Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Sd/177/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201967 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201967.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, sudca JUDr. Janka Richterová, v právnej veci navrhovateľa: M.. O. C., D.. X.X.XXXX N. N., X.. G. Č.. XX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 10, Bratislava, o zvýšenie starobného dôchodku, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa 23. septembra 2013 a zo dňa 29. mája 2014, P. Z.. R.. XXX XXX XXXX X a zo dňa 29. mája 2014 Z..R.. XXX XXX XXXX X-L., takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutia odporkyne zo dňa 23. septembra 2013 a zo dňa 29. mája 2014, P. Z.. R.. XXX XXX XXXX X a zo dňa 29. mája 2014 Z..R.. XXX XXX XXXX X-L. z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa rozhodnutím zo dňa 23. septembra 2013, Z.. R.. XXX XXX XXXX X, podľa § 142 ods. 4 písm. c/ zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 Zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení ( ďalej len ZSP ) zamietla žiadosť navrhovateľa o zvýšenie starobného dôchodku od 31.7.2010. V odôvodnení uviedla, že navrhovateľ dôchodkový vek 55 rokov dovŕšil W. X.X.XXXX, pred dňom nadobudnutia účinnosti zák.č. 328/2002 Z.z., v dôsledku čoho na priznanie starobného dôchodku nie je príslušná. O nároku na dávky, ktoré vznikli pred 1.1.2004, a o ktorých nebolo do tohto dňa rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných pred 1.1.2004, teda podľa Zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení ( § 259 ods. 1 Zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení ). Pre nesplnenie podmienky nepretržitého zamestnania do 31.12.2003 nevznikol nárok na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení. O dávke dôchodkového zabezpečenia príslušníka zboru väzenskej a justičnej stráže rozhoduje podľa § 142 ods. 4 zák. č. 100/1988 Zb. osobitný orgán sociálneho zabezpečenia MV SR. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok. Domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci odporkyni na ďalšie konanie. Rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, keď odporkyňa v odôvodnení uvádza, že na rozhodnutie o dávke dôchodkového zabezpečenia podľa piatej časti Zák. 100/1988 Zb. nie je príslušná, na druhej strane starobný dôchodok navrhovateľovi priznala a naďalej vypláca od 4.1.2005 podľa rozhodnutia zo dňa 21. apríla 2005. Po podaní opravného prostriedku odporkyňa rozhodnutím zo dňa 29. mája 2014 Z.. R.. XXX XXX XXXX X-L. zrušila napadnuté rozhodnutie z dôvodu vydania nového rozhodnutia z rovnakého dňa, Z.. R.. XXX XXX XXXX X. Uvedeným rozhodnutím odporkyňa podľa § 273 ods. 5 opätovne zamietla žiadosť navrhovateľa o „prehodnotenie starobného dôchodku“ z 31.7.2013. V odôvodnení uviedla, že vzhľadom na skutočnosť, že starobný dôchodok bol už priznaný rozhodnutím z 21. apríla 2005, nárok na ďalší starobný dôchodok nevznikol. Bez ďalšieho objasnenie v odôvodnení uvádza, že navrhovateľ vek 60 rokov dosiahol X.X.XXXX, t.j. pred účinnosťou § 26a ods.1 a 2 Zák.č. 100/1988 Zb. a toto ustanovenie cituje. Navrhovateľ nesúhlasil ani s rozhodnutím zo dňa 29.mája 2014. Zdôraznil, že nežiadal priznanie ďalšieho starobného dôchodku, ale zvýšenie starobného dôchodku, priznaného ešte v roku 2005. Zvýšenie požadoval z dôvodu, že odporkyňa pri priznaní starobného dôchodku do obdobia dôchodkového poistenia nezapočítala i dobu výkonu služby, vykonávanú v I. kategórii funkcií v rozsahu 20 rokov a 3 mesiace. Odporkyňa navrhla preskúmavané rozhodnutia ako vecne správne potvrdiť. Poukázala na skutočnosť, že navrhovateľovi bol podľa § 210 Zák.č. 73/1998 Z.z. priznaný príspevok na službu, od 1.7.2002 prekvalifikovaný na výsluhový dôchodok. Navrhovateľ službu v I. kategórii funkcií vykonával najmenej 20 rokov a v zamestnaní získal najmenej 25 rokov, preto mu nárok na starobný dôchodok vznikol dovŕšením 55 rokov podľa § 132 Zákona o sociálnom zabezpečení. Na jeho priznanie poisťovňa nie je príslušná v zmysle ustanovenia § 142 ods. 4 písm. b/ zákona o sociálnom zabezpečení, ani podľa § 261 ods. 1 ZSP. Navrhovateľ totiž nespĺňa podmienku nepretržitého trvania zamestnania od vzniku nároku na starobný dôchodok do 31.12.2003. Rozhodnutím zo dňa 21. apríla 2005 už bol navrhovateľovi podľa § 273 ods. 5 ZSP od 4.1.2005 priznaný starobný dôchodok, nárok na ďalší starobný dôchodok už nevznikol. Krajský súd po zistení, že nie sú dané zákonné predpoklady pre odmietnutie opravného prostriedku navrhovateľa (§ 250p O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo (§ 250l v spojení s § 244, ods. 2. O.s.p.), a dospel k záveru, že opravný prostriedok bol podaný opodstatnene. S ohľadom na podanú žiadosť navrhovateľa z 31. júla 2013 o prehodnotenie sumy priznaného starobného dôchodku i jeho odvolanie voči citovaným rozhodnutiam odporkyne, predmetom súdneho prieskumu bolo predovšetkým posúdenie otázky, či odporkyňa správne zamietla žiadosť navrhovateľa a to z dvoch dôvodov: 1. na priznanie starobného dôchodku je podľa zákona o sociálnom zabezpečení príslušný iný orgán sociálneho zabezpečenia a po 2. či navrhovateľka správne nezvýšila už priznaný starobný dôchodok pre absenciu podmienky nepretržitého zamestnania podľa § 261 ods. 1 ZSP od vzniku nároku na dôchodkovú dávku do 31.12.2003. Z administratívneho spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľ získal v zamestnaní 25 rokov a službu v I. kategórii funkcií vykonával najmenej 20 rokov. Dôchodkový vek potom dovŕšil už vo veku 55 rokov G. X.X.XXXX podľa právnej úpravy, účinnej do 31.12.2003, ako aj do 30.6.2002 ( § 121 Zák. č. 328/2002), teda podľa § 132 ods. 1 písm. a/ zák. č. 100/1988 Zb. Pri prijatí novej právnej úpravy v oblasti sociálneho poistenia/zabezpečenia ( zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, § 259 ods. 1 ) od 1.1.2004, ako aj pri odčlenení systému sociálneho zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov od 1.7.2002 ( Zák. č. 328/2002 Z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, § 121) zákonodarca totiž prijal zásadu, že o nárokoch na dávky a ich výplatu, na ktoré vznikol nárok pred 1. januárom 2004/ pred 1.7.2002, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.12.2003, resp. do 1.7.2002, teda v zásade podľa zákona č. 100/1988 Zb. Táto právna norma sa uplatňovala ako pre civilných zamestnancov, tak aj pre príslušníkov ozbrojených zborov. Príslušným na rozhodovanie o dôchodkových dávkach tejto osobitnej skupiny poistencov boli a naďalej sú osobitné orgány sociálneho zabezpečenia, ako to uvádza odporkyňa. Avšak zákonodarca túto zásadu prelomil v ustanoví § 266 ods. 1 ZSP, keď konštatoval, že poistencom, ktorým vznikol nárok na starobný dôchodok pred účinnosťou novej právnej úpravy, t.j. pred 1.1.2004, ktorí starobní dôchodok nepoberali a u ktorých zamestnanie nepretržite trvá po vzniku nároku do 31.12.2003, na rozhodovanie o dôchodkovej dávke je podľa Zák.č. 461/2003 Z.z. príslušná odporkyňa. Sumu starobného dôchodku určí podľa novej právnej úpravy, s prihliadnutím na zachovanie nárokov z preferovaných kategórií. Podľa odporkyne navrhovateľ podmienky podľa § 266 ods. 1 nespĺňa. Z administratívneho spisu odporkyne však vyplýva, že zamestnanie navrhovateľa nepretržite trvalo od vzniku nároku na starobný dôchodok, teda od 4.1.1998 až do 31.12.2003, ako aj, že ku 31.12.2003 nebol poberateľom starobného dôchodku. So zreteľom na uvedené, odporkyňa bola podľa § 266 ods. 1 ZSP príslušná na priznanie starobného dôchodku navrhovateľovi, čo v konečnom dôsledku aj akceptovala, keď v roku 2005 navrhovateľovi starobný dôchodok priznala. Rovnako je preto príslušná na vykonanie prípadnej zmeny výšky vyplácanej dôchodkovej dávky. Z rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku z 21. apríla 2005, Z.. R.. XXX XXX XXXX, vyplýva, že za obdobie dôchodkového poistenia nepovažovala obdobie výkonu služby, za ktoré navrhovateľovi vznikol nárok na výsluhový príspevok, priznaný od 1.8.1998. Súčasne nezohľadnila ani zaradenie navrhovateľa do preferovanej kategórie po zákonom vyžadovanú dobu najmenej 20 rokov. Navrhovateľ preto dôvodne podal žiadosť o prehodnotenie sumy starobného dôchodku, ktorú treba chápať ako žiadosť o zvýšenie starobného dôchodku. Vzhľadom na uvedené, odporkyňa v rozpore s § 112 ods. 1 písm. a/ zastáva názor, že vyhovením žiadosti by opätovne rozhodovala o priznaní už raz priznanej dávky. Tento jej záver je v rozpore so zásadami logického uvažovania vo vzťahu ku skutkovému stavu v tejto veci. Navrhovateľ žiadal zvýšenie dávky, ktorá nebola priznaná v správnej výške, pretože sa nezohľadnilo obdobie dôchodkového poistenia v celom získanom rozsahu, ani neprihliadlo na zaradenie do I. kategórie funkcií, ktoré skutočnosti majú nesporne vzťah k výške starobného dôchodku. Za celkom nenáležitý považoval súd aj odkaz na ustanovenie § 26a Zák. č. 100/1988 Zb. a na § 273 ods. 5 ZSP, pretože navrhovateľ už ku 4.1.1998 splnil obe zákonné podmienky pre nárok na starobný dôchodok. Týmito ustanovenia sa riešila situácia tých príslušníkov silových rezortov, ktorým do účinnosti Zák. č. 328/2002, resp. ZSP nevznikol nárok na starobný dôchodok. Odporkyňa v preskúmavaných rozhodnutiach vec nesprávne právne posúdila, v dôsledku čoho súd preskúmavané rozhodnutia zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. Úlohou odporkyne v ďalšom konaní bude zvýšiť už priznaný starobný dôchodok tak, aby sa prihliadlo i na dobu výkonu služby, za ktorú vznikol nárok na výsluhový príspevok. Výsluhový príspevok pôvodne predstavoval dávku, patriacu len do dovŕšenia 60 roku veku. Pre prípad, že z dôvodu dovŕšenia tohto veku u navrhovateľa až po účinnosti zák. č. 328/2002 Z.z. je tento príspevok naďalej vyplácaný ako výsluhový dôchodok, odporkyňa pri určení sumy, o ktorú sa má starobný dôchodok zvýšiť, vykoná podľa čl. 33 Dohovoru č. 128 krátenie dávky v rozsahu obdobia dôchodkového poistenia, zakladajúcom nárok na príspevok za službu. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p., keď úspešný navrhovateľ ich náhradu neuplatnil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do pätnástich dní od jeho doručenia, prostredníctvom procesného súdu na Najvyšší súd SR, v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./