Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/263/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201991 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201991.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu a JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: B. X. F., O. XX, B., zastúpený: JUDr. Stanislav Jakubčík, Kutlíkova 17, Bratislava, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Čs.: UPS/US1/SRKA/INF/2013/142, Č.z.: 2013/64585 zo dňa 4.9.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.11.2013 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného Č.s.: UPS/US1/SRKA/INF/2013/142, Č.z.: 2013/64585 zo dňa 4.9.2013, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave č.: 2013/201612, č. sp. BA1/Ap/INF/2013/50 zo dňa 12.8.2013. Prvostupňovým rozhodnutím bola v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len ,,zákon o slobodnom prístupe k informáciám“) odmietnutá žalobcova žiadosť, ktorou požadoval sprístupniť informáciu v nasledovnom znení: - v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám žiadam o sprístupnenie trestného oznámenia, v zmysle ktorého malo dôjsť k spáchaniu trestného činu marenia spravodlivosti predložením sfalšovaných rozhodnutí Vášho úradu v konaní na Krajskom súde v Bratislave vo veci sp.zn. 3S/123/2009 v elektronickej forme na adresu X.. V žalobe uviedol, že povinná osoba v prvostupňovom rozhodnutí potvrdila existenciu požadovanej informácie, keď uviedla: ,,Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave podal listom zo dňa 16.4.2013 trestné oznámenie vo veci podozrenia trestného činu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a), b) Trestného zákona“, z čoho je zrejmé, že povinná osoba má požadovanú informáciu k dipozícii a teda žiadateľ má v zmysle § 3 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám právo na sprístupnenie tejto informácie. Povinná osoba odôvodnila svoje rozhodnutie nesprístupniť informáciu s odkazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobodnom prístupe k informáciám z dôvodu, že vo veci prebieha vyšetrovanie, pričom v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom nepreukázala existenciu skutočnosti, na ktorú sa v rozhodnutí odvoláva. Takéto rozhodnutie je nepreskúmateľné a teda nezákonné. Táto skutočnosť sa nezakladá na pravde, ,, vo veci“ neprebieha vyšetrovanie podľa druhého dielu druhej hlavy druhej časti Trestného poriadku, nakoľko ,,vec“ sa nachádza len v štádiu doplnenia predmetného trestného oznámenia. Z uvedeného dôvodu nie je možné aplikovať citované ustanovenie zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Poukázal, že v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobodnom prístupe k informáciám môže povinná osoba obmedziť sprístupnenie informácie, resp. informáciu nesprístupniť, ak sa týka rozhodovacej činnosti orgánu činného v trestnom konaní. Poukázal, že požadované trestné oznámenie bolo vyhotovené povinnou osobou a nevzniklo ako dôsledok trestného konania. Za informáciu týkajúcu sa rozhodovacej činnosti orgánu činného v trestnom konaní nemožno určitú informáciu považovať iba preto, že sa stala predmetom prešetrovania orgánu činného v trestnom konaní. Požadované trestné oznámenie nebolo vyhotovené orgánmi činnými v trestnom konaní, nešlo ani o úkon strany trestného konania, nakoľko oznamovateľ nie je subjektom trestného konania. Požadované trestné oznámenie neobsahuje informácie o rozhodovacej činnosti orgánov činných v trestnom konaní, a preto nemôže byť vylúčené zo sprístupňovania podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Namietal, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s právnymi argumentmi žalobcu, a preto je rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu, resp. z vlastného nesprávneho právneho záveru, ktorým sa sám uviedol do omylu. Trestné stíhanie vo veci nebolo nikdy začaté a v čase vydania prvostupňového i druhostupňového rozhodnutia bolo vo veci postupované postupom podľa ustanovenia § 196 ods. 2 Trestného poriadku. Žalovaný tiež vec aj nesprávne právne posúdil, pretože k začatiu prípravného konania dochádza až postupom podľa ustanovenia § 199 a nasl. Trestného poriadku, nie samotným podaním trestného oznámenia. II. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 17.12.2013 žiadal žalobu zamietnuť pre neopodstatnenosť žalobných dôvodov. Uviedol, že požadovaná informácia sa týkala trestného konania, ktorého predmetom bolo podozrenie z falšovania úradnej listiny, konkrétne dvoch rozhodnutí Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava č. B5/12/06226/JE/41 a č. B5/12/08413/JE/56, obidve zo dňa 20.2.2012, ktoré boli použité ako listinné dôkazy v prieskumnom konaní na Krajskom súde v Bratislave. Sprístupnenie informácie mohlo byť odopreté, lebo žalobca sa domáhal informácie o podnete na trestné oznámenie, teda takých informácií o skutočnostiach, ktoré v prebiehajúcom trestnom konaní nebolo možné z dôvodu možného objasnenia a vyšetrenia veci oznámiť žalobcovi. V čase žiadosti o sprístupnenie informácie nebolo v trestnom konaní právoplatne rozhodnuté, t.z. jednalo sa o prebiehajúce trestné konanie v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona. Je názoru, že povinná osoba s ohľadom na ústavnú zásadu práva na informáciu musí vždy zvážiť, či by poskytnutím informácie o prebiehajúcom trestnom konaní mohol byť zmarený predmet a účel trestného konania, teda spochybnená úloha štátu pri zisťovaní trestných činov, odhaľovaní, stíhaní a odsudzovaní páchateľov trestných činov, či všeobecne pri upevňovaní zákonnosti. III. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného - Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Č.s.: UPS/US1/SRKA/INF/2013/142, Č.z.: 2013/64585 zo dňa 4.9.2013, ktorým tento vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave č.: 2013/201612, č. sp. BA1/Ap/INF/2013/50 zo dňa 12.8.2013 o nesprístupnení požadovanej informácie žalobcom, rozhodol podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil vyššie citované rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, ktorým nebolo vyhovené žalobcovej žiadosti o sprístupnenie informácie. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobca žiadosťou o poskytnutie informácie doručenej elektronicky dňa 9.8.2013 na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave a zaregistrovanou pod číslom 27/2013 požiadal o sprístupnenie trestného oznámenia v zmysle ktorého malo dôjsť k spáchaniu trestného činu marenia spravodlivosti predložením sfalšovaných rozhodnutí Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave v konaní na Krajskom súde v Bratislave vo veci sp.zn. 3S/123/2009. Upovedomením zo dňa 10.5.2013 Okresná prokuratúra Bratislava I. oznámila Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, že v jej veci trestného oznámenia zo 16.4.2013 smerujúceho proti D.. X. F. pre podozrenie zo spáchania trestného činu marenia spravodlivosti podľa § 344 Trestného zákona, jej trestné oznámenie dňa 10.5.2013 v zmysle § 198 ods. 1 prvá veta Trestného poriadku bolo odovzdané na priame vybavenie vyšetrovateľovi Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I., odboru kriminálnej polície. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I. ČVS: ORP-640/1-OVK-BI-2013LA zo dňa 25.9.2013 odmietol vec oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť D.. X. F., nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave rozhodnutím č. 2013/201612, č. sp.: BA1/Ap/ INF/2013/50 zo dňa 12.8.2013 v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona slobodnom prístupe k informáciám odmietol žiadosť, ktorou žalobca požadoval sprístupniť informáciu s odôvodnením, že vo veci prebieha vyšetrovanie na základe trestného oznámenia zo dňa 16.4.2013 vo veci podozrenia spáchania trestného činu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 300/2005 Z.z. Trestného zákona. Oznámenie bolo podané na neznámeho páchateľa a vo veci prebieha vyšetrovanie. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žaloba odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 4.9.2013 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil. IV. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide. Podľa ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky (ďalej ,,Listina“) čl. 17 ods. 1, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Podľa čl. 17 ods. 5 Listiny, štátne orgány a orgány územnej samosprávy sú povinné primeraným spôsobom poskytnúť informácie o svojej činnosti. Podmienky a vykonanie ustanoví zákon. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR (ďalej ,,Ústava“) sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy, orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon. Ústava SR v čl. 26 ods. 1 zakotvuje právo na informácie, ktoré predstavuje právo na prijímanie informácií (získanie informácie do vlastnej dispozičnej sféry tak, aby mohla byť subjektom pre vlastnú potrebu, ako aj pre potrebu iných, spracovaná - viď nález ÚS SR, sp.zn. I.US236/06-59 z 28.7.2007) a k nemu korelujúci pozitívny záväzok štátu voči neidentifikovanej skupine subjektov. Obsah tohto záväzku je ozrejmený v odseku 5 citovaného článku ako povinnosť orgánu verejnej moci primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti, pričom podmienky a spôsob poskytovania informácií ustanoví zákon. Obdobnú úpravu obsahuje taktiež Listina základných práv a slobôd (čl. 17 ods. 1,5). Podľa čl. 13 ods. 2, 3 a 4 Ústavy, medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto Ústavou len zákonom. Zákonné obmedzenie základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky príklady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Obmedziť základné práva a slobody možno iba na základe podmienok ustanovených Ústavou, a to buď podmienok všeobecných (čl. 13 ods. 2,3,4 Ústavy), alebo osobitných, vzťahujúcich na konkrétne práva a slobody (v danom prípade čl. 26 ods. 4 Ústavy). Cieľom zákonného obmedzenia práva na informácie o činnosti súdov a orgánov činných v trestnom konaní, zamýšľaným zákonodarcom v ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona slobodnom prístupe k informáciám, je ochrana pred neprimeraným zasahovaním do vlastnej rozhodovacej činnosti súdu (resp. orgánov činných v trestnom konaní) a tým aj verejný záujem na nestrannom a nezávislom súdnictve (čl. 124 a 141 Ústavy), ktorý cieľ je potrebné považovať za legitímny s ohľadom na ustanovený obsah dotknutého základného práva. Z hľadiska posúdenia vhodnosti tohto obmedzenia, teda či obmedzením prístupu k rozhodnutiam súdov, resp. orgánov činných v trestnom konaní možno vymedzený cieľ dosiahnuť, krajský súd uvádza, že nesprístupnením informácií o prebiehajúcich konaniach pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, je v záujme zachovania nezávislosti a nestrannosti súdneho konania v podstate vylúčená verejná diskusia o prejednávanej veci, ktorou by vo veci rozhodujúci sudcovia mohli byť ovplyvnení. Toto obmedzenie treba považovať za primerané, keďže informáciu o výsledku rozhodovacej činnosti je súd povinný sprístupniť, čím je zabzepčená aj verejná kontrola výkonu súdnej moci. Z dôvodovej správy k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o slobode informácií, ktorý s účinnosťou od 2.1.2006 novelizoval dotknuté ustanovenie vyplýva, že účelom predloženého návrhu je rozšírenie okruhu sprístupňovaných informácií oproti doterajšej úprave ( podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobodnom prístupe k informáciám účinného do 1.1.2006 povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka neverejného konania, rozhodovania, alebo dohľadu, ktoré podľa osobitného zákona vykonáva súd, orgán činný v trestnom konaní alebo orgán trestnej správy), pričom nová úprava spočíva v obmedzení poskytnutia resp. sprístupnenia informácií týkajúcich sa len rozhodujúcej činnosti (neukončených prebiehajúcich konaní) súdu, avšak pokiaľ ide o informáciu o výsledku konania, tá sa v prípade rozhodovacej činnosti súdu sprístupní, ak to osobitný predpis nezakazuje. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám v podrobnostiach upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám (§ 1). Obmedzenia práva na slobodný prístup k informáciám sú upravené v ustanoveniach § 8 až 13 tohto zákona, pričom krajský súd sa zaoberal obmedzením na prístup k informáciám podľa § ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobodnom prístupe k informáciám. V predmetnej právnej veci, ktorá sa týka prístupu k informáciám podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám je spornou otázka výkladu a následnej aplikácie ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobodnom prístupe k informáciám, na zverejnenie trestného oznámenia. V zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobodnom prístupe k informáciám, povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánov činného v trestnom konaní podľa osobitných predpisov okrem informácie o rozhodnutí vo výsledku konania, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy (ktorými sú napr. Trestný poriadok, Občiansky súdny poriadok, zákon č. 38/1993 Zb. o organizácii Ústavného súdu SR a konaní pred ním a o postavení jeho sudcov). Rozhodovacou činnosťou je potrebné v širšom slova zmysle rozumieť kompetenciu súdnych orgánov a orgánov činných v trestnom konaní konať a rozhodovať v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach, v správnom súdnictve o preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia či orgánov verejnej správy a zákonnosti rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánu verejnej moci, ak tak ustanoví zákon (čl. 142 ods. 1 Ústavy), rovnako aj kompetenciu Ústavného súdu rozhodovať vo veciach podľa príslušných článkov Ústavy SR. V užšom slova zmysle sa rozhodovacou činnosťou súdov alebo orgánov činných v trestnom konaní rozumie konanie, rozhodovanie súdu a orgánu činného v trestnom konaní v konkrétnej právnej veci, t.j. od začatia konania (na základe návrhu alebo bez návrhu), cez jednotlivé procesné úkony, procesné čiastkové rozhodnutia, až do rozhodnutia vo veci samej. Pôjde najmä o procesné pravidlá vedenia konania počnúc podaním trestného oznámenia (procesné úkony alebo procesné rozhodnutia, vydané v priebehu súdneho konania, ktoré sú nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci samej) a rozhodnutia vo veci samej v konkrétnej veci. Právo na informácie je limitované požiadavkou nezasahovať do vlastnej rozhodovacej činnosti súdov, či orgánov činných v trestnom konaní v priebehu konania (do procesu jeho priebehu, ako aj vstup do vlastného rozhodovania - napr. porada, hlasovanie senátu), a to v záujme objektivity a nestrannosti posudzovania konkrétnej právnej veci, a tiež je limitované nevyhnutnými opatreniami na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejnej bezpečnosti, verejného zdravia a mravnosti, územnej celistvosti a pod.. Iná situácia je v prípade rozhodnutí vo veci samej, t.j. konečných rozhodnutí v danej veci (či už meritórnych alebo procesných rozhodnutí, ktorými sa konanie pred súdom alebo aj iným orgánom činným v trestnom konaní končí). V týchto prípadoch nie je daný dôvod na obmedzenie prístupu k týmto rozhodnutiam vo veci samej za podmienky, že nebudú obsahovať osobné údaje chránené zákonom č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. Napokon s touto požiadavkou aj korešponduje ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Z logického systematického výkladu ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobodnom prístupe k informáciám vyplýva, že pojmom ,,informácie o rozhodnutí“ sa rozumejú informácie o rozhodnutí vo veci samej. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že žalobca sa nezaujímal o výsledok predmetného konania, t.j. nepožadoval informáciu o rozhodnutí, resp. o výsledku konania, na ktoré ho oprávňuje vyššie uvedený § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ale požadoval ,,sprístupnenie trestného oznámenia v zmysle ktorého malo dôjsť k spáchaniu trestného činu marenia spravodlivosti predložením sfalšovaných rozhodnutí Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava v konaní na Krajskom súde v Bratislave vo veci sp.zn. 3S/123/2009 v elektronickej forme.“ Trestné oznámenie nesporne nie je rozhodnutím vo veci samej, ani procesným rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, ale je podaním, ktoré sa podáva prokurátorovi alebo policajtovi na základe ktorého sa začína trestné konanie. Krajský súd považoval preto za správny a zákonu zodpovedajúci názor žalovaného, že požadované trestné oznámenie žalobcovi nemožno sprístupniť. Prvostupňový správny orgán podal listom dňa 16.4.2013 trestné oznámenie vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a), b) Trestného zákona. Oznámenie bolo podané na neznámeho páchateľa a na základe podaného trestného oznámenia dňa 16.4.2013 vyšetrovateľ PZ Okresného riaditeľstva, Odbor kriminálnej polície, I. oddelenie všeobecnej kriminality, začal dňa 2.7.2013 trestné stíhanie. Keďže v predmetnej veci bolo začaté trestné stíhanie, nesprístupnenie požadovaného trestného oznámenia žalobcom zodpovedá v danej veci zákonným obmedzeniam uvedeným v ustanovení § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu a rozhodnutia žalovaného Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný dostatočne zistil skutkový stav, vysporiadal sa s relevantnými námietkami žalobcu a rozhodnutie bolo riadne odôvodnené. Súd nezistil také vady, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 250k O.s.p. tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal v pomere hlasov 3:0 (podľa § 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.