Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/260/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201966 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Halmová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201966.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Halmovej a členiek senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: T. H. G., štátne občianstvo H. iU., trvalý pobyt: I. XXX/XXXA, J. I. - B. I., právne zastúpený advokátkou: Mgr. Jarmila Vargová, Brečtanova 21, Bratislava proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-85/2013 zo dňa 28.8.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa včas doručenou žalobou tunajšiemu súdu dňa 6.11.2013 domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-85/2013 zo dňa 28.8.2013, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Ministerstva vnútra SR, sekcie verejnej správy, odboru štátneho občianstva a matrík č. SVS-OSOM2-2013/000573 zo dňa 10.6.2013. Prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu bola zamietnutá žiadosť žalobcu o udelenie štátneho občianstva SR, ktorú podal aj v mene svojho syna V. G., nar. XX.X.XXXX. Žalovaný uviedol, že mu neudelil štátne občianstvo s odkazom na ust. § 7 ods. 1 písm. j) zákona č. 40/1993 Z.z. o štátnom občianstve SR (ďalej len zákon o štátnom občianstve) odvolávajúc sa na skutočnosti: - opakované neplnenie a porušovanie zákonných povinností, nakoľko mu boli opakovane uložené pokuty za dopravné priestupky, - zanedbateľný (až nulový) daňový výnos v prospech SR, - nedostatočná integrácia do spoločnosti. Poukázal na nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, ktorá spočíva : - v nesprávnom právnom posúdení veci, nakoľko správny orgán hodnotil spáchanie jeho priestupkov ako priťažujúcu okolnosť, hoci takéto správanie obzvlášť, ak ho oľutoval, nemožno za dôvody neudelenia štátneho občianstva považovať; rovnako nemožno za prekážku udelenia štátneho občianstva považovať nevysoké daňové priznanie, nakoľko podmienka úspešného hospodárenia nie je medzi podmienkami, ktorých splnenie sa vyžaduje pre udelenie štátneho občianstva, - v nesprávnej aplikácii ust. § 7 ods. 1 písm. i) zákona o štátnom občianstve, - v nedostatočne zistenom skutkovom stave, nakoľko správny orgán konštatoval nedostatočnú integráciu žalobcu. Uviedol, že splnil všetky formálne náležitosti na podanie žiadosti o udelenie štátneho občianstva SR tak, ako to vyžaduje zákon o štátnom občianstve SR. Nesúhlasí so záverom správneho orgánu, že žalobca nepredstavuje v súčasnosti záruku plnenia povinností vyplývajúcich z právneho poriadku SR tak, aby sa mohol stať jej občanom z dôvodu, že žalobcovi bolo v minulosti uložených niekoľko pokút za porušenie predpisov upravujúcich dopravnú premávku. Tento záver žalovaného je nelogický a nesprávny, pretože uloženie pokút tohto charakteru možno charakterizovať ako dôkaz toho, že žalobca nie je práve najzručnejší šofér, avšak vyvodiť z toho závery, že nerešpektuje právny poriadok SR, je nelogické a nesprávne. Žalobca počas celého svojho života na území SR, kde prišiel ako osoba prenasledovaná v krajine pôvodu, sa nedopustil žiadneho iného priestupku, či iného konania v rozpore so zákonom. Spáchané priestupky neboli dokonca ani takého charakteru, aby viedli k zadržaniu, k odobratiu vodičského oprávnenia. Takýto záver žalovaného je v priamom rozpore s ust. § 7 ods. 1 písm. i) zákona o štátnom občianstve SR. Taktiež dôvod - platenie nízkych daní a z toho vyplývajúcich nízkych až zanedbateľných výnosov v prospech SR nemôže byť dôvodom na neudelenie štátneho občianstva, táto konštatácia správneho orgánu je nelogická a nesprávna, dokonca výsmechom človeku, ktorý dlhodobo živí seba i ďalšiu osobu. Namietal, že ani ďalší dôvod neudelenia štátneho občianstva - nedostatočná integrácia žalobcu do spoločnosti - nie je v rozhodnutí správneho orgánu ani žalovaného dostatočne zdôvodnený. Žalobca je samoživiteľ, rozpráva po slovensky, vychováva tu syna a toto všetko svedčí o opaku, teda o výbornej integrácii žalobcu do spoločnosti. Poukázal, že správny orgán mal k dispozícii vyjadrenia a dokumenty preukazujúce skutočnosti, že žalobca je dostatočne integrovaný do spoločnosti, a preto zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov. Je názoru, že žalovaný svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, najmä v súvislosti s jeho závermi o nedostatočnej integrácii žalobcu do spoločnosti, či jeho ekonomického prínosu pre SR. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 3.12.2013 žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobca sa nepoučil z udelených sankcií za množstvo spáchaných priestupkov, čo vyplýva z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR. Aj napriek udeleným sankciám za priestupky, ktorých sa dopustil naďalej opakovane porušoval právny poriadok SR (dňa 4.6.2013 spáchal ďalší priestupok, ktorým porušil pravidlá cestnej premávky podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z., za čo mu bola uložená bloková pokuta vo výške 30,- €), čím potvrdil, že zatiaľ nedáva záruku riadneho plnenia povinností vyplývajúcich z právneho poriadku SR, aby sa mohol stať jej občanom. Konštatovanie, že žalobca porušením zákona dokázal nanajvýš, že nie práve zručný šofér, je nelogické, pretože žalobca opakovane porušil pravidlá cestnej premávky, ktoré upravuje právny predpis a nejde o žiadny nezáväzný etický kódex vodiča, ktorý možno beztrestne porušovať. Nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že „aj keď vykázal zanedbateľný až nulový daňový výnos v prospech SR, tak je ekonomickým prínosom pre SR a táto skutočnosť by nemala byť zohľadnená pri udeľovaní štátneho občianstva SR“. Poukázal, že žalobca v daňovom priznaní k dani z príjmu fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2005 - 2011 vykázal zanedbateľný až nulový daňový výnos v prospech SR, čím jeho podnikateľská činnosť stráca spoločenský prínos pre SR. Podľa stanoviska Daňového úradu Bratislava, pobočka Senec žalobca nie je registrovaný ako platiteľ DPH a teda jeho tvrdenie o platení uvedenej dane, je nepravdivé. Na udelenie štátneho občianstva SR nie je právny nárok ani po splnení zákonných podmienok a všetky skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k zamietnutí žiadosti žalobcu o udelenie štátneho občianstva SR, boli náležite odôvodnené. Žalobca má rovnaké možnosti uplatnenia práv ako iní cudzinci a nakoľko je držiteľom platného cestovného dokladu SR, ako cudzinec, ktorému bol udelený azyl, má nadštandardnejšie práva ako iní cudzinci (napríklad trvalý pobyt na dobu neurčitú) a môže naďalej podnikať a pokračovať v štúdiu na území SR, čo nie je podmienené existenciou štátneho občianstva SR u žalobcu. Podľa čl. 5 ods. 2 Ústavy SR, nikomu nemožno odňať štátne občianstvo SR proti jeho vôli, a preto treba dôkladne zvažovať jeho udelenie a to najmä vzhľadom na ekonomický a spoločenský prínos žalobcu pre SR. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa § 244 a nasl. OSP preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie tomuto predchádzajúce, v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP), žalobu prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250f ods. 1 OSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Podľa § 250i ods. 1, veta prvá OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase napadnutého rozhodnutia. Na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP). Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č.: KM- OLVS-85/2013 zo dňa 28.8.2013, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Ministerstva vnútra SR, sekcie verejnej správy, odboru štátneho občianstva a matrík č. SVS-OSOM2-2013/000575 zo dňa 10.6.2013, ktorým bola zamietnutá jeho žiadosť o udelenie štátneho občianstva SR, ktorú podal aj v mene svojho syna V. G.. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že skutkový stav veci tak, ako ho zistil žalovaný je úplný a dostačujúci na posúdenie veci. Podľa stanoviska Oddelenia cudzineckej polície v Bratislave č. PPZ-HCP-BA6-16-3/2013-ŠO zo dňa 1.3.2013 bol žalobcovi dňa 29.10.1998 udelený trvalý pobyt v SR, ako azylantovi a od 20.2.2012 je žalobca prihlásený na trvalý pobyt na adrese: I. XXX/XXXA, J. I. - B. I.. Žalobca dňa 18.4.2012 podal žiadosť o udelenie štátneho občianstva SR prostredníctvom Obvodného úradu Bratislava. Podľa výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR žalobca počas svojho pobytu v priebehu dvoch rokov viackrát a opakovane porušil ustanovenia zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za čo bol riešený blokovými pokutami. Dňa 22.10.2010 bol žalobca riešený pre porušenie pravidiel cestnej premávky podľa § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, za čo mu bola uložená bloková pokuta vo výške 20,- €. Dňa 22.8.2011 bol žalobca riešený pre porušenie pravidiel cestnej premávky podľa § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z., za čo mu bola uložená bloková pokuta vo výške 30,- €. Dňa 26.1.2012 bol žalobca riešený pre porušenie pravidiel cestnej premávky podľa § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z., za čo mu bola uložená bloková pokuta vo výške 20,- €. Dňa 4.2.2011 bol žalobca riešený v správnom konaní pre porušenie pravidiel cestnej premávky podľa § 117 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z., za čo mu bola uložená pokuta vo výške 50,- €. Dňa 27.12.2012 bol žalobca riešený pre porušenie pravidiel cestnej premávky podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z., za čo mu bola uložená bloková pokuta vo výške 60,- € a dňa 27.12.2012 bol žalobca ešte riešený pre porušenie pravidiel cestnej premávky podľa § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009, za čo mu bola uložená bloková pokuta vo výške 40,- €. Dňa 4.6.2013 žalobca spáchal ďalší priestupok, ktorým porušil pravidlá cestnej premávky podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z., za čo mu bola uložená bloková pokuta vo výške 30,- € Rozhodnutím Ministerstva vnútra SR, sekcia verejnej správy, odbor štátneho občianstva a matrík č. SVS-OSOM2-2013/000573 zo dňa 10.6.2013, bola žalobcovi žiadosť o udelenie štátneho občianstva SR, ktorú podal žalobca aj v mene svojho syna V. G. zamietnutá z dôvodu opakovaného neplnenia, porušovania zákonných povinností, zanedbateľného daňového výnosu v prospech SR a nedostatočnej integrácie do spoločnosti, a preto nie je splnená podmienka a nie je dôvod na udelenie štátneho občianstva SR podľa § 7 ods. 1 písm. i) zákona o štátnom občianstve. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že žalobca v daňovom priznaní k dani z príjmu fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2005 - 2011 vykázal zanedbateľný až nulový daňový výnos v prospech SR, čím jeho podnikateľská činnosť stráca spoločenský prínos pre SR. Vzhľadom na dostatočnú integráciu žalobcu do spoločnosti je potrebné, aby dodržiaval právny poriadok SR. Keďže žalobca opakovane porušoval právny poriadok SR a jeho podnikateľská činnosť nevykazuje dostatočný prínos pre SR, nie je splnená zákonná podmienka a ani nie je dôvod na udelenie štátneho občianstva SR a štátne občianstvo SR nemožno udeliť. Na základe podaného odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutím č. KM-OLVS-85/2013 zo dňa 28.8.2013 zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Stotožnil sa so závermi prvostupňového správneho orgánu, ako aj so zisteným skutkovým stavom veci, správny orgán správne aplikoval ustanovenia zákona o štátnom občianstve a tiež po procesnej stránke zabezpečil v konaní všetky práva žalobcu. Podľa § 7 ods. 1 zákona o štátnom občianstve, možno štátne občianstvo SR udeliť žiadateľovi, ktorý nie je štátnym občanom SR a: a) má nepretržitý trvalý pobyt na území SR aspoň 8 rokov bezprostredne predchádzajúcich podaniu žiadosti o udelenie štátneho občianstva SR, b) je bezúhonný, c) ktorému nebol súdom uložený trest vyhostenia, d) proti ktorému nie je vedené trestné stíhanie, e) proti ktorému nie je vedené vydávacie konanie ani konanie o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu, f) proti ktorému nie je vedené konanie o administratívnom vyhostení, g) proti ktorému nie je vedené konanie o odňatí azylu a h) preukázal ovládanie slovenského jazyka slovom aj písmom a všeobecných znalostí o SR podľa § 8 ods. 5 - 8 zákona; to neplatí pre žiadateľa podľa § 7 ods. 2 písm. b) a písmeno i), odsekov 4 - 6 zákona a pre žiadateľa, ktorý v čase podania žiadosti nedovŕšil 14 rokov, i) plní si povinnosti vyplývajúce z ustanovení právnych predpisov upravujúcich pobyt cudzincov na území SR, verejné zdravotné poistenie, sociálne poistenie, starobné dôchodkové sporenie, dane, odvody, poplatky, zamestnávanie cudzincov a ďalšie povinnosti vyplývajúce pre cudzincov z právneho poriadku SR. Podľa čl. 5 ods. 1 Ústavy SR nadobúdanie a stratu štátneho občianstva SR ustanoví zákon. Podľa čl. 5 ods. 2 Ústavy SR nikomu nemožno odňať štátne občianstvo SR proti jeho vôli. Udelenie štátneho občianstva je nezvratnou a trvalou skutočnosťou zabezpečujúcou osobe, ktorej bolo udelené postavenie občana SR so všetkými právami a povinnosťami z toho statusu vyplývajúcich. Vzhľadom na to, že štátne občianstvo v zmysle čl. 5 ods. 2 Ústavy SR nemožno nikomu odňať proti jeho vôli, zákon o štátnom občianstve ustanovuje jednak podmienky, ktoré musí žiadateľ o udelenie štátneho občianstva spĺňať, pričom výnimka zo splnenia podmienky nepretržitého trvalého pobytu na území SR (§ 7 ods. 1 písm. a/) je prípustná iba u osôb, ktoré sa významne zaslúžili o prínos pre SR v oblasti ekonomickej, vedeckej, technickej, kultúrnej, sociálnej alebo športovej alebo u osôb, ktorým udelenie štátneho občianstva bude z iného dôvodu v záujme SR a ďalej podmieňuje udelenie štátneho občianstva verejným záujmom, pričom osobitne sa berie ohľad na bezpečnostné hľadisko SR. Zákon o štátnom občianstve v ust. § 7 ods. 1 ponechal na uvážení správneho orgánu, či pri splnení zákonom predpísaných podmienok (písm. i/) žiadosti o udelenie štátneho občianstva vyhovie, alebo nie. Je zrejmé, že na udelenie štátneho občianstva SR nemá žiadateľ právny nárok a to ani v prípade splnenia zákonom ustanovených podmienok. Štátne občianstvo nemožno odoberať, pričom ide o trvalý zväzok medzi občanom a štátom, a preto treba aj pri jeho udeľovaní postupovať zvlášť dôkladne. Súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že pri posudzovaní žiadosti o udelenie štátneho občianstva je dôležitou skutočnosťou aj dodržiavanie právneho poriadku SR. Je na správnej úvahe žalovaného, či pri posúdení všetkých podmienok a okolností štátne občianstvo udelí, alebo nie. V danom prípade žalovaný vychádzal z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR, podľa ktorej žalobca počas svojho pobytu v priebehu dvoch rokov viackrát a opakovane porušil ustanovenia zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za čo bol riešený blokovými pokutami. S tvrdením žalobcu, že uvedené porušovanie právnych predpisov svedčí len o tom, že nie je práve najzručnejší šofér, sa súd nestotožnil. Zákon o štátnom občianstve SR viaže bezúhonnosť na právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin, čo však neznamená, že žiadateľ sa môže neobmedzene dopúšťať priestupkov a iných správnych deliktov, pričom sa na ne neprihliada. Toto je upravené a postihnuté osobitným ustanovením zákona § 7 ods. 1 písm. i), kde je osobitnou podmienkou na udelenie štátneho občianstva SR plnenie povinností vyplývajúcich z právneho poriadku SR pre cudzincov, teda všetkých povinností platných pre obyvateľa SR, ktorý je cudzincom, teda aj tých, ktoré sa vzťahujú zároveň aj na občanov SR. Ak by to tak nebolo, išlo by o diskrimináciu občanov vo vzťahu k cudzincom pri hodnotení ich spoločenského správania. Podľa názoru súdu žalobca vzhľadom na opakované porušovanie zákona v súčasnosti neposkytuje záruku plnenia povinností vyplývajúcich z právneho poriadku SR tak, aby sa mohol stať jej občanom. Žiadateľ o občianstvo SR práve s žitím sa s právnym poriadkom SR a dodržiavaním celého právneho poriadku preukazuje svoju integráciu do spoločnosti a takýmto správaním zakladá odôvodnený predpoklad, že v prípade udelenia štátneho občianstva SR, v budúcnosti bude plniť všetky povinnosti občana SR, nakoľko udelenie štátneho občianstva SR má byť zavŕšením procesu integrácie žiadateľa do spoločnosti. Súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že je nemožné prihliadať na prínos žalobcu pre SR z hľadiska ekonomického, čo žalobca považuje za výsmech človeku, ktorý dlhodobo živí seba a ďalšiu osobu. Žalobca v daňovom priznaní k dani z príjmu fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2005 - 2011 vykázal zanedbateľný až nulový daňový výnos v prospech SR, čím jeho podnikateľská činnosť stráca spoločenský prínos pre SR. Naviac žalobca klamal, keď uviedol žalovanému, že platí DPH, pričom podľa stanoviska Daňového úradu Bratislava, pobočka Senec, žalobca nie je registrovaný ako platiteľ DPH, a jeho tvrdenie o platení uvedenej dane, je nepravdivé. Správne orgány a ani súd nespochybňujú, že žalobca je samoživiteľ, rozpráva po slovensky, vychováva tu syna, avšak ani táto skutočnosť nemôže viesť k záveru, že žalobca si plní všetky povinnosti vyplývajúce z právneho poriadku SR. Podľa platného právneho stavu na udelenie štátneho občianstva nie je právny nárok ani v prípade splnenia zákonom ustanovených podmienok, a preto záleží iba na správnej úvahe orgánu, ktorý vo veci koná, či po posúdení všetkých podmienok a okolností, štátne občianstvo udelí. Štát je povinný zabezpečovať ochranu práv a slobôd svojich občanov, dohliadať nad dodržiavaním zákonnosti, spoločenských a morálnych princípov, v záujme rešpektovania zásad verejného poriadku a bezpečnosti štátu. Z týchto dôvodov je výsostným oprávnením, ako aj povinnosťou štátu dôkladne zvážiť všetky skutočnosti relevantné na udelenie štátneho občianstva SR tak, aby konečné rozhodnutie bolo v prospech občanov a v súlade so záujmami štátu. Súd nesúhlasí ani s tvrdením žalobcu, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a že by žalovaný len mechanicky potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Správny orgán vzal do úvahy všetky skutočnosti a riadne sa zaoberal podaným rozkladom. Dôvodné nie sú ani námietky žalobcu týkajúce sa náležitostí odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, keďže toto podľa názoru súdu spĺňa všetky náležitosti podľa správneho poriadku. Samotné napadnuté rozhodnutie je presvedčivo a zrozumiteľne odôvodnené tak, že žalobcovi musí byť zrejmý dôvod nevyhovenia jeho žiadosti o udelenie štátneho občianstva, na udelenie ktorého nemá právny nárok. Rozhodnutie žalovaného tiež vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a žalovaný v súlade so zákonom prihliadol na všetky skutočnosti, z ktorých žalovaný správny orgán pri rozhodnutí vychádzal a všetky skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k zamietnutiu žiadosti žalobcu o udelenie štátneho občianstva SR, boli náležite odôvodnené. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že námietky žalobcu uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie bolo v súlade so zákonom, a preto súd žalobu podľa ust. § 250j ods. 1 OSP zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.