Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/223/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201688 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201688.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: ZELEX SLOVAKIA spol. s r.o., so sídlom Meštianska 2, Komárno, IČO: 34 135 413, správca konkurznej podstaty: L.. M. T., so sídlom S. tr. XX, D. právne zastúpený: advokátskou kanceláriou DEDÁK & Partners, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 45, Bratislava, IČO: 35 906 464 proti žalovanému : Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3213/2013-640 zo dňa 15.07.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 3213/2013-640 zo dňa 15.07.2013 v spojení s rozhodnutím Pôdohospodárskej platobnej agentúry č. 600/2990-R/12 zo dňa 13.05.2013 z r u š u j e podľa ustanovenia § 250j ods. 2, písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu trovy právneho zastúpenia vo výške 331,13 € do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave v zákonom stanovenej lehote dňa 23.09.2013 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3213/2013-640 zo dňa 15.07.2013, ktorým potvrdil rozhodnutie Pôdohospodárskej platobnej agentúry (ďalej len PPA) č. 600/2990-R/12 zo dňa 13.05.2013, ktorým správny orgán prvého stupňa uložil žalobcovi povinnosť vrátiť neoprávnenú platbu na účty platobnej agentúry v lehote 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalobca v žalobe uviedol, že úpadca je spoločnosť, ktorá mala svoju podnikateľskú činnosť zameranú na poľnohospodársku rastlinnú výrobu. Úpadca sa stal v roku 2008 žiadateľom poskytnutia agroenvironmentálnej platby v zmysle nariadenia vlády Slovenskej republiky č.499/2008 Z.z. o podmienkach poskytovania podpory podľa programu rozvoja vidieka v znení neskorších právnych predpisov ( ďalej len nariadenie vlády č. 499/2008). Začiatkom roku 2010 sa úpadca dostal do finančných problémov, ktoré viedli až k podaniu návrhu na konkurz. Uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 31 K/13/2010 zo dňa 25.05. 2010 súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu, predmetné rozhodnutie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 25.05.2010 a účinky jeho zverejnenia nastali dňa 26.05.2010, za správcu konkurznej podstaty ustanovil L.. M. T.. Dňa 13.05.2008 úpadca podal žiadosť o agroenvironmentálnu platbu v zmysle ustanovenia § 37 a nasl. nariadenia vlády SR č. 499/2008 Z.z.. Na základe rozhodnutia PPA zo dňa 11.03.2009 boli úpadcovi priznané agroenvironmentálne platby vo výške 7.785,34 eura a 1.946,34 eura. Vzhľadom na to, že úpadca bol povinný podľa § 37 ods. 10 a 11 nariadenia vlády č. 499/2008 Z.z. podávať žiadosť o agroenvironmentálnu platbu spolu s identifikačným listom každoročne do 15. mája príslušného kalendárneho roka počas 5 rokov trvania vzťahu, úpadca si splnil svoju povinnosť a opakovane podal dňa 15.05.2009 žiadosť o agroenvironmentálnu platbu. Dňa 11.03.2010 PPA rozhodla, že úpadca spĺňa všetky zákonné podmienky na základe čoho mu budú vyplatené ďalšie agroenvironmentálne platby a to vo výške 7.785,34 eura a 1.946,34 eura. Žalobcovi teda bola v období rokov 2009 a 2010 vyplatená na základe rozhodnutí PPA celková suma vo výške 19.463,36 eura. Úpadca bol povinný ďalšiu žiadosť o poskytnutie agroenvironmentálnej platby podať do 15.05.2010. Z dôvodu zlej finančnej situácie a hrozby úpadku si svoju povinnosť nesplnil, čím porušil § 37 ods.12 nariadenia vlády č. 499/2008 Z.z., čo spôsobilo zánik vzťahu a vzniku povinnosti vrátiť agroenvironmentálne platby poskytnuté PPA za obdobie roku 2008-2010, spolu vo výške 9.731,68 eur. PPA začala voči úpadcovi správne konanie vo veci vrátenia neoprávnenej platby vo výške 19.463,36 eur. Žalobca sa k začatému správnemu konaniu vyjadril listom zo dňa 19.04.2013, v ktorom uviedol, že vzhľadom na to, že od roku 2010 prebieha konkurz na majetok úpadcu, PPA si mala svoju pohľadávku prihlásiť riadne vyplnenou prihláškou do konkurzu v zmysle § 28 ods. 2 zákona č.7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej ZKR ). V nadväznosti na uvedené PPA vydala dňa 13.05.2013 rozhodnutie č. 600/2990-R/12, ktorým uložila žalobcovi povinnosť vrátiť neoprávnenú platbu na účty platobnej agentúry v lehote 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia alebo v tej istej lehote podať odvolanie. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 3213/2013-640 zo dňa 15.07.2013, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie PPA č. 600/2990-R/12. PPA si dňa 04.09.2013 uplatnila svoj nárok ako pohľadávku proti podstate. Žalobca si následne vyžiadal stanovisko Okresného súdu Nitra k tomuto konaniu, nakoľko súd plní v tomto konkurze úlohu veriteľského výboru, pričom súd odporučil vrátiť platby, ktoré boli poukázané v prospech účtu úpadcu až po vyhlásení konkurzu, nakoľko takúto pohľadávku súd považuje za pohľadávku proti podstate. Dňa 23.08.2013 žalobca poukázal časť agroenvironmentálnych platieb späť na bankové účty PPA spolu vo výške 9.731,68 eura a vo zvyšnom rozsahu pohľadávku proti podstate poprel, o čom žalobca písomne PPA upovedomil. Žalobca je toho názoru že napadnuté rozhodnutie je v nevrátenej časti pohľadávky vo výške 9.731,68 eur nezákonné, v dôsledku čoho ide o neoprávnený zásah do majetkovej sféry žalobcu a o porušenie princípu právnej istoty. Žalobca poukázal na tú skutočnosť, že aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby týkajúcej sa konkurznej podstaty po začatí konkurzu na majetok úpadcu je len správca. Vzhľadom na to, že od mája 2010 prebiehal konkurz na majetok úpadcu, PPA začala správne konanie v rozpore s § 47 ods. 4 ZKR a preto PPA nebola aktívne vecne legitimovaná a teda oprávnená na podanie žaloby o vrátenie neoprávnenej platby vo výške 19.463,36 eur. Podľa názoru žalobcu, žalovaný zle interpretoval § 8 ods.10 zákona č. 523/2004 Z. z., nakoľko agroenvironmentálne platby boli úpadcovi poskytnuté na obhospodarovanie pôdy a zabezpečenie prostriedkov naň ako napr. hnojivo. Išlo o veci spotrebné, ktoré úpadca následne pri vykonávaní svojej podnikateľskej činnosti v rokoch 2008-2010 aj spotreboval. Žalobca v konkurznej podstate nedisponuje s majetkom, ktorý si úpadca zaobstaral z poskytnutých agro- environmentálnych platieb a teda nie je možné taký majetok ani PPA vrátiť. Ďalej žalobca uviedol, že pohľadávka PPA vznikla 16.05.2010 teda pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu. Podľa § 28 ZKR bola PPA povinná si prihlásiť prihláškou svoju pohľadávku do konkurzu v lehote 45 dní, nakoľko tak PPA riadne a včas neurobila, zaniklo jej právo si svoju pohľadávku voči úpadcovi uplatniť. Postup žalovaného ohľadne začatia správneho konania voči úpadcovi a vymáhania si svojej pohľadávky mimo konkurzného konania bolo nesprávne. ZKR neobsahuje žiadne ustanovenie, ktorým by sa zvýhodňovala pohľadávka PPA pred pohľadávkami ostatných veriteľov. PPA si následne svoju pohľadávku prihlásila do konkurzu ako pohľadávku proti podstate. Žalobca po zvážení všetkých skutočností a odporúčaní sudcu uznal, že časť pohľadávky, ktorá došla na účet úpadcu po vyhlásení konkurzu a finančné prostriedky neboli spotrebované, bola pohľadávkou proti pod- state a tak dňa 23.08.2013 predmetnú časť vrátil na účet PPA a vo zvyšnom rozsahu pohľadávku žalobca poprel. Nárok PPA na vrátenie celej poskytnutej čiastky vznikol nesplnením si svojej povinnosti podať opakovanú žiadosť o poskytnutie agroenviromentálnej platby do 16.05.2010 a teda ide o sankciu, ktorá vznikla nedodržaním podmienok poskytovania agroenviromentálnych platieb a preto žalobca má za to, že nárok žalovaného spadá do pohľadávok vylúčených z uspokojenia. Žalobca navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom tunajšiemu súdu dňa 23.10.2013 uviedol, že žalobca označil ako žalovaného Slovenskú republiku - Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ale napadnuté rozhodnutie bolo vydané Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky ako právnickou osobou, ktorá je ústredným orgánom štátnej správy a vzhľadom na uvedené nie je Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky pasívne vecne legitimované a preto navrhol žalobu z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie označeného žalovaného zamietnuť. Napadnuté rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky považuje za zákonné, postupom žalovaného nebol žalobca ukrátený na svojich právach a nebolo tým zasiahnuté do majetkovej sféry žalobcu neoprávnene a preto návrh žalobcu považuje za nedôvodný. PPA ako orgán štátnej správy v zmysle § 7 ods. písm.l) zákona č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov ukladá a vymáha odvody, pokuty a penále podľa osobitného predpisu za porušenie finančnej disciplíny prijímateľov pri nakladaní s prostriedkami Európskej únie a s prostriedkami štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie poskytnutými platobnou agentúrou z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka. Žalovaný má za to, že platobná agentúra v správnom konaní vo veci vrátenia neoprávnenej platby postupovala v súlade s § 8 ods.10 zákona č.523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorého prostriedky poskytnuté prijímateľovi zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie nepodliehajú výkonu rozhodnutia a v zmysle § 18a ods. 1 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, podľa ktorého na majetok štátu v správe správcu uvedeného v § 1 ods. 1 nemožno uskutočniť výkon rozhodnutia ani konkurzné konanie a zo znenia, ktorých taktiež vyplýva aj aktívna legitimácia v danej veci. Žalovaný poukázal na to, že podľa ustanovenia § 72 ods.1 zákona č. 7/2005 Z. z. konkurzu nepodlieha majetok, ktorý nemožno postihnúť súdnym výkonom rozhodnutia alebo exekúciou, colná zábezpeka do výšky colného dlhu, zábezpeka na daň podľa osobitného predpisu, ani majetok nepodliehajúci konkurzu podľa osobitných predpisov. Osobitným predpisom v danom prípade je zákon č.278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, na majetok štátu v správe správcu uvedeného v § 1 ods. 1 nemožno uskutočniť výkon rozhodnutia ani konkurzné konanie a nadväzne podľa § 8 ods.10 zákona č.523/2004 Z.z., v zmysle ktorého prostriedky poskytnuté prijímateľovi zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie nepodliehajú výkonu rozhodnutia. Podľa názoru žalovaného vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia takýmto majetkom môže byť aj predmetná nenáležitá platba, keďže predstavuje prostriedok poskytnutý prijímateľovi z rozpočtu Európskej únie. Žalobcovi bola poskytnutá agroenvironmentálna platba, teda prostriedky z rozpočtu Európskej únie a nie ako tvrdí žalobca spotrebná vec. V súlade s čl. 80 ods. 1 nariadenia Komisie (ES) č. 1122/2009 v platnom znení je žalobca povinný túto platbu vrátiť, nakoľko nesplnil podmienky na jej poskytnutie ustanovené v § 37 ods. 10, 11 a 12 nariadenia vlády SR č. 499/2008 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory podľa programu rozvoja vidieka v znení neskorších predpisov a preto aj tvrdenie žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné len v žalobcom nevrátenej časti pohľadávky vo výške 9.731,68 eur a preto len v tomto rozsahu ho napáda, je irelevantné. Žalovaný má za to, že na nenáležitú platbu, ako súčasť majetku úpadcu, nie je možné vyhlásiť konkurzné konanie. Predmetná nenáležitá platba nie je súčasťou konkurznej podstaty a preto nie je možné prihlásiť nenáležitú platbu ako pohľadávku veriteľa prostredníctvom prihlášky v lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, ale ide o pohľadávku proti podstate vzniknutú po vyhlásení konkurzu. Predmetná neoprávnená platba predstavuje majetok nepodliehajúci konkurzu a ani nie je možné na ňu uskutočniť konkurzné konanie, pričom sa nejedná o pokutu resp. sankciu ale o odvod, o vrátenie už vyplatených finančných prostriedkov úpadcovi, čo žalobca v žalobe sám potvrdzuje. Žalovaný vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiadal, aby súd žalobu zamietol. III. Súd rozhodol o žalobe žalobcu bez pojednávania rozsudkom v súlade s § 250f ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej OSP ), keď účastníci konania boli podľa § 250f ods. 2 OSP vyzvaní na vyjadrenie sa k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania a títo vyjadrili svoj súhlas písomne s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.sp. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že PPA oznámením zo dňa 15.03.2013 oznámila úpadcovi začatie správneho konania vo veci vrátenia neoprávnenej platby vo výške 19.463,36 eur. Rozhodnutím č. 600/2990-R/12 zo dňa 13.05.2013 PPA uložila úpadcovi ZELEX SLOVAKIA spol. s.r.o. zastúpenému správkyňou konkurznej podstaty L.. M. T., S. tr. XX, D. povinnosť vrátiť podporu na agroenvironmentálne opatrenie ( ďalej len neoprávnená platba) v celkovej sume 19 463, 36 eura v dôsledku porušenia ustanovenia § 37 ods. 12 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 499/2008 o podmienkach poskytovania podpory podľa programu rozvoja vidieka v znení neskorších predpisov a porušenia finančnej disciplíny v zmysle § 31 písmeno n) zákona č. 523/2004. V odôvodnení uviedol, že v zmysle § 8 ods. 10 zákona č. 523/2004 Z. z. prostriedky poskytnuté prijímateľovi zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie nepodliehajú výkonu rozhodnutia. V zmysle § 72 zákona č. 7/2005 Z. z. uvedený majetok nepodlieha konkurzu, ako aj v zmysle § 18a ods. 1 zákona č.278/1993 Z.z. o správe majetku štátu na majetok štátu v správe správcu uvedeného v § 1 ods.1 nemožno uskutočniť výkon rozhodnutia ani konkurzné konanie. Rozhodnutím č. 3213/2013-640 zo dňa 15.07.2013 žalovaný potvrdil rozhodnutie Pôdohospodárskej platobnej agentúry č. 600/2990-R/12 zo dňa 13.05.2013 a odvolanie žalobcu zamietol. IV. Podľa § 72 ods.1 zákona č.7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, konkurzu nepodlieha majetok, ktorý nemožno postihnúť súdnym výkonom rozhodnutia alebo exekúciou, colná zábezpeka do výšky colného dlhu, zábezpeka na daň podľa osobitného predpisu, 13) ani majetok nepodliehajúci konkurzu podľa osobitných predpisov. 14) Podľa § 8 ods.10 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov 14) nepodliehajú prostriedky poskytnuté zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie. Hnuteľný majetok a nehnuteľný majetok obstaraný z prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie nepodlieha výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov, 14) s výnimkou výkonu rozhodnutia na majetok obstaraný z prostriedkov štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie, o ktorom tak ustanovuje zmluva podľa § 20 ods. 2. Podľa § 47 zákona č.7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o vedľajšie účastníctvo. Vyhlásením konkurzu sa neprerušuje daňové konanie, colné konanie, konanie o výživnom pre maloleté deti, ani trestné konanie, pričom v trestnom konaní nemožno rozhodnúť o náhrade škody; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 48. V týchto konaniach však lehota pre správcu na podanie opravného prostriedku neuplynie skôr ako 30 dní od konania prvej schôdze veriteľov. V konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca. Úlohou súdu v tomto konaní bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného v konaní č. 3213/2013-640, v ktorom rozhodnutím zo dňa 15.07.2013 potvrdil rozhodnutie Pôdohospodárskej platobnej agentúry č. 600/2990-R/12 zo dňa 13.05.2013 o uložení povinnosti žalobcovi vrátiť neoprávnenú platbu na účty PPA. Súd sa v prvom rade zaoberal námietkou žalovaného týkajúcej sa nedostatku pasívnej legitimácie pôvodne označeného žalovaného Slovenská republika - Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky a ustálil si účastníka konania na strane žalovaného, keď za žalovaného považoval Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky vzhľadom na podanie žalobcu doručené súdu dňa 07.01.2014, v ktorom ako žalovaného uviedol Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky a s poukazom na ustanovenie § 250 ods. 4 O.s.p. ako správny orgán, ktorý rozhodoval v poslednom stupni. Krajský súd s ohľadom na obsah žaloby v danom prípade posudzoval, či správne orgány pri rozhodovaní predmetnú vec správne právne posúdili, čo znamená, že správny orgán podriadil zistený skutkový stav pod právnu normu, ktorá sa vzťahuje na vec. V konaní bolo nesporné, že uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 31 K/13/2010 zo dňa 25.05.2010 súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu ZELEX SLOVAKIA spol. s.r.o., predmetné rozhodnutie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 25.05.2010 a účinky jeho zverejnenia nastali dňa 26.05.2010. Z podkladov súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu je zrejmé, že na základe žiadostí ZELEX SLOVAKIA spol. s.r.o. o agroenvironmentálnu platbu v zmysle § 37 nariadenia vlády č. 499/2008 Z. z. a následného rozhodnutí PPA zo dňa 11.03.2009 a dňa 11.03.2010 boli úpadcovi priznané agroenvironmentálne platby vo výške 7.785,34 eur a 1.946,34 eur v období rokov 2009 a 2010, v celkovej výške 19.463,36 eur, ako aj tá skutočnosť, že úpadca platby poukázané na jeho účet až po vyhlásení konkurzu dňa 23.08.2013 poukázal späť na bankové účty PPA spolu vo výške 9.731,68 eura a vo zvyšnom rozsahu t. j. v sume 9.731,68 eura pohľadávku proti podstate poprel. Podľa § 40 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z., správca počas konkurzu vykonáva správu majetku podliehajúceho konkurzu, speňažuje majetok podliehajúci konkurzu a z výťažku zo speňaženia tohto majetku v súlade s týmto zákonom uspokojuje veriteľov úpadcu a vykonáva aj ďalšie práva a povinnosti v priebehu konkurzu v súlade s týmto zákonom. Možno preto povedať, že základnou úlohou správcu je zistiť, zabezpečiť a následne vykonávať správu konkurznej podstaty. Správca preto zisťuje, ktorý majetok tvorí konkurznú podstatu, ďalej musí majetok konkurznej podstaty spísať do súpisu konkurznej podstaty, a tým majetok nielen fakticky ale aj právne zabezpečiť (§ 76 a nasl.), následne speňažiť spísaný majetok konkurznej podstaty a výťažok rozdeliť medzi veriteľov podľa zákonných pravidiel. Zákon na tento účel priznáva správcovi množstvo oprávnení s tým, že na správcu vyhlásením konkurzu prechádzajú dispozičné oprávnenia ohľadom nakladania s týmto majetkom vrátane oprávnenia konať vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, pričom úpadca samotný, resp. štatutárny orgán úpadcu týmito oprávneniami nedisponuje. Vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu, tento nestráca právnu subjektivitu, ale vyhlásením konkurzu stráca úpadca oprávnenie nakladať s jeho majetkom. Správca konkurznej podstaty má v súvislosti s konkurzným konaní postavenie účastníka konania. Z podkladov pripojeného administratívneho spisu bolo zistené, že zo strany správnych orgánov došlo k nesprávnej aplikácii § 47 zákona č.7/2005 Z. z. , v zmysle ktorého súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca. V danom prípade súd konštatoval, že PPA nebola oprávnená po vyhlásení konkurzu začať s poukazom na znenie § 47 zákona č.7/2005 Z. z. správne konanie voči úpadcovi. Súd je toho názoru, že v danom prípade zo strany správnych orgánov došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci v zmysle ust. § 72 zákona č. 7/2005 Z. z., v spojení s § 8 ods.10 zákona č. 523/2004 Z. z., v zmysle ktorého prostriedky poskytnuté prijímateľovi zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie nepodliehajú výkonu rozhodnutia a to s poukazom na účel použitia agroenvironmentálnych platieb. V súvislosti s tým je potrebné uviesť, že agroenvironmentálne platby boli úpadcovi určené a poskytnuté s cieľom realizovať poľnohospodárske výrobné postupy zlučiteľné s ochranou a zlepšením životného prostredia, krajiny a prírodných zdrojov, na dosiahnutie ktorého je nutné zakúpenie potrebných materiálov a prostriedkov, prostredníctvom ktorých je možné tento účel zabezpečiť. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu v tom smere, že úpadca poskytnuté finančné prostriedky použil na vyššie uvedený účel, išlo o veci spotrebné, ktoré následne pri vykonávaní podnikateľskej činnosti spotreboval, nimi nedisponuje a preto ich žalovanému nevie vrátiť. Na základe uvedeného je zrejmé, že z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu dňa 25.05.2010 následkom predchádzajúcej jeho zlej finančnej situácie, z objektívnych dôvodov neprichádzalo do úvahy, aby úpadca splnil podmienky ustanovené v § 37 ods. 10 a 11 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 499/2008 Z.z. a teda opätovne podal žiadosť o agroenvironmentálnu platbu počas obdobia piatich rokov. Po vyhlásení konkurzu nastupuje v prípade úpadcu osobitný právny režim upravený zákonom o konkurze a reštrukturalizácii. Tento zákon neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo výnimku z uplatňovania práva prihláškou do konkurzu týkajúce sa prostriedkov poskytnutých štátom alebo prostriedkov poskytnutých Európskou úniou. V predmetnej veci je potrebné vzhľadom na tú skutočnosť, že na majetok úpadcu bol vyhlásený konkurz aplikovať ustanovenia zákona č.7/2005 Z.z., v zmysle princípu lex specialis. Žalovaný vrátenie poskytnutých platieb odôvodnil aj s poukazom na § 37 ods. 12 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 499/2008 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory podľa programu rozvoja vidieka. Preto s poukazom už na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na zásadu, že vyšší zákon deroguje nižší, v danom prípade ma prednosť zákon o konkurze a reštrukturalizácii ako predpis vyššej právnej sily, pred nariadením, ktoré vo veci aplikoval žalovaný, možno uzavrieť, že žalovaný sa týmto právny princípom pri rozhodovaní neriadil, čo malo za následok nesprávne posúdenie vo veci. Súd záverom poukazuje aj na uznesenie Okresného súdu Nitra č.k. 31K/13/2010-1659 zo dňa 16.08.2013, ktorý vykonáva pôsobnosť veriteľského výboru a odporučil správcovi vrátiť do štátneho rozpočtu iba platby, ktoré boli poukázané v prospech účtu úpadcu až po vyhlásení konkurzu. Z uvedených dôvodov má súd za to, že napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie, vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto bolo potrebné, aby súd napadnuté rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. zrušil, keďže v zmysle judikatúry týkajúcej sa správneho súdnictva je jednoznačne zastávaný právny názor, že prvostupňové aj druhostupňové správne konanie tvorí jeden celok a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného opätovne posúdiť otázku charakteru agroenvironmentálnych platieb a oprávnenosti PPA domáhať sa ich vrátenia s ohľadom na vyhlásený konkurz na majetok úpadcu. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 331,13 €. Trovy právneho zastúpenia boli stanovené v zmysle vyhlášky č.655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb nasledovne : 1/ prevzatie a príprava zastúpenia dňa 19.09.2013 - 130,16 € 2/ podanie žaloby dňa 23.09.2013 - 130,16 € plus 2 x režijný paušál 7,81€ ( r. 2013) Odmena advokáta a režijné paušály spolu 275,94 €. plus 20% DPH vo výške 55,19 € Odmena advokáta, režijné paušály a DPH predstavujú spolu 331,13 €. Súd nepriznal právnemu zástupcovi žalobcu náhradu trov právneho zastúpenia za vypracovanie vyjadrenia zo dňa 04.11.2013 z dôvodu, že nešlo o účelne vykonaný úkon, keďže súd žalobcu na vypracovanie písomného vyjadrenia nevyzval, vyjadrenie vypracoval právny zástupca žalobcu z vlastnej iniciatívy. Senát krajského súdu prijal predmetné rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.