Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Sd/151/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201842 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201842.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, sudca JUDr. Janka Richterová, v právnej veci navrhovateľa: T.. P. Č., M.. X.XX.XXXX, Q. U., E.. L. Č.. X, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č.10, Bratislava, o starobný dôchodok, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa 9. septembra 2013 sp. zn. XXX XXX XXXX X, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporkyne zo dňa zo dňa 9. septembra 2013 sp. zn. XXX XXX XXXX 0 z r u š u j e podľa § 250j, ods. 2, písm. d/ O.s.p. a vec v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie. Navrhovateľovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa hore uvedeným rozhodnutím podľa § 21 Zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a podľa § 259 ods. 1, 261 ods. 1, 274, § 112 ods. 1 Zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len ZSP) navrhovateľovi od 10.1.2009 priznala starobný dôchodok v sume 383,60 EUR mesačne. Súčasne rozhodla o jeho zvýšení podľa § 82 ZSP od 1.1.2010 každoročne až do zvýšenia od 1.1.2013. Navrhovateľ, ktorý získal 23 rokov služby v prvej kategórii funkcií, dôchodkový vek dosiahol dovŕšením 55 rokov veku dňom 3. novembra 2013 podľa § 274 ods. 1 ZSP a § 21 ods. 1 písm. c/ zák. č 100/1988 Zb. Ako poberateľovi dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia (príspevok za službu), suma starobného dôchodku, prislúchajúceho podľa zák. č. 461/2003 Z. z. vo výhodnejšej sume, bola krátená podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 pomernou časťou sumy dôchodku, zodpovedajúcou obdobiu výkonu služby. Proti uvedenému rozhodnutiu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok. Domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci odporkyni na ďalšie konanie. Rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné, pretože vo výroku nie je uvedený žiadny prameň vnútroštátneho práva, na základe ktorého odporkyňa vykonala krátenie starobného dôchodku. Zastával názor, že predpokladom krátenia dôchodkovej dávky podľa Dohovoru č. 128 je prijatie vnútroštátneho právneho predpisu, ktorý v našom právnom poriadku prijatý nebol. Preto ku kráteniu nemalo dôjsť vôbec, resp. v menšom rozsahu. Domnieval sa, že krátenie dávky by prichádzalo do úvahy s ohľadom na čl. 43 písm. b/ Dohovoru až za obdobie dôchodkového poistenia , získaného po 25.10.1991, t. j. po účinnosti dohovoru pre Slovenskú republiku. Napokon odporkyni vytýkal, že vo veci neaplikovala ustanovenie § 293az ods. 4 a 5 ZSP a nevykonala valorizáciu dôchodku o 8,85 %. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutia ako vecne správne potvrdiť. Zastávala názor, že s ohľadom na dovŕšenie dôchodkového veku navrhovateľa až po účinnosti dohovoru, dohovor možno v danej veci aplikovať. Dohovor bol vyhlásený v Zbierke zákonov, má charakter medzinárodnej zmluvy, priamo zakladá práva fyzických osôb na sociálne zabezpečenie, preto na jeho vykonanie nie je potrebné prijať osobitný zákon. Výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok prislúcha za tú istú sociálnu situáciu, ktorou je prežitie zákonom stanoveného dôchodkového veku. Navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok a tiež na výsluhový dôchodok, preto treba aplikovať článok 33 ods . 2 dohovoru. Navrhovateľovi nárok na dávku nevznikol pred 25.10.1991, až dňa 3.11.2003, preto aplikácia článku 43 písm. b/ dohovoru nie je možná. Napokon zastávala názor, že starobný dôchodok nemožno navrhovateľovi valorizovať postupom podľa § 293az zákona, pretože starobný dôchodok bol priznaný až od 10. januára 2009. Uvedené ustanovenie sa týka valorizácie dávok vyplácaných alebo priznaných v roku 2005. Krajský súd po zistení, že nie sú splnené zákonné podmienky pre odmietnutie opravného prostriedku navrhovateľa (§ 250p O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo (§ 250l v spojení s § 244, ods. 2. O.s.p.) a dospel k záveru, že opravný prostriedok bol podaný opodstatnene. Podľa § 259, ods. 1 ZSP v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 1.1.2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté sa rozhodne podľa predpisov účinných 31.12.2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými. Podľa § 209 ods. 3 ZSP výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Podľa § 209 ods. 4 ZSP v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Z administratívneho spisu odporkyne i z administratívneho spisu osobitného orgánu sociálneho zabezpečenia vyplýva, že navrhovateľ dosiahol dôchodkový vek dovŕšením 55 rokov veku dňa 3.11.2003 podľa § 21 ods. 1 písm. c/ zák. č. 100/1988 Zb. (zamestnaný najmenej 25 rokov, v prvej kategórii funkcií získal 23 rokov služby). Navrhovateľ je poberateľom príspevku za službu, priznaného od 1.4.1996 podľa § 119 ods. 1 zák. č. 410/1991 Zb. Z výroku preskúmavaného rozhodnutia nevyplýva, na základe akého ustanovenia právneho predpisu odporkyňa ustálila sumu starobného dôchodku na 383,60 € mesačne. Pri aplikácii ustanovení citovaných vo výroku rozhodnutia by suma starobného dôchodku nezodpovedala skutočne priznanej sume. Z odôvodnenia rozhodnutia je totiž nepochybné, že odporkyňa vykonala krátenie teoretickej sumy dôchodku, ustálenej podľa ZSP za celé obdobie dôchodkového poistenia, ku obdobiu, na ktoré sa prihliadlo pri nároku na príspevok za službu. Z výroku rozhodnutia však nevyplýva, pri aplikácii ktorých ustanovení právneho predpisu tak postupovala, a to napriek skutočnosti, že bez uskutočneného krátenia by dôchodková dávka patrila v nepomerne vyššej sume 999,40 eur mesačne. Napadnuté rozhodnutie preto v rozpore s ustanovením § 209 ods. 3 ZSP neobsahuje predpísané náležitosti. Za situácie pomerne častých legislatívnych zmien v oblasti sociálneho zákonodarstva princíp právnej istoty ako jeden z atribútov právneho štátu si vyžaduje bezpodmienečne trvať na náležitostiach rozhodnutia tak, ako o nich pojednáva ustanovenie § 209. Ak teda odporkyňa vo výroku rozhodnutia neuviedla prameň práva a konkrétne ustanovenie právneho predpisu, aplikácia ktorého bola rozhodujúca pre výšku požadovanej dávky, bolo potrebné jej rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. b/ O. s. p., v ktorom toto závažné pochybenie pri vydaní nového rozhodnutia odstráni. V novom rozhodnutí o žiadosti navrhovateľa sa odporkyňa priamo v odôvodnení rozhodnutia vyporiada tiež s námietkami navrhovateľa ohľadom priamej aplikovateľnosti dohovoru bez potreby prijatia vnútroštátneho právneho predpisu, ako aj o možnosti prípadného krátenia dávky len za roky služby získané po účinnosti dohovoru pre Slovenskú republiku. Taktiež bude potrebné reagovať na námietku o aplikácii § 293az ZSP. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2O.s.p. tak, že úspešnej navrhovateľke ich náhradu nepriznal, keďže jej žiadne nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti výroku o trovách konania možno podať odvolanie do pätnástich dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom procesného súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave.