Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/243/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201844 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201844.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, právne zastúpená: Krechňák & Associates, s.r.o., IČO: 36 861 286, so sídlom Ulica sv. Vincenta 2, 821 03 Bratislava, proti odporcovi: Slovenská obchodná inšpekcia, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj, so sídlom Prievozská 32, P.O.BOX č. 5, 820 07 Bratislava, v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e . Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Návrhom doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 16.10.2013 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zakázal pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa na nazretie do úradného spisu vedeného v súvislosti s kontrolou vnútorného trhu vykonávanou odporcom u navrhovateľa, v rámci ktorej odporca vykonal u navrhovateľa dňa 28.6.2013 o 10.00 hod. prostredníctvom inšpektorov s číslom služobných preukazov XXX a XXX kontrolu v sídle navrhovateľa. Zároveň sa domáhal, aby súd uložil odporcov povinnosť umožniť navrhovateľovi nazrieť do úradného spisu vedeného v súvislosti s kontrolou vnútorného trhu vykonávanou odporcom u navrhovateľa, v rámci ktorej odporca vykonal u navrhovateľa dňa 28.6.2013 o 10.00 hod prostredníctvom inšpektorov s číslom služobných preukazov XXX a XXX kontrolu v sídle navrhovateľa, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Podaním navrhovateľa doručeným súdu dňa 29.9.2014 vzal navrhovateľ svoj návrh späť s tým, že Krajský súd v Bratislave v konaní č.k. 2S/244/2013-127 zo dňa 21.5.2014 zakázal odporcovi pokračovať v kontrole. V nadväznosti na právoplatnosť predmetného rozsudku odporca oznámil navrhovateľovi, že vo výkone kontroly ďalej nepokračuje. Na základe týchto skutočností sa navrhovateľ domáhal, aby súd konanie zastavil a priznal mu trovy konania vo výške 501,57,- €. Súd zistil, že v konaní sp.zn. 2S/244/2013 sa návrhom doručeným krajskému súdu dňa 16.10.2013 domáhal navrhovateľ vydania rozsudku, ktorým by súd zakázal odporcovi pokračovať u navrhovateľa v kontrole vnútorného trhu, v rámci ktorej odporca už vykonal dňa 28.06.2013 o 10:00 hod. prostredníctvom inšpektorov s číslom služobných preukazov XXX a XXX kontrolu v jeho sídle. Nezákonnosť zásahu odporcu navrhovateľ odôvodnil tým, že odporca nedisponuje pôsobnosťou na výkon kontroly a preto v nej nie je možné ďalej pokračovať a ani vydať rozhodnutie. Vedením kontroly dochádza k porušovaniu zásady zákonnosti a hospodárnosti konania (§ 4 ods. 1, 4 Správneho poriadku). Jej predmetom je podľa priloženého inšpekčného záznamu dodržiavanie ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch a zákona číslo 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Navrhovateľ mal za to, že kontrolná pôsobnosť odporcu je v zmysle týchto zákonov subsidiárna, to znamená, že dozor nad dodržiavaním povinností podľa uvedených predpisov vykonáva odporca len vtedy, ak nemožno určiť pôsobnosť iného orgánu dozoru (§ 20 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa), resp. len vtedy, ak osobitný zákon neustanovuje inak (§ 23 ods.1 zákona o spotrebiteľských úveroch). Na kontrolu povinností vyplývajúcich z oboch týchto právnych predpisov je vo vzťahu k navrhovateľovi osobitným právnym predpisom ustanovená výlučná kontrolná pôsobnosť Národnej banky Slovenska. Krajský súd vec posúdil a vydal rozsudok č.k. 2S/244/2013-127 zo dňa 21.5.2014, ktorým zakázal odporcovi pokračovať v kontrole vnútorného trhu vykonávanej u navrhovateľa začatej dňa 15.03.2012, v rámci ktorej odporca vykonal dňa 28.06.2013 o 10:00 hod. prostredníctvom inšpektorov s číslom služobných preukazov XXX a XXX kontrolu v sídle navrhovateľa. Zároveň zaviazal odporcu na zaplatenie náhrady trov konania navrhovateľovi vo výške 672,02 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. K otázke trvania zásahu odporcu, jeho dôsledkov, príp. hrozby jeho opakovania zaujal súd názor, že kontrolu u navrhovateľa nemožno považovať za ukončenú, nakoľko z obsahu administratívneho spisu odporcu nevyplýva, že by sa tak stalo niektorým zo spôsobov predpokladaných zákonom číslo 128/2002 Z.z. o kontrole vnútorného trhu (§ 6 ods.1 písm. d/ formou opatrenia na mieste, § 8 ods.1 písm. f/ formou ochranného opatrenia), prípadne Správnym poriadkom (§ 30 - zastavenie konania, § 8 - postúpenie veci), ktorý sa použije subsidiárne. Súd predpokladal, že odporca by mohol v kontrole ďalej pokračovať, resp. že kontrolné zistenia odporcu obsiahnuté v inšpekčnom zázname by mohli byť podkladom pre vydanie rozhodnutia. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd uzavrel, že uskutočňovaním kontroly odporca neoprávnene zasiahol do právnej sféry navrhovateľa, nakoľko ju vykonával nad zákonom stanovený rámec. Preto súd poskytol navrhovateľovi požadovanú súdnu ochranu a v súlade s § 250 ods. 4 O.s.p. zakázal odporcovi v jej pokračovaní. Podľa § 246c O.s.p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný. Podľa § 103 OSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 104 ods. 1 veta prvá OSP, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Krajský súd v Bratislave sa podrobne zaoberal konaním vedeným pod sp.zn. 6S/243/2013, v ktorom mal súd rozhodnúť o časti kontroly a to o povolení nazerať do úradného spisu vedeného v súvislosti s kontrolou vnútorného trhu vykonávanou odporcom u navrhovateľa, v rámci ktorej odporca vykonal u navrhovateľa dňa 28.6.2013 o 10.00 hod. prostredníctvom inšpektorov s číslom služobných preukazov XXX a XXX kontrolu v sídle navrhovateľa a konaním vedeným pod sp.zn. 2S/244/2013, v ktorom súd sa mal zaoberať kontrolou ako celkom, ktorú vykonal odporca u navrhovateľa dňa 28.6.2013 o 10.00 hod. prostredníctvom inšpektorov s číslom služobných preukazov XXX a XXX. Po preskúmaní oboch konaní, súd dospel k záveru, že konanie vedené pod sp.zn. 6S/243/2013 je potrebné zastaviť z dôvodu res iudicata, nakoľko o kontrole ako celku vykonanej odporcom u navrhovateľa bolo rozhodnuté rozsudkom č.k. 2S/244/2013-127 zo dňa 21.5.2014 tak, že súd zakázal odporcovi pokračovať v kontrole vnútorného trhu vykonávanej u navrhovateľa začatej dňa 15.03.2012, v rámci ktorej odporca vykonal dňa 28.06.2013 o 10:00 hod. prostredníctvom inšpektorov s číslom služobných preukazov XXX a XXX kontrolu v sídle navrhovateľa. Kontrola je nevyhnutným a potrebným atribútom každej organizovanej činnosti. Efektívna a účinná kontrola je jednou zo záruk aj zákonného a správneho výkonu verejnej správy. Kontrola ako činnosť je zameriavaná na skúmanie, analyzovanie, interpretáciu a následné korigovanie uskutočňovanej činnosti, za účelom plnenia cieľov príslušného subjektu. Legálna definícia kontroly, resp. kontroly vo verejnej správe v Slovenskej republike neexistuje. Kontrola verejnej správy by mala zabezpečovať vykonávanie všetkých potrebných činností v zodpovedajúcom rozsahu a čase. Mala by koncentrovať poznávanie skutočností ako predpoklad, predvídania kontrolovaného javu a správneho určenia budúcich cieľov. Mala by umožňovať identifikovanie a následne odstraňovať negatívne odchýlky zistené v priebehu kontroly, celkovo aplikovať výsledky kontrolovanej aktivity. Kontrolnú činnosť môžu vykonávať len zamestnanci, ktorí získali špeciálnu odbornú spôsobilosť na výkon kontroly a k tomu zodpovedajúci preukaz, resp. poverenie na výkon kontroly. Inšpektori pri výkone kontroly sú oprávnení: · vstupovať do priestorov kontrolovaných osôb, · overovať totožnosť kontrolovaných osôb, ich zamestnancov alebo osôb, ktoré v mene kontrolovaných osôb konajú, · požadovať od kontrolovaných osôb potrebné informácie, doklady, údaje a vysvetlenie, sprievodné listiny, technickú dokumentáciu a inú dokumentáciu, · vydávať záväzné pokyny na odstránenie zistených nedostatkov, požadovať ich odstránenie, príčin a škodlivých následkov v určenej lehote a o plnení záväzných pokynov žiadať správu v určenej lehote, · vydávať opatrenia na mieste podľa zákona o štátnej kontrole a opatrenia podľa zákona o trhoviskách (na ktoré sa nevzťahuje správne konanie), · zákaz dodávky, predaja alebo použitia výrobkov alebo poskytovanie služieb, ktoré nezodpovedajú osobitným predpisom, · zákaz výkonu prevádzkovej alebo obchodnej činnosti, · zákaz predaja a poskytovania služieb na trhovom mieste, · ukladať blokové pokuty podľa zákona o ochrane spotrebiteľa. Inšpektori sú povinní: · preukázať sa preukazom, · vykonať záznam z každej kontroly (aj z nedokončenej), · postupovať pri kontrole v súlade s platnými právnymi predpismi, · vychádzať len z vlastných zistení, · objektívne zisťovať a posudzovať skutkový stav, · ku kontrolovaným osobám sa správať nepredpojato a korektne, · odmietnuť všetky formy korupcie, · utajovať meno pisateľa podania, okrem prípadov, kedy podanie nie je možné prešetriť bez toho, aby boli doklady od pisateľa použité pri kontrole ako dôkazový materiál, · zachovávať mlčanlivosť o služobnom, hospodárskom a štátnom tajomstve a o skutočnostiach, o ktorých sa dozvie pri kontrole a v súvislosti s ňou. Napriek tomu, že legálna definícia kontroly v slovenskom právnom poriadku neexistuje, pojem kontrola je možné ohraničiť právami a povinnosťami kontrolných a kontrolovaných subjektov. Súd má za to, že jednotlivé oprávnenia a povinnosti osôb vykonávajúcich kontrolnú činnosť vytvárajú pojem kontrola a preto je súd toho názoru, že ak navrhovateľ požadoval zákaz pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa na nazretie do úradného spisu vedeného v súvislosti s kontrolou vnútorného trhu vykonanej dňa 28.6.2013 o 10.00 hod, ide o časť kontroly, o ktorej ako celku bolo rozhodnuté právoplatným rozsudkom č.k.2S/244/2013-127 zo dňa 21.5.2014. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci vyjadruje ústavnoprávny princíp, že o tej istej veci nemôže byť rozhodnuté dvakrát (ne bis in idem). Predstavuje garanciu stability tak, aby o veciach už raz rozhodnutých, nebolo konané a rozhodované znova. Právna úprava prekážky rei iudicatae je vyjadrená v ustanovení § 159 ods. 3 <. Občianskeho súdneho poriadku tak, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova V súčasnej procesnoprávnej teórií sa v intenciách ustanovenia § 159 ods. 3 <. Občianskeho súdneho poriadku pri skúmaní totožnosti veci vychádza z totožnosti účastníkov (vrátane ich právnych nástupcov) a totožnosti veci - predmetu konania (kauzy), t.j. ako žalobného nároku tak aj žalobného dôvodu. Oba predpoklady musia byť splnené kumulatívne. O totožnosť účastníkov ide v prípade, ak sa nového konania majú zúčastniť tie isté osoby ako v konaní právoplatne skončenom, bez ohľadu na to, v akom procesnom postavení budú vystupovať. Druhý predpoklad, ktorý musí byť kumulatívne splnený, aby vo vzťahu k novému konaniu zakladal prekážku rei iudicatae, je totožnosť predmetu konania, resp. totožnosť kauzy. Z hľadiska totožnosti predmetu konania "za tú istú vec je potrebné v novom konaní považovať ten istý nárok, o ktorom sa už právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod, vyplývajúci z totožného skutkového stavu veci". Z uvedeného je zrejmé, že pri skúmaní totožnosti uplatňovaného nároku je potrebné vychádzať z posudzovania niekoľkých podmienok za súčasného splnenia ktorých totožnosť nastáva. Sú nimi zhodnosť uplatňovaného nároku, vychádzajúc z toho istého právneho dôvodu a na podklade toho istého skutkového stavu. Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22. 12. 2010, sp. zn. 5Sžo/150/2010 vyplýva, že prekážka rozsúdenej veci (res iudicatae) patrí k procesným podmienkam a zistenie jej existencie v každom štádiu konania musí viesť k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec. O tú istú vec v správnom súdnictve ide predovšetkým vtedy, keď v novom konaní je predmetom preskúmania to isté rozhodnutie správneho orgánu a týka sa rovnakých účastníkov konania. Na základe vyššie uvedených skutočností Krajský súd v Bratislave v predmetnej veci zistil, že v konaní vedenom pod sp.zn. 6S/243/2013 a sp.zn. 2S/244/2013 ide o totožných účastníkov konania s totožným predmetom konania spočívajúcom na tom skutkovom základe, že navrhovateľ sa v oboch konaniach domáhal ochrany pred nezákonným zásahom odporcu, ktorý vykonal odporca u navrhovateľa dňa 28.6.2013 o 10.00 hod. prostredníctvom inšpektorov s číslom služobných preukazov XXX a XXX formou kontroly v sídle navrhovateľa s tým rozdielom, že v konaní sp.zn. 6S/243/2013 sa navrhovateľ domáhal ochrany len pred časťou tohto zásahu (kontroly) spočívajúcej v povolení na nazretie do úradného spisu a v konaní sp.zn. 2S/244/2013 sa domáhal ochrany pred nezákonným zásahom (kontroly) ako celku. Súd v predmetnej veci nemal inú možnosť ako konanie vedené pod sp.zn. 6S/243/2013 zastaviť z dôvodu res iudicatae. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. s použitím ustanovenia § 246c O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie vo veci bolo zastavené. Súd zároveň poukazuje na to, že v konaní sp.zn. 2S/244/2013 súd rozhodol o náhrade trov konania tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 672,02 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, nakoľko navrhovateľ bol v konaní úspešný. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.