KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava4. 2. 2014plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Saz/71/2013 z 4. 2. 2014

Stav rozhodnutia: potvrdené

Toto rozhodnutie bolo potvrdené – rozsudok Najvyššieho súdu SR z 10. júna 2014, sp. zn. 1Sža/11/2014, ECLI:SK:NSSR:2014:1013201964.1 (09. 06. 2014). Zistené automaticky z výroku rozhodnutia vyššieho súdu; overte v jeho texte.

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 4. februára 2014, sp. zn. 9Saz/71/2013, ECLI:SK:KSBA:2014:1013201964.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Saz/71/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201964
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201964.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa:
pána P. M. P. Z., narodeného XX.X.XXXX, štátneho príslušníka Konžskej republiky (ďalej len „Kongo"),
podľa vlastného udania v krajine pôvodu naposledy B. X.-Z., F. Š. Z., aktuálne s miestom pobytu X.
K. J., zastúpeného: 1/ pani Mgr. Jarmilou Vargovou, advokátkou so sídlom pracoviska Brečtanová
21, Bratislava, 2/ pánom Mgr. Jurajom Köllnerom, advokátom so sídlom Koceľova 14, Bratislava proti
odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom
prostriedku navrhovateľa zo dňa 5.11.2013 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-263-25/PO-Ž-2013 zo
dňa 26.9.2013 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-263-25/PO-Ž-2013 zo dňa
26.9.2013 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-263-25/PO-Ž-2013 zo dňa 26.9.2013 odporca podľa § 13 ods.
1, § 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neudelil
azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil
tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná
opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z
dôvodov zostávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako
to vyplýva zo zákona o azyle. Opísal v konaní zistený stav veci a uviedol, že pokiaľ ide o prvý z
prezentovaných dôvodov navrhovateľovej žiadosti o azyl (jeho homosexualita) tento dôvod vyznieva ako
účelový, nakoľko navrhovateľ sám uviedol pred odporcom, že počas jeho pobytu na Ukrajine žil so ženou
- priateľkou. Tiež preto, lebo navrhovateľ na svojej internetovej stránke focebook-u zdieľal informáciu
o svojich zásnubách a sobáša so ženou a podobne aj preto, lebo navrhovateľ sa v priebehu svojho
prvého azylového konania z roku 2012 vôbec nezmieňoval o svojej homosexuálnej orientácii. Pokiaľ ide
o druhý dôvod žiadosti o azyl (účasť na pohrebe predsedu parlamentu, ktorý sa konal v júni 2009, na
ktorom jeho účastníci kričali hanlivé a vulgárne slová na adresu manželky prezidenta, v dôsledku čoho
bolo asi 200 ľudí zatknutých a v tej súvislosti obava navrhovateľa zo svojho zatknutia) odporca poukázal
na nezrovnalosti v uvedení dátumu pohrebu. V súvislosti s tým odporca tiež poukázal na skutočnosť,
že navrhovateľom predložené oznámenie o pátraní po ňom bolo na základe odborného skúmania
vyhodnotené ako nepravé - falšované. S poukazom na uvedené vyhodnotil navrhovateľom prezentované
tvrdenia ako nedôveryhodné. Pokiaľ ide o výrok, ktorým rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany
navrhovateľovi, tento odôvodnil tým, že nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej



poskytnutia. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v
rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa
5.11.2013, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Namietal v ňom nedostatočné zistenie
stavu veci, rozpor rozhodnutia s obsahom spisu a vo všeobecnosti tiež namietal nesprávne právne
posúdenie jeho veci.

Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 17.12.2013 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu potvrdiť. Zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia, ktoré pokladá za správne a vydané
v súlade so zákonom.

Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom
znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14
zák. č.371/2004Z.z. v platnom znení) na pojednávaní, ktorého sa navrhovateľom zvolená zástupkyňa,
súc riadne predvolaná, nezúčastnila. Bez predvolania sa na pojednávanie dostavil pán Mgr. Juraj
Köllner, advokát, ktorý súdu predložil riadne plnomocenstvo, udelené mu navrhovateľom dňa 31.1.2014.
V konaní pred súdom bol teda navrhovateľ zastúpený dvomi zástupcami - advokátmi. Po prejednaní
veci súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne.

Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa
podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-263/PO-Ž-2013, ako aj s
predchádzajúcim spisom ČAS: MU-312/PO-Ž-2012.

Zo spisu ČAS: MU-312/PO-Ž-2012 súd zistil, že navrhovateľ po prvý raz požiadal o azyl 9.6.2012 z
dôvodu obavy o život tak v Kongu, ako aj na Ukrajine. Na polícii 9.6.2012 uviedol, že o azyl žiada kvôli
otcovi a otcovej politickej príslušnosti. Pred odporcom uviedol, že miestom jeho posledného pobytu v
Kongu bolo mesto Pointe-Noire, že nebol nikdy trestne stíhaný a ani odsúdený, že nevyvíjal žiadne
politické aktivity. Uviedol, že z Konga vycestoval v novembri 2009 výlučne za účelom štúdia v Maroku
- v roku 2011 vycestoval následne z Maroka za účelom štúdia na Ukrajinu. Pretože po niekoľkých
mesiacoch štúdia na Ukrajine už nemal finančné prostriedky na štúdium (toto financoval jeho otec,
ktorý však bol v súvislosti s výbuchom v Brazzaville zadržaný a obvinený a preto ho prestal finančne
podporovať) a tiež bol dva razy na Ukrajine napadnutý, na falošné francúzske povolenie k pobytu v júni
2012 pricestoval na Slovensko. Navrhovateľ uviedol, že v Kongu nemal žiadne problémy so žiadnou
štátnou inštitúciou. Odporca vo veci tejto žiadosti o azyl rozhodol 8.8.2012 tak, že žiadosť zamietol ako
zjavne neopodstatnenú. Voči tomuto rozhodnutiu odporcu podal navrhovateľ odvolanie v ktorom o.i.
uviedol iba to, že z Konga vycestoval za účelom štúdia. Namietal, že počas jeho neprítomnosti v Kongu
došlo v meste Brazzaville k veľkej explózii, z účasti na ktorej bol obvinený aj jeho otec - člen politickej
strany U.P.A.S. Napadnuté rozhodnutie bolo rozsudkom tunajšieho súdu z 21.11.2012 potvrdené. Tento
rozsudok bol následne potvrdený aj rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.3.2013.

Zo spisu ČAS: MU-263/PO-Ž-2013 súd zistil, že navrhovateľ opakovane 29.5.2013 požiadal o azyl z
dôvodu obavy o život kvôli jeho sexuálnej orientácii. Na polícii dňa 29.5.2013 o.i. uviedol, že miestom
jeho posledného pobytu v Kongu bolo mesto Bacongo, že v Kongu je hľadaný políciou, pretože na
verejnom mieste slovne urazil manželku prezidenta. Počas vstupného pohovu u odporcu o.i. uviedol,
že miestom jeho posledného pobytu v Kongu bolo mesto Pointe-Noire, že vlastní svoj cestovný pas,
vybavený bez problémov v júli 2009, že počas štúdia na Ukrajine žil v spoločnej domácnosti s priateľkou
z Konga. Uviedol, že nebol členom žiadnej politickej strany či hnutia, že proti nemu nebolo nikdy vedené
žiadne trestné stíhanie a že nemal nikdy žiadne problémy s políciou, armádou či inými štátnymi orgánmi.
Na odôvodnenie svojej žiadosti uviedol, že na Slovensku sa cíti bezpečne a preto tu chce ostať. Tiež
uviedol, že je homosexuál, ktorú skutočnosť začal vnímať v roku 2007. Keď sa o jeho sexuálnej orientácii
dozvedeli jeho priatelia, začali sa mu posmievať. Iné problémy, viažúce sa k jeho sexualite nemal. V
roku 2007 poskytoval sexuálne služby za peniaze priateľovi z Francúzska, neskôr sa medzi nimi vyvinul
vzťah. Na otázku, či okrem posmievania sa mu jeho priateľmi za jeho sexualitu mal v Kongu iné problémy



navrhovateľ odpovedal, že iné problémy nemal. Na doplňujúcu otázku (položenú v súvislosti s jeho
výpoveďou na polícii) uviedol, že niekedy v auguste - septembri 2009 zomrel predseda parlamentu
Thyster Tchikaya. Na jeho pohrebe sa zúčastnil aj prezident s manželkou. V dave ľudí, ktorý bol tiež
prítomný na pohrebe, bol aj navrhovateľ. Tento dav slovne urážal prezidentovu manželku. Následne
bolo cca 200 ľudí z davu zatknutých. Potom, ako navrhovateľ vycestoval z Konga do Maroka (november
2009), sa mal od sestry dozvedieť, že dostal predvolanie na políciu - toto predvolanie navrhovateľ
odporcovi predložil (na predvolaní je ako dátum jeho vydania uvedený 23. jún 2009). Ako to vyplynulo z
odborného skúmania predmetného predvolania, toto bolo vyhodnotené ako falošné. Na otázku, prečo o
svojej sexuálnej orientácii a o udalostiach súvisiacich s pohrebom predsedu parlamentu nehovoril počas
prvého azylového konania navrhovateľ uviedol, že nevedel, aké pomery na Slovensku sú a tiež preto,
lebo nevedel, či by mu tieto informácie nepriťažili v azylovom konaní. Odporca vyhľadal a do spisu založil
informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, pochádzajúce z rôznych zdrojov, obsahovo zamerané na
okolnosti, uvádzané navrhovateľom v konaní pred odporcom, na všeobecnú bezpečnostnú situáciu. Z ich
obsahu o.i. vyplynulo, že predseda parlamentu Thyster Tchikaya zomrel v Paríži 20.6.2008. Počas jeho
pohrebu došlo k občianskym nepokojom, keď demonštranti poškodzovali súkromný a verejný majetok
a nadávali prezidentovi, v ktorej súvislosti bolo 35 ľudí zadržaných až do 18. decembra 2008, kedy
boli všetci prepustení. Obsahom založených informácií boli tiež informácie o legislatívnych opatreniach
týkajúcich sa homosexuality, postoja verejnosti k nej.

Podľa ust. § 13 ods.1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky
uvedené v § 8 alebo 10.

Podľa ust. § 8 zákona ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý

a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo
náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej
sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo

b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné
alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh
rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití
fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných
alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom,
3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4.
neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo
treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal
trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia
alebo proti deťom.

§ 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp.
slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18
rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl.

Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu,
rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa v rámci opakovanej žiadosti
o udelenie azylu rozhodne o neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu.

Podľa ust. § 13c ods.1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak
nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.



Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo
azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej
hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1.uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,
2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne
ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného
alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

§ 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi,
slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana.

Podľa ust. § 19a ods. 3 písm. e) zákona o azyle ak žiadateľ nepodloží svoje vyhlásenia dôkazmi,
ministerstvo pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu na to neprihliadne, ak bola preukázaná všeobecná
dôveryhodnosť žiadateľa

Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku:

K námietke nedostatočne zisteného stavu veci:

Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Navrhovateľ na odôvodnenie svojej aktuálnej žiadosti o
azyl uviedol svoju homosexualitu a obavu, súvisiacu s udalosťami, ktoré nastali počas pohrebu predsedu
parlamentu. Odporca s poukazom na tieto prezentované dôvody vyhľadal a do spisu založil správny
o Kongu, pochádzajúce z rôznych zdrojov, obsahovo zamerané tak na postavenie homosexuálov, ich
ev. postih, ich vnímanie spoločnosťou. Tiež na otázky udalostí, ktoré sa udiali počas pohrebu predsedu
parlamentu, resp. ich následkov. Založené správy tiež zmapovali aktuálnu bezpečnostnú situáciu v
krajine pôvodu navrhovateľa. Tieto správy podľa názoru súdu prezentovali dostatočným spôsobom
postavenie homosexuálov v Kongu, podobne ako dostatočným spôsobom prezentovali udalosti týkajúce
sa pohrebu predsedu parlamentu a ich následky. Ak teda odporca zabezpečil dostatok informácií,
viažúcich sa k navrhovateľom prezentovaných dôvodov jeho žiadosti o azyl, pričom odporca zákonným
spôsobom vykonal aj dokazovanie vykonaním pohovoru s navrhovateľom, takto zistený stav veci bol
postačujúcim na vydanie rozhodnutia.

K námietke, že rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisu:

Podľa názoru súdu ani táto námietka nie je dôvodná. Súd namietaný rozpor napadnutého rozhodnutia
s obsahom spisu nezistil. Odporca v rozhodnutí opísal, v priebehu konania zistený stav veci, jednotlivé
skutkové zistenia vyhodnotil a vyvodil z nich právny záver. Pokiaľ odporca na základe takto zisteného
stavu veci vyvodil právny záver, vyjadrený vo výroku rozhodnutia, ktorý je odlišný od právneho názoru
navrhovateľa, túto skutočnosť nie je možné kvalifikovať ako rozpor rozhodnutia s obsahom spisu.

K bližšie nešpecifikovanej námietke nesprávneho právneho posúdenia veci:

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu aj z pohľadu, či odporca vo veci rozhodol v súlade so
zákonom o azyle. Dospel k záveru, že rozhodnutie je správné a v súlade so zákonom.



Ako to vyplýva z obsahu napadnutého rozhodnutia, odporca vydal negatívné rozhodnutie vo vzťahu k
azylu z dôvodu, že osobu navrhovateľa vyhodnotil ako nehodnovernú, ktorú správnu úvahu aj náležitým
spôsobom odôvodnil. Súd sa s týmto právnym názorom odporcu stotožňuje:

Je nespochybniteľným, že navrhovateľ v priebehu prvého azylového konania (ČAS: MU-312/PO-
Ž-2012) uvádzal ako jediný dôvod žiadosti o azyl nedostatok finančných prostriedkov na štúdium na
Ukrajine, pričom ako jediný dôvod svojho odchodu z Konga prezentoval štúdium v zahraničí (Maroko,
Ukrajina). Žiaden iný dôvod navrhovateľ neuviedol ani v odvolaní voči negatívnemu rozhodnutiu odporcu
v tomto (prvom) konaní a ani v odvolaní voči rozsudku tunajšieho súdu. Teda v prvom azylovom
konaní pred odporcom, podobne ako v konaní pred tunajším súdom či Najvyšším súdom Slovenskej
republiky navrhovateľ sa nikdy ani len nezmienil o svojej sexuálnej orientácii, či o svojej účasti na
pohrebe predsedu parlamentu a v tej súvislosti o akejkoľvek hrozbe. Ak teda navrhovateľ v aktuálnom
azylovom konaní uvádzal práve tieto okolnosti ako okolnosti pre ktoré žiada (opakovane) o azyl, takéto
navrhovateľovo správanie nie je možné vyhodnotiť inak ako tak, že tieto (nové) okolnosti sú účelovými,
nezakladajúcimi sa na pravde. Už iba dôvodné vyhodnotenie osoby navrhovateľa ako nedôveryhodnej
automaticky spôsobuje vydanie negatívneho rozhodnutia, pretože ak nedôveryhodná osoba prezentuje
príbeh, ktorý naviac nepreukázala dôkazmi, nemožno uveriť tomu, že sa príbeh stal.

Naviac k dôvodu, viažucemu sa j navrhovateľom prezentovanej homosexualite je potrebné poznamenať,
že: 1/ (ako to bolo vyššie uvedené) navrhovateľ o tomto svojom „probléme“ nehovoril počas
predchádzajúceho konania; 2/ navrhovateľ si de facto protirečil, pretože uviedol, že ako homosexuál
žil na Ukrajine v spoločnej domácnosti so ženou; 3/ na svojej stránke facebook-u prezentoval svoje
zasnúbenie a dokonca sobáš so ženou; 4/ sám navrhovateľ uviedol, že z dôvodu svojej odlišnej
sexuálnej orientácie nemal v Kongu žiadne problémy, uviedol iba to, že sa mu jeho kamaráti posmievali;
5/ svoju odlišnú sexualitu začal pociťovať až v 19. roku svojho veku (v roku 2007). Homosexuálny muž
by zjavne nežil s inou ženou, neplánoval by zásnuby a svadbu so ženou a podľa názoru súdu nie je
pravdepodobné, že by svoju sexuálnu orientáciu, ktorá je vrodenou a nemennou, „začal pociťovať“ až v
19. roku svojho veku. Nie je logickým ani vysvetlenie navrhovateľa, že sa pred slovenskými autoritami
obával o svojej sexualite hovoriť, keď práve z tohto dôvodu (ako to aktuálne tvrdí) požiadal o azyl. Naviac
tiež súd poukazuje na obsah správ založených v spise, podľa ktorých homosexualita v Kongu nie je
trestná a ani trestaná.

K dôvodu, viažucemu sa k udalostiam týkajúcim sa pohrebu predsedu parlamentu: 1/ (ako to bolo
vyššie uvedené) navrhovateľ o tomto svojom „probléme“ nehovoril počas predchádzajúceho konania.
Ak by skutočne tieto udalosti boli dôvodom pre obavy navrhovateľa, resp. pre jeho odchod z Konga,
navrhovateľ by ich (celkom logicky) prezentoval počas svojho prvého azylového konania. Ak tak
neurobil, a to ani v podávaných opravných prostriedkoch a odvolaniach, týkajúcich sa tohto prvého
azylového konania, takéto jeho aktuálne správanie sa svedčí o jeho účelovosti dosiahnuť kladný
výsledok aktuálneho konania; 2/ z obsahu správ založených v spise je zrejmé, že predseda parlamentu
zomrel v Paríži 20.6.2008; 3/ navrhovateľ opakovane ako dátum jeho pohrebu uvádzal jún roku 2009; 4/
i keď možno uznať, že v uvedení roku sa mohol navrhovateľ pomýliť, vyvstáva otázka, prečo opakovane
a bez pochybností navrhovateľ udával ako dátum pohrebu jún 2009 - ako pravdepodobným sa súdu
javí fakt, že navrhovateľ odporcovi na preukázanie svojich tvrdení predložil (i keď falošné) oznámenie
o pátraní po ňom, datované však až 23.6.2009; 5/ súd tiež poukazuje na skutočnosť, že aj keby bolo
toto oznámenie pravé, nemôže sa vzťahovať na udalosti súvisiace s pohrebom, nakoľko predseda
parlamentu zomrel v Paríži 20.6.2008, všetky osoby zatknuté v súvislosti s pohrebom boli najneskôr
18.12.2008 zo zadržania prepustené, pričom oznámenie je datované 23.6.2009; 6/ navrhovateľom
prezentované pátranie políciou po ňom je v ostrom protiklade voči tomu, že v novembri 2009, teda v
čase údajne vyhláseného pátrania mu bolo bezproblémové vycestovanie z Konga na pravý cestovný
doklad, naviac keď v júli 2009 mu bol bez problémov vydaný cestovný pas.

Ak teda odporca na základe zisteného stavu veci vyhodnotil osobu navrhovateľa dôvodne ako
nedôveryhodnú a v tom dôsledku vydal negatívne rozhodnutie, takýto právny názor je správny a je v
súlade so zákonom.



Súd tiež poznamenáva, že otázka údajného zatknutia otca navrhovateľa v súvislosti s výbuchom
(sabotážou) v Brazzaville s navrhovateľom nijako nesúvisí. Z informácií o krajine pôvodu navrhovateľa
vyplýva, že tam neprebieha žiaden vnútroštátny či medzinárodný ozbrojený konflikt. Navrhovateľ nebol
počas svojho pobytu v Kongu terčom žiadneho zaobchádzania, ktoré má na mysli zákon o azyle v ust.
§ 2 písm. f). Naviac tiež niet dôvodu predpokladať, že by navrhovateľ po svojom návrate bol uväznený.
Preto aj rozhodnutie vo vzťahu k neposkytnutiu doplnkovej ochrany je v súlade so zákonom.

Ak by aj navrhovateľ nebol nedôveryhodnou osobou, vydanie negatívneho rozhodnutia by bolo správne:
Pokiaľ by išlo o homosexualitu navrhovateľa, ako to je zrejmé z vyhľadaných informácií, takáto orientácia
nemá v Kongu za následok perzekúciu v zmysle zákona o azyle. Naviac navrhovateľ podľa vlastného
udania nebol v tejto súvislosti objektom prenasledovania. Ani vo vzťahu k okolnostiam viažúcim sa
k pohrebu predsedu parlamentu ako dôvodu navrhovateľovej žiadosti o azyl by nebolo možné vydať
kladné rozhodnutie, nakoľko tvrdenia a dokazovanie navrhovateľa vo vzťahu k objektívne zisteným
informáciám na strane druhej sa nepotvrdili.

S poukazom na uvedené, nakoľko odporca dostatočným a zákonným spôsobom zistil stav veci, pričom
jeho právny názor vyjadrený v enunciáte napadnutého rozhodnutia je správny a v súlade so zákonom,
súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správne a zákonné.

O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok
konania.

Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený
od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd
nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba
predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1013201964)

  1. 4. 2. 2014Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Saz/71/2013 z 4. 2. 2014 (toto rozhodnutie)potvrdené
  2. 10. 6. 2014Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/11/2014 z 10. 6. 2014

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam