KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava10. 12. 2014plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/239/2013 z 10. 12. 2014

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 10. decembra 2014, sp. zn. 1S/239/2013, ECLI:SK:KSBA:2014:1013201801.3

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/239/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201801
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201801.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a
členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: Rastislav
Sochor - POLO RANČ so sídlom Mierová 21, Bratislava, IČO: 32 090 595, právne zastúpený advokátom
Mgr. Andrej Maar, so sídlom Dunajská 6, Bratislava proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, so sídlom
Staromestská 6, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 192/5/2013 zo dňa
12.09.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 192/5/2013 zo dňa 12.09.2013 v spojení
s rozhodnutím Obvodného lesného úradu v Bratislave č. 270/5/2013 zo dňa 03.07.2013 zrušuje podľa
ust. § 250j ods. 2 písm. c/ OSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 70 eur titulom náhrady súdneho poplatku a na účet právneho
zástupcu žalobcu trovy právneho zastúpenia vo výške 331,13 €, všetko do 30 dní od nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 08.10.2013 domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia a postupu žalovaného v konaní č. 192/5/2013, v ktorom rozhodnutím zo dňa 12.09.2013
zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Obvodného lesného úradu č. 270/5/2013 zo dňa
03.07.2013 o uložení pokuty žalobcovi vo výške 1.200 eur a toto rozhodnutie potvrdil.

Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe rozhodnutia Obvodného lesného úradu Bratislave ( ďalej
OLÚ ), odboru lesného hospodárstva a poľovníctva na prvom stupni č.k. 270/5/2013 zo dňa 03.07.2013
mu bola uložená pokuta vo výške 1.200 eur z dôvodu, že sa mal dopustiť správneho deliktu podľa § 7 ods.
1 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch a to využívaním lesného pozemku na iné účely ako na plnenie funkcií
lesov bez rozhodnutia orgánu štátnej správy lesného hospodárstva o trvalom alebo dočasnom vyňatí
lesného pozemku z funkcií lesov, v súbehu s § 31 ods. 2 zákona o lesoch za neoprávnené používanie
a poškodzovanie lesného majetku tým, že na pozemku C-KN parc.č. XXXX/X postavil ochranný plot a
umiestnil na ňom hospodárske zvieratá - hovädzí dobytok.

Poukázal na odôvodnenie rozhodnutia Obvodného lesného úradu v sídle kraja zo dňa 12.09.2013,
v ktorom sa okrem iného uvádza, „je právne dokázateľné, že v čase spáchania správneho deliktu
predmetné pozemky evidované v katastri nehnuteľností ako parcely registra E na liste vlastníctva neboli
v súlade s druhom pozemku parcely registra C.“ Na písomnú výzvu OLÚ zo dňa 20.06.2013 Slovenský
pozemkový fond ( ďalej SPF ) odpovedal listom zo dňa 11.07.2013, v ktorom uviedol, že sa potvrdilo, že



nájomná zmluva č. 02144/20112-PNZ-P40304/12.00 na p.č. KN-E č. 1448 v k.ú. Kalinkovo, okres Senec
zo dňa 08.03.2013 medzi prenajímateľom SPF a žalobcom je absolútne neplatná v celom rozsahu. V
liste SPF sa konštatuje, že pozemok KN-E parc. č. XXXX, k.ú. Kalinkovo v registri C-KN je lesným
pozemkom a patrí do správy štátneho podniku Lesy SR a prevod výkonu správy bude riešený formou
delimitačného protokolu, ktorým sa zosúladí v KN evidencia práva výkonu správy vyplývajúca z platných
právnych predpisov podľa skutočného druhu pozemku.

Podľa názoru žalobcu, že pokiaľ v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy nebol delimitačným rozhodnutím
predmetný pozemok prevedený zo správy majetku SPF do správy iného orgánu, bol SPF jediným
správcom tohto majetku, oprávneným na uzatvorenie nájomnej zmluvy. Žalobca ako nájomca konal v
súlade s platnou nájomnou zmluvou, ako aj v súlade s evidenciou v katastri nehnuteľností. Nie je možné
spravodlivo požadovať od nájomcu, aby preveroval tvrdenia prenajímateľa, ktorý je ešte k tomu štátnym
orgánom, a požiadal o zameranie pozemku na účely identifikácie pozemku v registri „C“. Nesúhlasí s
tvrdením SPF, že nájomná zmluva je absolútne neplatná. Nájomná zmluva, ktorej predmetom je užívanie
predmetného pozemku, bola žalobcom podpísaná dňa 11.10.2012 a za SPF dňa 08.03.2013, čím bola
zmluva platne uzatvorená. Žalobca užíva daný pozemok v súlade s riadne uzatvorenou nájomnou
zmluvou. Je zrejmé, že zo zákona je pre správu majetku rozhodujúca evidencia registra „C“, nie registra
„E“. Evidencia druhu pozemku v registri C je les, kým v registri E je to orná pôda. Podľa názoru žalobcu
správne orgány nesprávne posúdili právny stav, ak vychádzali z toho, že predmetný pozemok je v správe
štátneho podniku Lesy SR, bez toho, aby správa tohto majetku štátu na Lesy SR prešla na základe
delimitačného protokolu.

Žalobca vychádzal z presvedčenia, že štátny orgán, ktorý s ním uzatvoril zmluvu, bol na uzatvorenie tejto
zmluvy aj naozaj oprávnený. Žalobca zároveň vychádzal z údajov v KN, z ktorých vyplýva, že pozemok
je „orná pôda“. Zo zákona o katastri nehnuteľností jednoznačne vyplýva, že údaje v ňom uvádzané sa
považujú za pravdivé a preto žalobca nemal dôvod pochybovať o svojom legitímnom práve využívať
uvádzaný pozemok na účely chovu dobytka podľa riadne uzatvorenej nájomnej zmluvy. Žalobca je zo
zákona povinný rešpektovať správnosť zápisu v KN s tým, že ako nájomca pozemku nie je oprávnenou
osobou, aby evidenciu KN preskúmavala alebo preskúmanie iniciovala.

OLÚ na prvom stupni v rozhodnutí uviedol, že pozemok je lesný minimálne od roku 1996, ale žiadny
dôkaz o tom v konaní nepredložil. Žalobca takýto dôkaz zo svojho postavenia nemôže zabezpečiť.
Bolo povinnosťou žalovaného v prvom aj druhom stupni, aby skutkový stav zistil presne, nie iba svojim
tvrdením, nepodloženým žiadnym dôkazom o dátume zmeny ornej pôdy na lesnú. Pritom o skutočnosti,
že pozemok sa zmenil z ornej pôdy na lesnú sa musí viesť v evidencii KN a zároveň, s ohľadom
na to kedy k zmene došlo, musí existovať rozhodnutie o odňatí poľnohospodárskej pôdy. OLÚ na
prvom stupni skutočnosť, či ide skutočne o lesný pozemok neskúmal, napriek tomu, že táto otázka bola
sporná vzhľadom na duplicitnú evidenciu katastra. Uvádzanie dátumu odňatia poľnohospodárskej pôdy
časovým označením „minimálne od“ žalobca považuje zvlášť od úradu zodpovedného za evidenciu
lesných pozemkov ako nedostatočné časové označenie, pričom zároveň ide o nedostatočné zistenie
skutkového stavu.

Žalobca poukázal na tú skutočnosť, že správny orgán nemá právomoc rozhodovať o platnosti zmluvy,
čím správny orgán v prvom aj druhom stupni prekročil svoje právomoci a porušil práva žalobcu na
spravodlivé prejednanie veci.

V rozhodnutí o odvolaní OLÚ v sídle kraja sa uvádza, že uvedený nesúlad (spôsobený v minulosti
ako následok evidencie pozemkov), nie je javom na Slovensku zriedkavým, že sa vyskytuje často a
že sa v tomto prípade odstraňuje v konaní medzi zúčastnenými stranami vychádzajúcej z Dohody o
spoločnom postupe Lesov SR, š.p, Banská Bystrica a SPF pri aplikácii zákonov upravujúcich správu
poľnohospodárskych a lesných pozemkov vo vlastníctve SR podpísanej zúčastnenými stranami v dňoch
09.06.2009 a 25.06.2009. Účelom tejto dohody o spoločnom postupe je upraviť a zabezpečiť jednotný
postup organizačných útvarov Lesov SR a SPF pri zosúladení zápisov správy poľnohospodárskych
a lesných pozemkov vo vlastníctve SR v evidencii KN formou delimitácie podľa zákona č. 229/1991



Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskeho majetku v znení neskorších
predpisov.

Žalobca je presvedčený, že na preukázanie spáchania deliktu podľa § 64, písm. e) Zákona o lesoch,
ktorý sa mu kladie za vinu, je potrebné preukázať v konaní, že skutočne spôsobil čo i len malú škodu,
alebo svojim konaním sťažil prevádzku lesného hospodárstva. Ak však úrad sám priznal, že neriešil,
či žalobca spôsobil škodu alebo nie, ani neuviedol ako a či vôbec žalobca sťažil prevádzku lesného
hospodárstva, potom nie je preukázané a dokonca ani zrejmé, ako žalobca zákon porušil. Z nesprávneho
právneho posúdenia veci, podľa ktorého správny orgán ani nepovažuje za potrebné dokazovať vznik
škody, potom vyplynulo, že správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav.

Žalobca navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil
a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

II.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 28.01.2014 sa vyjadril, že prvostupňový
orgán štátnej správy lesného hospodárstva (ŠSLH) podľa § 60 ods. 2 písm. a) zák. č. 326/2005 Z.
z. o lesoch, vedie evidenciu lesných pozemkov (§ 4 ods.1). Podľa §4 ods. 1 orgán ŠSLH na zistenie
aktuálneho stavu o účastníkoch konania vedie evidenciu lesných pozemkov podľa obhospodarovateľov
lesov a odborných lesných hospodárov. Uvedená evidencia lesných pozemkov nie je evidenciou
majetkovoprávnou o vlastníckych vzťahoch k lesným pozemkom, ale len evidenciou o tom, kto
hospodári na lesných pozemkoch podľa platného Programu starostlivosti o lesy, predtým pomenovanie
lesný hospodársky plán (§ 40 zákona o lese). Predmetom vyhotovenia Programu starostlivosti o
lesy sú pozemky vedené v súbore popisných informácií katastrálneho operátu, v registri „C“ katastra
nehnuteľností, ako druh pozemku „lesný pozemok - kód 10“ s údajom charakteristiky nehnuteľnosti,
resp. kódom pre spôsob využívania pozemku.

Žalovaný uviedol, že na základe oznámenia Obvodného úradu životného prostredia a vykonania
miestnej ohliadky dňa 03.06.2013 prvostupňový orgán ŠSLH dňa 04.06.2013 začal konanie vo veci
správneho deliktu, ktorého sa dopustil žalobca tým, že v presne nezistenom čase obdobia mesiaca máj
2013 na lesnom pozemku v dielci, lesnom poraste č. 5, 3, porastová skupina na lesnom užívateľskom
celku Podunajské Biskupice, lesnom hospodárskom celku Rusovce, parcela registra „C“ - KN XXXX/
X v k.ú. Kalinkovo postavil ochranný plot, elektrický ohradník a umiestnil v ňom hospodárske zvieratá
- hovädzí dobytok.

Prvostupňový orgán ŠSLH tvrdenie žalobcu o dlhodobom využívaní a obhospodarovaní predmetného
pozemku ako orná pôda, naposledy pred menej ako rok 2004 preveril a podľa svojej evidencie
konštatoval, že predmetný pozemok bol súčasťou Programu starostlivosti o lesy na lesnom užívateľskom
celku Podunajské Biskupice, lesnom hospodárskom celku Rusovce už v r. 1996 - 2005 a tiež je v
súčasnosti vedený v Programe starostlivosti o lesy platnom pre roky 2006 - 2015 ako lesný pozemok.

Žalovaný poukázal na to, že určenie spáchania správneho deliktu na lesnom pozemku bolo jednoznačne
potvrdené a riešenie správy tohto pozemku nemalo vplyv na výrok rozhodnutia o uložení pokuty od
prvostupňového orgánu, lebo uloženie pokuty sa udelilo za správny delikt porušenia lesného zákona
na lesnom pozemku jednoznačne preukázaného šetrením v teréne a súčasne potvrdené kancelárskym
zistením. Žalobca vedel, že pozemky na ktoré chcel umiestniť hovädzí dobytok sú lesnými pozemkami,
dôkazom toho je, že podal žiadosť na Lesy SR, š.p., odštepný závod Smolenice o prenájom pozemkov
dňa 02.04.2013 a súčasne sa v mesiaci apríl 2103 dostavil na vtedajší prvostupňový orgán, kde bol
oboznámený za akých podmienok by mohol vykonávať svoj zámer - umiestnenie a pasenie hovädzieho
dobytka.



Zdôvodňovanie nesprávneho právneho posúdenia veci, na ktoré poukazuje žalobca vzhľadom na
zmluvu, ktorú uzatvoril s SPF, resp. s poukazom na realizáciu delimitačného protokolu medzi Lesmi
SR, š.p. a SPF podľa žalovaného nesúvisí s meritom veci a preto keď sa správne orgány vyššie
uvedenými námietkami nezaoberali, nakoľko to nebolo podstatné pre určenie sankčného postihu,
nedošlo k porušeniu práv žalobcu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby Krajský súd v Bratislave žalobu v celom
rozsahu zamietol.

III.

Krajský súd v Bratislave rozhodol o žalobe žalobcu bez pojednávania rozsudkom v súlade s § 250f
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď účastníci konania boli podľa § 250f ods. 2 O.s.p. vyzvaní
na vyjadrenie sa k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania a títo vyjadrili svoj súhlas písomne s
rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade
s právnym poriadkom Slovenskej republiky t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi
predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho
orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných
a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom
postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť
ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje
zákon o správnom konaní.

Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti
druhej hlavy O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s
účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či
obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade
s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3
O.s.p.).

Podľa § 32 ods.1, 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné
vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej
činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.



Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať so spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že Obvodný lesný úrad v Bratislave, odbor lesného
hospodárstva a poľovníctva rozhodnutím č. 270/5/2013 zo dňa 03.07.2013 podľa § 64 písm. a) v
súbehu písm. e) zákona o lesoch uložil žalobcovi pokutu vo výške 1.200 eur za porušenie ustanovenia
§ 7 ods. 1 zákona o lesoch a to využívaním lesného pozemku na iné účely ako na plnenie funkcií
lesov bez rozhodnutia orgánu štátnej správy lesného hospodárstva o trvalom alebo dočasnom vyňatí
lesného pozemku z funkcií lesov, v súbehu s § 31 ods. 2 zákona o lesoch za neoprávnené používanie
a poškodzovanie lesného majetku tým, že v presne nezistenom čase obdobia mesiaca máj 2013 na
lesnom pozemku vedenom v registri C-KN parc. č. XXXX/X v k. ú. Kalinkovo zariadenom ako JRPL č.
5 3 a časti OP č.3 v PSoL LC Podunajské Biskupice postavil ochranný plot - elektrický ohradník a v
ňom umiestnil hospodárske zvieratá - hovädzí dobytok a na uvedenom lesnom pozemku pasie tento
hovädzí dobytok.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že pozemok parc. č. XXXX/X v k. ú. Kalinkovo je minimálne od roku 1996
zariadený ako (lesný) dielec č.5. Predmetný pozemok bol súčasťou, lesného hospodárskeho plánu (súč.
Program starostlivosti o lesy ( ďalej PSoL ) platného pre roky 1996 - 2005 a v súčasnosti pre roky 2006 -
2015 podľa platného PSoL platného pre LHC Rusovce. Pozemok bol a je lesným pozemkom. Slovenský
pozemkový fond nie je oprávnený uzatvárať nájomnú zmluvu na pozemky, plniace funkciu lesov s
iným subjektom. Predmetný lesný pozemok je v obhospodarovaní štátneho podniku Lesy Slovenskej
republiky.

Žalovaný rozhodnutím č. 192/5/2013 zo dňa 12.09.2013 zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové
rozhodnutie č. 270/5/2013 zo dňa 03.07.2013 o uložení pokuty vo výške 1.200 eur potvrdil.

Žalobca ako nájomca a SPF ako prenajímateľ dňa 08.03.2013 uzatvorili nájomnú zmluvu, predmetom
ktorej je využitie pozemku vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe prenajímateľa parc. č. KN-E
č.XXXX vedeného na LV č. XXXX ako orná pôda o výmere 85 985 m2, v k. ú Kalinkovo, obec Kalinkovo,
okres Senec, za účelom chovu zvierat, koní a hovädzieho dobytka.

IV.

Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch, orgán štátnej správy lesného
hospodárstva rozhoduje podľa § 5 ods. 1 o

a) trvalom vyňatí, ktorým sa rozumie trvalá zmena využitia lesného pozemku alebo trvalá zmena druhu
pozemku,

b) dočasnom vyňatí, ktorým sa rozumie dočasná zmena využívania lesného pozemku na dobu najviac
20 rokov,

c) obmedzení využívania.

Podľa ustanovenia § 31 ods. 2 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch, zakázané je neoprávnene používať
alebo poškodzovať lesné pozemky, lesné porasty, stromy a kry a stavby a zariadenia slúžiace lesnému
hospodárstvu (ďalej len "lesný majetok").

Podľa ustanovenia § 64 písm. a), e) zákona o lesoch, orgán štátnej správy lesného hospodárstva uloží
pokutu od 5 000 Sk do 3 000 000 Sk právnickej osobe alebo fyzickej osobe-podnikateľovi,92) ktorá



a) využíva lesné pozemky na iné účely ako na plnenie funkcií lesov bez rozhodnutia orgánu štátnej
správy lesného hospodárstva o vyňatí alebo o obmedzení využívania, alebo znemožňuje, alebo
obmedzuje ich využívanie na plnenie funkcií lesa (§ 7),

e) poškodzuje lesný majetok (§ 31 ods. 2) alebo inak sťažuje prevádzku lesného hospodárstva,

Úlohou súdu v tomto konaní bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného v konaní
č. 192/5/2013, v ktorom rozhodnutím zo dňa 12.09.2013 zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu
Obvodného lesného úradu č. 270/5/2013 zo dňa 03.07.2013 o uložení pokuty žalobcovi vo výške 1.200
eur za porušenie § 7 ods. 1 zákona o lesoch, v súbehu s § 31 ods. 2 zákona o lesoch a toto rozhodnutie
potvrdil.

Správny orgán je povinný v zmysle § 32 ods.1 Správneho poriadku ( ďalej SpP ) zistiť presne a úplne
skutočný stav veci, čo je vyjadrením zásady uvedenej v 3 ods. 5 SpP. Za tým účelom musí vykonať
dokazovanie, v rámci ktorého môže použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť skutočný stav veci
a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

Správne konanie je ovládané určitými zásadami, z ktorých jednou je aj zásada materiálnej pravdy, ktorá
je vyjadrením požiadavky úplného a presného zistenia skutočného stavu správnym orgánom ako aj
zaobstarania si potrebných podkladov pre rozhodnutie. Úplnosť zistenia podkladov znamená, že boli
vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam. V danej veci je
nesporné, že medzi žalobcom a SPF bola dňa 08.03.2013 uzatvorená nájomná zmluva, predmetom
ktorej je využitie pozemku vo vlastníctve Slovenskej republiky a v správe SPF vedenom na LV č. XXXX
ako orná pôda o výmere 85 985 m2, v k. ú Kalinkovo, za účelom chovu zvierat, koní a hovädzieho
dobytka ako aj tá skutočnosť, že evidencia druhu pozemku v registri C je les, kým v registri E je to orná
pôda. Prvostupňový správny orgán v rozhodnutí uviedol, že predmetný pozemok je lesný minimálne od
roku 1996, žiadny dôkaz nepredložil, pričom ani žalovaný tento nedostatok neodstránil napriek tomu, že
táto otázka bola sporná vzhľadom na rozdielnu evidenciu katastra.

Za dostatočné zistenie skutočného stavu nemožno považovať iba odkaz uvedený v odôvodnení
rozhodnutia správneho orgánu o splnení zákonných podmienok, ktorých splnenie je pre takýto postup
nevyhnutné. To, či bol skutočný stav zistený úplne a správne, musí vyplývať aj z odôvodnenia
rozhodnutia správneho orgánu. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy
problémov: na skutkové okolnosti a právne posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať najmä
skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. V preskúmavanej veci súd dospel
k záveru, že z doteraz vykonaného dokazovania nie je možné jednoznačne určiť, že žalobca porušil
povinnosť uloženú citovanými zákonnými ustanoveniami, ku ktorej môže dôjsť iba na lesnom pozemku.
V napadnutom rozhodnutí správny orgán potvrdil, že pozemok bol v čase spáchania správneho deliktu
evidovaný zároveň ako orná pôda a ako aj lesný pozemok, ale skutkový stav na preukázanie tvrdenia,
že ide o lesný pozemok v tomto smere dostatočne nezistil a ani nepreukázal.

Vzhľadom k uvedenému súd dospel k záveru, že v preskúmavanej veci bol nedostatočne zistený
skutkový stav pre posúdenie právnej otázky, či skutočne v danom prípade došlo ku konaniu, ktoré napĺňa
pojmové znaky skutkovej podstaty právnej normy ustanovenej v § 7 ods. 1 v spojení s § 31 ods. 2 zákona
o lesoch, ktoré bolo dôvodom uloženia pokuty žalobcovi vo výške 1.200,-eur.

Podľa názoru súdu v danom prípade v záujme objektívneho zistenia skutkového stavu vzhľadom
na námietky žalobcu, ktorý v priebehu celého konania uvádzal, že vychádzal z údajov v katastri
nehnuteľností, z ktorých vyplýva, že pozemok je „orná pôda“ a z jeho strany nebol dôvod pochybovať o
svojom legitímnom práve využívať uvádzaný pozemok na účely chovu dobytka podľa riadne uzatvorenej
nájomnej zmluvy, nebolo dokazovanie vykonané úplne.



Súd vzhľadom na vyššie uvedené konštatoval, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzali
správne orgány, bolo nedostačujúce na posúdenie veci.

Krajský súd v Bratislave preto napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie,
keďže v zmysle judikatúry týkajúcej sa správneho súdnictva je jednoznačne zastávaný právny názor, že
prvostupňové aj druhostupňové správne konanie tvorí jeden celok zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. c/
O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného doplniť dokazovanie na preukázanie, že v prípade
predmetného pozemku ide o lesný pozemok, na základe akej právnej skutočnosti a s uvedením dátumu
nadobudnutia charakteru lesného pozemku, vrátane vysporiadania sa aj s otázkou spojenou so správou
dotknutého pozemku.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému žalobcovi priznal
proti žalovanému náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo 70 eur titulom náhrady súdneho poplatku
a z trov právneho zastúpenia vo výške 331,13 €.

Trovy právneho zastúpenia boli stanovené v zmysle vyhlášky č.655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb nasledovne :

1/ prevzatie a príprava zastúpenia dňa 25.11.2013 - 130,16 €

2/ podanie žaloby dňa 02.12.2013 - 130,16 €

plus 2 x režijný paušál 7,81€ ( r. 2013)

Odmena advokáta a režijné paušály spolu 275,94 €.

plus 20% DPH vo výške 55,19 €

Odmena advokáta, režijné paušály a DPH predstavujú spolu 331,13 €.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zák.
č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo.

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a
musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci;



c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.);

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.