Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/274/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013202054 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Halmová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013202054.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: ZAPPING ERES s.r.o., so sídlom Prešovská 40, 821 02 Bratislava, IČO: 47 249 790 proti odporcovi: Daňový úrad Bratislava, Ševčenkova 32, 850 00 Bratislava o návrhu navrhovateľa na vyslovenie povinnosti orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh z a m i e t a . Navrhovateľovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 21.11.2013 voči odporcovi domáhal preskúmania postupu správneho orgánu spočívajúceho v jeho nečinnosti v zmysle § 250t Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) tak, aby uložil odporcovi povinnosť konať vo veci registrácie navrhovateľa za platiteľa dane z pridanej hodnoty (ďalej DPH ) ako právneho nástupcu platiteľa, pričom žalovaný je povinný navrhovateľa registrovať pre daň, vydať mu osvedčenie o registrácii pre daň a prideliť mu identifikačné číslo pre daň bezodkladne, najneskôr do siedmich dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Návrh odôvodnil tým, že listom zo dňa 16.08.2013 doručeným dňa 22.08.2013 správcovi dane, že ako právny nástupca platiteľa dane spoločnosti ERES CORP s.r.o., Prešovská 40, Bratislava, IČO: 47 165 391, ktorá v zmysle projektu rozdelenia vyhotovenom vo forme notárskej zápisnice K NZ XXXXX/ XXXX, K. XXXXX/XXXX zanikla bez likvidácie, dňa 14.08.2013 sa stal právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti a tým aj platiteľom DPH. Odporca listom č. 4019403/5/4019524/13/Mol zo dňa 03.09.2013 po uplynutí zákonnej lehoty na splnenie si zákonnej povinnosti podľa § 4 ods. 6 zák. č. 222/2004 Z.z. doručil navrhovateľovi oznámenie o nevydaní osvedčenia podľa § 4 ods. 6 zák. č. 222/2004 Z.z. Toto oznámenie odôvodnil posúdením skutkového stavu a reálnosti naplnenia možnosti rozdelenia spoločnosti, ktoré podľa odporcu je rozhodujúce pre posúdenie opodstatnenosti registrácie spoločnosti. Uviedol, že podľa § 4 ods. 6 zák. č. 222/2004 Z.z. sa platiteľom stáva aj zdaniteľná osoba, ak je právnym nástupcom platiteľa, ktorý zanikol bez likvidácie a to odo dňa, keď sa stala právnym nástupcom. Tento platiteľ je povinný oznámiť daňovému úradu skutočnosť, na základe ktorej sa stal platiteľom, do 10 dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti. Daňový úrad je povinný platiteľa registrovať pre daň, vydať mu osvedčenie o registrácii pre daň a prideliť mu identifikačné číslo pre daň bezodkladne, najneskôr do 7 dní odo dňa doručenia oznámenia skutočnosti, na ktorej základe sa stal platiteľom. Odporca svojím konaním podľa názoru navrhovateľa preukázal vysokú mieru arbitrárnosti a nerešpektovania svojich zákonných povinností. Navrhovateľ má za to, že odporca porušil niekoľko základných zásad správy daní a tým konal v rozpore so zákonom č. 563/2009 Z.z. Odporca zjavne nerešpektoval nielen zásadu zákonnosti, ale konal v rozpore so zásadou úzkej súčinnosti s daňovým subjektom. Odporca v zákonnej lehote nesplnil svoju zákonnú povinnosť, ale po uplynutí zákonnej lehoty oznámil spoločnosti, že ju odmietol registrovať. Svoje rozhodnutie, hoc nemá náležitosti rozhodnutia v zmysle zákona, odôvodnil posudzovaním skutkového stavu výlučne len z vlastnej perspektívy. Navrhovateľ má za to, že celkový postup správcu dane v danej veci je zmätočný. Sám správca dane automaticky zaregistroval navrhovateľa ako daňovníka dane z príjmov právnických osôb, o čom má navrhovateľ vystavené osvedčenie a pridelené daňové identifikačné číslo XXXXXXXXXX. Rovnako iný všeobecne záväzný právny predpis považuje navrhovateľa automaticky za podnikateľa, keďže mu ukladá povinnosť účtovať v sústave podvojného účtovníctva - opatrenie MF SR zo dňa 16.12.2002, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovnej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva. Právna istota garantovaná Ústavou Slovenskej republiky nedovoľuje, aby ten istý subjekt bol pre účely dvoch všeobecne záväzných právnych predpisov považovaný za subjekt s rôznym postavením. Ak teda jeden všeobecne záväzný právny predpis považuje navrhovateľa za podnikateľa, nie je v súlade so zásadou právnej istoty, aby iný právny predpis navrhovateľa za podnikateľa nepovažoval. Poukázal na to, že konanie odporcu je v rozpore s rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora EÚ, v rozpore s duchom a cieľom Smernice rady 2006/112/ES z 28.11.2006. Podľa názoru navrhovateľa, odporca zmätočne aplikuje právne predpisy a arbitrárne si vytvára procesné postupy, ktoré nie sú právom aprobované, len z dôvodu nepochopiteľného odmietania registrovať navrhovateľa za platiteľa dane. Nakoľko odporca bol povinný v predmetnej veci rozhodnúť v zákonnej 7 dňovej lehote, ktorá uplynula 29.08.2013 a aj napriek uvedenému v zákonnej lehote nebol uskutočnený zo strany odporcu žiaden úkon, navrhovateľ sa podaním odoslaným elektronickou cestou zo dňa 21.09.2013 obrátil na druhostupňový orgán, aby v tejto veci konal a rozhodol. Aj napriek tomu, že zákonná lehota na splnenie si povinnosti podľa § 4 ods. 6 zák. č. 222/2004 Z.z. je 7 dní, ani druhostupňový orgán v danej veci nekonal a v zákonnej lehote 7 dní odo dňa doručenia podania neregistroval spoločnosť za platiteľa dane, ani nevydal iné meritórne rozhodnutie. Keďže odporca, ako aj Finančné riaditeľstvo SR, odmieta konať v danej veci a odmieta si tak splniť zákonnú povinnosť registrovať navrhovateľa pre daň, vydať mu osvedčenie o registrácii pre daň a prideliť mu identifikačné číslo pre daň v zmysle § 4 ods. 6 zák. č. 222/2004 Z.z., musí sa navrhovateľ domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. II. Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu doručenom súdu dňa 16.12.2013 uviedol, že daňový subjekt - navrhovateľ zaslal správcovi dane oznámenie zo dňa 16.08.2013, v ktorom oznámil, že dňa 14.08.2013 sa stal právnym nástupcom mesačného platiteľa DPH - spoločnosti ERES CORP, s.r.o., Prešovská 40, Bratislava, IČO: 47 165 391, IČ DPH: SK 2023772927, ktorá zanikla bez likvidácie rozdelením na 12 samostatných spoločností a že nastali okolnosti predpokladané zákonom v ustanovení § 4 ods. 6 zákona o DPH a z tohto dôvodu sa stáva platiteľom DPH a žiada o vydanie osvedčenia o registrácii a pridelenie identifikačného čísla pre DPH. Podľa jeho názoru sa jednalo o oznámenie, ktoré nemalo za následok začatie daňového konania a vydanie rozhodnutia v daňovom konaní. Uviedol, že zákon o DPH ani daňový poriadok neukladá správcovi dane vydať v takomto prípade rozhodnutie, nebol teda povinný, ale ani oprávnený rozhodovať o oznámení navrhovateľa zo dňa 16.08.2013. Z uvedeného dôvodu správca dane nevydal žiadne rozhodnutie, len oznámenie o nevydaní osvedčenia podľa § 4 ods. 6 zákona o DPH. Keďže sa jednalo o oznámenie, nemuselo toto mať náležitosti rozhodnutia podľa § 63 daňového poriadku. Podľa názoru odporcu, navrhovateľ svojím návrhom nesplnil podmienky stanovené v ustanoveniach § 244 O.s.p., pretože nesmeruje voči rozhodnutiu. Podľa odporcu, ustanovenie § 4 ods. 6 zákona o DPH sa na navrhovateľa nevzťahuje a nemal teda voči správcovi dane oznamovaciu povinnosť. Oznamovacia povinnosť sa vzťahuje len na zdaniteľné osoby, ktoré sú právnym nástupcom platiteľa. Na daný prípad sa nevzťahuje ani ustanovenie § 63 daňového poriadku. Citoval znenie § 4 ods. 6 zákona o DPH a zdôraznil, že správca dane formou listu žiadateľovi oznámi, že sa nestáva platiteľom dane zo zákona, preto osvedčenie o registrácii pre daň nevydáva a v oznámení len uvedie, z akých dôvodov sa nestáva zo zákona platiteľom dane. Postavenie platiteľa dane z pridanej hodnoty môže získať len zdaniteľná osoba, a preto je na tejto osobe, aby preukázala splnenie kritérií zdaniteľnej osoby. Takouto osobou sa rozumie každý, kto vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledok činnosti. Definíciu ekonomickej činnosti upravuje § 3 ods. 2 zákona o DPH. Uviedol tiež, že podľa európskej judikatúry, môže postavenie platiteľa dane z pridanej hodnoty získať aj zdaniteľná osoba, ktorá v čase podania žiadosti o registráciu pre DPH ešte nevykonáva ekonomickú účinnosť, ale prehlási zámer vykonávania ekonomickej činnosti a jej registrácia je nevyhnutná z dôvodu prípravy na vykonávanie budúcich zdaniteľných obchodov. Okolnosť, že novozaložená spoločnosť nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť, nemusí ešte znamenať, že táto spoločnosť nie je zdaniteľnou osobou na účely dane z pridanej hodnoty. Na druhej strane však z judikatúry vyplýva, že pri posudzovaní zámeru vykonávať ekonomickú činnosť, má finančná správa právo vyžadovať, aby deklarovaný zámer vykonávania ekonomickej činnosti bol potvrdený objektívnymi dôkazmi. To znamená, že daňový úrad žiadosti o dobrovoľnú registráciu pre DPH nevyhovie, ak má dôkazy o tom, že žiadateľ o registráciu nevie svoj zámer uskutočňovať zdaniteľné obchody jednoznačne preukázať, prípadne ak predložené dôkazy nedostatočne preukazujú tento zámer, alebo ak daňový úrad dospel na základe preverovania žiadosti o registráciu pre DPH k záveru, že žiadateľ dostatočným spôsobom nepreukázal, že je zdaniteľnou osobou. Pri posudzovaní žiadosti o dobrovoľnú registráciu pre DPH v prípade, ak žiadateľ nedosahuje zákonom stanovený obrat na účely registrácie pre DPH, je potrebné vždy požadovať dôkazy o vykonávaní ekonomickej činnosti alebo dôkazy preukazujúce zámer začať vykonávať ekonomickú činnosť. Daňový úrad je povinný vydať osvedčenie iba v prípade, ak sú naplnené zákonom stanovené predpoklady. Právna norma jednoznačne stanovuje, že nie každý právny nástupca platiteľa DPH sa stáva automaticky platiteľom DPH, ale iba taký právny nástupca, ktorý je zdaniteľnou osobou, sa stáva automaticky platiteľom DPH. Zdaniteľnú osobu definuje § 3 zákona o DPH. Keďže navrhovateľ nespĺňa atribúty zdaniteľnej osoby, nemohol sa stať platiteľom DPH zo zákona, aj keď je právnym nástupcom platiteľa DPH. Oznámením o nevydaní osvedčenia odporca nezasiahol do právneho postavenia navrhovateľa, nakoľko samotné oznámenie len deklaruje, že navrhovateľ ku dňu svojho vzniku nezískal právne postavenie platiteľa DPH. Skutočnosť, že navrhovateľ ku dňu svojho vzniku nevykazoval základné atribúty zdaniteľnej osoby, správca dane odvodil od skutočnosti, že ani právny predchodca navrhovateľa nevykazoval atribúty zdaniteľnej osoby, pretože v skutočnosti nevykonával žiadnu ekonomickú činnosť, čo vyplýva z podaných daňových priznaní k DPH. Počas svojej existencie právny predchodca žalobcu podal dve daňové priznania k DPH a to za máj 2013 a za jún 2013 s nulovými hodnotami. Uvedené nereprezentuje vykonávanie ekonomickej činnosti na pokračujúcej báze. Spoločnosť deklarovala, že jej v zdaňovacom období nevznikla daňová povinnosť ani nárok na odpočítanie dane, nezamestnáva žiadnych zamestnancov, nevlastní žiaden hmotný majetok, ktorý by previedla na novovzniknuté spoločnosti a nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť. Napriek tomu, že uvedený daňový subjekt bol registrovaným platiteľom DPH počas krátkej právnej existencie, nevykonával ekonomickú činnosť, nenapĺňal znaky zdaniteľnej osoby. Z tohto dôvodu ani jeho právny nástupca nemohol byť zdaniteľnou osobou. Z uvedeného dôvodu sa na navrhovateľa nemôže vzťahovať ustanovenie § 4 ods. 6 zákona o DPH a oznámenie zo dňa 16.08.2013 sa javí ako právne irelevantné. Odporca poukázal na personálne prepojenie právneho predchodcu navrhovateľa, jeho spoločníka ako i samotného navrhovateľa, v ktorých jediným konateľom predmetných spoločností je tá istá osoba, H.. Q. E.. Z uvedeného vyplýva, že aj navrhovateľ je spoločnosť založená iba za účelom ďalšieho predaja a nie za účelom vykonávania ekonomickej činnosti. Je zrejmé, že úmyslom spoločníka bolo zabezpečiť pre 12 novozaložených spoločností registráciu DPH zo zákona, aby sa vyhol procesu dobrovoľnej registrácie podľa § 4 ods. 2 zákona o DPH a povinnosti zložiť zábezpeku na daň podľa § 4c zákona o DPH. V prípade, ak navrhovateľ následne začal vykonávať ekonomickú činnosť, zákon mu umožňuje požiadať o registráciu k DPH na základe ustanovenia § 4 ods. 2 zákona o DPH. Správca dane nezamedzil žalobcovi svojím postupom stať sa platiteľom DPH, pretože zákon mu umožňuje riadne požiadať o registráciu pre daň. Odporca poukázal na vyjadrenie navrhovateľa, podľa ktorého je daňový úrad povinný, ak sú splnené podmienky predpokladané zákonom, vykonať registráciu daňového subjektu pre DPH a vydať daňovému subjektu osvedčenie o registrácii pre DPH. Týmto výrokom sa riadil aj odporca, keďže v dotknutom prípade zistil, že neboli splnené podmienky predpokladané zákonom, registráciu nevykonal, osvedčenie o registrácii pre daň nevydal a navrhovateľa o týchto skutočnostiach informoval. Podľa jeho názoru, navrhovateľ v danom prípade nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, a preto neboli splnené ani podmienky na podanie žaloby, keďže nevyužil opravné prostriedky v zmysle daňového poriadku. Na základe uvedeného žiadal, aby súd návrh zamietol. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§250t ods. 4 veta prvá O.s.p.). Z pripojeného administratívneho spisu odporcu súd zistil, že navrhovateľ písomným podaním zo dňa 16.08.2013 doručeným 22.08.2013 správcovi dane oznámil, že ako právny nástupca platiteľa dane spoločnosti ERES CORP s.r.o., Prešovská 40, Bratislava, IČO: 47 165 391, ktorá v zmysle projektu rozdelenia vyhotovenou vo forme notárskej zápisnice K NZ XXXXX/XXXX, K. XXXXX/XXXX zanikla bez likvidácie, sa dňa 14.08.2013 stal právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti a tým aj platiteľom DPH. Navrhovateľ žiadal týmto Daňový úrad o vydanie osvedčenia o registrácii pre DPH, prideliť identifikačné číslo pre daň bezodkladne, najneskôr do 7 dní. Daňový úrad následne dňa 28.08.2013 požiadal Okresný súd Bratislava 1 o zaslanie dokumentov zo spisu obchodného registra, týkajúcich sa spoločnosti ERES CORP s.r.o., Prešovská 40, Bratislava, IČO: 47 165 391, deň zápisu 21.05.2013, ktorá bola zrušená bez likvidácie a rozdelená na 12 samostatných spoločností. Požadoval projekt rozdelenia spísaného vo forme notárskej zápisnice zo dňa 26.06.2013. V spise sa nachádzajú daňové priznania pre daň z pridanej hodnoty právneho predchodcu žalobcu za zdaňovacie obdobie máj a jún 2013, z ktorých vyplýva, že predmetná spoločnosť nevykázala žiaden zdaniteľný príjem, žiaden majetok. Nachádza sa v ňom odpis notárskej zápisnice o projekte rozdelenia spoločnosti ERES CORP, s.r.o. a rozdelení na 12 samostatných spoločností s ručením obmedzeným, v ktorých jediným konateľom je H.. Q. E.. Zo spisu vyplýva, že spoločnosť ERES CORP s.r.o., Prešovská 40, Bratislava sa stala platiteľom dane z pridanej hodnoty dňom 22. mája 2013, o čom svedčí úradný záznam zo dňa 14.06.2013. Listom zo dňa 03.09.2013 č.9101302/5/4019403/13/Mol oznámil odporca navrhovateľovi, že osvedčenie podľa § 4 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z. nevydá. Toto oznámenie odôvodnil posúdením skutkového stavu a reálnosti naplnenia možnosti rozdelenia spoločnosti, ktoré je podľa odporcu rozhodujúce pre posúdenie opodstatnenosti registrácie. Poukázal na okolnosť, že zaniknutá spoločnosť, ako to vyplýva aj zo znenia notárskej zápisnice zo dňa 26.06.2013, nemala žiaden hmotný ani nehmotný majetok, nevykazovala žiadne konkrétne záväzky a pohľadávky, nezamestnávala žiadnych zamestnancov a z tohto dôvodu dospel k záveru, že zrušenie spoločnosti bez likvidácie bolo iba formálne a malo za cieľ získať u nástupníckych spoločností výhodu postavenia platiteľa DPH. Dňa 01.10.2013 Krajská prokuratúra Bratislava požiadala Daňový úrad Bratislava o zapožičanie spisu. V spise sa nenachádza podanie navrhovateľa zo dňa 21.09.2013 označené ako „Opatrenie proti nečinnosti“, ktoré mal doručiť Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky. Navrhovateľ vo svojom návrhu doručenie predmetného podania odporcovi ani druhostupňovému orgánu nepreukázal. Podľa § 244 ods. 1,3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 250t ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Ustanovenia štvrtej hlavy piatej časti O.s.p. upravujúce konanie proti nečinnosti orgánov verejnej správy umožňuje súdu poskytnúť ochranu každej fyzickej alebo právnickej osobe, do práv ktorej bolo zasiahnuté nečinnosťou orgánov verejnej správy a to tým, že na návrh dotknutej osoby môže súd uložiť nečinnému orgánu povinnosť v danej veci konať a v primeranej lehote rozhodnúť. Samozrejme za predpokladu, že po oboznámení sa s príslušným spisom zistí, že orgán verejnej správy vo veci týkajúcej sa navrhovateľa bez vážneho dôvodu nekoná spôsobom upraveným príslušným právnym predpisom, hoci by konať mohol a mal. Z citovaných ustanovení O.s.p. vyplýva, že na ich základe možno nečinnému orgánu verejnej správy len uložiť povinnosť zaoberať sa vecou navrhovateľa a vydať o tom rozhodnutie. Súd nie je v tomto konaní oprávnený akýmkoľvek spôsobom zasiahnuť do spôsobu posúdenia danej veci príslušným orgánom, prípadne mu prikázať rozhodnúť vo veci určitým spôsobom. Podľa § 4 ods. 6 zákona o DPH, platiteľom sa stáva aj právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nadobudne v tuzemsku podnik alebo časť podniku platiteľa tvoriacu samostatnú organizačnú zložku podľa všeobecného predpisu, a to odo dňa nadobudnutia podniku alebo jeho časti. Platiteľom sa stáva aj zdaniteľná osoba, ak je právnym nástupcom platiteľa, ktorý zanikol bez likvidácie, a to odo dňa, keď sa stala právnym nástupcom. Platiteľom sa stáva aj zdaniteľná osoba, ktorá dodá stavbu, jej časť alebo stavebný pozemok alebo prijme platbu pred ich dodaním, a to tým dňom, ktorý nastane skôr, ak sa z dodania má dosiahnuť obrat podľa odseku 1, okrem dodania stavby, jej časti alebo stavebného pozemku, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 38 ods. 1. Títo platitelia sú povinní oznámiť daňovému úradu skutočnosť, na základe ktorej sa stali platiteľom, do desiatich dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti. Daňový úrad je povinný platiteľa registrovať pre daň, vydať mu osvedčenie o registrácii pre daň a prideliť mu identifikačné číslo pre daň bezodkladne, najneskôr do siedmich dní odo dňa doručenia oznámenia skutočnosti, na ktorej základe sa stal platiteľom. Zo znenia predmetného ustanovenia vyplýva, že platiteľom DPH sa môže stať právnická osoba, ktorá nadobudne podnik alebo časť podniku platiteľa ako aj zdaniteľná osoba, ak je právnym nástupcom platiteľa, ktorý zanikol bez likvidácie. Pojem zdaniteľnej osoby a ekonomickej činnosti definuje ustanovenie § 3 ods. 1 a 2 zákona o DPH, podľa ktorého, zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. Ekonomickou činnosťou (ďalej len "podnikanie") sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov, 1), duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak. Je zrejmé a vyplýva to z notárskej zápisnice zo dňa 26.06.2013, že navrhovateľ nenadobudol od svojho právneho predchodcu podnik alebo časť podniku a ani nebol zdaniteľnou osobou ku dňu svojho vzniku a okamihu, keď sa stal právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti t.j. ku dňu 14.08.2013. Z uvedeného dôvodu neboli podľa názoru súdu v zhode s názorom odporcu, naplnené zákonné predpoklady, aby sa stal navrhovateľ platcom DPH zo zákona (podľa § 4 ods. 6 zákona o DPH). Zo zákona o DPH ani z daňového poriadku, na ktorého primerané použitie zákon o DPH odkazuje (§ 84) nevyplýva, že by bol správca dane povinný vydať vo veci registrácie právnych nástupcov bez likvidácie zaniknutého platiteľa DPH formálne rozhodnutie. Uvedené právne predpisy nestanovujú osobitný procesný postup, v ktorom by bol správca dane povinný vybaviť žiadosti navrhovateľa o registráciu s výnimkou stanovenia lehoty 7 dní pre vykonanie registrácie, vydanie osvedčenia a pridelenie čísla pre DPH plynúcej odo dňa doručenia oznámenia o právnom nástupníctve po platiteľovi DPH a zaniknutom bez likvidácie. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že odporca, ktorému bolo dňa 22.08.2013 ako správcovi dane oznámené, že sa stal právnym nástupcom platiteľa dane spoločnosti ERES CORP s.r.o. Bratislava, dal jednoznačne navrhovateľovi písomným oznámením zo dňa 03.09.2013 na vedomie, že osvedčenie o registrácii pre DPH nevydá, nakoľko navrhovateľ nespĺňa podmienky stanovené zákonom o DPH na platiteľa tejto dane. Oznámenie navrhovateľa o právnom nástupníctve po zaniknutej spoločnosti ERES CORP s.r.o. Bratislava, teda odporca vybavil spôsobom, z ktorého je zrejmé, že záležitosť registrácie navrhovateľa pre DPH z titulu právneho nástupníctva po zaniknutom platiteľovi považuje za skončenú. Z uvedeného vyplýva, že odporca vo veci podania navrhovateľa zo dňa 16.08.2013 konal, preveroval si skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci, oznámením zo dňa 03.09.2013 doručeným navrhovateľovi dňa 17.09.2013 zaujal svoje stanovisko, objasnil okolnosti, pre ktoré žalobcovi nevydal osvedčenie o registrácii platcu DPH a toto jeho podanie možno považovať za konečné rozhodnutie vo veci. Súd v danom prípade nezistil, že by odporca porušil svoju povinnosť a nekonal vo veci predmetného oznámenia navrhovateľa. Predpokladom na postup súdu podľa štvrtej hlavy, piatej časti O.s.p., je splnenie podmienky, aby navrhovateľ vyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Osobitným predpisom v danom prípade je daňový poriadok (príp. zákon o sťažnostiach), v zmysle ktorého sa navrhovateľ mohol domáhať nápravy a prešetrenia postupu prvostupňového orgánu. Navrhovateľ v konaní nepreukázal doručenie svojho podania zo dňa 21.09.2013, ktorým sa domáhal vydania osvedčenia o registrácii na DPH druhostupňovému orgánu, Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky. Z obsahu administratívneho spisu ani z návrhu navrhovateľa nevyplýva, že by boli vo veci zo strany navrhovateľa relevantne využité prípustné prostriedky na nápravu. Navrhovateľ nepreukázal, že vyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, a to predovšetkým Daňový poriadok - opatrenia proti nečinnosti upravené v § 66, zákon č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach a zákon č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre. Navrhovateľ nepreukázal splnenie podmienky prípustnosti predmetného návrhu, t.j. ako bolo rozhodnuté o opatrení proti nečinnosti, sťažnosti, resp. ako bol vybavený podnet na prokuratúre. Súd v rámci konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy v zmysle § 250t O.s.p. nenahrádza činnosť iných štátnych orgánov pri odstraňovaní tvrdenej nečinnosti. Súdne konanie nastupuje až v prípade preukázania, že navrhovateľ vyčerpal všetky prostriedky umožňujúce zjednanie nápravy zakotvené v právnom poriadku Slovenskej republiky. V konaní súdu podľa § 250t O.s.p. sa uplatňuje princíp subsidiarity v tom zmysle, že súd koná na základe návrhu proti nečinnosti vtedy, ak navrhovateľ vyčerpal prostriedky na zjednanie nápravy, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že navrhovateľ nesplnil podmienku podľa § 250t ods. 1, posledná veta O.s.p., a preto postupoval v zmysle § 250t ods. 4 posledná veta O.s.p. tak, že návrh ako neprípustný zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250t ods. 8 O.s.p. a vzhľadom na neúspech navrhovateľa v konaní mu náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 250t ods. 7 O.s.p).