Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sp/102/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013202010 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013202010.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, sudca JUDr. Janka Richterová, v právnej veci navrhovateľa: E. F., nar. X.XX.XXXX, bytom P. J. Č.. XXX, proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Kancelária Bratislava, Nám. Slobody č. 12, o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 24. októbra 2013, sp. zn. 7124/2013, r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporcu zo dňa 24. októbra 2013, sp. zn. 7124/2013 p o t v r d z u j e. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporca podľa § 10, ods. 5 Zák. č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi (ďalej len ZPPP) nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci z dôvodu, že vo veci nemožno vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu, čím žiadateľ nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc. V odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že navrhovateľ požiadal o poskytnutie právnej pomoci v konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Z dôvodu podvodného konania X. P. navrhovateľovi nebola zaplatená časť kúpnej ceny. Vychádzajúc zo skutočnosti, že konania v rozpore s ustanovením § 39 a § 49a OZ sa dopustila osoba od kupujúcej rozdielna, odporca dospel k záveru, že v zamýšľanom konaní nemožno očakávať úspech. Vo včas podanom odvolaní sa navrhovateľ domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie pre nesprávne vyhodnotený skutkový stav. Poukazoval na svoju ťaživú situáciu, keď po predaji bytu v okresnom meste mu nebola vyplatená časť kúpnej ceny i na skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená pod nátlakom dlžoby, teda v rozpore s ust. § 37 OZ. Odporca navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Vo veci spoľahlivo zistil skutkový stav, v rámci svojej kompetencie skúmal splnenie podmienok v zmysle § 6 ods. 1, písm. b/ ZPPP. Poukázal na svoje závery o zrejmej bezúspešnosti sporu o neplatnosť kúpnej zmluvy, keď konania v rozpore s dobrými mravmi sa dopustil X. P., ktorý účastníkom kúpnej zmluvy nebol. Za toto konanie bol rozsudkom Okresného súdu v Dunajskej Strede sp. zn. 2T 131/2007 uznaný vinným z prečinu podvodu a krádeže a bola mu uložená povinnosť nahradiť navrhovateľovi škodu vo výške 140.000,- Sk. Súd po zistení, že nie sú dané predpoklady pre postup podľa § 250p O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že opravný prostriedok bol podaný nedôvodne. Predmetom súdneho preskúmania bolo právne posúdenie veci v otázke zrejmej bezúspešnosti uplatňovaného alebo bráneného práva (sporu), ktorá ako jedna z troch kumulatívnych podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa zák. č. 327/2005 Z.z. musí byť splnená. Podľa § 6, ods. 1, písm. b/ ZPPP fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Podľa § 8 ZPPP pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliada najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. Svoj pozitívny záväzok umožniť prístup k spravodlivosti osobám materiálne znevýhodneným realizuje štát prostredníctvom Zák. č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. Z ustanovenia § 1 tohto zákona vyplýva, že jeho účelom je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv a prispieť k predchádzaniu právnych sporov. Štát potom sám, resp. v prevažnej miere, znáša náklady za poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným osobám. Preto je celkom namieste, aby v právnej norme stanovil podmienky, za ktorých bude takáto forma právnej pomoci fyzickým osobám patriť. V snahe vylúčiť zneužívanie tejto právnej úpravy i v prípadoch, v ktorých by nešlo o spravodlivé uplatnenie alebo bránenie práva, je jednou z podmienok poskytnutia právnej pomoci skutočnosť, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu (§ 6, ods. 1, písm. b/). Samozrejme, nie je úlohou správneho orgánu prejudikovať výsledok konania vo veciach podľa § 3 ZPPP z vecnej stránky. Za plne opodstatnené však treba považovať oprávnenie správneho orgánu, aby skúmal, či v konkrétnom prípade nejde u žiadateľa o zneužitie práva (šikana), alebo napr. či už zo skutkových tvrdení žiadateľa (bez potreby vykonávať dokazovanie) nie je nepochybné, že jeho návrhu nemožno vyhovieť, napr. z dôvodu zániku práva uplynutím času alebo ak je v dôkaznej núdzi (§ 8). Za obdobnú treba považovať i situáciu, ak žiadateľ vyvracia skutočnosti, ktoré už boli záväzne vyriešené v iných konaniach, alebo ak nemôže v súdnom konaní dosiahnuť úspech z procesných dôvodov, napr. z dôvodu včasného nepodania opravného prostriedku, resp. jeho neprípustnosti podľa procesných predpisov. Z náležite zisteného skutkového stavu odporcom vyplýva, že navrhovateľ požiadal o poskytnutie právnej pomoci v konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. 18/I v bytovom dome súp. Č. 1869, zapísanom na LV č. XXXX v kat. území G. R. z dôvodu, že byt predal v r. 2006 a dodnes neobdržal kúpnu cenu. Z administratívneho spisu odporcu, dodatku kúpnej zmluvy zo dňa 20.1.2006 vyplýva, že kúpna cena v rozsahu 600.000,-Sk bola odovzdaná kupujúcou K.V. F. v hotovosti do rúk predávajúcich. Súčasne sa predávajúci (navrhovateľ a bezpodielová spoluvlastníčka C. F.) dohodli, že časť kúpnej ceny sa použije na úhradu dlhu (180.000,-Sk), sumu 160.000,-Sk mala zaslať na určený účet navrhovateľa realitná kancelária Realecon Consulting, s.r.o. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že X. P. bol uznaný vinným zo spáchania prečinu podvodu a krádeže podľa § 221, ods. 1 a 2 a § 212, ods. 1 Tr. zák. tým, že dňa 20.1.2006 v priestoroch realitnej kancelárie Realecon Consulting, s.r.o. uviedol navrhovateľa do omylu tým, že pracovníkovi kancelárie namiesto bankového účtu navrhovateľa, na ktorý mala byť poukázaná časť kúpnej ceny, uviedol svoj vlastný účet a peňažné prostriedky použil pre vlastnú potrebu (rozsudok Okresného súdu v Dunajskej Strede zo dňa 20.8.2008, č. k. 2T 131/2007-165, právoplatný dňa 2.4.2009). Obžalovanému bola súčasne uložená povinnosť nahradiť navrhovateľovi škodu v rozsahu 140.000,-Sk. Vychádzajúc zo žiadosti navrhovateľa i predložených listinných dôkazov, odporca dospel k správnemu záveru o zrejmej bezúspešnosti sporu o neplatnosť kúpnej zmluvy z dôvodu, že doteraz mu nebola vyplatená kúpna cena. Záväzkové (zmluvné) právo je ovládané zásadou pacta sunt servanda (dohody sa majú plniť). V zásade preto platí, že účastníkov zmluvy zaväzuje to, na čom sa v zmluve dohodli. Len v prípadoch predpokladaných zákonom (predovšetkým Občiansky zákonník) je uvedená zásada prelomená. Ak ide o neplatný právny úkon, príp. o kvalifikované odstúpenie od zmluvy, platí stav pred jej uzavretím. Keďže právny úkon (zmluva) je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú, dôvody neplatnosti právnych úkonov spočívajú v nedostatku vôle konajúceho ( sloboda, vážnosť, prostá omylu - § 37, 49a OZ ), prejavu vôle konajúceho (určitosť, zrozumiteľnosť - §37 OZ), formy úkonu (§ 40 OZ) a dovolenosti (úkon v rozpore so zákonom, obchádza zákon, v rozpore s dobrými mravmi - §39 OZ). Platnosť právnych úkonov je závislá od splnenia uvedených zákonných podmienok výhradne na strane osôb, ktoré právny úkon robia, s cieľom dosiahnuť zamýšľané, právne prípustné následky. Pre platnosť, resp. neplatnosť právneho úkonu nie je teda určujúce konanie osoby, ktorá právny úkon neurobila. V kúpnej zmluve, ktorej neplatnosť mienil navrhovateľ napadnúť na súde, sa navrhovateľ s bezpodielovou spoluvlastníčkou zaviazal previesť vlastníctvo k bytu na kupujúcu a kupujúca sa zaviazala zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu. Keďže kupujúca svoj záväzok zaplatiť kúpnu cenu splnila, čo navrhovateľ nespochybňoval, predávajúcich zaťažuje záväzok previesť na kupujúcu vlastníctvo k bytu. Kupujúca sa vlastníkom prevádzaného bytu aj stala. V zmysle vyššie uvedeného na platnosť tejto zmluvy nemôže mať vplyv skutočnosť, že navrhovateľkou zaplatená kúpna cena, spôsobom určeným v dodatku k zmluve, sa pre podvodné správanie osoby od nej rozdielnej, nedostala do sféry dispozície navrhovateľa. Z tvrdení navrhovateľa nevyplýva, že kupujúca sa voči nemu dopustila protiprávneho konania. Neplatnosť uzavretej zmluvy nevyvoláva ani skutočnosť, že odsúdený X. P. v zmysle právoplatného rozsudku trestného súdu škodu dobrovoľne nezaplatil a sumu 140.000,-Sk sa príp. nateraz nepodarilo vymôcť ani cestou exekúcie. Bolo voľbou navrhovateľa, keď po zistení, že X.. P. neoznámil účet navrhovateľa, ale svoj vlastný, že vec riešil prostredníctvom orgánov činných v trestnom konaní, a nie v civilnom sporovom konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia. V tomto konaní mohol prípadne i predbežným opatrením žiadať uloženie povinnosti p. P. nenakladať s finančnými prostriedkami v žalovanej výške (§75, 76 O.s.p.). Pokiaľ v reakcii na vyjadrenie odporcu navrhovateľ uviedol, že úkon by mohol byť neplatný aj podľa § 37, ods. 1 OZ, pretože bol urobený pod nátlakom dlžoby, súd sa s tvrdením navrhovateľa nestotožnil. Na platnosť právneho úkonu nemá vplyv pohnútka - motív, teda dôvod, pre ktorý osoba právny úkon urobila. To platí aj v prípade, ak predávajúci prevádza svoj majetok na inú osobu za účelom získania finančných prostriedkov na úhradu svojich dlhov. Z týchto dôvodov súd napadnuté rozhodnutie odporcu ako zákonné potvrdil (§250q, ods. 2 O.s.p.). Účastníkom súd náhradu trov konania nepriznal, keď navrhovateľ v konaní úspech nedosiahol a odporca ich náhradu neuplatnil (porovnaj § 250l, ods.2, 250k O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do pätnástich dní od jeho doručenia, prostredníctvom procesného súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.