Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/267/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013202021 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013202021.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobcu: I.. G. J., P. XX/A, J., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, IČO: 30 807 484, 29. augusta 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 35672-2/2013-BA zo dňa 27.08.2013, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č. 35672-2/2013-BA zo dňa 27.08.2013, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava, č. 700-0213500313-GC04/13 zo dňa 31.05.2013, z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zmenené prvostupňové rozhodnutie vydané Sociálnou poisťovňou, pobočkou Bratislava, zo dňa 31.05.2013 vo výrokovej časti v tom, že sa vypustil text: „...§ 152a zákona v znení neskorších predpisov...“ a v ostatnom sa rozhodnutie potvrdilo. Prvostupňovým rozhodnutím podľa § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej aj ako „zákon o sociálnom poistení“ alebo ako „zákon“), v znení zákona č. 572/2009 Z.z., § 152a zákona o sociálnom poistení a § 178 ods. 1 písm. a/ 8 bod v znení zákona č. 43/2004 Z.z., predpísal samostatne zárobkovo činnej osobe (žalobcovi), za obdobie júl 2007, august 2007, september 2007, október 2007, november 2007, december 2007, január 2008, február 2008, marec 2008, apríl 2008, máj 2008, jún 2008, poistné na nemocenské poistenie v sume 493,56 eur, poistné na starobné poistenie v sume 4 708 eur, poistné na invalidné poistenie v sume 1569,43 eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 1 242,55 eur, teda spolu bola predpísaná suma 8 013,54 eur. Žalobca žiadal rozhodnutia vydané v oboch stupňoch správneho konania zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca bol toho názoru, že správne orgány oboch stupňov pri svojom rozhodovaní vychádzali z nesprávneho právneho názoru, v dôsledku čoho sú ich rozhodnutia nezákonné a žalobca bol vydaním týchto rozhodnutí ukrátený na svojich právach. Uviedol, že od 01.07.2001 je zapísaný v zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory (ďalej aj ako „SAK“). Z hľadiska zákona o sociálnom poistení vzniklo žalobcovi postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej aj ako „SZČO“) dňa 16.12.2006, kedy po jej založení bola zapísaná do obchodného registra vedeného Okresným súdom Bratislava I obchodná spoločnosť BBH, advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Gorkého 3, Bratislava, IČO: 36 713 066 (, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I (oddiel Sro, vl. č. 43677/ B). Jediným predmetom činnosti tejto spoločnosti je poskytovanie právnych služieb podľa zákona o advokácii. V zmysle čl. 7 ods. 8 spoločenskej zmluvy spoločníci spoločnosti nie sú oprávnení poskytovať právne služby samostatne. Týmto zanikla možnosť žalobcu na výkon činnosti ako SZČO. O nemožnosti vykonávať advokáciu ako SZČO vydala potvrdenie aj SAK listom zo dňa 15.01.2007. Listom zo dňa 17.01.2007 žalobca oznámil Sociálnej poisťovni ukončenie svojej činnosti ako SZČO. Na základe vyššie uvedeného zanikla žalobcovi povinná účasť na dôchodkovom a nemocenskom poistení dňa 31.12.2006. Žalobca nesúhlasil s tvrdením uvedeným v napadnutom rozhodnutí, že táto povinná účasť zanikla až 30.06.2008. Žalobca poukázal na ustanovenie § 21 ods. 1 a ods. 4 písm. b/ zákona o sociálnom poistení, z ktorého podľa neho vyplýva, že nevyhnutnou podmienkou na vznik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia je postavenie SZČO v čase, keď má táto povinnosť vzniknúť. Ak teda v čase, v ktorom má povinnosť vzniknúť, SZČO de iure neexistuje, nie je splnený nevyhnutný zákonný predpoklad na vznik povinného poistenia. Podľa názoru žalobcu fyzická osoba sa na účely zákona o sociálnom poistení považuje za SZČO podľa § 5 písm. c/ za predpokladu, že má oprávnenie na vykonávanie príslušnej činnosti. Zánik oprávnenia na vykonávanie tejto činnosti znamená zánik postavenia SZČO a v spojitosti s tým nevyhnutne aj zánik jej povinnosti poistenia. Ak v čase, v ktorom má podľa zákona o sociálnom poistení vzniknúť povinné poistenie, už fyzická osoba nedisponuje oprávnením na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti, povinné poistenie nevzniká, pretože neexistuje subjekt, ktorý mu mal podliehať. Žalobca poukázal aj na § 1 ods. 2 a § 12 zákona č. 586/2003 Z.z. a § 9 ods. 1 písm. a/ o advokácii v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o advokácii“). Tvrdil, že zákon o sociálnom poistení vymedzuje ako SZČO len takú fyzickú osobu, ktorá má oprávnenie na vykonávanie príslušnej činnosti a nakoľko v zmysle zákona o advokácii advokát, ktorému bol výkon advokácie pozastavený, takéto oprávnenie nemá, pre účely zákona o sociálnom poistení sa advokát s pozastaveným výkonom advokácie nepovažuje za samostatne zárobkovo činnú osobu. Podľa žalobcu z uvedeného je zrejmé, že advokát s pozastaveným výkonom advokácie nie je spôsobilý byť povinne poistený na základe § 21 ods. 1 v spojení s § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení. Poukazujúc na § 15 ods. 1,2 zákona o advokácii žalobca tvrdil, že nositeľom oprávnenia na výkon advokácie je v prípade spoločnosti s ručením obmedzením táto spoločnosť ako právnická osoba s vlastnou právnou subjektivitou a nie jej konateľ (žalobca). Aj advokát, ktorý je konateľom „advokátskej“ spoločnosti s ručením obmedzeným, nie je samostatne zárobkovo činnou osobou, ale štatutárnym orgánom obchodnej spoločnosti konajúcim v jej mene a na jej účet. Advokát, ktorý vykonáva advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzením nemôže súčasne vykonávať advokáciu samostatne, t.j. ako SZČO. Žalobca zdôraznil, že ak spoločenská zmluva vylučuje možnosť samostatného výkonu advokácie, nie sú príslušní advokáti priamo zo zákona spôsobilí vykonávať advokáciu ako SZČO a pre účely zákona o sociálnom poistení sa nemôžu považovať za takéto osoby. Zápis žalobcu do zoznamu advokátov je teda právne významný vo vzťahu k oprávneniu vykonávať funkciu konateľa v BBH advokátska kancelária, s.r.o., čo však neznamená, že žalobca má byť považovaný za SZČO. Žalobca nemôže ako konateľ BBH, advokátska kancelária, s.r.o. vykonávať advokáciu samostatne, a teda nemôže mať postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Ide o zásah, ktorý je žalobca povinný rešpektovať a rešpektovanie tohto zákazu nemôže mu byť na ťarchu v otázke posudzovania jeho postavenia ako SZČO. Do zoznamu advokátov je žalobca zapísaný z dôvodu výkonu funkcie konateľa, nie z dôvodu výkonu advokácie ako SZČO. Žalobca záverom svojej žaloby poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR potvrdzujúce jeho žalobné argumenty a námietky. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 30.12.2013, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. K jednotlivým žalobným námietkam žalovaný uviedol, že povinnosť platiť a odvádzať poistné na sociálne poistenie v súlade so zákonom o sociálnom poistení vzniká fyzickej osobe, ktorá nadobudla status SZČO na účely sociálneho poistenia a dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok citovaným zákonom ustanovený príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a inou samostatnou zárobkovou činnosťou zakladajúci tejto samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Zákon o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 vymedzuje v § 5, kto sa považuje za SZČO na účely sociálneho poistenia. Skutočnosťou rozhodujúcou na nadobudnutie právneho postavenia SZČO na účely sociálneho poistenia je výkon určitej činnosti alebo udelenie oprávnenia na výkon takejto určenej činnosti. Zákon v znení účinnom do 31.12.2010 nevymedzuje žiadne iné podmienky na nadobudnutie právneho postavenia SZČO na účely sociálneho poistenia. Ak fyzická osoba spĺňa právnu kvalifikáciu SZČO, teda ak napríklad na oprávnenie prevádzkovať živnosť, má oprávnenie na vykonávanie živnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, vykonáva činnosť obchodného zástupcu, nadobúda fyzická osoba status SZČO. Vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 písm. c/ zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmu v znení neskorších predpisov alebo výnosu súvisiaceho z podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorú táto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO je podľa žalovaného podmienený nielen nedosiahnutím príjmu podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatne zárobkovou činnosťou, ale aj stratou právneho postavenia SZČO. Právne skutočnosti podmieňujúce stratu právneho postavenia SZČO sú taxatívne vymedzené v § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení účinnom do 31.12.2010. SZČO zaniká vždy povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňom zániku oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu alebo odo dňa vzniku pracovného pomeru. Iné právne skutočnosti podmieňujúce zánik právneho postavenia SZČO uvedené v § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení účinnom do 31.12.2010 zákon nepozná. SAK zapísala žalobcu do zoznamu advokátov dňa 01.07.2001. Advokát zapísaný do zoznamu advokátov, ktorý vedie SAK, má právne postavenie SZČO na účely sociálneho poistenia s účinnosťou od 01.01.2004 podľa § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010. Žalobca, ktorý je naďalej zapísaný do zoznamu advokátov SAK, spĺňa právnu kvalifikáciu SZČO podľa zákona. Na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako SZČO a s ním súvisiacej odvodovej povinnosti je potrebné, aby žalobca v rozhodujúcom období dosiahol príjem z podnikania ustanovený v § 21 ods. 1 zákona. Pokiaľ ide o ustanovenie § 12 zákona o advokácii, toto upravuje len formu výkonu advokácie. Zmenou formy výkonu advokácie nezaniká postavenie advokáta ako SZČO podľa § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení. Zmena formy výkonu advokácie má za následok len zmenu v spôsobe zdaňovania príjmu advokáta. Na príjem zo závislej činnosti žalovaný neprihliada. V dôsledku uvedeného môže advokátovi zaniknúť povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení k 01.07. kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý sa posudzuje príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, t.j. v prípade, ak príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti bude za predchádzajúci kalendárny rok nižší, ako je citovaným zákonom ustanovená suma resp., ak nedosiahne žiadny príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. So vznikom povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO priamo súvisí aj vznik odvodovej povinnosti podľa zákona o sociálnom poistení. Vzhľadom na uvedené bol žalobca, ktorý je naďalej držiteľom oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, v súlade s príslušnými ustanovenia zákona o sociálnom poistení, povinný platiť poistné na sociálne poistenie ako SZČO na základe príjmu z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti (§ 6 zákona č. 595/2003 Z.z.), ktorý dosiahol za rok 2006. Záverom žalovaný poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, v ktorých bol vyjadrený právny názor prisvedčujúci tvrdeniam žalovaného. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že správny orgán vo svojom rozhodnutí posúdil vec po právnej stránke nesprávne. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Z administratívneho spisu vyplynuli skutkové zistenia tak, ako ich uvádzali účastníci vo svojich písomných podaniach. V zmysle základných pravidiel konania upravených v § 3 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 2 ods. 1 zákona o advokácii advokátom je ten, kto je zapísaný do zoznamu advokátov, ktorý vedie Slovenská advokátska komora. Podľa § 12 ods. 1 zákona o advokácii advokát môže vykonávať advokáciu a) samostatne, b) v združení spolu s inými advokátmi, c) ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti, d) ako komplementár komanditnej spoločnosti alebo e) ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným. Podľa § 15 ods. 2 zákona o advokácii, advokáti ako konatelia spoločnosti s ručením obmedzeným vykonávajú advokáciu v mene a na účet spoločnosti. Ak výkon advokácie v mene spoločnosti nepripúšťajú v jednotlivých prípadoch osobitné predpisy, advokáciu vykonávajú vo vlastnom mene a na účet spoločnosti. Podľa § 15 ods. 6 zákona o advokácii, advokát, ktorý vykonáva advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, nemôže súčasne vykonávať advokáciu samostatne, v združení, ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti, alebo ako konateľ inej spoločnosti s ručením obmedzeným. Advokáti sa však môžu dohodnúť na dočasnom samostatnom poskytovaní právnych služieb v jednej veci alebo vo viacerých vopred vymedzených veciach, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu. Podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c). Podľa § 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2011, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. Podľa § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2011, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe zaniká vždy dňom, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá nemá oprávnenie na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, zaniká dňom zrušenia registrácie podľa osobitného predpisu. Podľa § 128 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom poistení poistné na nemocenské poistenie platí... povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba. Podľa § 128 ods. 2 písm. c) zákona o sociálnom poistení poistné na nemocenské poistenie platí... povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba. Podľa § 184 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, nedávkové konanie sa začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Podľa § 185 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, za deň začatia konania sa považuje deň, keď bola žiadosť doručená príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne. Podľa § 210 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, organizačné zložky Sociálnej poisťovne vydávajú rozhodnutie vo veciach uvedených v § 178 ods. 1 písm. a) a v § 179 ods. 1 písm. a) a b). Podľa § 210 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, organizačné zložky Sociálnej poisťovne sú povinné rozhodnúť vo veciach uvedených v odseku 1 najneskôr do 60 dní od začatia konania, v mimoriadne zložitých prípadoch možno túto lehotu predĺžiť najviac o 60 dní, čo treba oznámiť účastníkom konania. Z vyššie citovaných ustanovení zákona o sociálnom poistení vyplýva, že poistné na nemocenské a starobné poistenie je povinná platiť povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistená SZČO (§ 128 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c/ zákona o sociálnom poistení). Povinne poistenou je SZČO, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 (§ 14 ods. 1 písm. b/, § 15 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení). Povinnosť platiť poistné na nemocenské a dôchodkové poistenie vzniká iba za súčasného splnenia podmienky výšky definovaného príjmu za rozhodné obdobie a skutočnosti, že daný subjekt je samostatne zárobkovo činnou osobou. Sporným v súdenej veci bol výklad pojmov „mať oprávnenie“ na vykonávanie advokácie, resp. vymedzenie, kedy dochádza k „zániku oprávnenia“ na vykonávanie advokácie, a to z toho hľadiska, či zmyslu aplikovaných noriem a úmyslu zákonodarcu, i v kontexte ústavného poriadku Slovenskej republiky, zodpovedá prístup, podľa ktorého je fyzickou osobou, ktorá má oprávnenie na výkon advokácie, každý advokát zapísaný do zoznamu advokátov, už len z dôvodu jeho formálneho zápisu v zozname advokátov (a prestáva takouto osobou byť iba jeho vyčiarknutím z tohto zoznamu), alebo je namieste taký výklad, podľa ktorého takouto osobou nie je (alebo ňou prestáva byť) advokát, ktorý vo vlastnom mene nie je oprávnený advokáciu vykonávať, hoci je síce zapísaný v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou (napr. aj z dôvodu, že vykonáva advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným zapísanej do zoznamu spoločností vedenom Slovenskou advokátskou komorou [§ 12 ods. 2 a § 71 ods. 2 písm. b) zákona o advokácii]. Krajský správny súd v uplynulých rokoch rozhodoval v niekoľkých prípadoch o žalobách advokátov proti rozhodnutiam Sociálnej poisťovne v obdobných veciach, pričom rešpektoval judikatúru Najvyššieho súdu SR, napr. rozsudok vo veci sp. zn. 9Sžso 27/2010 (publikovaný v zbierke rozhodnutí 4/2012 pod č. 66), na základe ktorého sa správne kolégium NS SR uznieslo na nasledovnom stanovisku: „I. Na posúdenie vzniku, zmeny a zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia advokáta sa vzťahuje § 21 zákona o sociálnom poistení, bez ohľadu na znenie § 12 zákona o advokácii, ktorý upravuje právnu formu, ktorou môže advokát vykonávať advokáciu. II. Na účely zákona o sociálnom poistení treba advokáta, zapísaného v zozname advokátov, vedenom Slovenskou advokátskou komorou, považovať za povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu, a to bez ohľadu na skutočnosť, či advokátsku činnosť vykonáva ako advokát vo svojom mene alebo ako spoločník, prípadne konateľ právnickej osoby poskytujúcej služby advokácie“. Právny názor vyslovený v uvedenom stanovisku zastal Najvyšší súd SR aj v rozsudkoch sp. zn. 7Sžso 7/2011, resp. sp. zn. 9Sžso 21/2011, ktoré boli v konaní o sťažnostiach dotknutých advokátov proti porušeniu základných práv zrušené Ústavným súdom SR, a to nálezmi č. II. ÚS 63/2012-52, resp. č. II. ÚS 426/2012-53. Ústavný súd v odôvodnení nálezu č. II. ÚS 63/2012-52 uviedol, že „..oprávnenie na výkon činnosti advokáta ako slobodného povolania v postavení samostatne zárobkovo činnej osoby treba vidieť nielen vo formálnej rovine tvorenej existenciou zápisu v zozname advokátov, ale aj v materiálnej rovine danej jednak právom vykonávať advokáciu, ako aj právom dosahovať príjem z advokátskej činnosti. Advokát, ktorý síce je oprávnený vykonávať advokáciu, avšak nie je oprávnený dosahovať príjem z advokátskej činnosti (nemôže túto činnosť vykonávať na vlastný účet), nespĺňa materiálnu podmienku na to, aby mohol byť považovaný za osobu samostatne zárobkovo činnou v zmysle § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.decembra 2010.“ V náleze č. II. ÚS 426/2012-53 Ústavný súd SR vyslovil názor, že „pri výklade uvedených pojmov (§ 5 a § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení) je potrebné uprednostniť výklad materiálny a dospieť k záveru, podľa ktorého „fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie advokácie“, je iba advokát, ktorý môže ako fyzická osoba pri samostatnom výkone advokácie skutočne právne služby klientom poskytovať a prijímať za nich ako fyzická osoba aj odmenu. „Fyzickou osobou, ktorá má oprávnenie na vykonávanie advokácie“, je teda iba advokát vykonávajúci advokáciu samostatne a iba v prípade, ak nemá výkon advokácie pozastavený. Na tomto závere nič nemôže zmeniť ani skutočnosť, že aj advokát - konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným musí byť v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou zapísaný. Ako správne uviedol najvyšší súd - tento zápis je podmienkou na to, aby mohol advokát v mene a na účet iného subjektu (spoločnosti s ručením obmedzeným) advokáciu vykonávať. Fyzickou osobou, ktorej oprávnenie na vykonávanie advokácie zaniklo“, je preto každý advokát, ktorý vykonával advokáciu samostatne a následne začal advokáciu vykonávať ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, pretože samostatne advokáciu vykonávať v takom prípade už nie je oprávnený, čo vyplýva priamo zo zákona o advokácii. K tomuto názoru dospel ústavný súd použitím metódy gramatického, logického, ale najmä systematického výkladu sporných ustanovení zákona o sociálnom poistení v kontexte ustanovení zákona o advokácii. Neobstojí preto názor (vyslovený napr. rozsudkom sp. zn. 7Sžso 27/2010 z 1.júla 2010), podľa ktorého na účely zákona o sociálnom poistení treba advokáta, zapísaného v zozname advokátov, vedenom Slovenskou advokátskou komorou, považovať za povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu, a to bez ohľadu na skutočnosť, či advokátsku činnosť vykonáva ako advokát vo svojom mene alebo ako spoločník, prípadne konateľ právnickej osoby poskytujúcej služby advokácie. Takto formulovaný názor totiž vychádza iba z formalistického výkladu dotknutých ustanovení, ktorý nezohľadňuje ich materiálnu podstatu, a tým ani zmysel a účel právnej úpravy“. Krajský súd sa v súvislosti s výkladom relevantným ustanovení zákona o sociálnom poistení v nadväznosti na zákon o advokácii plne stotožnil s vyššie citovanou argumentáciou Ústavného súdu SR. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že spoločníkom a konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným založenej na účely výkonu advokácie môže byť iba advokát, pričom advokátom je ten, kto je zapísaný do zoznamu advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou. Advokáti ako konatelia spoločnosti s ručením obmedzeným vykonávajú advokáciu v mene a na účet spoločnosti. Krajský súd rešpektujúc právny názor vyslovený ústavným súdom je tej mienky, že advokát, ktorý je zapísaný v zozname advokátov vedenom SAK, síce má oprávnenie vykonávať advokáciu, avšak pokiaľ ako fyzická osoba nie je oprávnený dosahovať príjem z advokátskej činnosti (nemôže túto činnosť vykonávať na vlastný účet), nemôže byť považovaný za SZČO v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010. Iba taký advokát, ktorý môže ako fyzická osoba pri samostatnom výkone advokácie poskytovať právne služby klientom a zároveň ako fyzická osoba prijímať za tieto služby odmenu, je pre účely zákona o sociálnom poistení takou fyzickou osobou, ktorá má oprávnenie na vykonávanie advokácie. Krajský súd je tiež tej mienky, že oprávnenie na vykonávanie advokácie zaniká tomu advokátovi, ktorý vykonával advokáciu samostatne a následne začal advokáciu vykonávať ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, pretože podľa zákona už v takom prípade nie je oprávnený samostatne advokáciu vykonávať. Obligatórny zápis advokáta, ktorý je konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným, v zozname advokátov vedenom SAK, je treba považovať predovšetkým za osvedčenie splnenia zákonom vyžadovaných požiadaviek (najmä odborných) pre výkon tohto povolania a za formálnu podmienku na to, aby mohol advokát v mene a na účet iného subjektu (spoločnosti s ručením obmedzeným) advokáciu vykonávať. Novelizáciou citovaných ustanovení zákona o sociálnom poistení došlo s účinnosťou od 01.01.2011 k spresneniu podmienok zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia SZČO tak, že zákonný pojem „mať oprávnenie“ bol nahradený jednoznačným „byť oprávneným“. Touto legislatívnou korekciou neboli podmienky zániku povinného poistenia obsahovo zmenené, odstránila sa len výkladová dvojznačnosť aplikovaných ustanovení, ktorá viedla ku konfliktu rozhodovacej praxe žalovaného i správnych súdov s neskoršími rozhodnutiami Ústavného súdu SR. Oprávnenie rozhodovať o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch patrí žalovanému, aj keď bolo SAK zverené vydávanie potvrdenia o tom, či advokát je SZČO podľa osobitného predpisu. Pri posudzovaní otázky, či advokát je takouto osobou, je Sociálna poisťovňa povinná vychádzať zo stanoviska SAK, ostatné okolnosti rozhodujúce pre zánik povinného poistenia posudzuje samostatne. V prípade, ak SAK vydá záväzné stanovisko, nemôže už z hľadiska Sociálnej poisťovne ísť v tejto otázke o „sporný prípad“ (čo je jedným z predpokladov a podmienkou vzniku právomoci rozhodovania Sociálnej poisťovne o zániku poistného vzťahu). Tieto závery vyplývajú zo vzťahu špeciality zákona o advokácii vo vzťahu k advokátom oproti zákonu o sociálnom poistení upravujúcemu všeobecné otázky. Záväznosť potvrdenia Slovenskej advokátskej komory je pritom vyjadrená priamo v normatívnom texte (II. ÚS 426/2012-53). Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov posúdili vec po právnej stránke nesprávne. Preto bolo potrebné napadnuté rozhodnutie žalovaného i prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava, podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude správny orgán právnym názorom súdu viazaný. O náhrade trov konania Krajský súd v Bratislave rozhodol v súlade s § 250k ods. 1 O.s.p., tieto však žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, nepriznal, pretože na pojednávaní dňa 25.06.2014 pred súdom žalobca výslovne uviedol, že si náhradu trov neuplatňuje. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis ostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 O. s. p.).