Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11Sp/3/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201686 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201686.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, sudca JUDr. Janka Richterová, v právnej veci navrhovateľa: D.. X.. N. Ď., R.. XX.X.XXXX, D. D., B.. H. Č.. XX, proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Kancelária Nitra, Štefánikova trieda č. 88, o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 3. septembra 2013, sp. zn. 6611/2013, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporcu zo dňa 3. septembra 2013, sp. zn. 6611/2013 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie. Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporca podľa § 10, ods. 5 Zák. č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi (ďalej len ZPPP) nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci z dôvodu, že vo veci nemožno vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu, čím navrhovateľ nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc. Z jeho odôvodnenia ďalej vyplýva, že navrhovateľ sa domáhal priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci v súdnom konaní podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p., vedenom proti odporcovi (Kancelária Bratislava) na Krajskom súde v Bratislave, sp. zn. 9 Sp 60/2013. Mal za to, že rozhodnutie odporcu (Kancelária Bratislava ) zo dňa 11.7. 2013, sp. zn. 6057/2013 bolo vydané v súlade so zákonom a spĺňa náležitosti, uvedené v ustanovení § 47 Správneho poriadku. Odporca sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľa, že odporca ( Kancelária Bratislava ) v negatívnom rozhodnutí išiel nad rámec svojich právomocí, keď posudzoval zrejmú bezúspešnosť danej veci. Posúdenie tejto otázky patrí do právomoci odporcu. Správny súd posudzuje len zákonnosť rozhodnutia a postupu Centra, teda či správne aplikoval príslušný hmotnoprávny predpis, a či konanie viedol v súlade s procesnými predpismi. Poukázal tiež na skutočnosť, že účasť advokáta v konaní podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. nie je potrebná. Vo včas podanom odvolaní sa navrhovateľ domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie. Zdôraznil, že ak odporca uvádza, že nemožno vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu, pripúšťa teda, že výsledok sporu môže byť pre neho úspešný, a teda nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Poukázal tiež na skutočnosť, že odporca týmto rozhodnutím prejudikuje rozhodnutie krajského súdu, čo by nemalo byť ambíciou a ani úlohou odporcu. Domnieval sa, že konaním odporcu došlo k postupu v rozpore s ustanovením § 33 ods. 2 Správneho poriadku, i k nedostatočne zistenému skutkovému stavu veci. Odporca vo vyjadrení navrhol podaný návrh ako neskoro podaný odmietnuť podľa § 250p O.s.p. Súd po zistení, že nie sú dané predpoklady pre postup podľa § 250p O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že opravný prostriedok bol podaný opodstatnene. Podľa § 6, ods. 1, písm. b/ ZPPP fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Podľa § 8 ZPPP pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliada najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. Svoj pozitívny záväzok umožniť prístup k spravodlivosti osobám materiálne znevýhodneným realizuje štát prostredníctvom Zák. č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. Z ustanovenia § 1 tohto zákona vyplýva, že jeho účelom je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv a prispieť k predchádzaniu právnych sporov. Štát potom sám, resp. v prevažnej miere, znáša náklady za poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným osobám. Preto je celkom namieste, aby v právnej norme stanovil podmienky, za ktorých bude takáto forma právnej pomoci fyzickým osobám patriť. V snahe vylúčiť zneužívanie tejto právnej úpravy i v prípadoch, v ktorých by nešlo o spravodlivé uplatnenie alebo bránenie práva, je jednou z podmienok poskytnutia právnej pomoci skutočnosť, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu (§ 6, ods. 1, písm. b/). Samozrejme, nie je úlohou správneho orgánu prejudikovať výsledok konania vo veciach podľa § 3 ZPPP z vecnej stránky. Za plne opodstatnené však treba považovať oprávnenie správneho orgánu, aby skúmal, či v konkrétnom prípade nejde u žiadateľa o zneužitie práva ( šikana ), alebo napr. či už zo skutkových tvrdení žiadateľa ( bez potreby vykonávať dokazovanie ) nie je nepochybné, že jeho návrhu nemožno vyhovieť, napr. z dôvodu zániku práva uplynutím času alebo ak je v dôkaznej núdzi ( § 8 ). Za obdobnú treba považovať i situáciu, ak žiadateľ vyvracia skutočnosti, ktoré už boli záväzne vyriešené v iných konaniach, alebo ak nemôže v súdnom konaní dosiahnuť úspech z procesných dôvodov, napr. z dôvodu včasného nepodania opravného prostriedku, resp. jeho neprípustnosti podľa procesných predpisov. Z administratívneho spisu odporcu vyplýva, že navrhovateľ požiadal o poskytnutie právnej pomoci v súdnom konaní podľa piatej časti O.s.p., teda v oblasti správneho súdnictva, na ktorú sa zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi vzťahuje ( § 3 ods. 1, písm. a ZPPP ). Uplatnený nárok sa týka konania, vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 9Sp/60/2013, v ktorom sa navrhovateľ domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporcu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci z dôvodu zrejmej bezúspešnosti sporu vo veci ústavnej sťažnosti proti rozsudku Najvyššieho súdu SR ( z 29.4.2013, sp. zn. 3 Obo 57/2011o zmenkovom platobnom rozkaze ). Odporca ( Kancelária Nitra ) rozhodujúc o žiadosti navrhovateľa v tomto konaní, bez toho, aby mu táto kompetencia vyplývala zo zákona č. 327/2005 Z. z. alebo Správneho poriadku fakticky preskúmaval neprávoplatné rozhodnutie odporcu ( Kancelária Bratislava ), na preskúmanie ktorého nie je príslušný odporca ( jeho prvostupňový ani druhostupňový orgán ), ale súd ( § 10 ods. 5 ZPPP ). Takýto postup súd považuje za celkom nesprávny. Ak odporca dospeje k záveru, že poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona prichádza do úvahy i v súdnom konaní podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. pri preskúmavaní odporcových neprávoplatných rozhodnutí (s takouto situáciou zákonodarca zjavne nepočítal), je potrebné, aby skúmal prioritne splnenie tých zákonných podmienok v zmysle § 6 ods. 1 písm. a/ a c/, ktorými sa vylúči faktické preskúmavanie jeho odvolaním napadnutého neprávoplatného rozhodnutia. V tejto veci navrhovateľ v rozpore s účelom zákona, ktorým je poskytovanie právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, nijakým spôsobom neargumentoval, či navrhovateľ je osobou, ktorá sa podľa tohto zákona považuje za osobu v stave materiálnej núdze ( § 4 ods. 1 písm. i/ ). Ani z obsahu administratívneho spisu nemožno vyvodiť, že túto otázku skúmal. Nielen v tomto prípade, ale i v iných konaniach odporcu si procesná ekonómia vyžaduje, aby po preskúmaní pôsobnosti zákona na danú vec a hodnoty sporu ( § 3, § 6 ods. 1 písm. c/ ) odporca pred tým, ako bude riešiť otázku zrejmej bezúspešnosti sporu si hodnoverne vyriešil splnenie podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. a/ a § 6a ods. 1 a tieto zistenia v odôvodnení svojho rozhodnutia aj náležite uviedol. Až po nespochybniteľnom posúdení materiálnej núdze je účelné posudzovať zrejmú bezúspešnosť sporu, i keď právo na poskytnutie pomoci nepatrí pri nesplnení ktorejkoľvek z nich. Práve v tejto otázke totiž hrozí riziko, že odporca začne vyhodnocovať výsledok konania, v ktorom sa pomoc požaduje, z vecnej stránky, čo prináleží výlučne súdu. Z vyjadrenia navrhovateľa pred súdom v iných konaniach má súd vedomosť o tom, že navrhovateľ nateraz nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi, ako aj tú skutočnosť, že je študentom posledného ročníka magisterského štúdia v odbore právo na súkromnej vysokej škole. Uvedené skutočnosti minimálne vyvolávajú pochybnosť o tom, či navrhovateľ spĺňa podmienku materiálnej núdze. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné pre nedostatok dôvodov v podstatnej otázke danosti materiálnej núdze u navrhovateľa zrušiť preskúmavané rozhodnutie odporcu podľa 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Úlohou odporcu v ďalšom konaní bude zaoberať sa predovšetkým otázkou, či v súlade s účelom prijatej právnej úpravy zákonom č. 327/2005 Z.z. prichádza do úvahy, aby odporca rozhodoval o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci žiadateľovi v konaní podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p., ktoré smeruje proti nemu. Ak dospeje ku kladnej odpovedi, ktorá bude zrejmá z odôvodnenia jeho rozhodnutia, bude ďalej skúmať, či navrhovateľ je fyzickou osobou v stave materiálnej núdze. Vyhovenie žiadosti bude posudzovať i s ohľadom účel zákona a na prípadné ukončenie magisterského štúdia v odbore právo. Úspešnému navrhovateľovi súd právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže ich náhradu neuplatnil (porovnaj § 250l, ods.2, 250k O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti výroku o trovách konania možno podať odvolanie do pätnástich dní od jeho doručenia, prostredníctvom procesného súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.