KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava18. 6. 2014plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/240/2013 z 18. 6. 2014

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 18. júna 2014, sp. zn. 1S/240/2013, ECLI:SK:KSBA:2014:1013201809.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/240/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201809
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201809.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: O. Q., X. X, G., právne zastúpený advokátom: JUDr.
Peter Vačok, Vazovova 9/A, Bratislava proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 15.8.2013 č. KM-OPS2-83/2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave konanie zastavuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.10.2013 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KM-OPS2-83/2013 zo dňa 15.8.2013 v spojení s
rozhodnutím ministra vnútra SR zo dňa 9.5.2013. V žalobe žalobca uviedol, že personálnym rozkazom
ministra vnútra SR zo dňa 9.5.2013 v konaní vedenom pod č. 102 bol žalobca prepustený zo služobného
pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Informačnej
služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície v účinnom znení. Preskúmavaným
rozhodnutím žalovaný dňa 15.8.2013 prvostupňové rozhodnutie potvrdil a rozklad žalobcu zamietol.

Žalobca popiera svoju vinu a spáchanie skutku tak, ako bolo prezentované zo strany prvostupňového
správneho orgánu. Uvádza, že si plnil len svoje zákonné povinnosti a skutok, ktorý sa mu dáva za
vinu, nespáchal. Žalobca uvádza, že prvostupňový správny orgán vyhodnocoval jednotlivé dôkazy
jednostranne, v neprospech žalobcu a službukonajúceho kolegu. Má za to, že svedecké výpovede boli
urobené osobami, ktoré pôsobia v rámci jednej spoločnosti a z tohto dôvodu mal správny orgán pri
vyhodnocovaní týchto svedeckých výpovedí prihliadať na možnú zaujatosť.

Ďalej žalobca poukazuje na rozpory svedeckých výpovedí a má za to, že žalovaný správny orgán
vychádzal len zo svedeckých výpovedí v rámci trestného konania, pričom nepredvolal v rámci
správneho konania svedkov, ktorých navrhoval žalobca. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že navrhoval
správnemu orgánu vypočutie svedkov G. O., ako aj V. M., ktorých navrhuje vypočuť v rámci súdneho
konania.

Ďalej žalobca poukazuje na tú skutočnosť, že má za to, že v prvostupňovom rozhodnutí nie je
dostatočným spôsobom uvedené, z akých dôvodov došlo k prepusteniu žalobcu až v máji 2013, pokiaľ
mal byť skutok spáchaný už v októbri 2012. Poukazuje na ust. § 192 ods. 5 zákona o štátnej službe
príslušníkov Policajného zboru, podľa ktorého o prepustení možno rozhodnúť len do 2 mesiacov odo
dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia. Žalobca poukázal na to, že táto lehota uplynula, čo
dokazuje aj trestné konanie pre údajné spáchanie skutku, od ktorého sa odvíja aj dôvod prepustenia, kde
uznesenie o začatí trestného stíhania bolo vydané 24.1.2013, čo znamená, že už v tomto čase musel



byť nadriadenému žalobcu známy skutok, ktorý sa mu kladie za vinu. Žalobca nesúhlasí s tvrdením
žalovaného, že predmetná lehota bola zachovaná, keďže materiál na posúdenie viny žalobcu, mu
bol doručený až 26.4.2013. Má za to, že Policajný zbor je ozbrojený bezpečnostný zbor, podliehajúci
ministrovi, nie ministerstvu. Z tohto dôvodu je úplne irelevantné, kedy materiály boli doručené na
ministerstvo. Predmetné ustanovenie hovorí, že lehota sa počíta odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod
prepustenia. Nehovorí, že týmto nadriadeným je najvyšší nadriadený teda minister. Žalobca mal
priameho nadriadeného, ktorý tieto skutočnosti vedel už povedať skôr.

Ďalej žalobca poukazuje tiež na skutočnosť, že žalovaný správny orgán pri posudzovaní jeho zotrvania
v služobnom pomere, mal posudzovať celé jeho pôsobenie v policajnom zbore. Keďže, ako príslušník
Policajného zboru si riadne vykonával všetky svoje povinnosti, pôsobil v súlade s podmienkami, ktoré
na neho kladú príslušné právne predpisy a snažil sa svoje povolanie vykonávať čo najlepšie, pričom
žalovaný správny orgán tieto skutočnosti nezohľadnil. Žalobca tiež poukazuje na to, že príslušný
odborový orgán neodporučil jeho prepustenie do skončenia trestného konania vo veci, pričom ani na
túto skutočnosť žalovaný správny orgán neprihliadol. Žalobca navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave
preskúmavané rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie.

II.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 19.11.2013 uviedol, že prepustenie žalobcu
bolo realizované na základe návrhu riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Revúcej,
doporučenie riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici a Prezídia Policajného
zboru. Návrh bol vopred prerokovaný s príslušným odborovým orgánom, ktorý vo svojom stanovisku zo
dňa 24.4.2013 nesúhlasil s predloženým návrhom, navrhol využitie ust. § 46 ods. 1 písm. a), b) (dočasné
pozbavenie výkonu štátnej služby) až do skončenia vyšetrovania.

S návrhom, ako aj s podkladovým materiálom bol žalobca riadne oboznámený, pričom v stanovenej
lehote k predloženému návrhu predložil písomné vyjadrenie bez konkrétnych návrhov a pripomienok.

Žalovaný tvrdí, že z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že žalobca sa uvedeného protiprávneho
konania skutočne dopustil. Konanie zakladajúce dôvod prepustenia zo služobného pomeru príslušníka
zboru, ktorého sa žalobca dopustil, je v príkrom rozpore s obsahom služobnej disciplíny. Zvlášť
hrubé porušenie služobnej prísahy spočíva v tom, že nebol čestným disciplinovaným príslušníkom
Policajného zboru a neriadil sa zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi ako aj
rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, keď v rozpore so zákonom zneužijúc svoje
služobné postavenie, potom, ako pri kontrole vozidla v cestnej premávke nespracoval správu o výsledku
objasňovania priestupku, ktorého sa dopustil R. J. Z., zákonne mu nezadržal vodičský preukaz za
vedenie motorového vozidla v stave vylučujúcom spôsobilosť viesť motorové vozidlo, nezakázal mu
ďalšiu jazdu, zaznamenané údaje z vykonania dychovej skúšky nevytlačil a výstup nepredložil vodičovi
na podpis, za čo si vyžiadal finančnú hotovosť, ktorú aj prevzal a následne spracoval a vykázal aj
neexistujúce priestupky na osobu G. O..

Žalovaný uviedol, že tento skutkový stav bol zdokumentovaný vlastným šetrením nadriadeného, ktorý
ako dôkazy podľa § 238 zákona použil najmä výpisky zo zápisnice o výsluchu svedkov J., W. L., V. I.,
G. O. a listinných materiálov a to záznam zo služby č. ORP-RA-OPDP-5-3-1278/2012. Ďalej zabezpečil
a využil ako dôkaz záznam zo služby žalobcu zo dňa 4.10.2012, potvrdenie o zadržaní vodičského
preukazu pod ev.č. F. XXXXXX na meno J. Z., evidenčnú kartu a záznamy o priestupkoch a trestných
činoch v cestnej premávke, knihu zadržaných VP evidovanú na OR PZ v Revúcej pod ev.č. XX/XXXX
zo dňa X.X.XXXX, zápis o dychovej skúške z prístroja Alcotest 7410 na meno G. O., bloky o pokute,
zhodnotenie pracovnej činnosti žalobcu a prehľad o odmenách a trestoch žalobcu.



Dôvod prepustenia žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru jeho nadriadený zistil
dňa 15.3.2013, pričom personálny rozkaz o prepustení mu bol doručený dňa 10.5.2013. Z uvedeného
vyplýva, že lehoty na prepustenie uvedené v § 192 ods. 4 zákona boli dodržané. Žalobca proti
personálnemu rozkazu prostredníctvom právneho zástupcu advokáta JUDr. Petra Vačoka, uplatnil
rozklad, ktorý bol podaný 24.5.2013 v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote na kanceláriu ministra
vnútra SR. Po jeho prerokovaní v poradnej komisii ministra vnútra SR bol žalovaným zamietnutý
ako nedôvodný dňa 15.8.2013. Uvedené rozhodnutie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené
19.8.2013.

Žalovaný sa nestotožňuje s námietkami žalobcu uvedenými v žalobe, má za to, že prvostupňový správny
orgán pri rozhodovaní vo veci nevychádzal iba z výpovede R. J. Z. tak, ako to tvrdí žalobca, ale svoje
rozhodnutie v danom prípade opieral aj o zápisnicu o výsluchu osôb na zistenie skutočného stavu veci
a to vyjadrenie R.. J. Z., W. L., G. O. a vyjadrenia mjr. W.. W. M., nadprápor. L. H., prápor. O. V. a V.
M., ako aj iných dôkazov nachádzajúcich sa v spisovom materiáli. Z uvedených dôkazov podľa názoru
žalovaného dostatočne vyplýva, že žalobca sa konania zakladajúceho dôvod na prepustenie skutočne
dopustil. Vzhľadom na zhromaždené dôkazy teda neobstojí námietka žalobcu, že prvostupňový správny
orgán si osvojil bez ďalšieho len výpovede troch známych osôb a výpovede dvoch policajtov nebral do
úvahy.

Žalovaný má za to, že námietky žalobcu vzhľadom na zhromaždené dôkazy, neobstoja. Už prvostupňový
správny orgán nevychádzal pri rozhodovaní veci iba z výpovede J. Z., ktorý protiprávne konanie hliadky
oznámil, ale svoje rozhodnutie v danom prípade opieral o zápisnice o výsluchu osôb na zistenie
skutočného stavu veci. Rovnako neobstojí ani námietka žalobcu o nedodržaní zásady materiálnej
pravdy. Na rozdiel od trestného konania o prepustení policajta, rozhoduje príslušný nadriadený. Tento
si robí vo veci vlastný úsudok a v samostatnom personálnom konaní rozhoduje nezávisle od výsledkov
trestného konania. K uvedenému postupu ho oprávňuje ust. § 238 ods. 4 zákona.

Porušenie služobnej prísahy a povinnosti teda nemusí dosahovať intenzitu trestného činu alebo
priestupku. Nadriadený v konaní o prepustení nerieši otázku, či odvolateľ spáchal, alebo nespáchal
prečin, prípadne trestný čin či priestupok. V konaní o prepustení príslušníka Policajného zboru pre
rozhodnutie je postačujúce porušenie zákona, ktoré zákon predpokladá a stanoveným spôsobom
postihuje. Konanie o prepustení policajta je samostatným konaním, nezávislým na trestnom konaní. V
tomto konaní na rozdiel od trestného konania služobný orgán nie je viazaný ustanoveniami trestného
poriadku a zákonné predpoklady pre prepustenie príslušníka Policajného zboru musia byť dané v čase
rozhodovania o jeho prepustení, avšak nie sú závislé od výsledku prípadného trestného konania alebo
konania o priestupku.

Žalovaný nesúhlasí s námietkou žalobcu, že druhostupňový orgán nesprávne vec posúdil po uplynutí
prekluzívnej lehoty. Podľa ust. § 192 ods. 5 o prepustení policajta z dôvodov uvedených v odseku 1
písm. d) - g) možno rozhodnúť len do 2 mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia,
najneskôr však do 1 roka odo dňa, ak tento dôvod vznikol. V týchto lehotách sa musí rozhodnutie o
prepustení policajtovi aj doručiť.

Nadriadený dôvod prepustenia žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru zistil dňa
15.3.2013 na základe hlásenia odboru inšpekčnej služby, stred sekcie kontroly a inšpekčnej služby
Ministerstva vnútra SR, Banská Bystrica o vznesení obvinenia nadstržm. O. Q.. Návrh na prepustenie
žalobcu zo služobného pomeru vrátane dôkazového materiálu bol dňa 26.4.2013 doručený ministrovi
vnútra SR, ktorý je jediný podľa čl. 2 písm. o) bod 2 nariadenia ministra vnútra SR č. 174/2010 o
personálnej pôsobnosti oprávnený rozhodovať o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka
Policajného zboru.

Personálny rozkaz o prepustení zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru č. 102 zo dňa
9.5.2013 bol žalobcovi doručený 10.5.2013 o 14,20 hod. Z uvedeného je podľa názoru žalovaného
zrejmé, že lehoty stanovené zákonom boli v plnom rozsahu dodržané.



K námietke žalobcu, že prvostupňový správny orgán neposudzoval jeho celé pôsobenie v Policajnom
zbore, žalovaný uvádza, že s týmito námietkami sa nemôže stotožniť, nakoľko riadne plnenie povinností
a úloh uložených policajtom, je základnou služobnou povinnosťou každého policajta a to počas celej
doby príslušnosti k Policajnému zboru, čo vyplýva priamo z ust. § 48 ods. 3 zákona. Okrem iného,
aktívne a svedomité plnenie uložených úloh nie je a nemôže byť ospravedlnením pre protiprávne
konanie, ktorého sa žalobca dopustil. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný nesúhlasí ani s námietkou
žalobcu ohľadom zohľadnenia jeho zásluh za svedomité plnenie služobných povinností v Policajnom
zbore, nakoľko zákon v ust. § 192 ods. 1 písm. e) neobsahuje poľahčujúce hľadiská pre miernejšie
posúdenie porušenia služobnej prísahy a následný postih. Zároveň žalovaný uvádza, že podľa ust. §
255 ods. 2 písm. c) zákona služobný úrad vopred prerokuje vo výbore základnej organizácie odborového
zväzu návrh na prepustenie policajta zo služobného pomeru pre zvlášť hrubé porušenie služobnej
prísahy alebo služobnej povinnosti. Stanovisko odborového orgánu k návrhu na prepustenie, nie je
pre nadriadeného záväzné, má len odporúčajúci charakter. V danom prípade bola táto podmienka
služobným úradom splnená, keď návrh na prepustenie žalobcu bol dňa 24.4.2013 predložený na
prerokovanie príslušnému odborovému orgánu. V danom prípade tento orgán nesúhlasil s predloženým
návrhom a navrhol využitie ust. § 46 ods. 1 písm. a), b) zákona (t.j. dočasné pozbavenie výkonu štátnej
služby) až do skončenia vyšetrovania. Žalovaný navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol,
nakoľko má za to, že žalobou napadnuté rozhodnutie je v dostačujúcom rozsahu odôvodnené tak,
ako to ukladajú ustanovenia zákona, pričom dáva jasný a zrozumiteľný právny a skutkový základ pre
prejednávanú vec.

Pred rozhodnutím vo veci samej žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní
dňa 19.6.2014 zobral žalobu v celom rozsahu späť.

Podľa ust. § 250h ods. 2 OSP až do rozhodnutia súdu môže žalobca vziať žalobu späť, ak žalovanému
vznikli trovy konania, rozhodne súd o ich náhrade.

Podľa ust. § 250d ods. 3 OSP, súd uznesením konanie zastaví aj vtedy, ak žaloba bola vzatá späť (§
250h ods. 2 OSP).

Nakoľko žalobca vzal žalobu späť pred rozhodnutím vo veci, súd v súlade s vyššie citovaným
ustanovením § 250d ods. 3 OSP konanie zastavil.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) OSP s použitím ustanovenia § 246c
OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie vo veci bolo
zastavené.

Súdny poplatok za žalobu žalobca nezaplatil, nakoľko je podľa § 4 ods. 2 písm. h) zákona o súdnych
poplatkoch oslobodený od platenia súdnych poplatkov.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia
zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo.

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p).



V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci;

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.);

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Podobné rozhodnutia (zhoda citovaných ustanovení)