Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/219/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201655 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201655.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD. a členiek senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: H.. J. X., N. č. XXX, zastúpeného: Advokátska kancelária MARCEL BIZNÁR, s.r.o., Bajkalská 31, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100305/1/346246/2013 zo dňa 2.8.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.9.2013 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100305/1/346246/2013 zo dňa 2.8.2013, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 9104408/5/1730054/2013/Hlô zo dňa 6.5.2013. Rozhodnutím Daňového úradu Bratislava č. 9104408/5/1730054/2013/Hlô zo dňa 6.5.2013 bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2011 v sume XX XXX,XX eur. Napadnuté rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné, pretože vychádza z nedostatočne zisteného respektíve nesprávne vyhodnoteného skutkového stavu, ako aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dôkazy, ktoré predkladal žalobca neboli vôbec akceptované, a preto nemožno dospieť k záveru, že nedošlo k zdaniteľnému plneniu, teda nároku žalobcu na odpočet DPH. Poukázal, že správca dane neuznal právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume XX XXX,XX eur v zdaňovacom období 1. štvrťrok 2011 za nákup tovaru od spoločnosti PRONTO CAR, spol s.r.o. z dôvodu, že správca dane spochybnil dodanie predmetného tovaru spoločnosťou PRONTO CAR, spol s r.o., pričom poukazuje na nejednoznačné výpovede svedka pána T. U., ktorý v čase dodania tovaru zastával funkciu konateľa v spoločnosti PRONTO CAR, spol s r.o.. Správca dane nepriznal právo na odpočítanie dane i napriek skutočnosti, že žalobca predložil všetky požadované listiny a poskytol všetky požadované vysvetlenia k uskutočneniu predmetných daňových plnení. Uskutočnenie týchto plnení potvrdil aj splnomocnený zástupca a bývalý konateľ spoločnosti PRONTO CAR, spol s r.o. a súčasne bola preukázaná aj existencia tovaru, ktorý bol predmetom dodania. Podľa žalobcu rozhodujúcou skutočnosťou v danom prípade bola existencia tovaru a registrácia dodávateľa tovaru pre DPH a úhradu za dodanie tovaru realizoval pri prevzatí tovaru. Má za to, že boli splnené všetky podmienky ustanovenia § 51 ods. 1 zákona o DPH a to z formálnej stránky - daňový subjekt predložil faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa ustanovenia § 71 zákona o DPH, ako aj z materiálnej stránky - daňový subjekt preukázal existenciu tovaru. Skutočnosť, že dodávateľ PRONTO CAR, spol. s r.o. nespolupracuje s miestne príslušným správcom dane neznamená, že tejto spoločnosti nevznikla daňová povinnosť a takýto postup správcu dane je tiež v rozpore s platnou judikatúrou Najvyššieho súdu (R 93/1994). Poukázal, že v danom prípade pochybila daňová správa, keď nezrušila registráciu spoločnosti PRONTO CAR, spol. s r.o. II. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 17.10.2013 žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu neopodstatnenosti žalobných dôvodov. Uviedol, že skutkový stav bol zistený dostatočne na základe značného rozsahu zákonných dôkazných prostriedkov. V žalobcovom v prípade, keďže si odpočítal daň, ide o aplikáciu ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a) a § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona číslo 222/2004 Z.z. v nadväznosti na § 19 ods. 1 tohto zákona, kedy po splnení podmienok v nich stanovených, vznikne daňovému subjektu právo na odpočítanie dane. Rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá je predpokladom vzniku práva na odpočítanie dane je, že pri dodaní tovaru vznikne daňová povinnosť dňom dodania tohto tovaru. Správcom dane bolo dostatočne preukázané, že k dodaniu tovaru od dodávateľa PRONTO CAR, spol. s r.o., nedošlo, čím tejto spoločnosti nevznikla daňová povinnosť a tým nevzniklo ani žalobcovi právo na odpočítanie dane. Žalobca síce argumentuje disponovaním faktúry od spoločnosti PRONTO CAR, spol. s r.o., za nákup tovaru a zdôrazňuje existenciu tovaru, no neuvádza žiadne skutočnosti v prospech vzniku práva na odpočítanie dane a tieto skutočnosti nesprávne identifikuje. A žalobca nekonkretizoval ani ďalšiu svoju námietku uvedenú v žalobe, že sa žalovaný nezaoberal jeho námietkami a návrhmi, na žiadne konkrétne návrhy žalobca nepoukázal. K rozsahu vykonaného dokazovania žalovaný uviedol, že rozsah dokazovania určí sám správca dane tak, aby boli dostatočne zistené skutočnosti pre správne určenie dane (§ 15 ods. 1 zákona číslo 511/1992 Zb.). Správca dane hodnotil dôkazy v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 3 a 6 zákona č.511/1992 Zb., dodržal zásadu viazanej miery uváženia. V ust. § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 2 písm. a) a § 49 ods. 1 zákona o DPH sú zadefinované podmienky vzniku práva na odpočítanie dane a v § 2 ods. 6 zákona číslo 511/1992 Zb. je zdôraznený skutočný obsah právneho úkonu. Práve reálnosť plnenia sporných dodávok tovarov od spoločnosti PRONTO CAR, spol. s r.o., nebola v tomto prípade preukázaná, iba žalobcom predloženými faktúrami deklarovaná. Správca dane v rámci vykonanej kontroly splnenia zákonných podmienok vzniku a uplatnenia práva na odpočítanie dane nekonal účelovo ani subjektívne, ale zhromaždil dôkazy predložené žalobcom a správcom dane vykonané dôkazy, aby po ich vyhodnotení v zmysle zásady podľa § 2 ods. 3 zákona číslo 511/1992 Zb. vyslovil záver, či právo, ktoré uplatnil žalobca je právne a skutkovo preukázané. Ani judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. R 93/1994 na ktorý poukázal žalobca nesúvisí s danou vecou a nie je ho možné v danom prípade aplikovať. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa § 244 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie tomuto predchádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po nariadení pojednávania v zmysle § 250g ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách cit. ust. § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc ustanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Podľa § 250i ods. 1 veta prvá O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 1100305/1/346246/2013 zo dňa 2.8.2013, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 9104408/5/1730054/2013/Hlô zo dňa 6.5.2013. Prvostupňovým rozhodnutím bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2011 v sume XX XXX,XX eur. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že Daňový úrad Bratislava vykonal u žalobcu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2011. V rámci daňovej kontroly preveroval opodstatnenosť uplatnenia odpočítania dane z pridanej hodnoty vo výške XX XXX,XX eur na základe faktúr číslo XXXXXX - XXXXXXX zo dňa XX. H. XXXX za dodanie tovaru - stroje a vybavenie pneuservisu od platiteľa PRONTO CAR, spol. s r.o.. Žalobca predložil ku kontrole účtovné doklady. Po preverení dodávateľsko - odberateľských vzťahov žalobcu správca dane požiadal miestne príslušný Daňový úrad Bratislava V daňového subjektu ALL Wheels, s.r.o. o preverenie skutočností týkajúcich sa dodania tovaru uvedeného na faktúre číslo XXXX/XX od kontrolovaného daňového subjektu. Z obsahu zápisnice o ústnom pojednávaní číslom 604/321/147466/2011/Fri v zo dňa 12. septembra 2011 vyplýva, že prokurista odberateľskej spoločnosti H.. J. X. uviedol, že spoločnosť tovar (stroje) podľa dodávateľskej faktúry prijala, písomná zmluva nebola uzatvorená, tovar bol prepravený v rámci areálu na R. ulici, kde sa má aj v súčasnosti nachádzať, úhrada prebehla v hotovosti, peniaze odovzdal aj prijal H.. X.. Správca dane požiadal aj miestne príslušný daňový úrad Banská Bystrica II. daňového subjektu PRONTO CAR, spol. s r.o. o preverenie skutočností týkajúcich sa dodania tovaru uvedeného na faktúrach č. A. XXXXX/XX - XXXXX/XX, dátumom dodania XX. H. XXXX, stroje a vybavenie pneuservisu odberateľovi H.. J. X.. Z odpovede na dožiadanie zo dňa 29. septembra 2011 vyplýva, že daňový subjekt bol vyzvaný na predloženie dokladov za účelom preverenia dodávateľsko - odberateľských vzťahov s daňovým subjektom H.. J. X.. Zásielka sa vrátila nedoručená správcovi dane späť s poznámkou adresát je neznámy. V zápisniciach o ústnom pojednávaní číslo 851/320/71927/2011/Kir a č. 851/320/78195/2011/Stra sa konateľ spoločnosti H. U. vyjadril, že za zdaňovacie obdobie január 2011 nemá žiadne účtovné doklady spoločnosti, nevykonáva žiadnu činnosť, nevie sa vyjadriť k obchodom, ktoré spoločnosť uskutočnila v minulosti. Bývalí konatelia spoločnosti PRONTO CAR, spol. s r.o. - S. T. a R. T., ktorým boli konateľmi do 3.januára 2011, teda pred dodaním tovaru podľa uvedených faktúr za dodanie tovaru (dátum dodania tovaru 14. januára 2011), títo svedkovia potvrdili dodanie tovaru spoločnosťou PRONTO CAR, spol. s r.o.. Ďalšou zistenou skutočnosťou je, že jediným konateľom spoločnosti PRONTO CAR, spol. s r.o. bol v čase dodania tovaru (14.1.2011) T. U., ktorý podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica bol konateľom spoločnosti od 3. januára 2011 do 4. mája 2011. T. U. bol vypočutý ako svedok príslušným daňovým úradom Krupina vo veci dodania tovaru pre daňový subjekt H.. J. X.. V čase dodania tovaru štatutárnymi zástupcami spoločnosti PRONTO CAR, spol. s r.o. už neboli R. T. a S. T.. Svedok T. U. uviedol, že spoločnosť kúpil od R. T. s manželkou za prítomnosti H.. X. v jeho kancelárii, že bol konateľom v čase od 3. januára 2011 do 4. mája 2011, že počas obdobia, keď bol konateľom spoločnosti, sa nevykonávalo absolútne nič, faktúry za dodanie tovaru a služieb žiadne nevystavoval a ani nepodpisoval, za spoločnosť nepodával žiadne daňové priznania na Dani z pridanej hodnoty, lebo nemal žiadne podklady a materiály k činnosti firmy predtým, ako sa stal jej konateľom. Mali mu ich doniesť, ale nestalo sa tak ani po troch mesiacoch, sporné faktúry za spoločnosť PRONTO CAR, spol. s r.o. nevystavil, nepodpísal a nevedel potvrdiť, či došlo k dodaniu tohto tovaru. Predložené faktúry videl prvýkrát, nevedel sa vyjadriť k tomu, kde sa dodanie tovaru uskutočnilo, kto tovar prevzal a kto zabezpečil, taktiež nevedel, kde bol tovar pred dodaním uskladnený. V čase, keď bol konateľom nikoho nepoveril zastupovaním za spoločnosť PRONTO CAR, spol. s r.o.. Správca dane z obsahu ústnych pojednávaní so svedkami zistil, že daňovými účtovnými dokladmi za zdaňovacie obdobie január 2011 spoločnosti PRONTO CAR, spol. s r.o. v tom čase nedisponuje ani terajší konateľ spoločnosti H. U. a ani bývalí konatelia T. U., S. T. a R. T.. Správca dane vyhodnotil uplatnený nárok žalobcu tak, že spoločnosť PRONTO CAR, spol. s r.o. dodanie tovaru v zmysle uvedených faktúr pre spoločnosti H.. J. X. v danom čase nemohla zrealizovať. Dňa 23. mája 2012 v sa na Daňovom úrade Bratislava uskutočnilo ústne pojednávanie s daňovým subjektom - žalobcom za účelom oboznámenia daňového subjektu - žalobcu s výsledkami kontroly. Žalobca odmietol komunikácie so správcom dane, iba bez predloženia dôkazu tvrdil, že funkcia konateľa spoločnosti PRONTO CAR, spol. s r.o. T. U. začala dňa 1. februára 2011 a nie 3. januára 2011, ako tvrdí správca dane. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol číslo 9102408/5/491336/2012/Hlô zo dňa 22. mája 2012, ktorý spolu s dodatkom číslo 1 k tomuto protokolu zo dňa 21. júna 2012 bol prerokovaný a doručený dňa 25. júna 2012, t.j. v deň určený vo výzve na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie, za účasti kontrolovaného daňového subjektu. Na základe zistení vo vyrubovacom konaní Daňový úrad Bratislava rozhodnutím č. 9104408/5/1730054/2013/Hlô zo dňa 6.5.2013, podľa § 68 ods. 5 zákona číslo 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) v nadväznosti na § 165 zákona číslo 563/2009 Z.z. žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2011 v sume XX XXX,XX eur s odôvodnením, že vykonaným šetrením v rámci konania vo veci vyrubenia dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2001 neboli zistené nové skutočnosti a dôkazy, ktoré by mali vplyv na výsledok kontroly uvedený v Protokole o výsledku zistenia z daňovej kontroly číslo 9102408/5/491336/2012/Hlô. Voči prvostupňovému rozhodnutiu žalobca podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 1100305/1/346246/2013 zo dňa 2.8.2013 tak, že napadnuté prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 9104408/5/1730054/2013/Hlô zo dňa 6.5.2013 potvrdil. Žalovaný sa stotožnil s vecným záverom správcu dane, ktorý sa účelom preverenia skutočnej realizácie žalobcom deklarovaných zdaniteľných obchodov v zmysle zásad daňového konania uvedených v ustanovení § 2 ods. 1 a 6 zákona číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (ďalej len zákon číslo 511/1992 Zb.) v priebehu daňovej kontroly vykonal rozsiahle dokazovanie. Všetky zhromaždené dôkazy správca dane hodnotil podľa zásady uvedenej v ustanovení § 2 ods. 3 zákona číslo 511/1992 Zb., t.j. každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Záver, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok na odpočítanie dane na základe faktúr od dodávateľa PRONTO CAR, spol. s r.o. považoval žalovaný za správny a námietky žalobcu vyhodnotil ako neodôvodnené. IV. Podľa § 1a písm. c) zákona č. 511/1992 Zb.; na účely tohto zákona sa rozumie správou daní evidencia a registrácia daňových subjektov a ich vyhľadávanie, overovanie podkladov potrebných na správne a úplné zistenie dane, daňové konanie, daňová kontrola, evidovanie daní a preddavkov vrátane vysporiadania daňových preplatkov a daňových nedoplatkov, daňové exekučné konanie a ďalšie činnosti správcu dane a iných orgánov podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Podľa § 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Podľa § 15 ods. 6 písm. c), d), a e) zákona č. 511/1992 Zb. kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady v písomnej forme alebo v technickej forme vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety. Dokazovanie vedie správca dane, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 29 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.). Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie. Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, ak nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak. Zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov vo vyššie citovanom ustanovení § 2 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa citovaného ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne platnými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva aj z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy SR. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov, to znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň (odsek 2). Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenie daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotno-právnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 29 je správca dane povinný, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. Daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní či hlásení, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť, či úplnosť povinných evidencií alebo záznamom vedeným daňovým subjektom. Z obsahu administratívneho spisu v preskúmavanej veci mal súd nesporne za preukázané, že Daňový úrad Bratislava vykonal u žalobcu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2011 za účelom posúdenia oprávnenosti uplatnenia odpočítania dane z pridanej hodnoty vo výške XX XXX,XX eur na základe faktúr číslo XXXXXX - XXXXXXX zo dňa XX. H. za dodanie tovaru - stroje a vybavenie pneuservisu od platiteľa PRONTO CAR, spol. s r.o.. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený protokol číslo 9102408/5/491336/2012/Hlô zo dňa 22. mája 2012, ku ktorému sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 4. júna 2012 a v prílohe doručil aj splnomocnenie na zastupovanie spoločnosti PRONTO CAR, spol. s r.o. vyhotovené T. U. pre R. T. a jeho prehlásenie, že bývalých konateľov splnomocnil na zastupovanie spoločnosti. Na základe tohto vyjadrenia bol vyhotovený dodatok číslo 1 zo dňa 21.6.2012 k protokolu o daňovej kontrole. Protokol a dodatok číslo 1 boli prerokované a doručené dňa 25. júna 2012. Na základe výsledkov z tejto daňovej kontroly a doplneného dokazovania vo vyrubovacom konaní správca dane prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 6. mája 2013 vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2011 v sume XX XXX,XX eur. Podľa názoru súdu skutočnosť, že žalobca mal v evidencii DPH dodávateľské faktúry od spoločnosti PRONTO CAR, spol. s r.o. neznamená, že k dodaniu tovaru, ktorý je uvedený na faktúrach v skutočnosti došlo. Pre uplatnenie odpočtu dane z danej hodnoty je potrebné preukázať, že fakturovaný tovar bol fyzicky dodaný a to práve tým dodávateľom, ktorý faktúry aj vystavil. V prejednávanej veci nebolo preukázané, že by osoba, ktorá tovar fakturovala a je uvedená ako dodávateľ na faktúre, fyzicky tento tovar odberateľovi dodala. Faktúra je doklad, ktorým (ale nie na základe ktorého) žalobca preukazuje svoje právo uplatniť odpočítanie dane. Samotná existencia faktúry, na ktorej je uvedená DPH a teda to, že žalobca má faktúru vyhotovenú iným platiteľom dane, ak nie je podložená reálnym dodaním tovaru a služieb, nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre. Uskutočnenie dodania tovaru a služieb, vznik daňovej povinnosti a následne právo odpočítať daň, nie je možné deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou dodávateľskou faktúrou), ale aj po obsahovej (reálnym preukázaním dodania tovaru a služieb). Splnenie formálnej stránky je síce jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. V súlade s ust. § 29 ods. 8 zákona o správe daní je dôkazné bremeno na daňovom subjekte. Teda na základe uskutočnenia zdaniteľného plnenia následne môže dôjsť k vystaveniu faktúry a z toho titulu ku vzniku daňovej povinnosti. Až potom môže prísť k odpočítaniu dane. Na základe vykonaného dokazovania správcom dane aj podľa názoru súdu bola spochybnená materiálna existencia tovaru, z ktorého si žalobca odpočítal daň. Osoba, ktorá je uvedená ako dodávateľ na faktúre, musí byť identická s osobou, ktorá reálne dodala tovar odberateľovi, čo sa však v daňovom konaní nepreukázalo. Žalobca musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou v predkladaných faktúrach, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry. Skutočnosť, že žalobca predložil doklady za kontrolované zdaňovacie obdobie, nie je postačujúca na preukázanie reálneho uskutočnenia obchodu. Súd sa stotožnil s právnym posúdením veci správcu dane, ktorý rozsiahlym dokazovaním dostatočne a riadne zistil skutkový stav a zistil, že zo strany dodávateľa dodanie tovaru nebolo uskutočnené v zmysle ustanovenia § 8 zákona o DPH. Daňová povinnosť týmto podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zákona o DPH nevznikla a platiteľ nemá právo na odpočítanie dane v zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na uvedené dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov a konštatoval, že námietky žalobcu uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie bolo v súlade so zákonom, a preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 755/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov z znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd Slovenskej republiky, písomne, dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods. 1 O.s.p./ Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. /§ 42 ods. 3 O.s.p./ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 205 ods. 2 O.s.p./.