Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/218/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201654 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201654.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Nory Majerníkovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: A.. J. G., K. XX, I., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou KUTAN & PARTNERS, s.r.o., Laurinská 18, Bratislava proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, odbor bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií, oddelenie bezpečnosti cestnej premávky a evidencie vozidiel, Špitálska 14, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ- P-110/BA-KDI21-2013 zo dňa 5.8.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.9.2013 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-P-110/BA-KDI21-2013 zo dňa 5.8.2013. V žalobe uviedol, že predmetným rozhodnutím žalovaný, ako odvolací orgán zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu Okresného riaditeľstva PZ Bratislava I., Okresný dopravný inšpektorát, oddelenie bezpečnosti cestnej premávky č. ORP-P-174/I-DI-BCP-2013 zo dňa 22.5.2013, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa ust. § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch a bola mu uložená sankcia - pokuta vo výške 150,- € podľa § 22 ods. 2 písm. c) priestupkového zákona a uložená povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,- €. Proti tomuto rozhodnutiu o priestupku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým rozhodnutie o priestupku napadol v celom rozsahu pre jeho nezákonnosť a žiadal ho zmeniť tak, že konanie sa zastaví, nakoľko skutok, o ktorom sa v priestupkovom konaní konalo, nie je priestupkom. Žalobca v podanej žalobe tvrdí, že z vykonaného dokazovania v rámci priestupkového konania jednoznačne vyplynulo, že nevedel a vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery, nemal a nemohol vedieť, že svojou jazdou po G. ulici môže porušiť, alebo ohroziť záujem chránený zákonom. Žalobca v tejto súvislosti uvádza, že si splnil všetky svoje zákonné povinnosti, ktoré mu ukladá zákon o premávke a ostatné všeobecne záväzné predpisy, keď vstúpil na vozovku na K. ulici zo svojho pozemku, ktorá bola ošetrená, odhrnutá a posypaná a ktorá sa nachádzala cca 350 m od miesta nehody. Použil na jazdu vozidlo kategórie „SUV“, ktoré je vybavené pohonom 4 x 4 a je spôsobilé na jazdu po náročnejšom teréne a ktoré bolo vybavené zimnými pneumatikami a bolo v perfektnom stave. Viedol vozidlo zo K. ulice na G. ulicu jedným smerom, ktoré mu dovoľuje existujúce zvislé dopravné značenie, viedol motorové vozidlo, ktoré bolo v šmyku s minimálnou rýchlosťou, pričom aj táto rýchlosť bola spôsobená závadou v zjazdnosti komunikácie s pozdĺžnym sklonom vozovky v mieste nehody viac o 8 % a nevedel a ani nemohol vedieť, resp. predvídať, že časť G. ulice za zátačkou, nebude ďalej riadne ošetrená v zmysle cestného zákona a bude mať z tohto dôvodu závadu v zjazdnosti, ktorá spôsobí jej absolútnu nezjazdnosť. Žalobca uvádza, že nevedel a ani nemohol vedieť, ani predvídať, že sa v mieste nehody budú nachádzať motorové vozidlá, ktoré budú v rozpore so zákonom o premávke odstavené, resp. skrížené cez vozovku a ktoré budú brániť v prejazdnosti predmetnej komunikácie, resp. že dôjde k ďalším porušeniam zákona o premávke, ktoré prispeli k dopravnej nehode. Žalobca má za to, že jeho konanie súvisiace s dopravnou nehodou, nie je priestupkom, nakoľko nenapĺňa zákonné znaky priestupku v zmysle priestupkového konania, nakoľko v rámci konania žalobcu absentuje základný znak priestupku a to zavinenie. Má za to, že žalovaný v rámci napádaného rozhodnutia rozhodol a postupoval nezákonne, nakoľko žalobcu ukrátil na jeho právach, a preto žiada, aby súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia toto rozhodnutie zrušil a to z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádza správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť, a preto navrhuje, aby krajský súd preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 24.10.2013 uviedol, že napadnuté rozhodnutie podľa názoru žalovaného vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, vyplývajúceho z predloženého spisového materiálu Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva PZ Bratislava I., z ktorého vyplýva, že žalobca porušil § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, za čo bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch. Žalovaný z predloženého spisového materiálu vyhotoveného odborom dopravných nehôd č. KDI KR PZ BA KRPZ-P-143/BA-KDI71-2013 mal za preukázané, že žalobca dňa 26.3.2013 v čase o 8,45 hod. v Bratislave po G. ulici, viedol svoje osobné motorové vozidlo zn. W. H evidenčné číslo I. XXX S. smerom od ulice S. K. na K. ulicu dole z kopca, pričom na G. ulici pred domom č. XX na zasneženej vozovke, neprispôsobil rýchlosť jazdy najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam a stave a povahe vozovky, následkom čoho pravou prednou časťou svojho vozidla, narazil do pravej prednej časti odstaveného vozidla vpravo v smere jazdy zn. A. I. K., evidenčné číslo K. XXX B., ktoré tam odstavila vodička Y. I.. Po uvedenej zrážke vozidlo zn. W. H. X bolo odhodené doľava, v smere jeho jazdy, kde v tom čase stálo skrížené vozidlo na vozovke zn. A., evidenčné číslo I. XXX Y., ktoré viedla vodička A.. K. O., následkom čoho došlo k zrážke medzi prednou časťou vozidla W. a pravým zadným bokom vozidla zn. A. F. a následne vozidlo W. H. narazilo do stĺpu verejného osvetlenia č. 14, kde potom zostalo stáť. Pri dopravnej nehode došlo k ľahkému zraneniu maloletého K. O. a to pohmoždenie pravého líca, ktorý bol z dôvodu uvedeného zranenia 4 dni hospitalizovaný. Dychové skúšky boli vykonané s negatívnym výsledkom. Ako vyplýva z výpovede žalobcu zo dňa 26.3.2013, žalobca viedol motorové vozidlo W. H. 7, evidenčné číslo I. XXX S. v I. po G. ulici v smere zhora od K. ulice. Vozovka na G. ulici bola šmykľavá, zasnežená. Podľa názoru vodiča (žalobcu) vinu na nehode má Magistrát hlavného mesta SR Bratislava, nakoľko ulica nebola odhrnutá. Na základe týchto skutočností mal žalovaný za to, že v zmysle § 3 zákona o priestupkoch, na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. V tomto prípade žalovaný k predmetu skutku uvádza, že žalobca v danom prípade ako vodič neprispôsobil rýchlosť jazdy najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky. Z hľadiska zavinenia odvolací orgán považoval za preukázané, že žalobca mal vedomosť o tejto situácii, že na vozovke sa môže nachádzať námraza, alebo ujazdený sneh, nakoľko, ako sám uviedol, vozovka na G. ulici bola šmykľavá a zasnežená. Pri brzdení sa auto šmýkalo, nedalo sa ovládať, začal trúbiť. Táto vedomosť o stave a povahe vozovky, bola teda nepopierateľná. Jeho povinnosťou vyplývajúcou zo zákona bolo teda prispôsobiť rýchlosť jazdy, v danom prípade rýchlosť jazdy, ktorou sa žalobca bráni, je irelevantná. Podľa názoru žalovaného pri priestupku je dôležité nielen to, či ide o konanie, ktoré je za priestupok výslovne označené v zákone o priestupkoch alebo v inom zákone, ale musí ísť o konanie, ktorého sa žalobca z priestupku dopustil, prinajmenšom z nevedomej nedbanlivosti a musí sa ním porušovať, alebo ohrozovať záujem spoločnosti. Zavinenie nie je podľa názoru žalovaného možné odvodzovať zo zodpovednosti Magistrátu hlavného mesta SR, ale zo skutočnosti, že vodič neprispôsobil rýchlosť jazdy najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a poveternostným podmienkam. Žalovaný považuje za nepochybné, že kvalita, stav a povaha vozovky je primárnou skutočnosťou pri vedení motorového vozidla, avšak nedodržaný stopercentný stav vozovky nemôže mať za následok tú skutočnosť, že vodič neprispôsobí rýchlosť jazdy a taktiež nemôže znamenať oprávnenie porušovať predpisy, ktoré sú mu inak známe. Neznamená to ani to, že vodič je povinný pred každou jazdou zistiť situáciu na vozovke, resp. odstaviť vozidlo a zisťovať, či vozovka je zjazdná alebo nie. Formalistický prístup popísaný žalobcom by mohol viesť k nepostihnuteľnosti každého vodiča, ktorý by pri zmene poveternostných podmienok a následne pri zmene stavu vozovky, neprispôsobil rýchlosť jazdy a z uvedeného dôvodu by došlo k dopravnej nehode. Podľa žalovaného je dostatočne preukázaný záver, že žalobca naplnil znaky skutkovej podstaty priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil porušením ust. § 16 ods. 1 zákona o cestnej premávke. Žalovaný ďalej uviedol, že pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu konštatoval, že správny orgán prvého stupňa sa nedopustil ani žiadnych procesných pochybností, ktoré by predstavovali takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V predmetnom priestupkovom konaní správny orgán prvého stupňa objektívne zistil, že došlo k spáchaniu priestupku, že ho spáchal žalobca a riadne odôvodnil sankciu, ktorú mu bolo potrebné ako páchateľovi priestupku uložiť. Žalovaný po oboznámení sa s administratívnym spisom nezistil žiadne dôvodné pochybnosti o spáchanom skutku, ktoré by sa mali vykladať v prospech žalobcu. Na základe predloženého spisového materiálu mal žalovaný za to, že správny orgán prvého stupňa riadne objasnil priestupok, spoľahlivo zistil a ustálil všetky jeho typové znaky. Navrhuje preto, aby krajský súd žalobu zamietol. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konštatoval, že žalobu je potrebné zamietnuť s ohľadom na ust. § 250j ods. 1 OSP. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 OSP, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorým Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát, odvolanie A.. J. G. (žalobcu) zamietlo a rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I. o priestupku č. ORP-P-174/I-DI-BCP-2013 potvrdilo. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že prvostupňovým rozhodnutím ODIBA 1 č.p.: ORP-P-174/I- DI-BCP-2013 zo dňa 22.5.2013 o priestupku, bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa ust. § 22 ods. 2 písm. c) na tom skutkovom základe, že dňa 26.3.2013 v čase o 8,45 hod. jazdil s osobným motorovým vozidlom zn. W. H ev.č. I. XXX S. v I. po G. ulici, smerom od S. K. na K., pričom neprispôsobil rýchlosť jazdy svojím schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, následkom čoho v šmyku zachytil pred domom č. XX, stojace vozidlo zn. A. I. K. ev.č. I. XXX B. vodičky Y. I. a vzápätí s vozidlom narazil aj do stojaceho vozidla zn. A. F. ev.č. I. XXX Y. vodičky A.. K. O. a do stĺpu verejného osvetlenia č. 14. Vodička O. bola po náraze do jej vozidla aj s maloletým synom K., odhodená na vozovku, ktorý utrpel ľahké zranenie. Konanie žalobcu správny orgán prvého stupňa kvalifikoval ako porušenie ust. § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. Žalobcovi bola uložená pokuta vo výške 150,- € a povinnosť nahradiť trovy konania vo výške 16,- €. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím žalovaného zo dňa 5.8.2013 č. KRPZ-P-110/BA- KDI21-2013. IV. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení neskorších predpisov, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje, alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov alebo o trestný čin. Podľa ust. § 22 ods. 1 písm. g) priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda. Podľa ust. § 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, tento zákon upravuje pravidlá cestnej premávky, práva a povinnosti osôb v súvislosti s cestnou premávkou, pôsobnosť orgánov verejnej správy na úseku organizácie riadenia cestnej premávky, vedenie vozidiel, evidenciu vozidiel a správne delikty za porušenie tohto zákona. Podľa ust. § 9 ods. 1 citovaného zákona, vodič je povinný na vozovke alebo v jazdnom pruhu jazdiť vpravo, pri pravom okraji vozovky, alebo jazdného pruhu, to neplatí pri obchádzaní, predchádzaní, otáčaní alebo odbočovaní. Podľa ust. § 16 ods. 1 zákona o cestnej premávke, vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad. Podľa ust. § 64 ods. 1 zákona o cestnej premávke, dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla, pri ktorej: a) usmrtí sa, alebo zraní osoba, b) poškodí sa cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie, c) uniknú nebezpečné veci, d) na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo inom majetku, vznikne hmotná škoda, zrejme prevyšujúca 1 a 1 násobok väčšej škody podľa trestného zákona. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3, ak : a) nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6, b) je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky, alebo sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie ich požitia, c) účastníci škodovej udalosti sa nedohodli na jej zavinení. Napokon podľa odseku 3 ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona, nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou. Podľa ust. § 32 ods. 1 zákona o správnom konaní, v znení neskorších predpisov, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si zaobstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom nie je viazaný len návrhmi účastníkov. Podľa ust. § 34 ods. 1 - 5, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listina a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa ust. § 51 priestupkového zákona, ak nie je v tomto alebo inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch, všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa ust. § 58 ods. 1 a 2 zákona o priestupkoch, objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu, najmä o tom, či : a) sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona, b) tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku, c) uloží sa sankcia za priestupok, alebo sa od jej uloženia upustí, a k náprave páchateľa priestupku postačí samotné prejednanie priestupku, d) uloží ochranné opatrenie, e) uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu, V predmetnej právnej veci bol podľa názoru Krajského súdu v Bratislave presne a nadovšetku pochybnosť zistený skutkový stav, ktorý viedol k objasneniu priestupku a jeho skutkovej podstaty. Správne orgány oboch stupňov podľa názoru súdu riadne zistili skutkový stav veci a to v súlade s vyššie citovaným ust. § 3 ods. 4 a § 32 správneho poriadku. Prvostupňový správny orgán podľa ust. § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch nariadil vo veci ústne pojednávanie, na ktorom bol vypočutý obvinený (žalobca), ktorý vo svojej výpovedi uviedol: „Dňa 26.3.2013 v ranných hodinách asi okolo 8,40 hod. vyšiel svojim autom z garáže zo svojho domu na K. ulici. Vychádzal v stúpaní po K. ulici, povrch vozovky bol mokrý, posypaný a ošetrený po snežení. V pohode sa dostal na vrchol stúpania ku križovatke s G. ulicou, kde odbočil doľava a začal s vozidlom klesať. Povrch vozovky bol za križovatkou upravený, neskôr boli na vozovke vyjazdené len koľaje. Vo výhľade dopredu na G. ulicu mu bránil na pravej strane zaparkovaný A. I. a nižšie naľavo zaparkovaný A. I. J.. Niekde v miestach, kde tieto vozidlá parkovali, sa dostal na neposypaný a neošetrený povrch vozovky, kde sa pod snehom nachádzala vrstva ľadu. Jeho vozidlo sa stalo neovládateľným a posúvalo sa v šmyku zo svahu G. ulice, pričom pravými zadnými dverami, slabo zachytil neoznačený mierne skrížený A. I. K., stojaci na pravej strane vozovky, po chvíli narazil do skríženého vozidla A. F. a do stĺpu. Má za to, že nárazy boli slabé a v jeho vozidle sa neaktivovali airbagy. Keď spozoroval, že jeho vozidlo je neovládateľné, začal zvukovo signalizovať nebezpečenstvo, čo vyhodnotila vodička A. tak, že v rýchlosti vyberala svoje dieťa zo sedačky. Má za to, že na svojom aute mal zimné pneumatiky, mdlo s dezénom v dostatočnej hĺbke a domnieva sa, že k dopravnej nehode došlo v dôsledku nesprávne, resp. neošetrenej vozovke“. Po preskúmaní administratívneho spisu a oboch rozhodnutí žalovaného správneho orgánu, krajský súd dospel k právnemu záveru, že rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu boli vydané v súlade so zákonom a v konaní, ktoré prebehlo pred správnym orgánom boli dodržané všetky práva žalobcu, ktoré mu zákon priznáva. Žalobca bol riadne a včas upovedomený o termíne ústneho pojednávania, na ktorý sa dostavil a vo veci bol riadne vypočutý. Vo veci bola riadne zabezpečená fotodokumentácia, ako aj plánik z miesta nehody, spoločne s ohliadkou miesta. Vo veci boli vypočuté aj ďalšie dve účastníčky nehody, ktoré k veci sa vyjadrili tak, že vozidlo A. I. K. netvorilo, priamu prekážku v cestnej premávke (tak, ako to uvádza žalobca), ale po zistení šmykov ho vodička úmyselne zastavila na okraji vozovky a vozidlo A. F. stálo vo svojom postavení po šmyku len okamih, počas ktorého nestihla vodička vozidlo ani preparkovať, ani vybrať svojho syna z detskej autosedačky. Tieto vozidlá neboli pred nárazom vozidla W. H. X poškodené, ani nepojazdné. Na základe vykonaného dokazovania a vyhodnotení dôkazov bolo podľa názoru súdu jednoznačne preukázané, že žalobca svojím konaním porušil ust. § 16 ods. 1 zákona o premávke, čo zakladá jeho zodpovednosť za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. g) priestupkového zákona. Výšku sankcie považuje súd za primeranú. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, s ktorými by sa žalovaný správny orgán nebol vysporiadal a ktoré by odôvodňovali záver, že správne orgány svojím postupom porušili základné zásady správneho konania a konania o priestupkoch. K námietke žalobcu, že za uvedenú dopravnú nehodu je zodpovedný Magistrát hl. mesta SR Bratislavy, ktorý nezabezpečil riadny posyp vozovky, súd uvádza, že s touto nie je možné sa stotožniť. Zavinenie žalobcu nie je možné vyvodzovať zo zodpovednosti Magistrátu hl. mesta, ale zo skutočnosti, že žalobca neprispôsobil rýchlosť jazdy svojím schopnostiam, poveternostným podmienkam a hlavne stavu a povahe vozovky. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti Krajský súd v Bratislave žalobu podľa ust. § 250j ods. 1 OSP zamietol. O žalobe bolo rozhodnuté bez pojednávania rozsudkom v súlade s ust. § 250f ods. 1 OSP, keď účastníci konania boli riadne vyzvaní podľa ust. § 250f ods. 2 na vyjadrenie sa k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania. Žalobca svoj súhlas s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania súdu oznámil písomným podaním zo dňa 3.10.2011, žalovaný sa k výzve nevyjadril, preto u neho súd takýto postup predpokladal. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi súd ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.