Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/65/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201794 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201794.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána R. J., narodeného X.X.XXXX, štátneho príslušníka Afganskej islamskej republiky (ďalej len „Afganistan"), podľa vlastného udania v krajine pôvodu naposledy J., I. V., K.Á. Č. A., aktuálne s miestom pobytu C. XX, D., zastúpeného pani Mgr. Jarmilou Vargovou, advokátkou so sídlom pracoviska Brečtanová 21, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 7.10.2013 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-301-19/PO-Ž-2013 zo dňa 2.9.2013 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-301-19/PO-Ž-2013 zo dňa 2.9.2013 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-301-19/PO-Ž-2013 zo dňa 2.9.2013 odporca podľa § 13a, § 20 ods. 3 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi nepredĺžil poskytnutú doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade neboli splnené predpoklady predĺženia doplnkovej ochrany. Opísal zistený stav veci a skonštatoval, že bezpečnostná situácia v Kábule, v meste Mazar-e-Sharif, resp. v provincii Balkh sa zlepšila natoľko, že navrhovateľovi v prípade návratu nehrozí vážne bezprávie. Uviedol, že navrhovateľ nemal žiadne problémy s afganskými štátnymi orgánmi, že mu nehrozí uloženie a ani výkon trestu smrti, že v krajine pôvodu nebol objektom mučenia, neľudského či ponižujúceho zaobchádzania. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 7.10.2013, ktorým sa domáhal jeho zrušenia. Namietal v ňom, že zistenie skutkového stavu veci je nedostatočné na posúdenie veci a poukázal na príbeh, viažúci sa k nemu (otázka krvnej pomsty). Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 17.11.2013 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia, ktoré pokladá za správne a zákonné. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14 zák. č.371/2004Z.z. v platnom znení) na pojednávaní v neprítomnosti zástupkyne navrhovateľa a odporcu, pretože i napriek riadne doručenému predvolaniu sa na pojednávanie nedostavili (§ 250g ods. 2 O.s.p.) a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-301/PO-Ž-2013, ako aj s predchádzajúcimi spismi ČAS: MU-334/PO-Ž-2012 a ČAS: MU-552/PO-Ž-2010. Zo spisu ČAS: MU-552/PO-Ž-2010 súd zistil, že navrhovateľ v priebehu ústneho pojednávania na OCP PZ Prešov dňa 2.8.2010 uviedol, že trvalý pobyt mal v Afganistane v provincii Logar. Zo zápisnice o podaní vysvetlenia v ÚPZ v Sečovciach (6.10.2010) uviedol, že je slobodný, že po zásnubách s jeho priateľkou (ktorá bola tehotná), jej otec požadoval, aby sa za neho vydali navrhovateľove dve sestry. Keďže navrhovateľ s tým nesúhlasil, otec jeho priateľky priateľku zabil. O azyl navrhovateľ požiadal 6.10.2010 z dôvodu obavy o život. V priebehu vstupného pohovoru o. i. uviedol, že jeho bydliskom bol Kábul, že nebol nikdy trestne stíhaný a nemal žiadne problémy so štátnymi orgánmi. Tiež uviedol, že 5.2.2010 sa tajne a bez súhlasu rodičov priateľky zosobášil s priateľkou s ktorou mal pomer od roku 2003. Uviedol, že o plánovanom sobáši vedeli manželkini rodičia. Týždeň po svadbe si prevzal úradný sobášny list. Keď po sobáši prišla manželka k svojim rodičom, títo ju doma zadržiavali s tým, že otec manželky navrhovateľa ako „kompenzáciu“ toho, že so sobášom nesúhlasil požadoval, aby sa dve sestry navrhovateľa s ním zosobášili. Následne sa navrhovateľ dozvedel, že otec jeho manželku zadusil. Navrhovateľ sa pohrebu manželky nezúčastnil - zúčastnila sa ho jeho stará mama (a brat), ktorá videla, ako otec manželky navrhovateľa zastrelil brata navrhovateľa Waheeda. Následne sa navrhovateľ dozvedel, že otec jeho manželky chce zabiť navrhovateľa a celú jeho rodinu. V dôsledku toho rodičia rozhodli, že odídu do provincie „Pariab“, navrhovateľ odišiel ku kamarátovi. Následne navrhovateľ uviedol, že jeho brata zabili ľudia, patriaci k otcovi jeho manželky. Túto udalosť (smrť manželky) nikto nenahlásil žiadnemu štátnemu orgánu. Navrhovateľ sa obával toho, že by ho v prípade návratu jeho svokor zabil. Dňa 23.11.2010 navrhovateľ počas doplňujúceho pohovoru uviedol, že ako miesto svojho bydliska uviedol provinciu Logar preto, lebo z tejto provincie pochádza jeho matka, následne dôvodil, že nikdy na polícii nepovedal, že by bola provincia Logar provinciou, v ktorej mal bydlisko. Na otázky, ktoré mali objasniť rozpory v jeho výpovediach (ohľadne skutočnosti týkajúcich sa zásnub - sobáša navrhovateľa, resp. toho kto zabil brata navrhovateľa) navrhovateľ neodpovedal, resp. tieto rozpory nevysvetlil. Tiež uviedol, že manželkini rodičia sa o svadbe dozvedeli až tri mesiace po svadbe. V priebehu ďalšieho doplňujúceho pohovoru navrhovateľ predložil odporcovi skeny fotografií, ktoré mali potvrdzovať jeho pôsobenie v zamestnaní (na škole), tiež sken jeho svadobnej fotografie. Rozdielnosť, resp. nesprávnosť dátumov, ktoré sú na skenoch fotografií vysvetlil zlým nastavením dátumu vo fotoaparáte. Navrhovateľ rozpor z predchádzajúcich výpovedí, týkajúci sa určenia obdobia, kedy sa manželkini rodiča dozvedeli o ich svadbe, nevysvetlil. Navrhovateľ tiež odporcovi predložil fotokópie svojich dokladov - potvrdenia o ukončení 14 školských tried, rodného listu a náhradného preukazu totožnosti. Rodný list bol po skúmaní vyhodnotený ako s najväčšou pravdepodobnosťou falošný. Žiadny sobášny list navrhovateľ (ani v podobe skenu) odporcovi nepredložil. Právoplatným rozhodnutím z 26.8.2011 odporca rozhodol o neudelení azylu navrhovateľovi a o poskytnutí doplnkovej ochrany. Zo spisu ČAS: MU-334/PO-Ž-2012 súd zistil, že navrhovateľ 20.6.2012 požiadal o predlženie poskytnutej doplnkovej ochrany z jediného dôvodu - zlej bezpečnostnej situácie v Afganistane. Odporca rozhodnutím z 5.9.2012 jeho žiadosti vyhovel. Zo spisu ČAS: MU-301/PO-Ž-2013 súd zistil, že navrhovateľ 17.6.2013 požiadal o predĺženie poskytnutej doplnkovej ochrany. Uviedol, že o jej predĺženie žiada z dôvodu zlej bezpečnostnej situácie v Afganistane. Tiež uviedol, že jeho rodina (matka, otec a brat so svojou rodinou) žijú od roku 2012 v Mazar-e-Sharif a majú sa dobre. Odporca vyhľadal a do spisu založil informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, pochádzajúce z rôznych zdrojov, obsahovo zamerané na situáciu tak v Mazar-e-Sharif, provinciu Balkh (mapujúce obdobie od januára do augusta 2013, ako aj rok 2012 ), ako aj v Kábule (mapujúce obdobie od januára do mája 2013, ako aj rok 2012). Výslovne uviedol, že jeho obavy z návratu spočívajú výlučne v nepriaznivej bezpečnostnej situácie v Afganistane. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke nedostatočne zisteného stavu veci: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporca vyhľadal a do spisu založil relevantné a aktuálne správy o krajine pôvodu navrhovateľa, týkajúce sa bezpečnostnej situácie tejto krajiny ako celku, osobitne zamerané tak na provinciu a mesto Kábul, ako aj na provinciu Balkh a mesto Mazar-e- Sharif, tiež na otázky zaobchádzania s afganskými navrátilcami. Odporca správne vyhľadal informácie, týkajúce sa Kábulu, nakoľko toto mesto navrhovateľ označil ako mesto jeho bydliska v konaní pred odporcom. Súd tiež pokladá za správne, ak odporca vyhľadal aj informácie o meste Mazar-e-Sharif (resp. provincii Balkh). Do tohto mesta sa rodina navrhovateľa, ako aj rodina jeho brata presídlila v roku 2012 a teda vzhľadom na toto rodinné zázemie je nanajvýš dôvodné predpokladať, že v prípade návratu sa navrhovateľ vráti k svojej rodine v Mazar-e-Sharif. K námietke, vzťahujúcej sa k navrhovateľom prezentovanému príbehu (hrozby krvnej pomsty), týkajúceho sa jeho priateľky, resp. snúbenice, resp. manželky: Podľa názoru súdu ani táto námietka nie je dôvodná. Podľa názoru súdu príbeh, týkajúci sa navrhovateľom prezentovanej hrozby krvnej pomsty, ktorý predostrel odporcovi v konaní o udelení azylu (ČAS: MU-552/PO-Ž-2010) trpí závažnými rozpormi, ktoré spôsobujú jeho nehodnovernosť. Odporca jeho uskutočnenie však nenamietol. Odporca však v napadnutom rozhodnutí správne poukázal na skutočnosť, že ak sa aj príbeh v roku 2010 stal tak, ako ho navrhovateľ opísal, následne nikto z rodiny navrhovateľa sa nestal objektom pomsty zo strany otca navrhovateľovej priateľky (resp. snúbenice, resp. manželky), pričom rodina navrhovateľa bez akýchkoľvek problémov žije v Mazar-e-Sharif. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že ani sám navrhovateľ v konaní o predĺženie poskytnutej doplnkovej ochrany neprezentoval obavu z takejto pomsty. Ako jediný dôvod svojej žiadosti o predĺženie doplnkovej ochrany prezentoval zlú bezpečnostnú situáciu v krajine jeho pôvodu. Pretože podľa názoru súdu navrhovateľom vznesené námietky neboli spôsobilé k tomu, aby sú napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správné a zákonné. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok.