Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sp/107/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013202049 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013202049.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, sudca JUDr. Janka Richterová, v právnej veci navrhovateľa: X/ I.. R. W., M.. X.X.XXXX, Q. L., D.. XX/b, X/ E. M. Q., P. P. F. Q., E.. U. Č.. X, I.: XX XXX XXX, proti odporcovi: Okresný úrad Bratislava- pozemkový a lesný odbor, so sídlom v Bratislave, Ul. Trenčianska č. 55, za účasti: 1/ Hlavné mesto SR Bratislava, 2/ UNIMED s.r.o., so sídlom v Bratislave, Ul. Oriešková č. 11, IČO: 17 312 752, zastúpeného JUDr. Miroslavou Tencerovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Šafárikovo námestie č. 2, 3/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom v Bratislave, Ul. Búdkova č. 36, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 24.októbra 2014, sp. zn. R1/4535/13/127/07/MBE, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporcu zo dňa 24.októbra 2014, sp. zn. R1/4535/13/127/07/MBE p o t v r d z u j e. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporca rozhodol, že navrhovateľ 1/ je v podiele 1/1 k celku oprávnenou osobou podľa § 2 ods. 2 písm. c/ Zák. č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov ( ďalej len reštitučný zákon ) a spĺňa podmienky uvedené v ustanovení § 3 ods. 1 písm. l/ reštitučného zákona, nakoľko vlastníctvo k uplatnenému pozemku prešlo na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku vyvlastnenia za náhradu, nehnuteľnosť existuje, avšak nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená. Navrhovateľovi 1/ priznal vlastníctvo k pozemku U.. Č.. XXXX/XX, o výmere 143 m2, v B.. Ú. F., odčlenenej od parcely Č.. XXXX/XX, S. na C. Č.. XXXX ako ostatné plochy, podľa overeného geometrického plánu I.. T. E., J. Y. J. B. Č. XXXXX/XXXX zo dňa 13.6.2013, vo vlastníctve Slovenskej republiky- Univerzitná nemocnica Bratislava. Vzhľadom na to, že časť pozemku je vo vlastníctve právnických osôb, ktoré nie sú povinnými osobami v zmysle § 4 ods.1 reštitučného zákona a po prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby boli zastavané, pozemok ( U. . F..Č.. XXXXX, U..Č.. XXXX/X G. F. XXX L.X, S. ) nie je možné vydať. Navrhovateľovi 1/ preto priznal právo na náhradu zaň. Napokon navrhovateľovi 1/ sa uložila povinnosť vrátiť štátu sumu vo výške 59,54 €, za ktorú bol pozemok s náhradou vyvlastnený. Z jeho odôvodnenia ďalej vyplýva, že pôvodnou vlastníčkou U.. U..Č.. XXXX/X záhrada o výmere 897 m2, zapísanej F. U.. F.B. XXXXX, v pôvodnom B..Ú.. Q., bola matka navrhovateľa X/ L. W., D.. Q. v celosti. Z do úvahy troch prichádzajúcich dedičov zo zákona ( deti Milan, Dušan a Peter ) si reštitučný nárok uplatnil navrhovateľ 1/, preto má nárok na pozemok v podiele 1/1 k celku. Predmetná nehnuteľnosť prešla na štát vyvlastňovacím rozhodnutím č. 1120/60 zo dňa 26.8.1960 za náhradu vo výške 1.794,- Kčs za pozemok, vo veci nie sú preto naplnené podmienky podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. m/ reštitučného zákona. Nehnuteľnosť bola vyvlastnená za účelom výstavby mestskej nemocnice. Po vykonaní dokazovania vykonaním písomnej i grafickej identifikácie pkn. parcely s aktuálnym stavom v registri C katastra nehnuteľnosti i na základe ohliadky dospel k záveru, že časť pkn. parcely je súčasťou parcely Č.. XXXX/XX- ostatná plocha, zapísanej na C. Č.. XXXX vo vlastníctve SR- navrhovateľa 2/. Na pozemku sa nachádza verejná zeleň. Pôvodná pkn. parcela je tiež súčasťou parcely Č.. XXXXX/X J. U..Č.. XXXXX/X, zapísanej na C. Č.. XXXX vo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislavy a predstavuje komunikáciu Limbová ulica a plochu spevnenú asfaltom, naväzujúcu na miestnu komunikáciu. Napokon je pôvodná pkn. parcela tvorená parcelami, zapísanými na C. Č.. XXXX ( U.. Č.. XXXX/X S. J. U..Č..XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria) vo vlastníctve UNIMED s.r.o. Bratislava , na ktorých sa nachádza polyfunkčný dom P..Č.. XXXXX a spevnená plocha ( zámková dlažba ) okolo domu na účel parkovania áut. Vychádzajúc z takto zisteného využitia pozemku dospel k záveru, že vyvlastnená nehnuteľnosť neslúži účelu, na ktorý bola vyvlastnená. So zreteľom na námietky navrhovateľa 1/ o nesprávnej identifikácii pkn. parcely odporca požiadal správu katastra o vykonanie kontroly správnosti písomnej i grafickej identifikácie a požiadal SPF o zabezpečenie vyhotovenia technického podkladu, preskúmania hraníc pôvodného pkn. pozemku, následného zamerania v teréne a vyhotovenia geometrického plánu. Pôvodná písomná i grafická identifikácia zo dňa 21.10.2011 bola i po jej kontrole a prešetrení zo strany SPF považovaná za správnu. Odporca preto z identifikácie vychádzal ( zo dňa 21.2011, 17.5.2012, 2.7.2013 ) a neprihliadol na námietky odporcu, ktoré tento nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom. Na námietky navrhovateľa 2/, týkajúce sa charakteru časti U.. Č.. XXXX/XX, v odôvodnení uviedol, že inžinierske siete v zmysle § 6 ods. 1 reštitučného zákona nemožno považovať za prekážku pre vydanie pozemku a to so zreteľom na účel reštitučného zákona. Napokon v odôvodnení rozhodnutia poučil navrhovateľa, akým spôsobom možno uplatniť náhradu za časť pozemku, ktorú nie je možné z dôvodu jeho zastavania vydať. Vo včas podanom odvolaní sa navrhovateľ 1/ domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie. Domnieval sa, že z dôvodu vykonania nesprávnej identifikácie vyvlastneného pozemku odporca dospel k nesprávnemu záveru, že priznať vlastnícke právo možno len k časti vyvlastneného pozemku, a to výmere 143 m2. Navrhovateľ 2/ ako osoba povinná sa taktiež domáhal zrušenia preskúmavaného rozhodnutia a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie. Mal za to, že vyvlastnená nehnuteľnosť neexistuje. Pozemok slúži na účel, na ktorý bol vyvlastnený, pretože pozemkom U.. Č.. XXXX/XX prechádzajú inžinierske siete ako voda, kanalizácia a elektrický kábel. Odporca navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Poukázal na argumentáciu, obsiahnutú v jeho odôvodnení. Hlavné mesto SR i UNIMED s.r.o., so sídlom v Bratislave navrhli preskúmavané rozhodnutie taktiež potvrdiť. SPF sa vo veci nevyjadril. Súd zistiac, že vo veci nie sú dané podmienky pre postup podľa § 250p O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že opravný prostriedok bol podaný oboma navrhovateľmi neopodstatnene. Podľa § 3 ods. 1 písm. l/ reštitučného zákona oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená. Podľa § 6 ods. 1 písm. a/ zákona vlastníctvo k pozemkom alebo jeho častiam nemožno navrátiť, ak pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby a právnickej osoby okrem povinnej osoby. Podľa § 4 ods. 1 zákona povinnými osobami sú právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona majú k pozemku vo vlastníctve SR právo hospodárenia alebo právo správy a poľnohospodárske družstvá. Súd s ohľadom na argumentáciu navrhovateľov v správnom konaní preskúmal zákonnosť rozhodnutia v záveroch odporcu o tom, že: 1/ navrátiť vlastníctvo možno iba k časti vyvlastneného pozemku na základe spochybnených identifikácií, 2/ možnosť navrátenia vlastníctva k novovytvorenej parcele Č. XXXX/XX, odčlenenej z parcely, ku ktorej má právo správy navrhovateľ 2/. Ad 1/ Odporca v súlade s reštitučným zákonom vyhodnotil všetky relevantné skutočnosti, keď dospel k záveru, že navrhovateľovi 1/ možno priznať- navrátiť vlastníctvo iba k časti vyvlastneného pozemku- záhrady, zapísanej v U.. F. XXXXX J. U..Č.. XXXX/X o výmere 897 m2, záhrada. Navrhovateľ 1/ spochybňoval tento záver odporcu tvrdiac, že pozemok je nesprávne identifikovaný, vyvlastnený pozemok nie je zastavaný a možno ho v celosti vydať. Uvedené námietky navrhovateľ 1/ prednášal i v správnom konaní, v dôsledku čoho odporca doplnil dokazovanie a požiadal nielen o kontrolu písomnej a grafickej identifikácie v tom čase príslušnej správy katastra, ale o preverenie hraníc vyvlastneného pozemku požiadal i zo strany SPF a o vyhotovenie ďalšej grafickej identifikácie ako aj geometrického plánu. Vo všetkých prípadoch dospela či už správa katastra alebo SPF, prostredníctvom geodeta, k zhodným záverom o tom, že pozemok bol identifikovaný správne. Navrhovateľ 1/ v priebehu dlhoročného konania neprodukoval žiaden relevantný dôkaz, ktorý by hodnoverným spôsobom preukázal pochybenie kompetentných inštitúcií pri vykonaní jednotlivých identifikácií. Laický pohľad navrhovateľa 1/, založený výlučne na tvrdení, že si spomína, v akej polohe vo vzťahu k ich záhrade sa nachádzala odpadová šachta, umiestnená pri miestnej komunikácii, vonkoncom nespochybňuje správnosť záverov o riadne vykonanej identifikácii vyvlastneného pozemku, ktorý je v súčasnosti tvorený časťami pozemkov, zapísaných na viacerých listoch vlastníctva ako súčasť parciel riadne špecifikovaných v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia. Pre pretrvávajúce námietky navrhovateľa 1/ aj správny súd v tomto konaní doplnil dokazovanie a u zhotoviteľa identifikácie overoval, či parcela Č.. XXXX/X vyznačená v blízkosti vyvlastnenej parcely č. XXXX/X na polohopisnom a upravovacom pláne zo dňa 4.12.1948 je totožná s parcelou rovnakého čísla na grafickej identifikácii parciel zo dňa 21.10.2011. Zo správy príslušného katastrálneho odboru je nepochybné, že na grafickej identifikácii zo dňa 21.10.2011 sú všetky parcelné čísla parcelnými číslami z C registra katastra nehnuteľností ( aktuálny stav), preto pozemok U..Č.. XXXX/X na tejto identifikácii nie je totožný s pozemkom rovnakého parcelného čísla na polohopisnom pláne z roku 1948. Navrhovateľ 1/ sa preto nesprávne domnieva, že vyvlastnená parcela sa má nachádzať v blízkosti parcely Č.. XXXX/X, vyznačenej na grafickej identifikácii, vyhotovenej Ing. Dobroľubou Bendžákovou dňa 21.10.2011. Napokon i z uznesenia vyšetrovateľa zo dňa 28.4.2014 o odmietnutí trestného oznámenia vyplýva, že kanalizačná šachta, na ktorú poukazoval navrhovateľ 1/ nie je súčasťou verejnej kanalizácie, pravdepodobne ide o areálovú kanalizáciu nemocnice. Verejná kanalizácia bola vybudovaná v danej lokalite až v rokoch 1963-1964 po vyvlastnení záhrady, preto i v dôsledku tejto skutočnosti navrhovateľ 1/ nesprávne v teréne stotožňuje vyvlastnený pozemok podľa kanalizačnej šachty. Predmetná kanalizačná šachta jednoznačne musela byť vyhotovená až po vyvlastnení záhrady v súvislosti s výstavbou nemocnice. Vychádzajúc z vykonaných identifikácii i zo zápisnice o ohliadke súd mal preto za preukázané, že odporca vyvlastnenú záhradu správne identifikoval so stavom existujúcim v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia a v súvislosti s tým i správne ustálil, že s ohľadom na okruh vlastníkov jednotlivých časti vyvlastnenej záhrady možno navrátiť vlastníctvo len k časti o výmere 143 m2, ktorá je vo vlastníctve SR, v správe navrhovateľa 2/. Ad 2/ Navrhovateľ 2/ ako povinný osoba v zmysle § 4 ods. 1 reštitučného zákona považoval rozhodnutie za nezákonné, pretože nehnuteľnosť neexistuje, ako aj z dôvodu, že novovytvorenou parcelou Č.. XXXX/ XX o výmere 143 m2 prechádzajú inžinierske siete pre navrhovateľa 2/. Navrhovateľ 2/ sa podľa názoru súdu nesprávne domnieva, že nehnuteľnosť neexistuje, pretože vyvlastnený pozemok na zemskom povrchu nepochybne existuje. Nemožno stotožňovať pozemok s parcelným číslom, ktorým je konkrétny pozemok špecifikovaný v evidencii nehnuteľností. Pokiaľ navrhovateľ 2/ argumentoval, že pozemok slúži na účel, pre ktorý bol vyvlastnený, v dôsledku čoho by navrátenie vlastníctva k pozemku vôbec neprichádzalo do úvahy, súd tento názor navrhovateľa 2/ nepovažuje za správny. Je nepochybné, že vyvlastnený pozemok mal výmeru 897 m2. Z tejto výmery sa ako zeleň pred areálom nemocnice ( ostatná plocha ) využíva len pozemok o výmere 143 m2 . Na ploche 752 m2 sa nachádza miestna komunikácia, polyfunkčný objekt ( mimo areálu nemocnice) a spevnená plocha na parkovanie. Podľa názoru súdu pokiaľ pozemok vo výmere väčšej ako jedna polovica nie je užívaný na účel, pre ktorý bol vyvlastnený, nemožno hovoriť o tom, že nehnuteľnosť slúži účelu, na ktorý bola vyvlastnená , ako má a contrario na mysli ustanovenie § 3 ods. 1 písm. e/ reštitučného zákona. V danom prípade ide takmer o 5/6 z výmery vyvlastnenej záhrady, ktorá neslúžila a neslúži na účel, na ktorý bola vyvlastnená. Vychádzajúc z judikatúry súdov odporca v odôvodnení rozhodnutia správne konštatoval, že so zreteľom na účel reštitučného zákona existencia inžinierskych sietí nie je prekážkou pre navrátenie vlastníctva k pozemku, resp. jeho časti. Navrhovateľ 2/ v priebehu dlhoročného správneho konania do vydania preskúmavaného rozhodnutia okrem toho existenciu tvrdených inžinierskych sietí a elektrického kábla nepreukazoval. Až na súdnom pojednávaní predložil neautorizovaný náčrt sietí, z ktorého nemožno zistiť, či má ísť o siete slúžiace výlučne pre jeho potreby alebo ide o verejnú sieť. Vychádzajúc z uvedeného nutno uzavrieť, že odporca vo veci náležite zistil skutkový stav, z ktorého vyvodil i zodpovedajúce právne závery ohľadom včasnosti uplatnenia reštitučného nároku oprávnenou osobou, ako aj závery o možnosti navrátenia vlastníctva len k časti vyvlastnenej záhrady a o priznaní náhrady za vyvlastnený pozemok v časti, ktorá nie je vo vlastníctve SR. Súd preto preskúmavané rozhodnutie odporcu ako zákonné potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p. Súd účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, keď navrhovatelia v konaní úspech nedosiahli a odporca a zúčastnené osoby ich náhradu neuplatnili (porovnaj § 250l, ods.2, 250k O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do pätnástich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom procesného súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave, v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.