KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava19. 6. 2014plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/244/2013 z 19. 6. 2014

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 19. júna 2014, sp. zn. 6S/244/2013, ECLI:SK:KSBA:2014:1013201851.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/244/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201851
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201851.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členiek senátu
JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej, v právnej veci žalobcu: L.. I. N., nar. X.XX.XXXX, bytom
ul. P. Č.. XX, XXX XX B., proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Štefanovičova
č. 5, 817 82 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/020725/2013-23-2 zo
dňa 12.8.2013 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zn.
977/2013-SZ zo dňa 11.6.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Včas doručenou žalobou zo dňa 15.10.2013 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. MF/020725/2013-23-2 zo dňa 12.8.2013, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a
potvrdil prvostupňové rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zn. 977/2013-SZ zo dňa
11.6.2013, ktorým bol podľa ustanovení 68 ods. 1 a 3 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení
policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
zákon č. 328/2002 Z.z.) v spojení s Opatrením č. 329/2012 Z.z. Ministerstva práce sociálnych vecí a
rodiny SR zo dňa 17.10.2012, žalobcovi zvýšený výsluhový dôchodok od 01.07.2013 na sumu 520,29
€ mesačne, čím mu bol výsluhový dôchodok zvýšený o 5,60 € mesačne.

Žalobca v žalobe uviedol, že dňom 31.3.2012 bol uvoľnený zo služobného pomeru colníka. Podľa
ustanovenia § 38 ods. 1 a § 39 zákona č. 328/2002 Z.z. mu bol rozhodnutím žalovaného zn.
1037910/2012 - 1010400 - 2 zo dňa 15. 6. 2012 priznaný výsluhový dôchodok v sume 514,69 € mesačne
od 1. 4. 2012. Podľa § 68 ods. 1 a 3 zákona mu žalovaný rozhodnutím zn. 977/2013 -SZ zo dňa 11.
6. 2013 zvýšil priznaný výsluhový dôchodok na sumu 520,29 €. Voči uvedenému rozhodnutiu podal
žalobca odvolanie, v ktorom namietal retroaktívny zásah do právne uzavretých minulých skutkových a
právnych vzťahov a do práva žalobcu na primerané hmotné zabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu.
Podľa žalobcu, bol žalobcovi zvýšený výsluhový dôchodok o 5,60 €, pričom mal byť zvýšený o 15,44 €.
Následne dňa 12. 8. 2013 Minister financií Slovenskej republiky vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým
jeho odvolanie zamietol. Rozhodnutie žalobca obdržal dňa 27. 8. 2013. Podľa jeho názoru žalovaný
porušil ustanovenie § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z., článok 1 ods. 1, článok 2 ods. 2 a článok 39
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, § 46, § 3 ods. 3, § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok), § 3 ods. 1, ods. 4 a § 32 ods. 1
správneho poriadku v spojení s § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z., článok 2 ods. 2 a článok 152 ods.
4 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca v žalobe citoval príslušné ustanovenia zákonov a uviedol, že



priznanie a zvyšovanie výsluhového dôchodku žalobcu je upravené zákonom o sociálnom zabezpečení
policajtov v znení účinnom ku dňu 1. 4. 2012, kedy žalobcovi vznikol nárok na výsluhový dôchodok.
V posudzovanom období od 1. 1. 2012 do 31. 12. 2012 došlo k naplneniu podmienky a teda k rastu
spotrebiteľských cien a priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky. Oba ukazovatele boli
kvantifikované a zverejnené štatistickým úradom Slovenskej republiky. Medziročný rast spotrebiteľských
cien o 3,6 % za rok 2012 bol zverejnený rozhodnutím Štatistického úradu zo dňa 14. 1. 2013 a
medziročný rast priemernej mzdy v hospodárstve o 2 ,4 %, čo vyplýva z rozhodnutia Štatistického
úradu Slovenskej republiky zo dňa 6. 3. 2013. Na základe uvedeného žalobcovi vznikol nárok na 3
% zvýšenie výsluhového dôchodku od 1. 7. 2013. Opísané skutočnosti boli žalovaným ignorované. V
rozpore s ustanovením článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, bez oprávnenia vyplývajúceho zo
všeobecne záväzného právneho predpisu žalovaný aplikoval článok I. zákona č. 80/2013 Z.z., ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z.z. s účinnosťou od 1. 5. 2013. Týmto postupom bol žalobcov
výsluhový dôchodok zvýšený o 5,60 €, pričom v zmysle právnych predpisov mal byť zvýšený o 15,44 €.
Uvedeným spôsobom došlo v danom prípade k aplikácii retroaktívne pôsobiaceho ustanovenia zákona o
sociálnom zabezpečení policajtov, ktorý nesie označenie nepravej retroaktivity a je v rozpore s článkom
1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky PL.ÚS 36/95, II ÚS 48/97, PL: ÚS 16/95. Žalobca poukázal aj na okolnosť, že
žalovaný neposudzoval a nezdôvodnil vo svojom rozhodnutí oprávnenie prípadne dôvod pre aplikáciu
neskoršej podoby zákona. Nevysporiadal sa s argumentáciou žalobcu, v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia neuviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený
pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami žalobcu. V danom prípade konanie bolo začaté na podnet služobného úradu
o čom žalobca nebol upovedomený. Odňatím práva žalobcu na právnu pomoc od začiatku konania
žalovaného, došlo k porušeniu čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Postupom žalovaného bolo
žalobcovi zabránené v konaní namietať postup žalovaného v rozpore so zákonom a inými právnymi
predpismi, namietať jeho zanedbanie povinností chrániť práva a záujmy žalobcu. Žalovaný vychádzal z
nedostatočne a neúplne zisteného skutočného stavu veci, čím spôsobil, že napadnuté rozhodnutie bolo
vydané v rozpore so zákonmi. Na základe uvedených dôvodov žiadal súd, aby napadnuté rozhodnutia
zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

2.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe, doručenom súdu dňa 29. 11. 2013 uviedol, že voči
prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 11.6.2013 podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal nesúlad
napadnutého rozhodnutia so zákonom č. 328/2002 Z.z. v podobe účinnej do 29. 6. 2012, čím došlo
k porušeniu čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky spočívajúcej v retroaktivite zásahu do už právne
uzavretých minulých skutkových a právnych vzťahov s následkom porušenia práva na primerané hmotné
zabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu, zakotveného v článku 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a žiadal vydať nové rozhodnutie, ktoré bude valorizovať výsluhový dôchodok vo výške a za podmienok
podľa § 68 ods. 1 zákona, účinného do 29. 6. 2012. Žalovaný poukázal na napadnuté druhostupňové
rozhodnutie, citoval § 68 ods. 1 a 3 zákona č. 328/2002 Z.z., § 1 písm. a) Opatrenia Ministerstva
práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2012 Z.z., ktorým sa ustanovuje pevná
suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2013, pričom dôchodková
dávka v roku 2013 sa zvyšuje pri starobnom dôchodku o 11,20 €. Pri výpočte valorizácie výsluhového
dôchodku v rozhodnutí zo dňa 11. 6. 2013 sa vychádzalo z ustanovení zákona č. 328/2002 Z.z. a
Opatrenia 329/2012 Z.z. V zmysle uvedených ustanovení sa výška valorizácie určí ako podiel sumy
11,20 € a čísla 30 a získaná suma sa vynásobí koeficientom trvania služobného pomeru, čo je v prípade
žalobcu číslo 15. Na základe uvedeného výpočtu bol žalobcovi zvýšený výsluhový dôchodok na sumu
520,29 € od 1. 7. 2013. K námietke žalobcu o retroaktívnom zásahu do jeho právnych vzťahov žalovaný
uviedol, že novela zákona č. 328/2002 Z.z. ktorá nadobudla účinnosť dňa 1. 5. 2013 (zákon číslo
80/2013 Z.z.) a o valorizácii výsluhového dôchodku žalobcu sa rozhodlo rozhodnutím zo dňa 11. 6.
2013, čiže na základe v tom čase účinného zákona. K samotnému zvýšeniu výsluhového dôchodku
došlo odo dňa 1. 7. 2013, čiže nemožno hovoriť o retroaktívnom zásahu do práv žalobcu. Žalovaný sa
nestotožnil s tvrdením žalobcu, že napadnutými rozhodnutiami bolo porušené jeho ústavné právo na
primerané hmotné zabezpečenie, pretože výpočet valorizácie výsluhového dôchodku bol uskutočnený
podľa ustanovení platných v čase účinného zákona. Žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutia boli



vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, sú riadne odôvodnené, vecne správne,
a preto žiadal žalobu zamietnuť.

3.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté
rozhodnutie na nariadenom pojednávaní v rozsahu žaloby podľa § 250j ods. 1 O.s.p.

Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade
s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi
predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť
postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných
a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom
postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť
ho vydaním rozhodnutia.

Úlohou súdu bolo preskúmať rozhodnutie žalovaného č. č. MF/020725/2013-23-2 zo dňa 12.8.2013,
ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Finančného riaditeľstva
Slovenskej republiky zn. 977/2013-SZ zo dňa 11.6.2013, ktorým bol podľa ustanovení 68 ods. 1 a 3
zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 328/2002 Z.z.) v spojení s Opatrením č.
329/2012 Z.z. Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR zo dňa 17.10.2012, žalobcovi zvýšený
výsluhový dôchodok od 01.07.2013 na sumu 520,29 € mesačne, čím mu bol výsluhový dôchodok
zvýšený o 5,60 € mesačne.

4.

Z obsahu spisu súd zistil, že dňa 15.6.2012 bolo Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky vydané
rozhodnutie zn. 1037910/2012 - 1010400 - 2, v zmysle, ktorého bol žalobcovi od 1.4.2012 priznaný
výsluhový dôchodok v sume 514,69 €. V predmetnom rozhodnutí bolo konštatované, že celková doba
výkonu štátnej služby žalobcu ku dňu skončenia služobného pomeru bola 22 rokov a 158 dní. Pre výšku
výsluhového dôchodku je rozhodných 22 rokov. Dňa 19. 2. 2013 bolo vydané rozhodnutie, ktorým podľa
§ 105 ods. 7 v spojení s § 68 ods. 13 zákona číslo 328/2002 Z.z. a § 5 ods. 3 zákona číslo 511/2011 Z.z.
o štátnom rozpočte na rok 2012 sa žalobcovi znižuje výsluhový dôchodok na sumu 514 ,69 € v od 1. 7.
2012. Následne bolo dňa 11. 6. 2013 vydané prvostupňové rozhodnutie, ktorým bol výsluhový dôchodok
žalobcu zvýšený na sumu 520,29 € v od 1. 7. 2013 mesačne. Odôvodnenie rozhodnutia obsahovalo
citáciu ustanovení § 68 ods. 1 a 3 zákona č. 328/2002 Z.z., § 1 písm. a) opatrenia číslo 329/2012 Z.z.
Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Ďalej bolo uvedené, že doba trvania
služobného pomeru žalobcu je 22 rokov, koeficient trvania služobného pomeru je 15. Od 1. 7. 2013 sa
teda výsluhový dôchodok žalobcu zvyšuje o 5 ,60 € mesačne.

Dňa 1. 7. 2013 bolo prvostupňovému orgánu doručené odvolanie žalobcu voči predmetnému
rozhodnutiu o zvýšení výsluhového dôchodku, v ktorom uviedol námietky obsahom sa rozhodujúce so
žalobou.

O podanom odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 12. 9. 2013. V odôvodnení
uviedol stanovisko zhodné s vyjadrením k žalobe, citovaným vyššie.



5.

Podľa ust. § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z., na konanie o dávkach a službách sociálneho
zabezpečenia sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ust. § 18 ods. 1 a 2 správneho poriadku, konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo
na podnet správneho orgánu.

Konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci
rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento
orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon.

Podľa ust. § 38 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z., v znení účinnom v čase priznania výsluhového dôchodku
žalobcu, policajt a profesionálny vojak, ktorému sa skončil služobný pomer, má nárok na výsluhový
dôchodok, ak služobný pomer trval najmenej 15 rokov.

Podľa ust. § § 68 ods. 1 a 3 zákona č. 328/2002 Z.z., v znení účinnom v čase vydania napadnutých
rozhodnutí (súčasne aj v čase vzniku nároku žalobcu na výsluhový dôchodok), výsluhové dôchodky,
invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské
výsluhové dôchodky priznané a vyplácané do 30. júna príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú
od 1. júla príslušného kalendárneho roka v závislosti od pevnej sumy zvýšenia dôchodkových dávok
ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na tento kalendárny rok a podľa postupu
uvedeného v odsekoch 3, 5 až 11.

Výsluhový dôchodok sa zvyšuje o pevnú sumu, ktorá sa zistí ako podiel pevnej sumy zvýšenia
starobného dôchodku ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení a čísla 30, a
takto zistená suma sa vynásobí ustanoveným koeficientom. Koeficient za 15 rokov trvania služobného
pomeru sa ustanovuje číslom 1 a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru sa tento
koeficient zvyšuje o 2. Do doby trvania služobného pomeru sa na účely zvýšenia výsluhového dôchodku
nezapočítava doba výkonu služby zhodnotená zvýhodneným započítaním podľa § 59 a doba služobného
pomeru zvýšená podľa § 123 ods. 2 písm. a) s tým, že ak doba trvania služobného pomeru bez
započítania doby výkonu služby zhodnotenej zvýhodneným započítaním podľa § 59 je menej ako 15
rokov, ustanovený koeficient je číslo 1.

Podľa ust. § 82 ods. 1 písm. a) a ods. 2, písm. a) zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov, pre účely všeobecného sociálneho poistenia, dôchodková dávka sa do 31.
decembra 2017 zvyšuje v závislosti od medziročného rastu spotrebiteľských cien a medziročného rastu
priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných štatistickým úradom za
prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku a od priemernej
mesačnej sumy starobného dôchodku, priemernej mesačnej sumy predčasného starobného dôchodku,
priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 70%, priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z
dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%, priemernej mesačnej sumy
vdovského dôchodku a vdoveckého dôchodku a od priemernej mesačnej sumy sirotského dôchodku
vykázaných Sociálnou poisťovňou k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému
kalendárnemu roku.

Starobný dôchodok vyplácaný k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a starobný dôchodok priznaný
od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú podľa odseku 1 písm.
a) o pevnú sumu určenú percentom, ktoré sa určí v roku 2013 ako súčet 50% medziročného rastu
spotrebiteľských cien a 50% medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej
sumy starobného dôchodku,



Podľa § 1, písm. a) Opatrenia č. 329/2012 Z.z. Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky, t.j. všeobecného predpisu o sociálnom poistení, dôchodková dávka v roku 2013 sa zvyšuje
pre účely starobného dôchodku o 11,20 eura. Opatrenie nadobudlo účinnosť dňa 1.1.2013.

6.

V danom prípade bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok rozhodnutím zo dňa 15. 6. 2012 v súlade
s ustanovením § 38 ods. 1, vo výške podľa § 39, § 58, § 60 zákona č. 328/2002 Z.z. od 1. 4. 2012 v
sume 514,69 €.

Z ustanovení § 68 zákona č. 328/2002 Z.z., citovaných vyššie vyplýva, že priznaný výsluhový dôchodok
nepredstavuje jedinú, počas plynutia rokov nemennú sumu, ale táto sa každoročne upravuje od
1. júla príslušného kalendárneho roka v závislosti od pevnej sumy zvýšenia dôchodkových dávok
ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na ten ktorý kalendárny rok a podľa
postupu uvedeného v odsekoch 3, 5 až 11.

Pevnú sumu predstavuje zvýšenie starobného dôchodku podľa všeobecných predpisov o sociálnom
poistení ( zákon č. 461/2003 Z.z., Opatrenie č.329/2012) pre rok 2013, ktorá predstavuje čiastku 11,20
€. Zvýšenie výsluhového dôchodku vyplývajúceho z osobitného zákona o sociálnom poistení, ktorým sa
upravujú výsluhové a iné dôchodky osobitnej skupiny osôb (vojaci, policajti a im na úroveň postavené
osoby) predstavuje podiel sumy 11,20 € a čísla 30, pričom sa takto zistená suma vynásobí príslušným
koeficientom. V danom prípade doba služobného pomeru žalobcu trvala 22 rokov. V prípade žalobcu
bol stanovený koeficient 1 pre 15 prvých rokov výkonu štátnej služby a za každý ďalší rok koeficient 2,
spolu 15 (1 + 2x7 = 15). Výpočet bol vykonaný nasledovne: 11,20 : 30 x 15 = 5,59, po zaokrúhlení 5,60.

Podľa Komentáru k Ústave Slovenskej republiky od JUDr. Jána Drgonca, DrSc., Heuréka, Január 2004,
prvé vydanie, str. 54, 55: „V právnej kultúre Slovenskej republiky je obvyklé, že ak právny vzťah aj
po zmene právnej úpravy má podliehať režimu skôr platnej úpravy, zákonodarca to výslovne uvedie
v právnej norme spolu s vymedzením rozsahu vzťahov, v ktorých sa uplatní predchádzajúca právna
úprava.

Po zmene právnej úpravy sa v právnom poriadku Slovenskej republiky uplatňuje predchádzajúca právna
norma iba vtedy, ak to zákon výslovne ustanoví, a v rozsahu a za podmienok, ktoré zákon ustanoví.“

Podľa názoru súdu, správne orgány, postupovali v súlade so slovenskými právnymi predpismi a
slovenskou právnou teóriou, na konanie uplatnili správne znenie právneho predpisu. V preskúmavanej
veci nebolo začaté a neukončené žiadne konanie podľa prechádzajúcej právnej úpravy.

Správny orgán je povinný začať konanie ex offo vždy, len čo boli splnené podmienky ustanovené v
hmotnoprávnych predpisoch. Osobitné zákony umožňujú začať konanie vydaním rozhodnutia. V danom
prípade bolo konania začaté ex offo, v súlade s úpravou ust. § 83 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z.,
vydaním rozhodnutia o valorizácii výsluhového dôchodku žalobcu vo výške podľa výpočtu určeného
právnym predpisom. Nejednalo sa teda o konanie, ktoré je správny orgán povinný začať na podnet
účastníka konania - žalobcu, táto povinnosť mu bola daná zo zákona, a nebolo potrebné vykonávať
dokazovanie na základe prostriedkov predložených žalobcom, pretože podkladom rozhodnutia pre
správny výpočet zvýšenia výsluhového dôchodku žalobcu bolo Opatrenie č. 329/2012 Z.z. Ministerstva
práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktoré žalobca nemohol žiadnym dôkazným
prostriedkom zmeniť. Žalobcove procesné práva boli zachované, boli mu rozhodnutia riadne doručené,
mal možnosť podať odvolanie, čo aj využil.

I keď prvostupňové rozhodnutie obsahovalo len citáciu príslušných právnych predpisov podľa ktorých
postupoval, odôvodnenie rozhodnutia žalovaného bolo doplnené, je z neho zrejmé, aké dôvody a aký



právny názor viedli k rozhodnutiu. Prvostupňové a druhostupňové rozhodnutie tvorí jeden celok, a ako
taký mal atribúty vyžadované ust. § 47 správneho poriadku. Je z neho zrejmé podľa akých ustanovení
právnych predpisov a správnych úvah správny orgán postupoval.

Žalovaný preto správne postupoval, keď valorizoval priznaný výsluhový dôchodok u žalobcu o percento
určené uvedeným postupom. V konaní súd nezistil vadu, ktorá by mala za následok nezákonnosť
napadnutého rozhodnutia.

Na základe uvedených dôvodov súd postupoval podľa ustanovenia § 250j ods. 1 O.s.p. a nedôvodnú
žalobu zamietol.

Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal s prihliadnutím na
ustanovenie § 250k ods. 1 O.s.p.

Senát krajského súdu prijal predmetné rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z.z. v znení zákona č. 33/2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje