Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sp/77/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201691 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201691.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, sudca JUDr. Janka Richterová, v právnej veci navrhovateľky: D. R., Q.. XX.X.XXXX, U. U., I.. U. Č.. X, proti odporcovi: Hlavné mesto SR Bratislava, o priznanie nároku na poskytnutie bytovej náhrady, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 5. augusta 2013, sp. zn. MAGS SNM 30853/13-317778/252/Dol, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporcu zo dňa odporcu zo dňa 5. augusta 2013, sp. zn. MAGS SNM 30853/13-317778/252/Dol z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. b/ O.s.p. a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie. Navrhovateľke sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Horeuvedeným rozhodnutím odporca podľa § 30, ods. 1, písm. d/ a § 46 Správneho poriadku ( ďalej SP ) zastavil konanie vo veci priznania nároku na bytovú náhradu v zmysle Zák. č. 260/2011 Z.z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov ( ďalej zákon ) za dvojizbový byt, nachádzajúci sa na 2. poschodí bytového domu na Budyšínskej ulici č. 2 v Bratislave. Svoje rozhodnutie odôvodnil splnením zákonných predpokladov pre zastavenie konania, keď navrhovateľka napriek poučeniu o takejto možnosti v stanovenej lehote nepredložila úradne overené listinné dôkazy, preukazujúce, že právo užívať byt, za ktorý sa náhrada požaduje, vzniklo navrhovateľke alebo jej právnemu predchodcovi v zmysle § 871, ods. 1 a 4 OZ ešte pred 1.1.1992; z predloženej nájomnej zmluvy zo dňa 1.7.1995 táto skutočnosť nevyplýva, navyše ako nájomca je v zmluve uvedená osoba od navrhovateľky rozdielna. Vo včas podanom odvolaní sa navrhovateľka domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie. Upresnila, že pôvodným nájomcom bytu bol p. J. M., ktorý so súhlasom vlastníka domu vymenil byt za rodinný dom vo Východnej, vo vlastníctve jej syna J. X., s ktorým byt užíva spoločne s nevestou a vnúčatami. K odvolaniu pripojené listiny nemala skôr k dispozícii. Odporca navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Mal za to, že navrhovateľka ani po podaní odvolania nepredložila listinné dôkazy, preukazujúce, že nájomný vzťah k bytu vznikol navrhovateľke alebo jej právnemu predchodcovi podľa § 871, ods. 1 a 4 OZ a ku dňu účinnosti zákona trvá. Poukázal tiež na rozpor v osobe žiadateľky a osoby, označenej za nájomcu bytu v nájomnej zmluve zo dňa 1.7.1995. Súd po zistení, že nie sú dané predpoklady pre postup podľa § 250p O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že opravný prostriedok bol podaný opodstatnene. Predmetom súdneho preskúmania bolo právne posúdenie veci v otázke správnosti postupu odporcu pri zastavení konania a príp. možnosti vybavenia veci autoremedúrou po podaní odvolania navrhovateľkou. Podľa § 8, ods. 3 Zák.č. 260/2011 Z.z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom prílohou žiadosti je a/ kópia nájomnej zmluvy alebo iného dokladu, ktorý preukazuje právo nájmu, b/ deklarácia majetku podľa § 6 a vyhlásenie nájomcu a spoločne posudzovaných osôb o úplnosti a pravdivosti uvedených údajov. Podľa § 9, ods. 4 ak žiadosť spĺňa náležitosti podľa § 8, ods. 2 a 3, obec o žiadosti rozhodne v lehote 90 dní od jej doručenia. Podľa § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku správny orgán konanie zastaví, ak účastník konania na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania a bol o možnosti zastavenia konania poučený. Zastavenie konania predstavu jednu z foriem, ktorou sa správne konanie uzatvára konečným spôsobom. Dochádza k nemu v prípadoch ustanovených v správnom poriadku alebo v osobitných zákonoch z dôvodov, ktoré bránia pokračovať v konaní. Pri zastavení konania je správne konanie meritórne skončené skôr, než sa dospeje k rozhodnutiu vo veci samej. Dôvody na zastavenie konania sú vymedzené taxatívne a ak sú splnené zákonné podmienky, správny orgán nemá inú možnosť ako konanie zastaviť. Správny poriadok v podstate vylučuje voľnú úvahu. Podľa § 19 ods. 3 Správneho poriadku pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti, správny orgán pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil; súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví. Podaním sa v zmysle Správneho poriadku rozumie prejav vôle adresovaný správnemu orgánu písomnou formou alebo ústne do zápisnice. Subjektom oprávneným urobiť podanie môže byť každý okrem správneho orgánu, ktorý má vo veci konať a rozhodnúť. Správny poriadok pri posudzovaní podania vychádza z jeho materiálneho chápania. Podanie sa neposudzuje podľa jeho formálneho označenia, ale podľa jeho obsahu. Všeobecnými náležitosťami podania podľa správneho poriadku je individualizácia subjektu, t.j. kto ho podáva, označenie predmetu konania, t.j. čoho sa návrh týka, a napokon označenie petitu, t.j. čo sa navrhuje. Neoddeliteľnou súčasťou podania sú prílohy, ktoré preukazujú splnenie podmienok hmotno-právnych predpisov nevyhnutných na priznanie oprávnenia, prípadne určenie právnej povinnosti. Správny poriadok nemá v tomto smere špecifické ustanovenie. Konkretizáciu príloh obsahujú ustanovenia osobitných hmotno-právnych predpisov, spravidla zákonov. V niektorých prípadoch zákonodarca úpravu podrobností o náležitostiach podania vrátane príloh ponechal na vykonávací predpis. Podľa čl. 47 Ústavy SR každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi a orgánmi verejnej správy od začiatku konania a za podmienok ustanovených zákonom. Túto pomoc poskytujú súdy, orgány verejnej správy a na zmluvnom základe aj advokáti. Uvedená ústavná zásada je premietnutá v § 3 ods. 2 Správneho poriadku ako jedno zo základných pravidiel konania. Podľa citovaného ustanovenia sú správne orgány povinné poskytovať pomoc a poučenia účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Ustanovenie § 19 ods. 3 Správneho poriadku predstavuje špecifickú formu pomoci účastníkovi správneho konania. Jej podstata spočíva v odstraňovaní nedostatkov podania, ak nemá predpísané náležitosti. Rozsah pomoci poskytovanej správnym orgánom v súvislosti s nedostatkami podania nie je absolútny. Jeho relativizácia spočíva v tom, že táto pomoc sa poskytuje účastníkovi konania, t.j. až po začatí konania, obsahom pomoci sú predovšetkým procesné práva a povinnosti, ktorých uplatňovanie má vplyv na postavenie účastníka konania a jeho správny procesný postup, rozsah poučenia musí byť taký, aby účastník v konaní neutrpel ujmu, avšak nemá nahrádzať pomoc poskytovanú na zmluvnom základe advokátom. Odstraňovanie nedostatkov podania je konkretizáciou zásady úzkej súčinnosti správneho orgánu s účastníkmi konania. Táto súčinnosť nemôže mať charakter formálnosti. Jej cieľom je vybaviť vec efektívne, zodpovedne a bez zbytočných prieťahov. Zákon vychádza z predpokladu aktívnej spolupráce účastníkov konania pri odstraňovaní nedostatkov podania. Ak nejde o konanie, v ktorom sa uplatňuje aj ochrana verejných záujmov, treba vychádzať z prezumpcie priority záujmov účastníka. Inými slovami, ak ide o podanie vo výlučnom záujme účastníka, snaha na odstránenie nedostatkov podania zo strany správneho orgánu nemôže prevyšovať záujem účastníka. V jednoduchých prípadoch správny orgán v súčinnosti s účastníkom konania odstráni nedostatky podania bezodkladne. V ostatných prípadoch na ich odstránenie vyzve, pričom mu na tento účel určí primeranú lehotu. Zároveň ho poučí, aké dôsledky môže mať neodstránenie nedostatkov pre ďalší priebeh konania. Nové znenie § 30 Správneho poriadku má v súčasnosti kogentný obsah: v prípade, ak nedostatky podania nebudú v určenej lehote odstránené, správny orgán konanie zastaví [§ 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku]. Odporca zastavil konanie o žiadosti navrhovateľky, keď dospel k záveru, že nepredložením fotokópie overených listín, preukazujúcich, že navrhovateľke vzniklo k bytu nájomné právo, či súčasný nájomný vzťah je vzťahom, ktorý vznikol pred 1.1.1992 a nepodaním vysvetlenia k osobe nájomcu bytu, boli splnené predpoklady pre aplikáciu § 30, ods. 1, písm. d/ SP. Súd sa s týmto právnym názorom odporcu nestotožňuje, obsah administratívneho spisu je postačujúci pre rozhodnutie o žiadosti navrhovateľky v zmysle § 9, ods. 4 zákona, t. j. vo veci samej. Z administratívneho spisu odporcu vyplýva, že navrhovateľke bola dňa 21.10.2011 udelená výpoveď nájmu bytu č. 10 na prvom poschodí bytového domu na U. I.. Č.. X T. U. podľa § 3, ods. 1 Zák.č. 260/2011 Z.z. K žiadosti o bytovú náhradu ako prílohy predložila navrhovateľka deklaráciu svojho majetku a spoločne posudzovanej osoby-syna J. X., nájomnú zmluvu z 1.7.1995 na predmetný byt na nájomcu syna navrhovateľky, žiadosť J. M. z 12.6.1995 o schválenie výmeny bytu, súhlas prenajímateľa bytu s výmenou z rovnakého dňa a výpoveď nájmu. K odvolaniu pripojila tiež stanovisko ObNV Bratislava III zo dňa 10.2.1987 k prechodu užívacieho práva k bytu na J. M. po sestre P. X., dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu z 10.2.1987 a evidenčný list k bytu. Podľa názoru súdu žiadosť navrhovateľky za tohto stavu veci spĺňala náležitosti podľa § 8, ods. 2 a 3 zákona a odporcovi nič nebránilo, aby už za stavu pred podaním odvolania rozhodol v zmysle § 9, ods. 4 vo veci samej. Odporca namiesto toho konanie vo veci zastavil, jeho rozhodnutie je preto vydané v rozpore so zákonom i Správnym poriadkom. Ak totiž odporca z príloh k žiadosti dospel k názoru, že navrhovateľka nepreukázala, že je nájomcom bytu, resp. že ide o nájomný vzťah v zmysle § 871, ods. 1 a 4 OZ, ide o skutočnosti, odôvodňujúce vydanie negatívneho rozhodnutia vo veci, nie vydanie rozhodnutia podľa § 30, ods. 1, písm. d/ SP. Aplikácia uvedeného ustanovenia prichádza do úvahy v prípade, ak účastník správneho konania nedostatky svojho podania neodstráni a z tohto dôvodu nemožno vo veci samej rozhodnúť. Z týchto dôvodov súd napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil podľa §250j, ods. 2, písm. b/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom vydá rozhodnutie podľa § 9 zákona. Úspešnej navrhovateľke súd právo na náhradu trov konania nepriznal, keď ich náhradu neuplatnila ( § 250k, ods. 1, § 151, ods. 1 O.s.p. ). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do pätnástich dní od jeho doručenia, prostredníctvom procesného súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.