Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sp/88/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201882 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201882.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, sudca JUDr. Janka Richterová, v právnej veci navrhovateľa: R.. B.. D. Ď., U.. XX.X.XXXX, R. R., Z.. T. Č.. XX, proti odporcovi: Centrum právnej pomoci- Kancelária Bratislava, Nám. Slobody č. 12, o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 30. septembra 2013, sp. zn. 7479/2013, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporcu zo dňa 30. septembra 2013, sp. zn. 7479/2013 p o t v r d z u j e. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporca podľa § 10, ods. 5 Zák. č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi (ďalej len ZPPP) nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci z dôvodu, že vo veci nemožno vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu, čím žiadateľ nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc. V odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že navrhovateľ požiadal o poskytnutie právnej pomoci v dovolacom konaní proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.6. 2013 sp. zn. 18CoE 188/2013, ktorým sa odmietlo odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 13.11. 2012, sp. zn. 1ER 1290/2012. Exekučný súd zamietol námietky navrhovateľa proti exekúcii, v ktorej Ústav na výkon väzby v Bratislave proti navrhovateľovi ako povinnému uplatňuje vymoženie istiny 436,43 €. Nakoľko proti uzneseniu o zamietnutí námietok povinného odvolanie nie je prípustné, nemožno vo veci vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu. Vo včas podanom odvolaní sa navrhovateľ domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie. Zdôraznil, že ak odporca uvádza, že nemožno vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu, pripúšťa teda, že výsledok sporu môže byť pre neho úspešný, a teda nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Poukázal tiež na skutočnosť, že v odvolacom konaní bol zastúpený odporcom a zdôraznil, že v právnej literatúre sa možno stretnúť s názorom, že odvolanie vo veciach podľa Exekučného poriadku bude v zásade prípustné aj vtedy, ak by jeho nepripustenie mohlo znamenať porušenie práva na súdnu ochranu ( JUDr. Jaroslav Krajčo: Exekučný poriadok, Komentár, Eurounion, 2009 ). Odporca navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Vo veci spoľahlivo zistil skutkový stav, v rámci svojej kompetencie skúmal splnenie podmienok v zmysle § 6 ods. 1, písm. b/ ZPPP a nárok na poskytnutie právnej pomoci nepriznal, keď bezúspešnosť sporu žiadateľa bola tak jednoznačná, že je zrejmá už na základe bežného posúdenia veci ( rozsudok NS SR z 31.10. 2013 sp.zn. Sžo 55/2013 ). Súd po zistení, že nie sú dané predpoklady pre postup podľa § 250p O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že opravný prostriedok bol podaný nedôvodne. Predmetom súdneho preskúmania bolo právne posúdenie veci v otázke zrejmej bezúspešnosti uplatňovaného alebo bráneného práva (sporu), ktorá ako jedna z troch kumulatívnych podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa zák. č. 327/2005 Z.z. musí byť splnená. Podľa § 6, ods. 1, písm. b/ ZPPP fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Podľa § 8 ZPPP pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliada najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. Svoj pozitívny záväzok umožniť prístup k spravodlivosti osobám materiálne znevýhodneným realizuje štát prostredníctvom Zák. č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. Z ustanovenia § 1 tohto zákona vyplýva, že jeho účelom je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv a prispieť k predchádzaniu právnych sporov. Štát potom sám, resp. v prevažnej miere, znáša náklady za poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným osobám. Preto je celkom namieste, aby v právnej norme stanovil podmienky, za ktorých bude takáto forma právnej pomoci fyzickým osobám patriť. V snahe vylúčiť zneužívanie tejto právnej úpravy i v prípadoch, v ktorých by nešlo o spravodlivé uplatnenie alebo bránenie práva, je jednou z podmienok poskytnutia právnej pomoci skutočnosť, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu (§ 6, ods. 1, písm. b/). Samozrejme, nie je úlohou správneho orgánu prejudikovať výsledok konania vo veciach podľa § 3 ZPPP z vecnej stránky. Za plne opodstatnené však treba považovať oprávnenie správneho orgánu, aby skúmal, či v konkrétnom prípade nejde u žiadateľa o zneužitie práva ( šikana ), alebo napr. či už zo skutkových tvrdení žiadateľa ( bez potreby vykonávať dokazovanie ) nie je nepochybné, že jeho návrhu nemožno vyhovieť napr. z dôvodu zániku práva uplynutím času alebo ak je v dôkaznej núdzi ( § 8 ). Za obdobnú treba považovať i situáciu, ak žiadateľ vyvracia skutočnosti, ktoré už boli záväzne vyriešené v iných konaniach, alebo ak nemôže v súdnom konaní dosiahnuť úspech z procesných dôvodov, napr. z dôvodu včasného nepodania opravného prostriedku, resp. jeho neprípustnosti podľa procesných predpisov. Z náležite zisteného skutkového stavu odporcom vyplýva, že navrhovateľ požiadal o poskytnutie právnej pomoci v dovolacom konaní proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.6. 2013 sp. zn. 18CoE 188/2013. Uvedeným rozhodnutím odvolací súd odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 13.11. 2012, sp. zn. 1ER 1290/2013 odmietol z dôvodu jeho neprípustnosti podľa § 218, ods. 1, písm. c/ O. s. p. V odôvodnení uviedol, že odvolanie je prípustné len proti rozhodnutiu, ktorým sa námietkam vyhovelo ( § 50, ods. 4 EP ). Vychádzajúc z ustanovenia 202 ods. 2 O.s.p. platí preto všeobecný princíp neprípustnosti odvolania proti uzneseniu v exekučnom konaní i v prípade rozhodnutia, ktorým sa námietkam povinného nevyhovelo. Správny súd sa stotožňuje s názorom odporcu o zrejmej bezúspešnosti sporu, v dôsledku čoho navrhovateľ nespĺňa jednu z troch kumulatívnych podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci. Proti negatívnemu rozhodnutiu exekučného súdu odvolanie nie je v zmysle § 202, ods. 2 O.s.p. v spojení s § 50, ods. 4 EP prípustné. Navrhovateľ tak celkom bezdôvodne mieni dovolaním napadnúť uznesenie odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania z dôvodu jeho neprípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu ( § 236, ods. 1 O.s.p. ), a to výlučne z dôvodov, uvedených v ustanoveniach § 237 až 239 O.s.p. Aplikácia § 239 O.s.p. s ohľadom na absenciu zmeny alebo potvrdenia uznesenia prvostupňového súdu neprichádza zjavne do úvahy. Podľa názoru súdu z administratívneho spisu odporcu a ani z návrhu nemožno vyvodiť danosť dôvodov v zmysle § 237 O.s.p. Danosť, resp. absenciu dovolacích dôvodov, uvedených v ustanovení § 237 O.s.p., je samozrejme oprávnený skúmať dovolací súd, nie súd prvého stupňa, odvolací súd, správny súd alebo orgán verejnej správy. Z judikatúry dovolacieho súdu sú však známe jeho právne stanoviská o neprípustnosti dovolania voči rozhodnutiu súdu, ktorým sa námietky povinného zamietli ( napr. rozsudok NS SR 4Cdo 51/1998 ), ako aj o neprípustnosti odvolania v zmysle § 202 ods. 2 O.s.p. proti rozhodnutiam exekučného súdu, proti ktorým Exekučný poriadok prípustnosť odvolania výslovne neuvádza ( napr. rozsudok NS SR 1Cdo 166/2003, 3MCdo 4/2004 ). S ohľadom na existujúcu judikatúru odporca oprávnene posudzoval danosť, resp. absenciu dovolacích dôvodov v tomto konkrétnom prípade navrhovateľa a vyvodil i správny záver o ich absencii. Z týchto dôvodov súd preskúmavané rozhodnutie odporcu ako vydané v súlade so zákonom potvrdil (§250q, ods. 2 O.s.p.). Záverom súd poznamenáva, že námietky podľa § 50 EP nepredstavujú v exekučnom konaní jediný prostriedok obrany povinného a ani najúčinnejší. Účinnejším prostriedkom obrany povinného je návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 EP bez ohľadu na to, či boli alebo neboli podané námietky podľa § 50 EP, prípadne sa takým námietkam nevyhovelo. Vyššia účinnosť návrhu na zastavenie exekúcie vo vzťahu k ochrane povinného vyplýva práve z toho, že proti rozhodnutiu o tomto návrhu je prípustné v prevažnej väčšine prípadov odvolanie, o ktorom sa rozhoduje v riadnom inštančnom postupe na súde vyššieho stupňa. Rovnako súd exekúciu zastaví na návrh povinného z dôvodov, predpokladaných zákonom. I z tejto skutočnosti treba vyvodiť, že pre dosiahnutie navrhovateľom sledovaného cieľa, ktorým je nepochybne zastavenie exekúcie, nie je potrebné, aby sa ochrany svojich práv mohol domáhať i na základe mimoriadneho opravného prostriedku. Účastníkom súd náhradu trov konania nepriznal, keď navrhovateľ v konaní úspech nedosiahol a odporca ich náhradu neuplatnil (porovnaj § 250l, ods.2, 250k O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do pätnástich dní od jeho doručenia, prostredníctvom procesného súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha