Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/255/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201933 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201933.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD. a členov senátu JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, so sídlom v Tulčíku 26, IČO: 31 303 862, zastúpený advokátkou : JUDr. Iveta Rajtáková, so sídlom Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Ľ. Štúra 1, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 5734/2013-1.10 (17/2013-rozkl.) zo dňa 19.06.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.10.2013 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 5734/2013-1.10 ( 17/2013 - rozkl.) zo dňa 19.06.2013, ktorým zamietol rozklad žalobcu proti rozhodnutiu Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru výkonu štátnej správy č. 1748/2013-2.2 zo dňa 25.03.2013 a toto rozhodnutie potvrdil. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o povolení výnimky zo zákazov ustanovených v § 34 ods. 1 písm. a), § 35 ods.1 písm. b) a d) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „ZOPK“), t.j. povolil ničiť pri výstavbe lesných ciest tam sa nachádzajúce chránené rastliny a o vydaní súhlasu podľa § 14 ods. 2 písm. a) v spojení s § 13 ods.2 písm. c) a § 6 ods.2 ZOPK na výstavbu lesnej cesty Opálené, ktorá vedie cez JPRL č.227, 229a, 230, 232c, 232a, 233, 234, 235, 236a, 236b (KN-C 11042, 11110, 11112, 11135) na LHC Liptovská Teplička v Národnom parku Nízke Tatry a na výstavbu lesnej cesty Ždiar, ktorá vedie cez JPRL- č.345, 346b, 347a, 348b, 348a, 349, 350, 351a, 351b, 352, 353, 354, 355a, 355b, 356, 357, 360a, 361 (KN-C 11034, 11038, 11039, 11053, 11055, 11056, 11057, 11058, 11091) na LHC Liptovská Teplička v Národnom parku Nízke Tatry, s uvedením podmienok rozhodnutia podľa § 82 ods. 12 zákona o ochrane prírody, pre žiadateľa Lesy Slovenskej republiky, š.p., Odštepný závod Liptovský Hrádok, J. Martinku 110/6, Liptovský Hrádok (ďalej len ,,žiadateľ“). Žalobca v žalobe navrhol rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O.s.p.), z dôvodu, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci (§ 250j ods. 2 písm. c) O.s.p.), ďalej z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť, alebo pre nedostatok dôvodov (§ 250j ods. 2 písm. d) O.s.p.) a z dôvodu, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250j ods. 2 písm. e) O.s.p.). Žalobca v žalobe uviedol, že správny orgán, ktorému bola žiadosť žiadateľa pôvodne podaná - Krajský úrad životného prostredia v Prešove uskutočnil vo veci ústne pojednávanie podľa § 21 správneho poriadku. Na toto ústne pojednávanie však žalobca nebol prizvaný, čím mu bola odňatá možnosť zúčastniť sa na ústnom pojednávaní, a z tohto dôvodu nemohol uplatniť svoje pripomienky a námety ku skutočnostiam, ktoré boli predmetom ústneho pojednávania. Ďalej poukázal nato, že prvostupňový orgán po podaní rozkladu dopĺňal podklady rozhodnutia o stanovisko ŠOP SR zo dňa 16.05.2013, pričom ani tento orgán, ani žalovaný nedal žalobcovi možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a spôsobu jeho zistenia. Uviedol, že v rozhodnutí prvostupňového orgánu chýba akýkoľvek záver, ktorý by bol výsledkom správnej úvahy o tom, prečo je záujem žiadateľa na výkone zamýšľanej činnosti nadradený nad záujmy ochrany prírody, ktoré sú vyjadrené tak v §§ 1, 2 ZOPK ako aj v konkrétnych ustanoveniach § 34 a § 35, v ktorých je vyslovene uvedené, ktoré činnosti sú voči chráneným druhom zakázané. Konštatovanie žalovaného o tom, že záujem obhospodarovateľa vyplýva z podanej žiadosti, nedáva žiadnu odpoveď na otázku, ako dospel správny orgán k záveru, že záujem obhospodarovateľa je v konkrétnom prípade dôležitejší ako záujem na ochrane prírody. Uviedol, že udelenie súhlasu a výnimiek na výstavbu predmetných lesných ciest v Národnom parku Nízke Tatry, v chránenom vtáčom území Nízke Tatry a v území európskeho významu Kráľovohoľské Nízke Tatry nie je v súlade so zmyslom a cieľom ochrany v týchto chránených územiach. Poukázal na to, že nie je úlohou správneho orgánu prvého stupňa posudzovať podľa vlastnej úvahy, či činnosťou ktorá je podľa zákona zakázaná, môže alebo nemôže byť ohrozený účel ochrany území či chránených druhov. Túto úlohu vyriešil zákonodarca a nie je právomocou správneho orgánu zákonodarcu opravovať. Podľa názoru žalobcu v predmetnej veci správny orgán prvého stupňa nevykonal prakticky žiadne dokazovanie, ktoré by mohlo spoľahlivo preukázať vážnosť záujmu na uskutočnení činnosti zamýšľanej žiadateľom a naliehavú potrebu takejto činnosti, ktorá prevyšuje záujem na ochrane prírody vyjadrený zákazom takejto činnosti. Uviedol, že aj z formuláru pre zisťovacie konanie, ktorý je prílohou vyjadrenia ŠOP SR zo dňa 14.01.2013, uvádza odborná organizácia ochrany prírody, že pravdepodobnou zmenou v území bude okrem iného podstatne intenzívnejšie sezónne hospodárenie so všetkými negatívnymi dôsledkami pre druhy aj biotopy. Aj keď správny orgán prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí opisuje postup pri zisťovaní, či navrhovaná činnosť nebude mať podľa § 28 ods. 4 významný vplyv na územie NATURA 2000 nie je možné konštatovať, že by v tejto otázke zistil spoľahlivo a dostatočne skutočný stav veci. Poukázal predovšetkým na to, že v prílohách k stanovisku Štátnej ochrany prírody SR zo dňa 14.01.2013, v ktorom mal byť posúdený kumulatívny vplyv navrhovanej činnosti v spojení s vplyvom už zrealizovaných ako aj plánovaných aktivít na území európskeho významu Kráľovohoľské Tatry CHVÚ Nízke Tatry je opakovane uvedené, že Štátna ochrana prírody nemá údaje o rozsahu náhodnej ťažby na vplyv v území európskeho významu Kráľovohoľské Tatry. Nebolo zistené, aké aktivity sa v minulosti povoľovali a vykonávali na tomto chránenom území a či kumulatívny vplyv povoľovaných aktivít predstavuje alebo nepredstavuje významný vplyv na predmet ochrany. Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie i prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 10.12.2013, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že v čase podania žiadosti žiadateľa požiadalo KÚŽP v Prešove o písomné upovedomenie o začatí rôznych typov konaní podľa zákona o ochrane prírody šestnásť združení s právnou subjektivitou, pričom o písomné oznámenie konania o vydaní súhlasu podľa § 14 ods. 2 písm. a) v spojení s § 13 ods. 2 písm. c) zákona o ochrane prírody požiadali len občianske združenia Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko, FSC Slovensko a Ochrana dravcov na Slovensku. Žalobca v čase podania žiadosti žiadateľa žiadal byť na základe žiadosti zo dňa 29.07.2004 písomne upovedomený „o začatí všetkých správnych konaním ( vrátane už začatých ) týkajúcich sa žiadostí o udelenie výnimky zo zákona č.543/2002 v územiach s tretím, štvrtým a piatym stupňom ochrany a udelenia výnimky z menovaného zákona z podmienok ochrany chránených druhov živočíchov a rastlín“. Svoju predbežnú žiadosť o upovedomovanie o začatých konaniach na súčasnú podobu žalobca rozšíril až listom zo dňa 01.12.2011, t.j. v čase kedy už konanie viedlo ministerstvo. Keďže žalobca nemal záujem byť v čase podania žiadosti žiadateľa informovaný o takomto type konania, KÚŽP v Prešove nebol podľa zákona o ochrane prírody povinný ani nemal dôvod ho o začatí konania písomne upovedomiť. Na základe priebehu ústneho pojednávania žiadateľ rozšíril svoju žiadosť aj o povolenie výnimky z podmienok ochrany chránených druhov podľa § 40 zákona o ochrane prírody, ktoré tvoria predmet ochrany Národného parku Nízke Tatry, na základe čoho bola žiadosť žiadateľa postúpená listom KÚŽP v Prešove zo dňa 07.07.2011 na ministerstvo, ktoré upovedomilo žalobcu listom zo dňa 02.09.2011 o začatom správnom konaní a ďalej konalo so žalobcom ako s účastníkom konania, listom zo dňa 16.01.2013 ho oboznámilo so všetkými dokumentmi, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie a teda žalobca mal vedomosť aj o závere vyplývajúcom z ústneho pojednávania zvolaného KÚŽP v Prešove. Žalovaný v súvislosti s námietkou žalobcu, že prvostupňový orgán po podaní rozkladu dopĺňal podklady rozhodnutia o stanovisko Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky zo dňa 16.05.2013, poukázal na znenie § 33 ods. 2 správneho poriadku, z ktorého vyplýva, že pokiaľ ide o výsledky doplneného konania podľa § 57 ods. 2 správneho poriadku, ktorými v danom prípade boli vyjadrenia účastníkov konania a stanovisko ŠOP SR k podanému rozkladu, povinnosť dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa mohli vyjadriť k podkladu rozhodnutia i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie a to pred vydaním rozhodnutia, sa nevzťahuje na prvostupňový správny orgán, ktorý vo veci ďalej nerozhoduje. Ďalej poukázal na to, že zo žiadnej časti rozhodnutia o rozklade nevyplýva, že by stanovisko ŠOP SR zo dňa 16.05.2013 tvorilo podklad pre rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu, resp. že jeho obsahom boli skutočnosti, z ktorých by druhostupňový správny orgán vychádzal pri svojom rozhodovaní. Žalovaný ohľadne tvrdenia žalobcu, že sa nevysporiadal zrozumiteľným spôsobom s námietkami proti rozhodnutiu orgánu prvého stupňa uviedol, že ministerstvo vo svojom rozhodnutí pri každom jednom podklade rozhodnutia uviedol jeho obsah a následne vyhodnotilo, ktoré skutočnosti považoval ním za preukázané, čím vyjadrilo svoju úvahu pri jeho hodnotení a preto má za to, že všetky relevantné podklady zhodnotilo v súlade so správnym poriadkom a účelom správneho konania. Ďalej uviedol, že druhostupňový správny orgán v rámci konania o rozklade preskúmal postup prvostupňového správneho orgánu aj z hľadiska posúdenia vplyvu navrhovanej činnosti na predmet ochrany dotknutých chránených území a na základe podkladov, poznatkov z vlastnej činnosti a s prihliadnutím na stanoviská ostatných účastníkov konania povolil výstavbu lesných ciest a zásah do biotopov, ako aj s tým súvisiace výnimky zo zákazov ničiť, poškodzovať a rušiť chránené druhy rastlín a živočíchov, a to len na tých trasách, na ktorých sa nepredpokladá významný negatívny vplyv ich výstavby na osobitne chránené časti prírody podľa zákona o ochrane prírody. Žalovaný zastával názor, že v priebehu konania bol spoľahlivo zistený skutkový stav veci bez akýchkoľvek pochybností a postupom žalovaného nedošlo k porušeniu práv žiadneho účastníka konania. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 246 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že námietky žalobcu neboli dostatočným podkladom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 33 ods. 1 správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 2 ods. 1 ZOPK, ochranou prírody a krajiny podľa tohto zákona sa rozumie obmedzovanie zásahov, ktoré môžu ohroziť, poškodiť alebo zničiť podmienky a formy života, prírodné dedičstvo, vzhľad krajiny, znížiť jej ekologickú stabilitu, ako aj odstraňovanie následkov takých zásahov. Ochranou prírody sa rozumie aj starostlivosť o ekosystémy. Podľa § 6 ods. 2 ZOPK, ak orgán ochrany prírody a krajiny vo vyjadrení podľa § 9 ods. 1 upozorní, že činnosťou, ku ktorej sa dáva vyjadrenie, môže dôjsť k poškodeniu alebo zničeniu biotopu európskeho významu alebo biotopu národného významu, je na uskutočnenie tejto činnosti potrebný súhlas obvodného úradu životného prostredia. Orgán ochrany prírody a krajiny taký súhlas vydá, ak sa v konaní preukáže, že činnosťou nedôjde k poškodeniu alebo zničeniu biotopu európskeho významu alebo biotopu národného významu ktoré je v rozpore s požiadavkou ochrany týchto biotopov podľa odseku 1 písm. a). Podľa § 13 ods. 2 písm. c) ZOPK, na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na výstavbu lesných ciest a zvážnic. Podľa § 14 ods. 2 písm. a) ZOPK, na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na vykonávanie činností uvedených v § 13 ods. 2 písm. a) až e), i), j), l) a m) a o). Podľa § 34 ods.1 písm. a) ZOPK, chránenú rastlinu je zakázané úmyselne trhať, zbierať, rezať, vykopávať alebo ničiť v jej prirodzenom areáli vo voľnej prírode. Podľa § 35 ods.1 písm. b) a d) ZOPK, chráneného živočícha je zakázané úmyselne rušiť, najmä v období rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo sťahovania a poškodzovať alebo ničiť miesta jeho rozmnožovania alebo odpočinku. Podľa § 65 ods.1 písm. h) ZOPK, ministerstvo môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku zo zakázaných činností, ak ide druhy podľa § 40. Podľa § 82 ods. 6 ZOPK ( platného v čase podania žiadosti žiadateľa ), združenie podľa odseku 3 môže písomne požiadať orgán ochrany prírody, aby ho písomne upovedomil o začatých správnych konaniach, v ktorých môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny chránené týmto zákonom. Žiadosť musí obsahovať najmä názov združenia, jeho sídlo, identifikačné číslo, meno a priezvisko osoby oprávnenej konať v mene združenia a určenie konania, o ktorého začatí chce byť združenie upovedomené. Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že žiadateľ š.p. Lesy Slovenskej republiky, odštepný závod Liptovský Hrádok požiadal KÚŽP v Prešove žiadosťou zo dňa 29.03.2011 o vydanie súhlasu podľa § 14 ods.2 písm. a) v spojení § 13 ZOPK a doplnenou dňa 06.06.2011 aj o povolenie výnimky z § 34 a § 35 ZOPK na výstavbu lesných ciest Kyčora, Opálené, Orlová a Ždiar. K žiadosti bolo vydané odborné stanovisko ŠOP SR, Správa NP Nízke Tatry č. NAPANT/461/2011, v ktorom Správa NAPANT posúdila možnosť výstavby uvedených ciest a odporučila činnosti týkajúce sa výstavby lesných ciest Opálené, Ždiar a Kyčora povoliť, s určením navrhnutých podmienok, neodporučila povoliť činnosť, súvisiacu s výstavbou lesnej cesty Orlová. Žiadateľ vzal žiadosť týkajúcu sa povolenia výstavby lesných ciest Kyčora a Orlové listom zo dňa 27.09.2012 späť a preto ministerstvo rozhodnutím zo dňa 30.11.2012 konanie v tejto časti žiadosti žiadateľa zastavilo. Vo veci sa uskutočnilo pojednávanie dňa 01.06.2011, na základe jeho výsledkov a z dôvodu, že žiadateľ listom zo dňa 06.06.2011 požiadal aj o povolenie výnimky z ochrany chránených druhov, KÚŽP Prešov listom zo dňa 07.07.2011 postúpil vec ministerstvu, ako vecne príslušnému orgánu na konanie vo veci. Žalovaný listom zo dňa 02.09.2011 podľa § 82 ods.7 ZOPK upovedomil žalobcu o začatom konaní. Žalobca svoju účasť v konaní oznámil žalovanému listom zo dňa 09.09.2011 a to v postavení účastníka konania. Dňa 29.11.2012 žalovaný písomne požiadal ŠOP SR o vyhodnotenie zámeru výstavby lesných ciest so zameraním, či jeho realizácia, vrátane už vybudovaných alebo schválených lesných ciest v území, môže mať významný vplyv na CHVÚ Nízke Tatry, SKUEV 0310 Kráľovohoľské Tatry a SKUEV 0302 Ďumbierske Tatry z hľadiska cieľa ochrany uvedených území, ktorými je zachovanie priaznivého stavu ich druhov a biotopov. ŠOP SR na základe vyplnených formulárov pre zisťovanie významnosti vplyvu na územia sústavy NATURA 2000 v stanovisku č. ŠOP SR 104/2013 zo dňa 14.01.2013 konštatovala, že výstavba lesných ciest Ždiar a Opálené nebude mať významný negatívny vplyv na právny stav predmetu ochrany dotknutých území sústavy NATURA 2000. Žalovaný listom zo dňa 16.01.2013 oboznámil účastníkov konania s podkladmi rozhodnutia v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 28.01.2013 nesúhlasil s povolením výstavby lesných ciest pre žiadateľa, pretože výstavbu pokladal za neopodstatnenú a v rozpore zo záujmami ochrany prírody v danom území. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 1748/2013-2.2 zo dňa 25.03.2013 povolil výnimku zo zákazov ustanovených v § 34 ods. 1 písm. a), § 35 ods.1 písm. b) a d) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, čiže povolil ničiť pri výstavbe lesných ciest tam sa prípadne nachádzajúce chránené rastliny, rušiť a poškodzovať miesta rozmnožovania chránených živočíchov a vydal súhlas podľa § 14 ods. 2 písm. a) v spojení s § 13 ods.2 písm. c) a § 6 ods.2 ZOPK na výstavbu lesnej cesty Opálené a lesnej cesty Ždiar v Národnom parku Nízke Tatry. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal dňa 17.04.2013 rozklad. Prvostupňový správny orgán listom č. 1748/2013-2.2 zo dňa 22.04.2013 zaslal rozklad účastníkom konania s možnosťou vyjadriť sa. Žalovaný listom zo dňa 22.04.2013 požiadal o stanovisko k podanému rozkladu ŠOP SR, ktorá v stanovisku č. ŠOP SR/1627/2013 trvala na tom, že vo svojich stanoviskách rešpektovala ustanovenia zákona o ochrane prírody a článok 6 ods. 2 ) a ods. 3 ) smernice Rady č.92/43/EHS. Rozhodnutím č. 5734/2013-1.10 zo dňa 19.06.2013 minister životného prostredia Slovenskej republiky rozklad žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 25.03.2013 potvrdil. IV. Krajský súd v Bratislave preskúmal rozhodnutie prvostupňového aj odvolacieho orgánu a dospel k záveru, že obidve rozhodnutia sú vecne správne. Správny orgán v konaní vychádzal z odborných stanovísk ŠOP SR, Správy Národného parku Nízke Tatry č. NAPANT/461/2011 zo dňa 05.04.2011 a ŠOP SR č. ŠOP SR 104/2013 zo dňa 14.01.2013 a z odborného stanoviska KÚŽP v Prešove č. 2012/1505-7928/KM zo dňa 30.10.2012, podľa ktorých výstavba lesných ciest nebude mať negatívny vplyv na priaznivý stav predmetu ochrany Chráneného vtáčieho územia Nízke Tatry a územia európskeho významu Kráľovohoľské Tatry. ŠOP SR v stanovisku č.104/2013 zo dňa 14.01.2013 vypracovanom podľa metodickej príručky k ustanoveniam článku 6 ods. 3 a ods. 4 smernice „ Hodnotenie plánov a projektov na významne ovplyvňujúcich lokality sústavy NATURA 2000“ konštatovala, že výstavba lesných ciest pri dodržaní stanovených podmienok nemôže mať samostatne, ani v kombinácii s inými projektmi v územiach SKUEV 0310 Kráľovohoľské Tatry a v CHVÚ Nízke Tatry významný vplyv na uvedené územia sústavy NATURA 2000. Z administratívneho spisu mal súd ďalej za preukázané, že zo stanovísk ŠOP SR a Správy NP Nízke Tatry z hľadiska dotknutých záujmov ochrany prírody a krajiny k vyjadreniu žalobcu k podkladom rozhodnutia vo veci konania o súhlase na výstavbu lesných ciest, najmä čo sa týka vplyvu výstavby ciest na ohrozenie biotopov európskeho a národného významu a chránené druhy vyplynulo, že realizáciou výstavby lesných ciest dôjde k niektorým negatívnym javom, nepôjde však o významne negatívny vplyv, pri preukázaní ktorého by sa uvedené lesné cesty mohli realizovať iba vo verejnom záujme, tak ako to podmieňuje článok 6 ods. 3 Smernice 92/43/EHS. Predmetom úpravy zákona o ochrane prírody a súvisiacich predpisov je ustanovenie pôsobnosti orgánov štátnej správy a obcí, povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny. Cieľom právnej úpravy je prispieť k udržaniu ekologickej stability. Zákon preberá záväzky, ktoré vyplývajú z práva Európskej únie v oblasti ochrany prírody a krajiny predovšetkým ide o smernicu Rady č. 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, v znení smernice Rady č. 97/62/ ES, ktorá sa stala základným prostriedkom na ochranu druhov fauny a flóry a ich stanovíšť a smernicu č. 79/409/EHS o ochrane voľne žijúceho vtáctva v znení č. 81/854/EHS, č. 85/411/EHS, č. 91/244/EHS, č. 94/24/ES a č. 97/49/ES. Krajský súd v Bratislave preskúmal rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov a obsah súvisiaceho administratívneho spisu a dospel k záveru, že z administratívneho spisu je zrejmé, že správny orgán v konaní nevychádzal len z tvrdení žiadateľa, ale ako podklad pre rozhodnutie si zabezpečil odborné stanoviská ŠOP SR a jej organizačnej zložky - Správy Národného parku Nízke Tatry, v ktorých boli zohľadnené dopady výstavby predmetných lesných ciest na územie Národného parku Nízke Tatry a územie Kráľovohoľské Tatry. Zo stanoviska ŠOP SR Správa NP Nízke Tatry č. ŠOP SR 104/2013 zo dňa 14.01.2013 vyplynulo, že navrhované lesné cesty sú súčasťou Národného parku Nízke Tatry, v ktorom podľa zákona o ochrane prírody platí 3. stupeň územnej ochrany. Lesné cesty Ždiar a Opálené sú súčasťou SKUEV 0310 Kráľovohoľské Tatry, pričom ich výstavba nebude mať významný negatívny vplyv na predmet ochrany dotknutých území sústavy NATURA 2000. Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k presvedčeniu, že správne orgány sa vecou riadne zaoberali. Pred vydaním rozhodnutia si zabezpečili všetky právne relevantné podklady a v ich rozhodnutiach vyjadrené uváženie o potrebe zásahu do predmetného územia v podobe súhlasu podľa § 13 ods. 2 písm. c) na výstavbu lesných ciest podľa zákona o ochrane prírody, nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom. Súd je tiež názoru, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného poskytuje dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu je jeho obsahovou náležitosťou, ktorá plní viacero funkcií. Jednak má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a jednak o zákonnosti jeho rozhodnutia. Hodnotenie dôkazov je v rámci preskúmavaného konania ovládané zásadou voľného hodnotenia dôkazov ako procesu, pri ktorom na základe logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia, a preto skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia, ako sa vyhodnotili vykonané dôkazy, ako aj hodnotenie týchto dôkazov. K tejto svojej povinnosti je správny orgán limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy. Pokiaľ žalovaný odôvodnil svoje rozhodnutie s poukazom na prvostupňové rozhodnutie, s ktorým sa stotožnil, nie je dôvod považovať takéto rozhodnutie za nepreskúmateľné, pokiaľ takýmto nedostatkom netrpí aj prvostupňové rozhodnutie. Súd konštatoval, že prvostupňové rozhodnutie podrobne a zrozumiteľne vysvetľuje, aké podklady boli pred vydaním rozhodnutia zadovážené, aké boli vyjadrenia účastníkov konania a ako sa s nimi správny orgán vysporiadal, ako hodnotil skutkový stav a aké ustanovenia právnych predpisov na vec aplikoval. Súd konštatoval, že nie je možné sa stotožniť s námietkami žalobcu uvedenými v žalobe a konštatovať nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Súd k námietke žalobcu, že nebol prizvaný na pojednávanie dňa 01.06.2011 uvádza, že žalobca v čase podania žiadosti žiadateľa mal podanú žiadosť zo dňa 29.07.2004 o písomné upovedomovanie o začatí všetkých správnych konaní týkajúcich sa žiadostí o udelenie výnimky zo zákona o ochrane prírody v územiach s tretím, štvrtým a piatym stupňom ochrany, pričom žiadosť o upovedomovaní o začatí konaní o vydaní súhlasu orgánu ochrany prírody a krajiny v územiach s tretím, štvrtým a piatym stupňom ochrany rozšíril až listom zo dňa 09.09.2011. V tomto prípade KÚŽP v Prešove a žalovaný pri upovedomovaní žalobcu o začatom správnom konaní postupovali v súlade s ustanoveniami § 82 ods. 6, 7 ZOPK a teda žalobca, keď podal žiadosť až po začatí správneho konania, nemohol byť upovedomený o jeho začatí pred týmto dátumom a teda prizvaný aj na pojednávanie, ktoré časovo predchádzalo žiadosti žalobcu. Preto Krajský súd v Bratislave konštatoval, že k námietke žalobcu týkajúcej sa nezákonnosti rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. e) OSP a síce, že v konaní správneho orgánu bola zistená vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, keď žalobca namietal, že správny orgán porušil jeho procesné práva ako účastníka konania, je potrebné uviesť, že procesné porušenie práv žalobcu nezistil. K námietke žalobcu, že prvostupňový orgán po podaní rozkladu dopĺňal podklady rozhodnutia o stanovisko ŠOP SR zo dňa 16.05.2013, pričom ani tento orgán, ani žalovaný nedal žalobcovi možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a spôsobu jeho zistenia, krajský súd uvádza, že pokiaľ ide o výsledky doplneného konania podľa § 57 ods. 2 správneho poriadku, ktorými v danom prípade boli vyjadrenia účastníkov konania a stanovisko ŠOP SR k podanému rozkladu, povinnosť správneho orgánu dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa mohli vyjadriť k podkladu rozhodnutia i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie a to pred vydaním rozhodnutia vyplývajúca z § 33 ods.2 správneho poriadku, sa nevzťahuje na prvostupňový správny orgán, ktorý vo veci ďalej nerozhoduje. Okrem toho, tak ako uviedol žalovaný zo žiadnej časti rozhodnutia o rozklade nevyplýva, že by uvedené stanovisko ŠOP SR tvorilo podklad pre rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu, a preto ani nie je účelné a hospodárne oboznamovať so všetkými písomnosťami, ktoré akýmkoľvek spôsobom súvisia s predmetom konania. Vzhľadom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 OSP zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané v medziach zákona a námietky žalobcu neodôvodňujú jeho zrušenie. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP vzhľadom na neúspech žalobcu v konaní tomuto nepriznal právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti q alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.