Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sp/89/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201894 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201894.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, sudca JUDr. Janka Richterová, v právnej veci navrhovateľa: X.. N.. L. Ď., B.. XX.X.XXXX, bytom X., D.. V. Č.. XX, proti odporcovi: Centrum právnej pomoci- Kancelária Bratislava, Nám. Slobody č. 12, o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 4. októbra 2013, sp. zn. 8167/2013, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporcu zo dňa 4. októbra 2013, sp. zn. 8167/2013 p o t v r d z u j e. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporca podľa § 10, ods. 5 Zák. č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi (ďalej len ZPPP) nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci z dôvodu, že vo veci nemožno vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu, čím žiadateľ nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc. V odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že navrhovateľ požiadal o poskytnutie právnej pomoci vo veci ústavnej sťažnosti proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.6. 2013 sp. zn. 18CoE 188/2013. Nakoľko proti uzneseniu o zamietnutí námietok povinného odvolanie nie je prípustné, odmietnutím odvolania zo strany odvolacieho súdu nebolo porušené právo navrhovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Poukázal tiež na judikatúru Ústavného súdu, v zmysle ktorej do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nepatrí právo na vyhovenie námietkam v exekučnom konaní. Ak exekučný súd rešpektoval zákonnú úpravu procesného postupu a boli splnené predpoklady na vykonanie súdnej exekúcie, neexistuje príčinná súvislosť medzi rozhodnutím o zamietnutí námietok povinného a porušením jeho základného práva na súdnu ochranu ( uznesenie ÚS SR sp. zn. IV ÚS 23/2002 zo dňa 26.9. 2002 ). Vo včas podanom odvolaní sa navrhovateľ domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie. Zdôraznil, že ak odporca uvádza, že nemožno vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu, pripúšťa teda, že výsledok sporu môže byť pre neho úspešný, a teda nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Poukázal tiež na skutočnosť, že v dotknutom odvolacom konaní bol zastúpený odporcom. V odbornej literatúre sa možno stretnúť s názorom, že odvolanie podľa Exekučného poriadku bude v zásade prípustné aj vtedy, ak by jeho nepripustenie mohlo znamenať porušenie práva na súdnu ochranu ( JUDr. Jaroslav Krajčo: Exekučný poriadok, Komentár, Eurounion, 2009 ). Napokon označil napadnuté rozhodnutie za zmätočné, arbitrárne a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Odporca navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Vo veci spoľahlivo zistil skutkový stav, v rámci svojej kompetencie skúmal splnenie podmienok v zmysle § 6 ods. 1, písm. b/ ZPPP. S ohľadom na neprípustnosť odvolania proti rozhodnutiu exekučného súdu, ktorým sa námietkam povinného nevyhovelo, odmietnutím odvolania uznesením odvolacieho súdu nedošlo k odňatiu možnosti navrhovateľa konať pred súdom, a teda ani k porušeniu jeho ústavných práv v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Súd po zistení, že nie sú dané predpoklady pre postup podľa § 250p O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že opravný prostriedok bol podaný nedôvodne. Predmetom súdneho preskúmania bolo právne posúdenie veci v otázke zrejmej bezúspešnosti uplatňovaného alebo bráneného práva (sporu), ktorá ako jedna z troch kumulatívnych podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa zák. č. 327/2005 Z.z. musí byť splnená. Podľa § 6, ods. 1, písm. b/ ZPPP fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Podľa § 8 ZPPP pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliada najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. Svoj pozitívny záväzok umožniť prístup k spravodlivosti osobám materiálne znevýhodneným realizuje štát prostredníctvom Zák. č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. Z ustanovenia § 1 tohto zákona vyplýva, že jeho účelom je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv a prispieť k predchádzaniu právnych sporov. Štát potom sám, resp. v prevažnej miere, znáša náklady za poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným osobám. Preto je celkom namieste, aby v právnej norme stanovil podmienky, za ktorých bude takáto forma právnej pomoci fyzickým osobám patriť. V snahe vylúčiť zneužívanie tejto právnej úpravy i v prípadoch, v ktorých by nešlo o spravodlivé uplatnenie alebo bránenie práva, je jednou z podmienok poskytnutia právnej pomoci skutočnosť, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu (§ 6, ods. 1, písm. b/). Samozrejme, nie je úlohou správneho orgánu prejudikovať výsledok konania vo veciach podľa § 3 ZPPP z vecnej stránky. Za plne opodstatnené však treba považovať oprávnenie správneho orgánu, aby skúmal, či v konkrétnom prípade nejde u žiadateľa o zneužitie práva ( šikana ), alebo napr. či už zo skutkových tvrdení žiadateľa ( bez potreby vykonávať dokazovanie ) nie je nepochybné, že jeho návrhu nemožno vyhovieť napr. z dôvodu zániku práva uplynutím času alebo ak je v dôkaznej núdzi ( § 8 ). Za obdobnú treba považovať i situáciu, ak žiadateľ vyvracia skutočnosti, ktoré už boli záväzne vyriešené v iných konaniach, alebo ak nemôže v súdnom konaní dosiahnuť úspech z procesných dôvodov, napr. z dôvodu včasného nepodania opravného prostriedku, resp. jeho neprípustnosti podľa procesných predpisov. Z náležite zisteného skutkového stavu odporcom vyplýva, že navrhovateľ požiadal o poskytnutie právnej pomoci v konaní pred Ústavným súdom SR, keď mal za to, že odmietnutím odvolania uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.6. 2013 sp. zn. 18CoE 188/2012 došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces. Týmto rozhodnutím odvolací súd odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 13.11. 2012, sp. zn. 1ER 1290/2012 odmietol z dôvodu jeho neprípustnosti podľa § 218, ods. 1, písm. c/ O. s. p. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že odvolanie je prípustné len proti rozhodnutiu, ktorým sa námietkam vyhovelo ( § 50, ods. 4 EP ). Vychádzajúc z ustanovenia 202 ods. 2 O.s.p. platí preto všeobecný princíp neprípustnosti odvolania proti uzneseniu v exekučnom konaní, teda i proti uzneseni, ktorým sa námietkam povinného nevyhovelo. Správny súd sa stotožňuje s názorom odporcu, že v tomto prípade navrhovateľa nemožno očakávať úspech v konaní pred Ústavným súdom, teda že ide o zrejmú bezúspešnosť sporu. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že pokiaľ Exekučný poriadok v žiadnom zo svojich ustanovení prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu exekučného súdu výslovne neuvádza, odvolanie proti takému rozhodnutiu súdu nie je prípustné v zmysle § 202 ods. 2 O.s.p. Rozhodnutie odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania navrhovateľa plne korešponduje uvedenej judikatúre, preto je celkom zjavné, že týmto rozhodnutím nemohlo dôjsť k porušeniu práva navrhovateľa v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. S ohľadom na existujúcu judikatúru tak odporca mohol vyhodnocovať i splnenie podmienky, uvedenej v ustanovení § 6 ods. 1 písm. b/ ZPPP. Uznesenie odvolacieho súdu navrhovateľ po upresnení na pojednávaní považoval za rozporné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR z dôvodu, že odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevyporiadal s právnym názorom JUDr. Jaroslava Krajča ( Exekučný poriadok, Komentár, Eurounion, 2009 ) o tom, že prípustnosť odvolania proti uzneseniam v exekučnom konaní podľa osobitného zákona bude daná aj vtedy, ak prípustnosť odvolania bude možné vyvodiť z celkového ducha právnej úpravy, obsiahnutej v exekučnom poriadku. V prvom rade súd poznamenáva, že z uvedeného právneho názoru JUDr. Krajča nemožno v žiadnom prípade vyvodiť, že tento autor sa domnieva, že proti uzneseniu exekučného súdu, ktorým sa námietkam povinného nevyhovelo, je odvolanie prípustné. Odvolací súd vo svojom uznesení citoval zákonné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku i Exekučného poriadku, na základe ktorých odvolanie navrhovateľa odmietol a ich aplikáciu aj odôvodnil. Ako už bolo judikované Ústavným súdom SR i Najvyšším súdom SR, povinnosťou súdu v odôvodnení rozhodnutia nie je vyporiadať sa so všetkými argumentmi neúspešného účastníka. Povinnosťou odvolacieho súdu nebolo preto v odôvodnení svojho rozhodnutia reagovať na všetky námietky v odvolaní navrhovateľa a viesť príp. polemiku s publikovanými právnymi názormi, z ktorých napokon nemožno vyvodiť opačný právny názor. Účelom zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi je poskytnúť minimálnu právnu ochranu pri uplatnení/bránení spravodlivosti. Pod efektívnym vynakladaním rozpočtových prostriedkov štátu so zreteľom na uvedený účel zákona nemožno chápať stav, kedy by mal štát znášať náklady právneho zastúpenia u fyzickej osoby, ktorá je nespokojná s argumentáciou v odôvodnení rozhodnutia súdu. Ak navrhovateľ ako študent posledného ročníka magisterského štúdia v odbore právo na súkromnej vysokej škole má záujem poznať právny názor Ústavného súdu o právnom názore JUDr. Krajča, publikovanom v komentári k Exekučnému poriadku, je na ňom, aby v napr. v odbornej tlači vyvolal odbornú diskusiu, resp. inicioval súdne konanie pred Ústavným súdom, avšak v súčinnosti s advokátom, ktorého náklady bude znášať on sám. Za tejto situácie súd návrh navrhovateľa, ktorý sa od odporcu domáha poskytnutia právnej pomoci v cca. 100 veciach, vyhodnocuje ako návrh šikanózny. Z týchto dôvodov súd napadnuté rozhodnutie odporcu ako zákonné potvrdil (§250q, ods. 2 O.s.p.). Účastníkom súd náhradu trov konania nepriznal, keď navrhovateľ v konaní úspech nedosiahol a odporca ich náhradu neuplatnil (porovnaj § 250l, ods.2, 250k O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do pätnástich dní od jeho doručenia, prostredníctvom procesného súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.