Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Sd/152/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201847 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201847.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, sudca JUDr. Janka Richterová, v právnej veci navrhovateľky: T. X., Z.. XX. X. XXXX, B. B., R.. P.na Q. Č.. X, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o zvýšenie invalidného dôchodku, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa 9. júla 2013, sp. zn. XXX XXX XXXX X, K.
r o z h o d o l :
Súd rozhodnutie odporkyne zo dňa 9. júla 2013, sp. zn. XXX XXXX XXX X p o t v r d z u j e.
Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým vyššie uvedeným rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o zvýšenie invalidného dôchodku, keď miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ( ďalej len MPSZVČ ) bola síce zvýšená zo 45 % na 60 %, avšak čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. vo vyššej sume 168,50 € mesačne patrí naďalej.
Vo včas podanom opravnom prostriedku navrhovateľka žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Vyjadrila nesúhlas s rozhodnutím, pretože napriek percentuálnemu zvýšeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť k reálnemu zvýšeniu poberaného invalidného dôchodku nedošlo. Z dôvodu vyskytnutia vredov na dolnej končatine žiadala priznať MPSVZČ 70%. Správnosť výpočtu ID, či už podľa zák. č. 100/1988 Zb. alebo podľa zák. č. 461/2003 Z.z., nespochybnila.
Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Podľa posudkových lekárov sa zdravotný stav navrhovateľky od 13.6. 2013 zhoršil na úroveň invalidity s MPSVZČ 60 %. Vzhľadom k tomu, že invalidný dôchodok, na ktorý bol prekvalifikovaný čiastočný invalidný dôchodok, priznaný podľa zák. č. 100/1988 Zb., je vo vyššej sume, ako tento dôchodok určený podľa zák. č. 461/2003 Z. z., bola žiadosť navrhovateľky o zvýšenie ID zamietnutá.
Súd po zistení, že nie sú dané predpoklady pre postup podľa § 250p O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že opravný prostriedok bol podaný nedôvodne.
Podľa § 70 , ods. 1 Zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení ( ďalej len ZSP ) poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidným, získal počet rokov dôchodkového poistenia, uvedený v § 72
a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 73 ods. 1 ZSP suma invalidného dôchodku fyzickej osoby, ktorá má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 70 %, sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.
Podľa § 263a ods. 5 prvá veta ZSP ak poistenec má nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočne invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2003 a súčasne má nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 1. Januára 2014, vypláca sa dôchodok, ktorý je vyšší alebo najvyšší.
Z administratívneho spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľka bola uznaná čiastočne invalidnou od augusta 1998 podľa zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Na základe žiadosti navrhovateľky o jeho zvýšenie, bola od 25. 5. 2011 uznaná čiastočne invalidnou naďalej, s MPSVZČ 45 %.
Na základe poslednej žiadosti o zvýšenie priznanej dávky, bol zdravotný stav navrhovateľky posúdený v posudku posudkového lekára MUDr. Anny Purdekovej zo dňa 18.6. 2013 tak, že čiastočná invalidita trvá naďalej. MPSVZČ bola zvýšená zo 45 % na 60 % podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 3. písm. c/ za degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi, dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu v rozsahu 50 % z percentuálneho rozpätia 40-50 %; so zvýšením o 10 % za ďalšie zdravotné postihnutia ( choroba vysokého krvného tlaku v štádiu II, kŕčové žily ).
Zhodne bol zdravotný stav navrhovateľky posúdený po podaní opravného prostriedku v posudku posudkového lekára MUDr. Daniely Kollárikovej zo dňa 15.10. 2013.
Súd vychádzajúc z uvedených lekárskych posudkov, ako aj zo správy posudkového lekára MUDr. Anny Ištvánovej zo dňa 20.3. 2014 a napokon i z lekárskych správ, tvoriacich súčasť administratívneho spisu odporcu a súdneho spisu, nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by vyvolávali pochybnosti o objektívnom zhodnotení zdravotného stavu navrhovateľky. Závery posudkových lekárov o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí navrhovateľky v zmysle kapitoly XV, oddiel E, položka 3, písm. c/, o navýšení percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % za ďalšie zdravotné postihnutia ( ulcera cruris I. dx, kŕčové žily- varixy, ICHS, esenciálna hypertenzia, coxarthrosis bilat. Gr. I- II... ), i o čiastočnej invalidite v zmysle zák. č. 100/1988 Zb. považoval za súladné s obsahom administratívneho spisu.
Navrhovateľka sa domnievala, že pre vredy na pravom predkolení, by jej mala byť zvýšená MPSVZČ na 70 %.
S týmto názorom navrhovateľky sa súd nestotožňuje.
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, od ktorého priamo závisí výška invalidného dôchodku, sa posudzuje na základe lekárskych správ s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja a liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov ( § 71, ods. 6 ZSP). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe 4 zákona (§ 71 ods. 5). V prípade, že poistenec trpí viacerými zdravotnými postihnutiami, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, t. j. ktorému zodpovedá najvyššia miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno považovať len jedno z nich, a to aj vtedy, ak viaceré z postihnutí poistenca odôvodňujú rovnakú percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Jednotlivé percentuálne miery poklesu sa nesčítavajú ( § 70 ods. 7 ). Ak závažnosť ostatných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, percentuálnu mieru poklesu za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť najviac o 10 % ( § 71 ods. 6 a 8 ).
U navrhovateľky traja posudkoví lekári zhodne považovali za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolesti chrbtice - dorzalgie s priznanou percentuálnom mierou poklesu na hornej hranici percentuálneho rozpätia, t.j. 50 %. Žiadne z početných postihnutí navrhovateľky nevykazuje takú formu alebo štádium, ktoré by v zmysle prílohy 4 odôvodňovalo priznanie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. To platí i v prípade postihnutia pravej dolnej končatiny navrhovateľky vredmi, ktoré sú nepochybne bolestivým poranením, tak ako sa o ňom vyjadrovala vo svojej výpovedi navrhovateľka. Keďže sa vredy nachádzajú len na jednej dolnej končatine, ani za toto zdravotné postihnutie neprichádza do úvahy vyššia, než priznaná percentuálna miera poklesu. V zmysle kapitoly IX, oddiel B, položka 5.1, choroby ciev, postihnutie žilného systému s chronickými recidivujúcimi vredmi podľa rozsahu a opakovania pri jednostrannom postihnutí totiž percentuálny pokles predstavuje len 25 - 35 %. Až pri obojstrannom postihnutí vredmi, ktorým navrhovateľka netrpí, prichádza pri hornej hranici percentuálneho rozpätia do úvahy vyššia, než priznaná miera, a to 60 %, z rozpätia 30-60%. Navrhovateľka sa preto zjavne mylne domnieva, že z dôvodu recidivujúcich vredov na jednej končatine možno priznať MPSVZČ v rozsahu 70 %.
Navrhovateľka správnosť výpočtu invalidného dôchodku, či už čiastočného podľa zák. č. 100/1988 Zb. alebo podľa zák. č. 461/2003 Z.z. nenamietala. Súd ani v tejto otázke nezistil žiadne pochybenia.
Z týchto dôvodov súd preskúmavané rozhodnutie, ako rozhodnutie vydané v súlade so zákonom potvrdil (§250q, ods. 2 O.s.p.).
Účastníkom súd náhradu trov konania nepriznal, keď navrhovateľka v konaní úspech nedosiahla a odporkyňa ich náhradu neuplatnila (porovnaj § 250l, ods.2, 250k O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do pätnástich dní od jeho doručenia, prostredníctvom procesného súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave, v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.