Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/262/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201986 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201986.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a Mgr. Mariána Degmu, v právnej veci žalobcu: JUDr. R. S., P. XX, XXX XX J., správca konkurznej podstaty úpadcu E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. R. 7, XXX XX Y. Y., podnikajúca pod obchodným menom E. J. - R., so sídlom A. R. 7, XXX XX Y. Y. A.: XX XXX XXX proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/021847/2013 - 243/919 zo dňa 01.10.2013, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou došlou na Krajský súd v Bratislave 08.11.2013 sa domáhal žalobca zrušenia rozhodnutia žalovaného č. MF/021847/2013 - 243/919 vydaného dňa 01.10.2013 a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že žalobca je správcom konkurznej podstaty úpadcu Jany J. podnikajúcej pod obchodným meno E. J. - R. a to v zmysle rozhodnutia Okresného súdu Prešov č. k. 2K/16/2009 - 118 zo dňa 27.05.2009. Dňa 18.07.2013 Správa finančnej kontroly Košice žalobcovi oznámila začatie správneho konania vo veci uloženia sankcie za porušenie finančnej disciplíny zistenej následnou finančnou kontrolou použitia nenávratného finančného príspevku a plnenia dohody číslo 78/ §54/2A/2006/PO. Správa finančnej kontroly Košice vydala 05.08.2013 rozhodnutie č. 7/2914/2010/166, ktorým mu na základe následnej finančnej kontroly vykonanej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov uložila žalobcovi odvod do štátneho rozpočtu z majetku úpadcu v sume 6 938, 96 €. Voči tomuto rozhodnutiu podal odvolanie dôvodiac tým, že úpadkyňa žiadnu dohodu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku neuzavrela, záväzky z dohody, ktorú mohol uzavrieť jej nebohý manžel, v dedičskom konaní nezdedila a preto žalobca nie je vo veci pasívne legitimovaný. O jeho odvolaní rozhodol žalovaný vyššie uvedeným rozhodnutím tak, že jeho odvolanie zamietol a napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalobca mal za to, že v zmysle ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii (§ 47 ods. 1, 3, 4 a § 72 ods. 1) a zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy (§ 8 ods. 10) nároky na finančné plnenie uplatňované žalovaným nepodliehajú režimu zákona o konkurze a reštrukturalizácii, nakoľko konkurzu nepodlieha majetok, ktorý nemožno postihnúť súdnym výkonom rozhodnutia alebo exekúciou (výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov nepodliehajú prostriedky poskytnuté zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu EÚ) a nemožno úspešne viesť konania voči správcovi o zaplatenie takýchto finančných prostriedkov, nakoľko správca nie je v takomto konaní pasívne legitimovaným subjektom. Uviedol, že pri zisťovaní majetku úpadcu nezistil žiadne aktíva pochádzajúce zo zdrojov získaných na základe dohody o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, takéto aktíva neboli zapísané v súpise majetku a ani neboli predmetom speňažovania. Na prostriedky získané z nenávratného finančného príspevku sa nevzťahuje zákon o konkurze a reštrukturalizácii a potom nie je možné ani úspešne uplatniť takéto nároky voči správcovi konkurznej podstaty, ak takýto majetok správca nezistil a nespísal. Žalovaný si predmetnú pohľadávku neuplatnil ani v dedičskom konaní po nebohom manželovi úpadkyne a ani v prebiehajúcom konkurznom konaní. 2. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril dňa 12.12.2013 a navrhol ju zamietnuť. V svojom vyjadrení opísal priebeh správneho konania, kedy bola 1. stupňovým orgánom - rozhodnutím Správy finančnej kontroly Košice č. 7/2914/2010/166 zo dňa 05.08.2013 uložená žalobcovi povinnosť odviesť finančné prostriedky v sume 6 938, 96 € s tým, že v dôsledku podaného odvolania napadnuté rozhodnutie potvrdil, nakoľko odvolacie argumenty žalobcu nemali vplyv na preukázané zistenia a ani na právne posúdenie preukázaných zistení. K námietke o nedostatku pasívnej legitimácie žalobcu uviedol, že toto tvrdenie považuje za účelové, nakoľko z listinných dôkazov jednoznačne vyplýva uzavretie dohody číslo 78/§ 54/2A/2006/PO úpadkyňou, ktorej následne bol v zmysle tejto dohody poskytnutý nenávratný finančný príspevok v celkovej sume 9 066, 85 €. Ďalej bolo zistené a preukázané porušenie povinností v zmysle uzatvorenej dohody, ktoré bolo kvalifikované ako porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. n) z. č. 523/2004 Z. z. a potom alikvótna časť príspevku zodpovedajúca obdobiu, po ktoré neboli obsadené pracovné miesta, predstavovala sumu 6 938, 96 €. Žalobca ako správca konkurznej podstaty úpadcu bol pred začatím výkonu následnej finančnej kontroly oboznámený s dôvodmi jej výkonu ako aj jej obsahom, čo vyplývalo zo zápisnice o prerokovaní zo dňa 09.06.2010. Záverom žalovaný konštatoval, že v zmysle § 47 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii po vyhlásení konkurzu možno začať iné konania, týkajúce sa majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania je správca. Táto skutočnosť vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sž/27/2000. 3. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalobcu súd zistil že dňa 25.05.2006 bola uzatvorená dohoda číslo 78/§ 54/2A/2006/PO medzi Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov a úpadkyňou o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na zamestnávanie uchádzača o zamestnanie, podľa ktorej mala v stanovenej lehote úpadkyňa povinnosť vytvoriť 3 pracovné miesta, ktoré mali predstavovať celkový nárast priemerného evidovaného počtu zamestnancov u nej v priemere za 12 kalendárnych mesiacov v porovnaní s rovnakým predchádzajúcim obdobím. Tieto novovytvorené pracovné miesta mali byť obsadené nepretržite po dobu najmenej dvoch rokov po sebe nasledujúcich. V prípade porušenia týchto povinností bola stanovená úpadkyni povinnosť bez vyzvania vrátiť alikvotnú časť príspevku zodpovedajúcu obdobiu, po ktoré nebolo pracovné miesto obsadené. V zmysle platobného poukazu zo dňa 30.05.2006 vyhotoveného na základe žiadosti úpadkyne bolo jej vyplatených 273 148 Sk (9 066, 85 €). Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov dňa 06.04.2010 vydal poverenie pre svojich zamestnancov na vykonanie kontroly dodržiavania uzatvorenej dohody o poskytnutí nenávratného finančného príspevku úpadkyni. Po jej vykonaní vypracoval dňa 07.04.2010 správu o výsledku následnej finančnej kontroly a zápisnicu o jej prerokovaní zo dňa 09.06.2010, ktorú za kontrolovaný subjekt odmietol žalobca podpísať, ale písomne sa k nej vyjadril 09.06.2010. Dňa 18.07.2013 prevzal žalobca oznámenie Správy finančnej kontroly Košice o začatí správneho konania. Spis ďalej obsahuje pracovné zmluvy uzatvorené úpadkyňou s tromi zamestnancami a dohody o skončení ich pracovného pomeru, čestné prehlásenie úpadkyne zo dňa 02.03.2010 o tom, že vytvorené pracovné miesta predstavovali celkový nárast priemerného evidovaného počtu zamestnancov a to, že k zrušeniu novovytvorených pracovných miest nedošlo z dôvodu nadbytočnosti, oznámenie údajov Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov o poberaní príjmu dotknutých zamestnancov úpadkyne. Správa finančnej kontroly Košice následne prijala rozhodnutie, ktorým uložila žalobcovi odvod do štátneho rozpočtu z majetku úpadcu v celkovej výške 6 938, 96 € z dôvodu porušenia finančnej disciplíny pri prostriedkoch štátneho rozpočtu. Predmetné rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že úpadkyňa uzatvorila dohodu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na podporu vytvárania pracovných miest Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove, v zmysle ktorej sa zaviazala vytvoriť 3 pracovné miesta a prijať na ne dvoch znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie a jedného dlhodobo nezamestnaného občana a zabezpečiť ich obsadenie nepretržite po dobu najmenej dvoch rokov po sebe nasledujúcich. Úpadkyni bol následne poskytnutý nenávratný finančný príspevok v celkovej výške 273 148 Sk (9 066, 85 €). Finančnou kontrolou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove bolo zistené, že jedno pracovné miesto bolo obsadené znevýhodneným zamestnancom po dobu od 01.06.2006 do 30.09.2006, druhé pracovné miesto bolo obsadené znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie po dobu od 03.07.2006 do 31.05.2007. Tretie pracovné miesto bolo obsadené dlhodobo nezamestnaný pracovníkom od 02.07.2006 do 30.09.2006. Rozhodnutie ďalej presne vymedzuje obdobie, za ktoré boli pracovné miesta neobsadené, avšak v zmysle uzatvorenej dohody obsadené byť mali s tým, že presne vymedzilo alikvotnú časť príspevku zodpovedajúcu obdobiu počas ktorého nebolo pracovné miesto obsadené, pričom úpadkyňa alikvotnú časť príspevku vo výške 209 043, 29 Sk (6 938, 96 €) nevrátila. Úpadkyňa nedodržala podmienky stanovené v uzatvorenej dohode, čím porušila finančnú disciplínu podľa § 31 ods. 1 písm. n) zákona č. 523/2006 Z. z. a preto bola povinná vrátiť alikvotnú časť poskytnutého príspevku. Nakoľko bol dňa 02.06.2009 vyhlásený na majetok úpadkyne konkurz v zmysle § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., uložila sa predmetná povinnosť správcovi (žalobcovi), ktorý koná v mene a na účet úpadkyne. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie namietajúc nedostatok pasívnej legitimácie úpadkyne, ktorá podľa vlastných vyjadrení žiadnu dohodu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku s nikým neuzavrela a takúto dohodu mohol uzavrieť jej nebohý manžel, avšak ani záväzky z takejto dohody v dedičskom konaní nezdedila. Predmetná pohľadávka nebola uplatnená ani v dedičskom konaní a nebola prihlásená ani v konkurznom konaní. V konkurznom konaní nebol zistený žiaden majetok, ktorý by mohol byť nadobudnutý z poskytnutého nenávratného finančného príspevku. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný tak, že ho zamietol a potvrdil napadnuté rozhodnutie Správy finančnej kontroly Košice. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z predložených listinných dôkazov jednoznačne vyplynulo uzavretie dohody medzi úpadkyňou a Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov zo dňa 25.05.2006, v zmysle ktorej bol úpadkyni poskytnutý zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky nenávratný finančný príspevok v celkovej výške 9 066, 85 €. Zároveň bolo jednoznačne preukázané, že úpadkyňa neplnila podmienky v zmysle uzatvorenej dohody, pričom s porušením povinností bola spojená aj povinnosť úpadkyne ako príjemcu nenávratného finančného príspevku vrátiť bez vyzvania alikvotnú jeho časť zodpovedajúcu obdobiu, po ktoré nebolo pracovné miesto obsadené. Túto povinnosť si úpadkyňa nesplnila a súčet alikvotných častí príspevku zodpovedajúcich obdobiu neobsadenia troch pracovných miest predstavoval celkovo sumu 6 988, 96 €. Žalovaný konštatoval, že na použitie úpadkyni poskytnutých finančných prostriedkov, kontrolu ich použitia a vymáhania ich neoprávneného použitia sa vzťahuje režim v zmysle zákona č. 523/2004 Z. z. a správny orgán obligatórne ukladá sankciu za preukázané porušenie finančnej disciplíny. Poukázal na to, že žalobca bol pred začatím výkonu následnej finančnej kontroly oboznámený s dôvodmi jej výkonu ako aj jej obsahom, čo vyplývalo zo zápisnice o prerokovaní správy o výsledku finančnej kontroly zo dňa 09.06.2010. Nakoľko v čase začatia správneho konania vo veci uloženia sankcie za porušenie finančnej disciplíny bol voči príjemcovi nenávratného finančného príspevku vyhlásený konkurz v súlade s § 47 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, bolo začaté správne konania v danej veci so žalobcom - správcom konkurznej podstaty úpadcu ako účastníkom konania. 4. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na pojednávaní konanom v neprítomnosti účastníkov v súlade s § 250g ods. 2 O.s p. a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p., pretože rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby boli v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 8 ods.10 zákona č. 523/2004 Z. z. výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov nepodliehajú prostriedky poskytnuté zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie. Podľa § 31 ods.1 písm. n) zákona č. 523/2004 Z. z. porušením finančnej disciplíny je porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté. Podľa § 31 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b) sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0,1 % zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu. Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. c) a d) sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0,1 % zo sumy neodvedenej v ustanovenej alebo určenej lehote za každý deň prekročenia lehoty na odvedenie finančných prostriedkov až do dňa ich odvedenia vrátane. Ak právnická osoba alebo fyzická osoba sama zistí porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b), c) a d) alebo ak sa porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b), c) a d) zistí pri výkone kontroly alebo vládneho auditu a právnická osoba alebo fyzická osoba protiprávny stav odstráni alebo odvedie finančné prostriedky vo výške porušenia finančnej disciplíny do dňa skončenia kontroly alebo vládneho auditu, správne konanie sa nezačne. Podľa § 31 ods. 7 zákona č. 523/2004 Z. z. subjekt verejnej správy, ktorý porušil finančnú disciplínu podľa odseku 1 písm. a) až n), je povinný uplatniť voči zamestnancovi zodpovednému za porušenie finančnej disciplíny postup podľa osobitných predpisov. Ak sa verejné prostriedky poskytli za podmienok, ktorých nesplnenie je spojené s povinnosťou ich vrátenia, uplatní sa pri porušení týchto podmienok rovnaký postup vrátane sankcie ako pri porušení finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b). Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o vedľajšie účastníctvo. Podľa § 47 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z. z. súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca. Podľa § 72 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. konkurzu nepodlieha majetok, ktorý nemožno postihnúť súdnym výkonom rozhodnutia alebo exekúciou, colná zábezpeka do výšky colného dlhu, zábezpeka na daň podľa osobitného predpisu, ani majetok nepodliehajúci konkurzu podľa osobitných predpisov. Podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. 5. Krajský súd po preskúmaní žaloby a pripojeného administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že žalobným námietkam žalobcu, ktoré súd z obsahu žaloby vyhodnotil ako námietky proti nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a nedostatočne zistenému skutkovému stavu veci, nemožno vyhovieť. Rozhodnutie žalovaného i prvostupňové rozhodnutie boli vydané v súlade s platným právom, pričom sa súd plne stotožnil s právnymi závermi žalovaného správneho orgánu a ich odôvodnením. Správny orgán prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom - § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z., keď konanie viedol so žalobcom - správcom konkurznej podstaty, namiesto úpadkyne. Zároveň súd musí konštatovať, že tvrdenia žalobcu o tom, že úpadkyňa neuzavrela s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov žiadnu dohodu, v zmysle ktorej by jej bol poskytnutý zo štátneho rozpočtu nenávratný finančný príspevok v celkovej výške 9 066, 85 €, sú v zjavnom rozpore so zisteným skutkovým stavom vyplývajúcim z pripojeného administratívneho spisu, z ktorého nad všetku pochybnosť vyplynulo, že dňa 25.05.2006 k uzatvoreniu takejto dohody prišlo. Zároveň bolo jednoznačne preukázané, že úpadkyňa neplnila podmienky v zmysle uzatvorenej dohody (porušenie čl. II písm. A bod 3), pričom s porušením povinností bola spojená aj povinnosť úpadkyne ako príjemcu nenávratného finančného príspevku vrátiť bez vyzvania alikvotnú časť poskytnutého príspevku zodpovedajúcu obdobiu, po ktoré neboli pracovné miesta obsadené (čl. II. písm. A bod 11). Túto povinnosť si úpadkyňa nesplnila a súčet alikvotných častí príspevku zodpovedajúcich obdobiu neobsadenia troch pracovných miest predstavoval celkove sumu 6 988, 96 €. Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnom spise vyplýva riadne zistený skutkový stav veci ohľadom uzavretia dohody medzi úpadkyňou a ÚPSVaR Prešov o poskytnutí NFP. Žalobca považoval rozhodnutie žalovaného za nezákonné odvolávajúc sa pritom vo svojej žalobe na znenie ustanovení § 72 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. a § 8 ods. 10 zákona č. 523/2004 Z. z. Krajský súd súhlasí so žalobcom v tom zmysle, že vyššie uvedené zákonné ustanovenia vylučujú možnosť speňaženia majetku (prostriedkov) poskytnutých zo štátneho rozpočtu, keďže nepodliehajú konkurzu. Nebolo však ani spochybňované, že v čase vyhlásenia konkurzu sa na účte úpadkyne nenachádzali finančné prostriedky poskytnuté v rámci zmluvy o poskytnutí NFP. Tieto právne skutočnosti však podľa názoru súdu nemohli byť prekážkou vydania žalobou napadnutého rozhodnutia. Správa finančnej kontroly Košice ani žalovaný neboli zmluvnými stranami dohody o poskytnutí NFP. Účastníkom dohody s úpadkyňou bol Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov a tento mohol postupovať v súlade s uzatvorenou dohodou (odstúpiť od nej podľa čl. IV bod 2.), pričom zo strany úpadkyne došlo k porušeniu čl. II písm. A bod 3 a potom v zmysle čl. II. písm. A bod 11 nastúpila povinnosť úpadkyne alikvotnú časť príspevku mu vrátiť. Zároveň podľa čl. III. Bod 5 dohody jej nedodržanie sa považovalo za porušenie finančnej disciplíny v zmysle § 31 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. Žalovaný i prvostupňový správny orgán konali nezávisle od oprávnení účastníka zmluvy o poskytnutí NFP a v intenciách kompetencií ustanovených zákonom č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly, podľa ktorého správa finančnej kontroly vykonáva finančnú kontrolu prostriedkov štátneho rozpočtu a prostriedkov EÚ poskytnutých právnickým osobám a fyzickým osobám, rozhoduje v konaní o porušení rozpočtovej disciplíny a vymáha odvod a penále za neoprávnené použitie prostriedkov štátneho rozpočtu a prostriedkov EÚ. Z tohto hľadiska nemal súd pochybnosti o tom, že žalovaný i prvostupňový správny orgán konali v súlade so zákonom. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané v medziach zákona a námietky žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech žalobcu v konaní tomuto nepriznal právo na náhradu trov konania, rovnako ani žalovanému, ktorému v správnom súdnictve zásadne podľa ustálenej judikatúry právo na náhradu trov konania neprináleží. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.