývania v nej. Pod pojem zhoršenie životného prostredia možno teda subsumovať nielen jeho priame znečistenie, ale aj celkové narušenie stavu spoločenského prostredia, či už znečistenými chodníkmi alebo nevzhľadnými nápismi na stenách budov. Je nespochybniteľné, že zákon č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave (ďalej len „zákon o hlavnom meste“) priznáva odporcovi zákonné oprávnenie realizovať výkon samosprávnej (originálnej) pôsobnosti obce ako aj výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy. V danom prípade odporca koná aj v oblasti ochrany a tvorby životného prostredia v mestskej časti (§ 7a ods. 2 písm. c) zákona o hlavnom meste), pričom s poukazom na ust. § 15 ods. 2 písm. a) zákona o hlavnom meste mu bola zverená právomoc vydávať všeobecne záväzné nariadenia a v rozsahu § 28 ods. 2 zákona o hlavnom meste ukladať pokuty, t.j. vydávať individuálne správne akty o správnom delikte a o uložení sankcie zaň. Takýmito rozhodnutiami odporca zasahuje do práv a oprávnených záujmov fyzickej alebo právnickej osoby. Aj napriek tomu, že ust. § 2 zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky výslovne neuvádza, že by oblasť starostlivosti o životné prostredie patrila medzi výkon pôsobnosti prenesený štátom na obec (resp. mestskú časť, § 1a ods. 2 zákona o hlavnom meste), s poukazom na logický a systematický výklad tohto zákonného ustanovenia je nutné konštatovať, že správne trestanie, ktorým v prejednávanej veci bezpochyby je uloženie sankcie navrhovateľovi, je preneseným výkonom štátnej správy na obec- odporcu. Vychádzajúc z uvedeného právneho záveru sa súd ďalej zaoberal otázkou, ktorý štátny orgán disponuje právomocou rozhodnúť o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu odporcu o sankčnom postihu navrhovateľa, t.j. v tomto prípade o odvolaní. V zmysle § 28 ods. 4 posledná veta zákona o hlavnom meste, na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. V zmysle § 53 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok), proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal. V zmysle § 58 ods. 1 správneho poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V zmysle § 5 ods. 2 písm. a) zákona č. 525/2003 Z.z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie“), ktorý preniesol výkon štátnej správy starostlivosti o životné prostredie v rozsahu ustanovenom zákonom na obec, Okresný úrad vykonáva v druhom stupni štátnu správu starostlivosti o životné prostredie vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec. Ako zjavne vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, právna úprava správnych rozhodnutí (vrátane rozhodnutí sankčnej povahy) sa riadi zásadou dvojinštančnosti správneho konania a teda na preskúmanie rozhodnutia je príslušný zásadne správny orgán druhého stupňa. Zásadu dvojinštančnosti správneho konania premietnutej do citovaného § 53 správneho poriadku riadne upravuje aj zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorý v § 83 ods. 2 jasne ustanovuje, že návrh na preskúmanie rozhodnutia o priestupku súdom možno podať až po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku v správnom konaní. Odlišný postup pri preskúmavaní priestupkov a iných správnych deliktov by bol vážnym zásahom do zásady rovnosti účastníkov tak dôsledne uplatňovanej v občiansko-súdnom i správnom konaní. Odvolacím štátnym orgánom príslušným na rozhodnutie o podanom odvolaní navrhovateľa je teda správny orgán druhého stupňa, ktorým je s poukazom na cit. ust. § 5 ods. 2 zákona o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie okresný úrad, pričom v danom prípade je miestne príslušným Okresný úrad Bratislava. Až právoplatné rozhodnutie tohto druhostupňového správneho orgánu môže byť predmetom súdneho preskúmania postupom podľa ust. § 247 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. V zmysle § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný. V zmysle § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované. Nakoľko uloženie pokuty navrhovateľovi za porušenie VZN č. 12/2011 je správnym trestaním, ktoré ako také vždy predstavuje prenesený výkon štátnej správy na odporcu, pričom orgánom príslušným na prejednanie podaného odvolania proti nemu je Okresný úrad Bratislava ako druhostupňový správny orgán, rozhodol súd pri aplikácii ust. § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, ako je uvedené v prvom a druhom výroku tohto uznesenia. Uvedený právny záver vyplýva aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozhodnutia 3Sžo/55/2012, 5Rks/3/2013, 8Rks/1/2012, 4Sžo/35/2014), podľa ktorej je rozhodnutie orgánu samosprávy o spáchaní priestupku a o uložení sankcie zaň individuálnym správnym aktom preskúmateľný súdom až po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, a to na základe žaloby postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. (a teda nie postupom podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p.). Samotné administratívne trestanie je preneseným výkonom štátnej správy (napr. rozhodnutie 5Rks/2/2011) a preto o odvolaní proti takémuto rozhodnutiu rozhoduje príslušný orgán štátnej správy. Po právoplatnosti výroku o zastavení konania bude kompletný spis postúpený Okresnému úradu Bratislava na prejednanie podaného odvolania a na rozhodnutie v merite veci. O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania, ak bolo konanie zastavené. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.