Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/256/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201937 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201937.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: BAU Contract, s.r.o., Šamorínska 10, Bratislava, IČO: 46514066 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/373523/2013/857 zo dňa 2.8.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č. 1100302/1/373523/2013/857 zo dňa 2.8.2013 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Bratislava č. 9101302/5/2041812/2013 zo dňa 20.5.2013 zrušuje podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d) OSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 70,- €, titulom náhrady súdneho poplatku, do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou, ktorú doručil tunajšiemu súdu dňa 31.10.2013 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia Daňového úradu Bratislava č. 9101302/5/2041812/2013 zo dňa 20.5.2013, ako aj rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR č. 1100302/1/373523/2013/857 zo dňa 2.8.2013. Súčasne sa v žalobe domáhal, aby súd predložil Ústavnému súdu SR 5 predbežných otázok ohľadom ust. § 4 a 4c zákona o DPH. V žalobe uviedol, že podľa jeho právneho názoru postupom žalovaného a vydaním preskúmavaných rozhodnutí došlo k porušeniu právnej zásady ne bis in idem, teda zákazu dvojitého postihu rovnakého subjektu za jeho konanie. Žalobca dňa 3.5.2013 odovzdal Daňovému úradu Bratislava listiny požadované žalovaným na vykonanie daňovej kontroly za účelom preverenia dosiahnutého obratu podľa § 4 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty. Po vykonaní daňovej kontroly, ktorou bola potvrdená výška dosiahnutého obratu, žalobcovi zo zákona vznikla povinnosť podať žiadosť o registráciu DPH. Po splnení tejto zákonnej povinnosti bola žalobcovi uložená ďalšia povinnosť a to ako následok splnenia si povinnosti vyplývajúcej zo zákona a to povinnosť zložiť zábezpeku na DPH vo výške XXX.XXX,- €. Žalobca má za to, že je v rozpore so zákonom a so zásadami právneho štátu, aby bolo postihované splnenie povinnosti, ktorá je uložená priamo zákonom. Podľa žalobcu je neprípustné, aby zákon bol prekážkou uplatňovania práv fyzických a právnických osôb, ktoré im priamo vyplývajú z Ústavy SR. Žalobca sa domnieva, že postupom žalovaného došlo k porušeniu jedného zo základných právnych princípov demokratickej spoločnosti zaručujúceho právnu istotu a to k porušeniu princípu zákonnosti a ústavnosti. Podľa žalobcu postupom Daňového úradu v Bratislave a následne postupom Finančného riaditeľstva SR, došlo k porušeniu jedného zo základných právnych princípov demokratickej spoločnosti, zaručujúceho právnu istotu a to k porušeniu princípu zákazu retroaktivity. Imanentným znakom právneho štátu podľa žalobcu nepochybne patrí zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov, z čoho vyplýva záver, že právny predpis, resp. jeho ustanovenia pôsobia iba do budúcnosti a nie do minulosti. Vzhľadom na uvedené, má žalobca za to, že ustanovenia zákona o DPH, nemôžu byť aplikované na posudzovanie platobnej dôveryhodnosti konateľa v minulosti a ani dôvodom pre uloženie povinnosti zloženia neprimerane vysokej zábezpeky. V tejto súvislosti žalobca poukazuje aj na to, že samotný Daňový úrad Bratislava svojou nečinnosťou vytvára druhotnú platobnú neschopnosť daňových subjektov. Žalobca v žalobe ďalej uvádza, že k založeniu spoločnosti, zákon obligatórne vyžaduje súhlas správcu dane so zápisom spoločnosti do Obchodného registra, ktorý v súlade s § 11 ods. 2 písm. h) vyhlášky č. 25/2004 Z.z. tvorí prílohu návrhu na zápis. Daňový úrad Bratislava súhlas so založením spoločnosti zakladateľom spoločnosti žalobcu udelil. Následne pri posudzovaní finančnej spoľahlivosti na určenie výšky zábezpeky, Daňový úrad Bratislava považoval žalobcu za osobu s vysokým rizikom vzniku daňového nedoplatku a uložil mu povinnosť zložiť zábezpeku v najbližšej prípustnej výške. Konaním Daňového úradu Bratislava ako aj konaním Finančného riaditeľstva SR došlo k vážnemu narušeniu princípu právnej istoty. Vyrubením zábezpeky v stanovenej výške a následnou hrozbou likvidácie spoločnosti dochádza tiež k porušovaniu ústavného práva zakladateľov spoločnosti a nedotknuteľnosť majetku a vlastníckeho práva vkladom spoločníkov do spoločnosti. Žalobca, ako obchodná spoločnosť, bol založený podľa práva SR a v súlade s ust. § 108 Obchodného zákonníka má povinnosť vytvoriť základné imanie, ktorého hodnota musí byť aspoň X.XXX,- €. Žalobca vytvoril pri svojom vzniku vyššie uvedené základné imanie. Súčasne však zdôrazňuje, že aj kaucia vo výške X.XXX,- € by bola pre spoločnosť neprípustná, vzhľadom na to, že ide o novozaloženú spoločnosť, ktorá nemá k dispozícii voľné finančné prostriedky a nedosahuje taký hospodársky výsledok, aby mohla pokryť výšku kaucie. Žalobca má za to, že výška kaucie podľa zákona o DPH v súčasnom platnom znení je v tomto prípade nezákonná. Výška kaucie podľa § 4c zákona o DPH musí byť podľa žalobcu primeraná výške splateného základného imania spoločnosti podľa § 108 Obchodného zákonníka tak, aby neohrozila existenciu obchodnej spoločnosti. Požadovanie kaucie vo výške XXX.XXX,- € je pre obchodnú spoločnosť absolútne neprimerané, neprijateľné a postihnuté vadou nesprávnosti. Daňový úrad Bratislava žalobcovi uložil povinnosť zložiť zábezpeku na daň do 20 dní od doručenia rozhodnutia. Proti rozhodnutiu podal žalobca dňa 29.5.2013 odvolanie, ktoré však nemá odkladný účinok. Žalobca v žalobe ďalej poukazuje na nesplnenie povinnosti Finančného riaditeľstva SR vydať rozhodnutie v lehote stanovenej daňovým poriadkom. Daňový subjekt podal dňa 29.5.2013 proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 20.5.2013 odvolanie. Finančné riaditeľstvo SR prvostupňové rozhodnutie doručilo nadriadenému správnemu orgánu až dňa 28.8.2013, pričom daňovému subjektu bolo doručené dňa 2.9.2013. Ani zavádzajúce uvedenie skoršieho dátumu na rozhodnutí (2.8.2013) nezbavuje žalovaného zodpovednosti za zmeškanie lehoty na vydanie rozhodnutia v lehote stanovenej daňovým poriadkom. Podľa žalobcu je zarážajúce, že Daňový úrad Bratislava rovnako ako Finančné riaditeľstvo SR po celý čas opakovane zdôrazňujú povinnosť dodržiavania ustanovení daňového poriadku a následne samotné Finančné riaditeľstvo SR porušilo povinnosť vyplývajúcu z daňového poriadku. V odôvodnení rozhodnutia sa samotné Finančné riaditeľstvo SR odvoláva na zásadu zákonnosti v súvislosti s povinnosťou zložiť zábezpeku podľa § 4c zákona o DPH. Súčasne však podľa žalobcu koná v rozpore s § 65 rovnakého zákona, čím spochybňuje všetky svoje doterajšie tvrdenia, ako aj jednu zo základných zásad správneho poriadku SR, zakotvenú v čl. 1 Ústavy SR, ako aj so zásadou daňového konania zakotvenou v § 3 ods. 1 daňového poriadku. Žalobca vzhľadom na vyššie uvedené žiada, aby Krajský súd v Bratislave obe preskúmavané rozhodnutia žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré tunajšiemu súdu doručil dňa 22.11.2013 uviedol, že žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 2.8.2013 podľa ust. § 74 ods. 4 zákona o správe daní, potvrdil odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie zo dňa 20.5.2013, ktorým Daňový úrad Bratislava podľa § 4c ods. 2 zákona o DPH, určil daňovému subjektu BAU Contract, s.r.o. (žalobcovi) na obdobie 12 mesiacov zábezpeku na daň z pridanej hodnoty vo výške XXX.XXX,- €. K tvrdeniu žalobcu, že Finančné riaditeľstvo SR si nesplnilo svoju povinnosť vydať rozhodnutie v lehote stanovenej v § 65 zákona o správe daní, žalovaný zastáva nesúhlasné stanovisko. Podľa § 65 daňového poriadku orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní rozhodne bezodkladne, najneskôr však do 8 dní odo dňa jeho začatia konania, ak to povaha veci pripúšťa a ak je tak možné urobiť na základe dokladov predložených daňovým subjektom, inak rozhodne do 30 dní odo dňa začatia konania. Osobitne v zložitých prípadoch orgán príslušný na rozhodnutie rozhodne do 60 dní. Vzhľadom na povahu prejednávanej veci Finančné riaditeľstvo SR vo veci odvolania voči určeniu zábezpeky v sume XXX.XXX,- € rozhodovalo v osobitne zložitom prípade a lehota na rozhodnutie bola v zmysle § 65 daňového poriadku 60 dní. Daňový úrad Bratislava listom zo dňa 27.6.2013 oznámil žalobcovi postúpenie odvolania žalovanému. Lehota na rozhodnutie žalovanému začala plynúť od 2.7.2013 a skončila uplynutím 60.dňa, t.j. 31.8.2013. Oddelenie daňového konania Bratislava vo svojom rozhodnutí neuviedlo zavádzajúci skorší dátum, ako nesprávne uvádza žalobca v odvolaní, ale uviedlo práve ten dátum, kedy bolo rozhodnutie reálne vypracované. Po schválení a podpísaní predmetného rozhodnutia generálnym riaditeľom sekcie daňovej a colnej, orgán príslušný na rozhodnutie expedoval toto rozhodnutie na poštovú prepravu 28.8.2013, t.j. na 57. deň odo dňa 2.7.2013, t.j. v zákonom stanovenej lehote 60 dní. Žalovaný tak pri vydávaní rozhodnutia postupoval v súlade s § 65 daňového poriadku a rozhodol v prejednávanej veci v zákonom stanovenej lehote. Podľa názoru žalovaného žalobca neuvádza žiadne skutočnosti, pre ktoré by bolo vydané rozhodnutie žalovaného zo dňa 2.8.2013 v rozpore so zákonom o DPH, ale namieta, že prijatý zákon o DPH a konkrétne jeho ust. § 4 a 4c týkajúce sa zábezpeky, sú v rozpore s Ústavou SR a postupom správcu dane a v zmysle tohto zákona bol narušený princíp právnej istoty. Žalovaný považuje za nevyhnutné na zachovanie princípov právnej istoty konať v súlade s platným zákonom, keďže iba takéto konanie môže naplniť legitímne očakávania daňových subjektov. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že správca dane vydal rozhodnutie dňa 20.5.2013, ktorým určil žiadateľovi o registráciu pre DPH zábezpeku na daň z pridanej hodnoty vo výške XXX.XXX,- € na obdobie 12 mesiacov na základe zistenia, že konateľ spoločnosti BAU Contract, s.r.o. bol, resp. je, personálne alebo majetkovo prepojený na iné daňové subjekty, typ právnická osoba s nedoplatkom na DPH a to na spoločnosť REAL- DESIGN, spol. s r.o., ERS systems spol. s r.o., REK MEDIA, s.r.o., Home service spol. s r.o., Development Service spol. s r.o. a BAU-RENT spol. s r.o., ktorá má, resp. mala nedoplatok na dani z pridanej hodnoty. Ďalej správca dane zistil, že konateľ spoločnosti žiadateľa bol personálne alebo majetkovo prepojený na iné daňové subjekty typ právnická osoba, ktorým boli odpísané nedoplatky z dôvodu zániku právnickej osoby SUNNY, spol. s r.o. a STAR FOOD s.r.o. v likvidácii a tento dôvod nastal v období, v ktorom konateľ žiadateľa o registráciu na daň z priadnej hodnoty, bol konateľom tejto právnickej osoby. Uvedené skutočnosti sú preukázané a veľmi podrobne uvedené vo vydanom rozhodnutí. Ďalej žalovaný vo vyjadrení uviedol, že zákonom č. 246/2012, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 o DPH v znení neskorších predpisov sa od 1.10.2012 v súlade s európskou legislatívou upravuje proces registrácie na DPH, v súvislosti s bojom proti daňovým podvodom a únikom na DPH. Rozširuje sa okruh povinnej registrácie, spresňuje sa proces registrácie a zavádza sa nový inštitút - zábezpeka na daň, tým sa sprísňujú podmienky pre registráciu na platiteľa DPH pre subjekty, ktoré v súčasnosti, alebo v minulosti vlastnili, alebo riadili spoločnosti, ktoré majú, alebo mali nedoplatky na DPH voči daňovému úradu. Nový inštitút zábezpeky na DPH je tak jedným z opatrení, ktoré boli prijaté za účelom zamedzenia daňových únikov. Ustanovenia § 4 a 4c citovaného zákona, žalobca nazýva vo svojej žalobe „tzv. dvojitým zdanením“, s týmto uvedeným názorom sa žalovaný nestotožňuje a uvádza, že v tejto súvislosti je celkom nenáležité hovoriť o nejakom dvojitom postihnutí. Žalovaný opakovane uvádza, že povinné platiť zábezpeku nie sú tie osoby, ktoré dosiahli zákonom stanovený obrat XX.XXX,- €, ale tie spoločnosti, ktoré spĺňajú podmienky v ust. § 4c ods. 1, t.j. v tomto prípade ide o podmienku, že konateľ, resp. spoločník žiadateľa bol, resp. je majetkovo prepojený na iné daňové subjekty s nedoplatkom na DPH. Platí, že v prípade, keď by ku dňu podania žiadosti spoločnosti BAU Contract, s.r.o. o registráciu pre daň, t.j. ku dňu 19.4.2013 personálne, alebo majetkovo prepojené spoločnosti v osobe konateľa, nemali nedoplatky na dani, spoločnosť BAU Contract, s.r.o. by nebola ustanovením § 4c ods. 1 písm. c) bod 1 zákona o DPH v žiadnom smere dotknutá. Rovnako platí, že keby konateľ žiadateľa nebol personálne alebo majetkovo prepojený na iné daňové subjekty typu právnická osoba, ktorým boli odpísané nedoplatky z dôvodu zániku právnickej osoby v období, v ktorom konateľ žiadateľa o registráciu pre daň z pridanej hodnoty bol konateľom, resp. spoločníkom tejto právnickej osoby, spoločnosť žalobcu by nebola ust. § 4c ods. 1 písm. c) bod 1 zákona o DPH dotknutá. Zjednodušene povedané, keby si majetkovo personálne spoločnosti v osobe konateľa plnili svoje elementárne povinnosti platiť daň riadne a včas, spoločnosti BAU Contract, s.r.o. by žiadna zábezpeka nebola určená. K námietke žalobcu ohľadom výšky stanovenej zábezpeky žalovaný uvádza, že platný zákon o DPH neumožňuje správcovi dane určovať výšku zábezpeky v závislosti na výške základného imania spoločnosti. Stanovená výška zábezpeky zohľadňuje predovšetkým mieru rizika vzniku a nezaplatenia prípadných daňových nedoplatkov na DPH vzniknutých po registrácii za platiteľa DPH, ktorá je výsledkom hodnotenia celého radu objektívnych kritérií a to najmä výšky nedoplatkov u osôb, ktoré sú so žiadateľom prepojené. Pri určení výšky zábezpeky na daň v uvedenom prípade daňový úrad prihliadal na riziko vzniku nedoplatku na dani, keďže správca dane mal odôvodnené obavy, že pri obdobnom správaní sa žiadateľa, by registrácia spoločnosti žalobcu na DPH, mohla byť zneužitá na získanie neoprávnenej výhody. Podľa názoru žalovaného nie je daňovo spravodlivé, že jedny daňové subjekty si riadne a včas splnia svoje povinnosti a iné dane neplatia a svojím nezákonným konaním tak získavajú nespornú konkurenčnú výhodu. Práve takýto deformačný účinok zákonov má schválený inštitút zábezpeky odstrániť, keď stanovenie zábezpeky má budúcemu obdobnému správaniu prepojených daňových subjektov zabrániť a má sa tak dosiahnuť aspoň minimálny stupeň daňovej spravodlivosti. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že aplikácia § 4 a 4c zákona o DPH znamenala zasahovanie do súkromno-právnych vzťahov, neprimerane ich reguluje a obmedzuje slobodu podnikania v zmysle Obchodného zákonníka. Legislatívny rámec podnikania určujú príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka, kým podnikanie pre účely zákona o DPH je definované v § 3 ods. 2 zákona o DPH, kde je presne určené, čo sa rozumie pod pojmom ekonomická činnosť. Platiteľom dane z pridanej hodnoty sa teda obchodná spoločnosť nestáva automaticky založením spoločnosti v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka, ale až po preukázaní rozhodných skutočností vedúcich k postaveniu spoločnosti ako zdaniteľnej osoby. Správca dane na základe zistených skutočností počas registračného konania prijal záver, že žalobca je zdaniteľnou osobou v zmysle § 3 ods. 1 zákona o DPH, dosiahol obrat pre povinnú registráciu pre daň, správca dane ho zaregistroval pre daň z pridanej hodnoty s prideleným identifikačným číslom. V nadväznosti na to v súlade s § 4c ods. 2 zákona o DPH stanovil zábezpeku na DPH vo výške XXX.XXX,- €. Žalovaný zásadne nesúhlasí s argumentom daňového subjektu, že v prípade stanovenia povinnosti zábezpeky došlo k porušeniu princípu zákazu retroaktivity, keďže podľa žalobcu ustanovenia zákona o DPH nemôžu byť aplikované na posudzovanie platobnej dôveryhodnosti konateľa v minulosti. Žalovaný zotrváva na názore uvedenom v rozhodnutí, že zákonom stanovený termín zaplatenia nedostatkov, od ktorého sa odvíja povinnosť žiadateľa zložiť zábezpeku na daň, je deň podania žiadosti o registráciu pre daň a tento termín nie je retroaktívny. V prípade, že ku dňu podania žiadosti spoločnosti žalobcu o registráciu pre daň, t.j. ku dňu 19.4.2013 personálne alebo majetkovo prepojené spoločnosti v osobe konateľa, nemajú nedoplatky na dani X.XXX,- € a viac, spoločnosť žalobcu by nebola ustanovením § 4c ods. 1 písm. c) bod 1 zákona o DPH v žiadnom smere dotknutá. Ustanovenia § 54 týkajúce sa vydávania súhlasu správcu dane so zápisom do Obchodného registra, bolo do daňového poriadku doplnené až s účinnosťou od 1.10.2012. Všetky uvedené zmeny boli vykonané v nadväznosti na legislatívnu zmenu Obchodného zákonníka a to § 105b, na ktorý sa daňový subjekt odvoláva. § 105b Obchodného zákonníka bol za § 105a Obchodného zákonníka vložený zákonom č. 246/2012, ktorý Obchodný zákonník novelizoval s účinnosťou od 1.10.2012. Z uvedeného je zrejmé, že ani jediný právny predpis, na ktorý sa žalobca v piatej časti svojej žaloby odvoláva, nebol platný a účinný v čase zápisu spoločnosti BAU Contract, s.r.o. do Obchodného registra dňa 1.5.2012, takže všetky žalobné dôvody uvedené v tejto súvislosti, považuje žalovaný za právne irelevantné. Súčasne žalobca tvrdí, že Daňový úrad Bratislava vydal súhlas so založením spoločnosti žalobcu, podľa informácie, ktoré má žalovaný k dispozícii z predloženého administratívneho spisu, správca dane Daňový úrad Bratislava žiaden takýto súhlas nevydal. Vzhľadom na absenciu právnych predpisov v čase zápisu spoločnosti do Obchodného registra dňa 1.5.2012, v zmysle ktorých sa od 1.10.2012 uvedený súhlas správcu dane vydáva, vydať ani nemohol. Tvrdenie žalobcu je tak preukázateľne nepravdivé. Na základe uvedených skutočností, žalovaný trvá na svojich záveroch uvedených v žalobou napadnutom rozhodnutí, pričom sa vysporiadal so všetkými námietkami uplatnenými žalobcom. Žalovaný, ako aj správca dane správne zistili skutkový stav a po právnej stránke vec posúdili správne. Navrhuje preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 OSP zamietnuť. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 244 a nasl. OSP) preskúmal postupom podľa § 247 a nasl. OSP zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, a preto ho zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. d) OSP. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). Z obsahu administratívneho spisu žalovaného krajský súd zistil, že správny orgán prvého stupňa svojím rozhodnutím zo dňa 20.5.2013 č. 9101302/5/2041812/2013 určil žalobcovi zábezpeku na daň z pridanej hodnoty vo výške XXX.XXX,- € na obdobie 12 mesiacov z dôvodu, že konateľ spoločnosti bol, resp. je konateľom iných právnických osôb, ktoré majú nedoplatok na DPH X.XXX,- € a viac, ktorý ku dňu podania žiadosti o registráciu žalobcu pre daň z DPH, nebol zaplatený a ktorý vznikol v období, v ktorom konateľ žalobcu bol konateľom iných právnických osôb. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 2.8.2013 tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorým tento potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa vo veci určenia zábezpeky žalobcovi na DPH vo výške XXX.XXX,- € na obdobie 12 mesiacov podľa § 4c ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH. IV. Podľa ust. § 4c ods. 1 písm. c) zákona o DPH zdaniteľná osoba, ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4 ods. 1 - 4, je povinná zložiť zábezpeku na daň zložením peňažných prostriedkov na účet daňového úradu alebo bankovou zárukou poskytnutou bankou bez výhrad na obdobie 12 mesiacov v prospech daňového úradu, vo výške požadovanej zábezpeky (ďalej len zábezpeka na daň), ak konateľ alebo spoločník tejto zdaniteľnej osoby je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je, alebo bola konateľom alebo spoločníkom inej právnickej osoby: 1/ ktorá má, alebo mala ku dňu zániku nedoplatky na dani 1.000,- € a viac, ktoré vznikli v období, v ktorom táto fyzická osoba, alebo právnická osoba bola jej konateľom alebo spoločníkom a ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň neboli zaplatené, 2/ ktorej bola zrušená registrácia pre daň podľa § 81 ods. 4 písm. b) druhého bodu a skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zrušenie registrácie pre daň nastali v období, v ktorom táto fyzická osoba, alebo právnická osoba bola jej konateľom alebo spoločníkom. Podľa § 4c ods. 2 citovaného zákona, žiadateľovi o registráciu uvedenému v odseku 1 určí daňový úrad rozhodnutím výšku zábezpeky na daň, ktorá je najmenej 1.000,- € a najviac 500.000,- €. Pri určení výšky zábezpeky na daň prihliadne daňový úrad na riziko vzniku nedoplatku na dani zdaniteľnej osoby. Žiadateľ o registráciu je povinný zložiť zábezpeku na daň do 20 dní od doručenia rozhodnutia o zložení zábezpeky na daň. V preskúmavanej veci správny orgán prvého stupňa, ako aj žalovaný dospeli k záveru, že nakoľko konateľ žalobcu, bol konateľom a spoločníkom iných daňových subjektov s nedoplatkom na DPH, konkrétne spoločnosť REAL-DESIGN, s.r.o., ERS systems spol. s r.o., REK MEDIA, s.r.o., Development Service, spol. s r.o., ERS CREDIT, spol. s r.o. a BAU-RENT, spol. s r.o., ktoré mali nedoplatok na DPH X.XXX,- € a viac, ktorý ku dňu podania žiadosti o registráciu pre DPH nebol zaplatený a ktorý vznikol v období, v ktorom spoločník žalobcu bol spoločníkom týchto právnických osôb. Na tomto skutkovom základe určil žalobcovi zaplatiť zábezpeku na dani z pridanej hodnoty vo výške XXX.XXX,- €. Čo sa týka výšky zábezpeky žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že výška zábezpeky na daň, bola automaticky vygenerovaná informačným systémom finančnej správy, pričom atribúty, na základe ktorých informačný systém generuje výšku zábezpeky pre daň, sú jednotne určené pre všetky daňové subjekty bez možného individuálneho zásahu správcu dane. Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d) OSP, súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vráti žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. V preskúmavanej veci krajský súd konštatoval, že správne orgány oboch stupňov nepostupovali v intenciách vyššie citovaných právnych noriem. Krajský súd konštatoval, že tak žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán sa dôsledne neriadili zákonnými ustanoveniami, ktoré sa vzťahujú na prejednávanú vec, v dôsledku čoho je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. V preskúmavanom rozhodnutí žalovaný správny orgán uvádza len skutočnosti, ktoré sú zákonným predpokladom na vznik povinnosti žalobcu na zloženie zábezpeky na daň z pridanej hodnoty v zmysle ust. § 4c ods. 1 písm. c) bod 1 zákona o DPH. Výšku zábezpeky, ktorá bola v danej veci určená na sumu XXX.XXX.,- € však žalovaný neodôvodňuje žiadnymi konkrétnymi okolnosťami. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného tak nie je zrejmé, aká je skutočná výška nedoplatkov spoločností, v ktorých je konateľ žalobcu spoločníkom, resp. konateľom. Žalovaný len uvádza, že tento nedoplatok predstavoval X.XXX.,- € a viac a v odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukazuje len na skutočnosť, že v konkrétnom prípade bola výška zábezpeky na daň automaticky vygenerovaná informačným systémom finančnej správy bez možného zásahu správcu dane. K tejto námietke súd uvádza, že uvedený postup správneho orgánu nezodpovedá zákonným požiadavkám individuálneho posúdenia konkrétnej veci a náležitého odôvodnenia, ktorý musí zodpovedať dostatočne a spoľahlivo zistenému skutkovému stavu. Z dôvodovej správy k novele zákona o DPH, ktorá zaviedla s účinnosťou od 1.10.2012 povinnosť zloženia zábezpeky na daň pre registráciu rizikových subjektov za platiteľov dane vyplýva, že zámerom novely bolo prijať legislatívne opatrenie, ktoré efektívne potlačí možnosť podvodných aktivít a zabráni ich ďalšiemu rozširovaniu a ktoré súčasne nebudú predstavovať administratívne prekážky rozvoja podnikateľských aktivít legálne podnikajúcich subjektov. Novela bola zakomponovaná do zákona o DPH na základe článku 273 Smernice rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Povinnosť zložiť zábezpeku formou peňažných prostriedkov na účet správcu dane, alebo bankovou zárukou, sa vzťahuje na osoby, ktoré požiadali jednak o dobrovoľnú registráciu na DPH (§ 4 ods. 4 zákona) a tiež sa vzťahuje aj na fyzické a právnické osoby, ktoré sú povinné požiadať o registráciu podľa § 4 ods. 1 - 3 zákona o DPH z dôvodu dosiahnutia obratu a zároveň sú splnené zákonné predpoklady na zloženie finančnej zábezpeky. Súd je oprávnený posudzovať, či správny orgán nevybočil z hľadísk zákona o DPH. Tento v ust. § 4c ods. 2 vymedzuje hľadiská tak, že ukladá daňovým úradom povinnosť prihliadať na riziko vzniku nedoplatku na dani zdaniteľnej osoby. To, na aké kritériá v tomto prípade žalovaný správny orgán prihliada a ktoré boli rozhodujúce pre určenie výšky zábezpeky, však musí vyplývať z odôvodnenia rozhodnutia tak, aby toto bolo dostatočne zrozumiteľné a následne preskúmateľné. V odôvodnení rozhodnutia má teda žalovaný správny orgán uviesť najmä správnu úvahu pri zistení rizikovosti žalobcu a konkrétne vyhodnotiť kritériá rizikovosti relevantných pre určenie výšky zábezpeky. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný správny orgán pri vydávaní preskúmavaného rozhodnutia tak nepostupoval, súd jeho rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. K návrhu žalobcu na predloženie veci Ústavnému súdu SR ohľadom nesúladu § 4 a 4c zákona o DPH s Ústavou SR, súd uvádza, že podľa čl. 144 ods. 2 ústavy, ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho časť, alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd viazaný. Aktívne legitimovaným subjektom na podanie návrhu ústavnému súdu na začatie konania podľa čl. 125 ústavy, je všeobecný súd. Ak má pochybnosť o súlade právneho predpisu, ktorý má pri rozhodovaní použiť, s právnym predpisom vyššej právnej sily, alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Účastníkovi konania pred všeobecným súdom (fyzická alebo právnická osoba) nepatrí aktívna legitimácia v konaní o abstraktnej kontrole ústavnosti a ak sa aj domnieva, že nesúlad právnych predpisov rôznej právnej sily existuje, nemá k ústavnému súdu priamy prístup. Ústavný súd judikoval, že pochybnosť o tom, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa veci týka, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika, musí mať konajúci súd. Na podanie návrhu ústavnému súdu za účelom začatia konania o súlade právnych predpisov, nemá vplyv skutočnosť, že takúto pochybnosť prejavil účastník konania. Predloženie návrhu na preskúmanie súladu právneho predpisu s ústavou alebo medzinárodnými dohovormi, je teda činnosť súdu, ktorý návrh podáva a predseda senátu, ktorý návrh predložil, musí prijať osobné (vnútorné presvedčenie), že je nutné takýto návrh predložiť ústavnému súdu. Ide teda o osobné presvedčenie sudcu a nie o presvedčenie účastníkovi konania, ktorému by predseda senátu „robil poštára“ s ústavným súdom (uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 99/08 zo dňa 1.4.2008, II. ÚS 420/2010 zo dňa 6.10.2010). Vzhľadom na uvedené, so zreteľom na zásadu dvojinštančnosti konania o žalobe proti rozhodnutiu správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti OSP, krajský súd sám v tomto štádiu konania nepristúpil k právnemu posudzovaniu veci z hľadiska jej ústavnej súladnosti, nakoľko senát Krajského súdu v Bratislave nenadobudol presvedčenie, že takýto postup je nevyhnutný, resp. nenadobudol presvedčenie o nesúlade predmetných ustanovení zákona o DPH s Ústavou SR. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 250k OSP tak, že v konaní úspešnému žalobcovi súd priznal náhradu trov konania vo výške 70,- €, predstavujúcich zaplatený súdny poplatok. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.