Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/262/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201981 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201981.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: A.. G. G., bytom C. trieda XX, L., právne zastúpený: Advokátska kancelária TaylorWessing e/n/w/c advokáti, s.r.o., so sídlom Panenská 6, Bratislava, IČO: 35905832 proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 42157/2013-23-II zo dňa 12.9.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 8.11.2013 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia ministra spravodlivosti SR č. 42157/2013-23-II zo dňa 12.9.2013, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti SR č. 560/2013-34-I zo dňa 9.8.2013. Prvostupňovým rozhodnutím nebolo vyhovené žalobcovej žiadosti o sprístupnenie informácie doručenej žalovanému dňa 1.8.2013 v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. c) zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len zákon o slobode informácií), požadované informácie neboli sprístupnené, nakoľko informácie požadované v žiadosti podliehajú autorsko-právnej ochrane podľa zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon). Žalobca podanou žiadosťou žiadal poskytnúť "obsah jednotlivých databáz, ktoré MS SR vytvára podľa: 1. § 9 ods. 4 vyhlášky MS SR č. 430/2009 Z.z. 2. § 9 ods. 7 vyhlášky MS SR č. 430/2009 Z.z. 3. § 9 ods. 8 vyhlášky MS SR č. 430/2009 Z.z., a to v elektronickej forme". Uviedol, že dňa 1.8.2013 požiadal žalovaného ako povinnú osobu v zmysle ust. § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií o sprístupnenie obsahu vyššie uvedených databáz. Žalovaný vychádzal z právneho názoru, že databázy sú autorským dielom, pričom ich sprístupnením by mohlo dôjsť k porušeniu práv duševného vlastníctva v zmysle zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom v znení neskorších predpisov (ďalej len autorský zákon). Pred vydaním prvostupňového rozhodnutia žalovaný požiadal vedúcu služobného úradu o udelenie súhlasu so sprístupnením požadovaných informácií, ktorá tento súhlas neudelila a žalovaný túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalovaný z dôvodu údajného neudelenia súhlasu nositeľom autorského práva s odkazom na § 11 ods. 1 písm. c) zákona o slobode informácií, žiadosti žalobcu nevyhovel. Žalobca proti prvostupňovému rozhodnutiu podal rozklad z dôvodu, že databázy, resp. ich obsah, primárne nie sú autorským dielom a z tohto dôvodu nie je možné aplikovať § 11 ods. 1 písm. c) zákona. Ak by aj databázy podliehali autorsko-právnej ochrane, ide o zamestnanecké dielo vypracované z verejných zdrojov a na základe všeobecne záväzného právneho predpisu (vyhlášky). Preto záujem verejnosti na sprístupnenie informácií v zmysle žiadosti, je v tomto prípade nadradený záujmu autora databázy a ust. § 11 ods. 1 písm. c) zákona o slobode informácií je potrebné interpretovať tak, že pokiaľ majetkové práva k autorskému zamestnaneckému dielu vykonáva žalovaný, ako povinná osoba, nemôže s odvolaním sa na toto ustanovenie neudeliť súhlas s jeho sprístupnením. O rozklade rozhodol minister spravodlivosti SR tak, že potvrdil prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne a rozklad zamietol. Poukázal, že databázu možno považovať za predmet autorského práva len v prípade, ak je súborom nezávislých diel alebo iných prvkov, ktorý je spôsobom výberu alebo usporiadaním obsahu, výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, že databázy sú autorským dielom bez toho, aby akýmkoľvek bližším spôsobom špecifikoval na základe akých skutkových okolností dospel k záveru, že v tomto prípade ide o autorské diela. Obsah týchto databáz nebol žalobcovi sprístupnený, a preto žalobca nemá možnosť posúdiť, či je právny záver žalovaného o tom, že sa na databázy vzťahuje autorská ochrana pravdivý alebo nie. Žalovaný, ako povinná osoba mal riadne odôvodniť, na základe čoho usudzuje, že predmet je chránený a na základe čoho usudzuje, že sprístupnením by došlo k zásahu do tohto práva. V prípade, ak by obsah databáz chránený nebol, ale ich usporiadanie áno, nebránilo by to sprístupneniu ich obsahu, keďže žalobca požaduje sprístupnenie informácií databáz bez ohľadu na to, v akom usporiadaní mu tieto budú poskytnuté. Podľa žalobcu obsah databáz z veľkej časti je tvorený napríklad vo vzťahu k textom v cudzom jazyku určených na preklad, časťami medzinárodných dohovorov, resp. iných právnych predpisov v cudzom jazyku, na ktoré sa nevzťahuje autorsko-právna ochrana. Ak žalovaný pri obsadzovaní pozícií sudcov pracuje len s databázami, v ktorých nie sú vytvárané žiadne originálne texty na preklad, ktoré by boli výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti zamestnancov žalovaného, nie je nositeľom žiadnych autorských práv. Požadované databázy žalobca prirovnal k databázam, ktoré sú tvorené aj v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 483/2011 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výberovom konaní na funkciu sudcu (ďalej len vyhl. č. 483/2011 Z.z.), preto požadované databázy považuje účelovo a obsahovo analogické s databázami podľa vyhlášky č. 483/2011 Z.z.. Podľa vyhlášky č. 483/2011 Z.z. je tak obsah databáz testov, prípadových štúdií i písomných prekladov z cudzieho jazyka zverejňovaný na webovej stránke žalovaného. Preklady tvoria najmä časti textov medzinárodných dohovorov (napríklad Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd), resp. iných právnych predpisov. Podľa § 7 ods. 3 písm. b) autorského zákona sa ochrana nevzťahuje na text právneho predpisu, úradné rozhodnutie, verejnú listinu a podobne, preto takýto obsah databázy nepodlieha autorsko- právnej ochrane. Ak by aj niektorá časť požadovanej databázy bola tvorená obsahom, ktorý je chránený autorským právom, takáto skutočnosť by nespôsobila automaticky to, že takýto obsah nie je možné sprístupniť. Ako v prípade (zverejnených) databáz, ktoré sa používajú pri výbere sudcov, ako aj v prípade (nezverejnených) databáz, ktoré sa používajú pri obsadzovaní voľných štátnozamestnaneckých miest na súdoch, ide o informácie, ktoré sa používajú výhradne na účel výberu vhodných uchádzačov a ktorý nepredpokladá ďalšie majetkové zhodnocovanie obsahu týchto informácií (napríklad formou udeľovania licencií). Žalobca je preto názoru, že obsah databáz, o sprístupnenie ktorého žiadal žalovaného nepodlieha autorsko-právnej ochrane. Žalovaný v tomto prípade je ústredný orgán štátnej správy, ktorý je v zmysle § 2 ods. 1 písm. c) zákona o slobode informácií, osobou povinnou sprístupňovať informácie podľa tohto zákona. Vedúca služobného úradu žalovaného pri neudelení súhlasu nepochybne nekonala vo vlastnom mene alebo v mene tretej osoby, ale len zastupovala žalovaného, ako údajného nositeľa majetkových práv k databázam. Namietal, že spornou v tomto prípade je skutočnosť, že povinná osoba v zmysle § 2 ods. 1 písm. c) zákona o slobode informácií a oprávnená osoba v zmysle § 11 ods. 1 písm. c) zákona o slobode informácií je jeden a ten istý subjekt, teda žalovaný. Žalovaný ako osoba, ktorá by potencionálne mohla byť nositeľom práv duševného vlastníctva k obsahu databáz, nie je oprávnený neudeliť súhlas na sprístupnenie informácií obsiahnutých v databázach s odvolaním sa na skutočnosť, že žalovaný sám sebe neudelil súhlas na sprístupnenie v nej obsiahnutých informácií, pretože by týmto došlo k údajnému porušeniu ochrany duševného vlastníctva žalovaného. V danom prípade je možné použiť analógiu legis s ust. § 21c ods. 1 písm. c) zákona o slobode informácií, ktorý sa týka opakovaného použitia informácií a ktorého obsah je výsledkom transpozície Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/98/ ES zo dňa 17.11.2003 o opakovanom použití informácií verejného sektora. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žiadnym spôsobom nepreukázal, že na obsah databáz sa vzťahuje autorsko- právna ochrana, dokonca ani to, že vedúca služobného úradu skutočne udelenie súhlasu odmietla. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 6.12.2013 žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že požadované informácie, t.j. otázky písomného testu, prípadové štúdie a texty určené na preklad z cudzích jazykov predstavujú autorské dielo, ktoré požíva ochranu podľa autorského zákona. Otázky písomného testu, prípadové štúdie i texty určené na preklad z cudzích jazykov sú výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora, preto požadované informácie nesprístupnil. Požadované informácie sú zamestnaneckým dielom (§ 50 autorského zákona) vytvoreným zamestnancami ministerstva a majetkové práva k nim vykonáva zamestnávateľ, t.j. Ministerstvo spravodlivosti SR. Prostredníctvom poverenej osoby (vedúcej služobného úradu C.. F. H.) žalovaný neudelil súhlas so sprístupnením a požadované informácie odmietol sprístupniť. Prvostupňový správny orgán preto postupoval zákonným spôsobom a o odmietnutí sprístupnenia informácií rozhodol v súlade so zákonom č. 211/2000 Z.z. o slobode informácií rozhodnutím, ktoré spĺňa všetky náležitosti a podmienky kladené zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Žalovaný pri používaní pojmu databáza, ho používa nie vo význame v zmysle § 5 ods. 4 autorského zákona. Rozhodnutie nebolo založené na tom, že predmetom autorsko-právnej ochrany je databáza ako systematicky a metodicky usporiadaný súbor nezávislých diel, údajov alebo iných materiálov. Z odôvodnení napadnutých rozhodnutí je zrejmé, že autorsko-právna ochrana sa vzťahuje na obsah databáz v zmysle ust. § 9 ods. 4, 7 a 8 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 43/2009 Z.z., teda na testové otázky, prípadové štúdie a texty v cudzích jazykoch. Napokon sám žalobca v žalobe pripúšťa, že z celkového kontextu, je uvedený záver zrejmý. Pri databázach prípadových štúdií nemožno mať pochybnosti, že ide o tvorivú duševnú činnosť, ktorej výsledok je prejavom skúseností, schopností a osobitostí autora. Prípadová štúdia predstavuje popis prípadu s uvedením relevantných skutočností, spolu s otázkami k danej prípadovej štúdii a jej správnym riešením. Ani činnosť smerujúcu k vytvoreniu prípadovej štúdie, nemožno označiť za mechanickú, schematickú či rutinnú. Aj keby texty v cudzích jazykoch určených na preklad, vytvorených v zmysle § 9 ods. 8 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 430/2009 Z.z. boli vybrané časti cudzojazyčných verzií medzinárodných dohovorov a iných právnych predpisov, tak tvorivá činnosť pri vytvorení obsahu databázy by spočívala pri ich koncipovaní, preklade, alebo výbere konkrétnej pasáže textu medzinárodného dohovoru, resp. právneho predpisu tak, aby vybraný text bol spôsobilý overiť jazykové vedomosti uchádzača je tvorivou činnosťou, v ktorej sa prejaví skúsenosť a osobitosť autora. Podstatnou vlastnosťou uvedených databáz je ich neverejnosť a vyhláška č. 430/2009 Z.z. nepredpokladá ich zverejňovanie. V prípade zverejňovaných databáz používaných pri výberových konaniach na funkciu sudcu, vyhláška jednoznačne upravuje i rozsah databáz. Skutočnosť, že obdobné databázy vytvárané na účely výberových konaní na funkciu sudcu sú zverejňované, nemá žiaden dopad na povahu databáz vytváraných na účely obsadzovania štátno-zamestnaneckých miest vyšších súdnych úradníkov. Žalovaný, ako povinná osoba s poukazom na čl. 26 ods. 5 Ústavy SR má povinnosť postupovať tak, aby v medziach zákona v čo najširšej miere zabezpečil prístup k informáciám, na druhej strane žalovaný je i správcom majetku štátu, ústredným orgánom štátnej správy pre súdy v zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činností vlády a organizácií ústrednej štátnej správy a orgánom správy súdov, ktorého úlohou je v zmysle § 32 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch vytvárať súdom SR podmienky na riadny výkon súdnictva, okrem iných i v oblasti personálnej. Pri rozhodovaní o poskytnutí/neposkytnutí súhlasu, ako osoby vykonávajúcej majetkové práva k obsahu požadovaných databáz, žalovaný sledoval práve záujmy ministerstva, ako správcu majetku štátu, ústredného orgánu štátnej správy pre súdy a orgánu správy súdov. Sprístupnením obsahu požadovaných databáz by došlo k ich znehodnoteniu. Na druhej strane práve na strane osoby, ktorej by boli požadované informácie sprístupnené, by mohlo dôjsť k ich zhodnocovaniu napríklad predajom, organizovaním kurzov a vzdelávania alebo zahrnutím do publikácie, a to s ohľadom na cieľovú skupinu záujemcov o štátno-zamestnanecké miesto vyššieho súdneho úradníka. Zároveň je zrejmé, že nedošlo k svojvoľnému a právne nepodloženému neudeleniu súhlasu ministerstva, ako nositeľa majetkových práv. Pre neudelenie súhlasu boli dané relevantné dôvody a ministerstvo bolo povinné tieto zohľadniť a ako zodpovedný hospodár súhlas neudeliť. Poukázal, že nariadenie Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 1049/2001 zo dňa 30.5.2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu a Rady Komisie sa žiadnym spôsobom nedotýka prístupu verejnosti k informáciám a k dokumentom orgánov členských štátov. Podľa čl. 1 písm. a) nariadenia jeho účelom je vymedziť pravidlá, podmienky a obmedzenia z dôvodu verejného alebo súkromného záujmu, ktorými sa spravuje právo na prístup k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie takým spôsobom, aby sa zaistil čo najširší prístup k dokumentom. Aplikácia nariadenia štátnym orgánom členského štátu pri sprístupňovaní informácií je preto absolútne vylúčená. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa § 244 a nasl. OSP preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie tomuto predchádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP) a po nariadení pojednávania v zmysle § 250g ods. 1 OSP dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc ustanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 250i ods. 1 veta prvá OSP, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP). Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 42157/2013-23-II zo dňa 12.9.2013, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie č. 560/2013-34-I zo dňa 9.8.2013. Prvostupňovým rozhodnutím žalobcovi neboli sprístupnené požadované informácie z dôvodu, že tieto podliehajú autorsko-právnej ochrane podľa autorského zákona. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že žalobca dňa 1.8.2013 doručil žalovanému elektronickou poštou žiadosť o informácie, ktorou žiadal o poskytnutie obsahu jednotlivých databáz, ktoré Ministerstvo spravodlivosti SR vytvára podľa: - § 9 ods. 4 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 430/2009 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o obsadzovaní voľných štátno-zamestnaneckých miest na súdoch výberovým konaním a výberom v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška č. 430/2009 Z.z.), - § 9 ods. 7 vyhlášky č. 430/2009 Z.z. - § 9 ods. 8 vyhlášky č. 430/2009 Z.z. Na základe podanej žiadosti o sprístupnenie informácie, vedúca služobného úradu Ministerstva spravodlivosti SR dňa 9.8.2013 neudelila súhlas na sprístupnenie požadovaných informácií požadovaných žalobcom. Ministerstvo spravodlivosti SR rozhodnutím č. 560/2013-34-I zo dňa 9.8.2013 v nadväznosti na ust. § 11 ods. 1 písm. c) zákona o slobode informácií žalobcovej žiadosti doručenej zo dňa 1.8.2013 nevyhovelo a požadované informácie nesprístupnilo, nakoľko informácie požadované v žiadosti podliehajú autorsko- právnej ochrane podľa autorského zákona. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol minister spravodlivosti SR rozhodnutím č. 42157/2013-23-II zo dňa 12.9.2013, ktorý prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva ide. Podľa ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky (ďalej aj ,,Listina“) čl. 17 ods. 1 sloboda prejavu a právo na informácie súd zaručené. Podľa čl. 17 ods. 5 Listiny, štátne orgány a orgány územnej samosprávy sú povinné primeraným spôsobom poskytnúť informácie o svojej činnosti. Podmienky a vykonanie ustanoví zákon. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy, orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon. Ústava SR (ďalej aj ,,Ústava“) v čl. 26 ods. 1 zakotvuje právo na informácie, ktoré predstavuje právo na prijímanie informácií (získanie informácie do vlastnej dispozičnej sféry, tak, aby mohla byť subjektom pre vlastnú potrebu, ako aj pre potrebu iných spracovaná - viď nález ÚS SR, sp.zn. I.US236/06-59 z 28.7.2007) a k nemu korelujúci pozitívny záväzok štátu voči neidentifikovanej skupine subjektov. Obsah tohto záväzku je ozrejmený v odseku 5 citovaného článku ako povinnosť orgánu verejnej moci primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti, pričom podmienky a spôsob poskytovania informácií ustanoví zákon. Obdobnú úpravu obsahuje taktiež Listina základných práv a slobôd (čl. 17 ods. 1,5). Podľa čl. 13 ods. 2, 3 a 4 Ústavy medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto Ústavou len zákonom. Zákonné obmedzenie základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky príklady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Obmedziť základné práva a slobody možno iba na základe podmienok ustanovených Ústavou a to buď podmienok všeobecných (čl. 13 ods. 2,3,4 Ústavy) alebo osobitných, vzťahujúcich na konkrétne práva a slobody (v danom prípade čl. 26 ods. 4 Ústavy). Cieľom zákonného obmedzenia práva na informácie zamýšľaným zákonodarcom v § 11 ods. 1 písm. c) zákona slobodnom prístupe k informáciám, je ochrana pred porušením ochrany duševného vlastníctva ustanovenej osobitným predpisom (ktorým je aj autorský zákon) s výnimkou, ak osoba oprávnená podľa týchto osobitných predpisov na výzvu povinnej osoby na sprístupnenie informácie udelí súhlas. Z hľadiska posúdenia vhodnosti tohto obmedzenia v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. c) zákona slobodnom prístupe k informáciám, teda či obmedzením prístupu k jednotlivým databázam vytvorených žalovaným podľa § 9 ods. 4, ods. 7 a ods. 8 vyhlášky MS SR č. 430/2009 Z.z., ktoré podľa názoru súdu podliehajú autorskoprávnej ochrane, možno vymedzený cieľ dosiahnuť, krajský súd uvádza, že nesprístupnením informácií, resp. diela podliehajúceho autorskoprávnej ochrane, je v záujme zachovania ochrany atorského diela v podstate vylúčená verejná diskusia o obsahu jednotlivých databáz, ktorou by došlo k porušeniu autorskoprávnej ochrany v zmysle autorského zákona. Toto obmedzenie treba považovať za primerané. Podľa názoru súdu sa na obsah požadovaných databáz vzťahuje autorsko-právna ochrana. Obsah požadovaných databáz je potrebné považovať za autorské dielo, pretože je výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora. Zásah do chráneného predmetu sprístupnením požadovaných informácií je zrejmý, pretože sprístupnením obsahu databáz by nepochybne došlo k nehospodárnemu nakladaniu s nimi a k zníženiu ich použiteľnosti na účel, na ktorý boli vytvorené. Vytvorenie testových otázok, ktoré by preverili vedomosti uchádzačov o štátno-zamestnanecké miesto vyššieho súdneho úradníka je tvorivá duševná činnosť, ktorej výsledok je jedinečný a jeho podoba závisí od vlastností, skúseností a vedomostí osoby, ktorá túto činnosť vykonáva. Nejde len o technickú činnosť, pri ktorej výsledok by bol totožný bez ohľadu na to, aká osoba by takúto činnosť vykonávala. Aj vytvorenie textov v cudzích jazykoch určeným na preklad, vytvoreným v zmysle § 9 ods. 8 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 430/2009 Z.z. nemožno označiť za mechanickú, schematickú a rutinnú, ale za tvorivú činnosť, v ktorej sa prejaví skúsenosť a osobitosť autora, pretože tvorivá činnosť pri vytvorení obsahu databázy spočíva pri ich koncipovaní, preklade, alebo výbere konkrétnej pasáže textu medzinárodného dohovoru, resp. právneho predpisu tak, aby vybraný text bol spôsobilý overiť jazykové vedomosti uchádzača. Súd sa v plnom rozsahu stotožnil s názorom žalovaného, že sprístupnením obsahu požadovaných databáz by došlo k ich znehodnoteniu, a preto by neboli využiteľné na účel, na ktorý boli vytvorené. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám v podrobnostiach upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám (§ 1). Obmedzenia práva na slobodný prístup k informáciám sú upravené v ustanoveniach § 8 až 13 tohto zákona, pričom Krajský súd sa zaoberal obmedzením na prístup k informáciám podľa § ustanovenia § 11 ods. 1 písm. c) zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Podľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona o slobode informácií, povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie, alebo informáciu nesprístupní, ak tým možno porušiť ochranu duševného vlastníctva ustanovenú osobitným predpisom s výnimkou, ak osoba oprávnená podľa týchto osobitných predpisov na výzvu povinnej osoby na sprístupnenie informácie udelí súhlas. Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z.z. autorského zákona, majetkové práva autora k zamestnaneckému dielu vykonáva vo svojom mene a na svoj účet zamestnávateľ, ak nie je dohodnuté inak. Zamestnávateľ môže právo výkonu majetkových práv autora postúpiť v tretej osobe len so súhlasom autora; to neplatí, ak ide o predaj podniku alebo samostatnej organizačnej zložky podniku. V predmetnej právnej veci, ktorá sa týka prístupu k informáciám podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám je spornou otázka výkladu a následnej aplikácie ustanovenia § 11 ods. 1 písm. c) zákona o slobodnom prístupe k informáciám, na zverejnenie trestného oznámenia. Je nesporné, že informácie požadované v žiadosti podliehajú autorsko-právnej ochrane podľa autorského zákona, možno ich považovať za autorské dielo, ktoré požíva ochranu v zmysle autorského zákona. Požadované informácie ministerstvo považovalo za zamestnanecké dielo vytvorené zamestnancami ministerstva a majetkové práva autora k zamestnaneckému dielu vykonáva vo svojom mene a na svoj účet zamestnávateľ, t.j. ministerstvo, povinná osoba preto nepotrebovala súhlas zamestnancov, nakoľko už samotný nesúhlas vedúcej služobného úradu ministerstva, by sprístupnenie požadovaných informácií neumožňoval. Krajský súd považoval preto za správny a zákon zodpovedajúci názor žalovaného, že požadované databázy vytvorené žalovaným v zmysle ust. § 9 ods. 4, ods. 7 a ods. 8 vyhlášky MS SR č. 430/2009 Z.z. žalobcovi nemožno sprístupniť, pretože v predmetnej veci nebol daný súhlas oprávnenej osoby na sprístupnenie požadovanej informácie a jeho nesprístupnenie zodpovedá v danej veci zákonným obmedzeniam uvedeným v ustanovení § 11 ods. 1 písm. c) zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu a rozhodnutia žalovaného Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný dostatočne zistil skutkový stav, vysporiadal sa s relevantnými námietkami žalobcu a rozhodnutie bolo riadne odôvodnené. Súd nezistil také vady, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 250k O.s.p. tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal v pomere hlasov 3:0 (podľa § 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd Slovenskej republiky, písomne, dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./ Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. /§ 42 ods. 3 O.s.p./ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 205 ods. 2 O.s.p./.