Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 12Sp/11/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013202059 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013202059.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v konaní pred samosudcom Mgr. Mariánom Degmom v právnej veci navrhovateľa X. T., E.. X.XX.XXXX, bytom S. Č.. XXX, S., J..Č.. A. E. Č.. X, U., proti odporcovi Centrum právnej pomoci, kancelária Trenčín, Hviezdoslavova 3, Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp.zn. 1N 7990 /2013, Č. RZ: 50587/ 2013 zo dňa 29.10.2013 takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu sp.zn.: 1N 7990/2013, Č.RZ: 50587/2013 zo dňa 29.10.2013 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť titulom súdneho poplatku 35,- € na účet Krajského súdu v Bratislave, v lehote 3 dni od právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Krajskému súdu v Bratislave bolo dňa 21.11.2013 odporcom postúpené odvolanie zo dňa 10.11.2013 podané navrhovateľom voči jeho rozhodnutiu sp.zn. 1N 7990 /2013, Č. RZ: 50587/2013 zo dňa 29.10.2013 o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci, v rámci ktorého sa odporca k podanému odvolaniu navrhovateľa vyjadril a zotrval na dôvodoch svojho rozhodnutia o nepriznaní navrhovateľovi nároku na poskytnutie právnej pomoci, trovy konania si neuplatnil.
K navrhovateľovej námietke uvedenej v jeho odvolaní odporca uviedol, že ustanovenie § 8 zákona číslo 327/2005 Z.z. nie je taxatívnym výpočtom dôvodov zrejmej bezúspešnosti, ale len demonštratívnym výpočtom skutočností, na ktoré pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti prihliada. Ďalšou takouto skutočnosťou je aj právomoc súdu, pričom v danom prípade právomoc Ústavného súdu SR vzhľadom na ustanovenie § 53 ods. 1 zákona číslo 38 / 1993 Z.z. nebola založená, keďže navrhovateľ (sťažovateľ) nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je podľa osobitných predpisov oprávnený. Odporca ďalej poukázal na princíp subsidiarity právomoci Ústavného súdu (vyjadrený v uznesení Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 490/2011-18), z ktorého vyplýva, že právomoc Ústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane ich práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Každá fyzická alebo právnická osoba musí rešpektovať postupnosť ochrany pri namietaní porušenia svojho základného práva a požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorý je kompetenčne predsunutý pred uplatnenie právomoci ústavného súdu. Preto, ak by Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie. Navrhovateľ v danom prípade nevyužil možnosť
preskúmania rozhodnutia o svojom disciplinárnom previnení v rámci správneho súdnictva, hoci túto možnosť využiť mal.
Odporca svojím rozhodnutím sp. zn. 1N 7990/2013, Č. RZ 50587 /2013 zo dňa 29.10.2013 rozhodol o nepriznaní navrhovateľovi nároku na poskytovanie právnej pomoci, dôvodiac nesplnením podmienky ustanovenej v § 6 ods. 1 písmeno b) zákona číslo 327/2005 Z.z., nakoľko sa domnieva, že v danom prípade nevznikla právomoc Ústavného súdu Slovenskej republiky na prejednanie navrhovateľovej sťažnosti, nakoľko právomoc Ústavného súdu je subsidiárna vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu sp. Zn. II. ÚS 5/2012). Takýto svoj záver skonštatoval po tom, čo zistil, že navrhovateľovi bol uložený disciplinárny trest a to rozhodnutím ÚVTOS a ÚVV Ilava o disciplinárnom previnení/ disciplinárnom treste číslo 593051 /1 - 2013 zo dňa 10.5. 2013, voči ktorému navrhovateľ podal sťažnosť, o ktorej bolo rozhodnuté rozhodnutím ÚVTOS a ÚVV Ilava číslo 593051/1 - 2013 zo dňa 17.5.2013 a to tak, že napadnuté rozhodnutie bolo potvrdené. Z takto zisteného stavu vyplýva, že navrhovateľ (žiadateľ) síce využil opravné prostriedky v súlade so zákonom číslo 475 /2005 Z.z. o výkone trestu, avšak nevyužil možnosť preskúmania uvedených rozhodnutí o jeho disciplinárnom previnení všeobecnými súdmi v rámci správneho súdnictva podľa ustanovení piatej časti O.s.p. a preto dospel k záveru, že nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu, čím nie je splnená jedna z troch kumulatívne vyžadovaných podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc.
Voči rozhodnutiu odporcu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie zo dňa 10.11.2013 a žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporcovi na nové prejednanie, nakoľko toto rozhodnutie považuje za nezákonné, keďže prekračuje zákonný rámec posúdenia podmienok zrejmej bezúspešnosti sporu a odporca nemá čo posudzovať právomoc Ústavného súdu Slovenskej republiky vo vzťahu k jeho sťažnosti, keďže toto prináleží súdu.
Krajský súd v Bratislave ako súd miestne a vecne príslušný prejednal predmetnú vec a to bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 250f O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, a to v rozsahu a dôvodov uvedených v odvolaní navrhovateľa a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je v súlade so zákonom, je vecne správne a odvolanie navrhovateľa voči nemu nie je dôvodné.
Z pripojeného administratívneho spisu odporcu súd zistil nasledovné skutočnosti:
Navrhovateľ dňa 24. 9. 2013 podal odporcovi žiadosť o pridelenie advokáta na zastupovanie v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republike (týkajúceho sa porušenia jeho práv vyššie uvedenými rozhodnutiami správneho orgánu o udelení disciplinárneho trestu) - žiadal priznať nárok na poskytnutie právnej pomoci. Odporca požiadal dňa 3.10.2013 Ústavný súd Slovenskej republiky o súčinnosť - predloženie dokladov - podania navrhovateľa s prílohami, ktoré navrhovateľ zaslal Ústavnému súdu SR a zároveň vydal rozhodnutia o prerušení konania o nároku navrhovateľa na poskytnutie právnej pomoci ako aj rozhodnutie o predbežnom nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci navrhovateľovi. Potom, čo dňa 23.10.2013 bolo odporcovi doručené Ústavným súdom Slovenskej republiky podanie navrhovateľa spolu s prílohami, odporca vydal preskúmavané rozhodnutie o nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci navrhovateľovi.
Podľa § 244 ods. 1, 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb , ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy.
Podľa § 6 ods. 1 zákona číslo 327 /2005 Z.z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti , ak
a) jej príjem nepresahuje 1, 4 - násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisov a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojim majetkom,
b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a
c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu určiť v peniazoch.
Podľa § 8 zákona číslo 327 /2005 Z.z. pri posudzovaní bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.
Predmetom súdneho prieskumu postupom podľa ustanovení tretej hlavy (§ 250l O.s.p. a nasl.) piatej časti O.s.p. je preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia odporcu, ktorým nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci.
V prejednávanej veci má súd za to, že nárok na poskytnutie právnej pomoci posudzujúci odporcom je odporca oprávnený priznať iba v prípade, ak žiadateľ (navrhovateľ) kumulatívne spĺňa všetky zákonom predpokladané náležitosti (§ 6 ods. 1 písm. a), b), c) zákona číslo 327 /2005 Z.z.). Vzhľadom na to, že jednu so zákonom kumulatívne vyžadovaných podmienok - zrejmú bezúspešnosť sporu odporca v danom prípade vyhodnotil ako nesplnenú, bol potom povinný vydať rozhodnutie o nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci pre navrhovateľa . Pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu žiadateľa (navrhovateľa) odporca prihliada nielen na demonštratívny výpočet podmienok zrejmej bezúspešnosti sporu (§ 8 zákona číslo 327/2005 Z.z.), ale v prípade, ak zrejmá bezúspešnosť sporu vyplýva z iných podmienok, ktoré nie sú príkladmo vymenované v § 8 zákona číslo 327/2005 Z.z. musí odporca prihliadnuť aj na takúto podmienku. Odporca vzhliadol správne na podmienku právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky konať o sťažnosti navrhovateľa a správne vyhodnotil, že právomoc Ústavného súdu SR v danom prípade daná nie je (§ 53 ods. 1 zákona číslo 38 / 1993 Z.z.), keďže navrhovateľ pred tým ako podal na Ústavný súd SR svoju sťažnosť o porušení svojho základného práva nevyužil možnosť preskúmania rozhodnutí o svojom disciplinárnom treste / disciplinárnom previnení všeobecným súdom v rámci piatej časti O.s.p. (správne súdnictvo), pričom zákon využiť možnosť súdneho prieskumu týchto rozhodnutí správneho orgánu nevylučuje.
Súd záverom musí konštatovať, že odvolaním navrhovateľa napadnuté rozhodnutie odporcu, ktoré bolo predmetom súdneho prieskumu považuje za vecne správne, náležite odôvodnené a vydané v súlade so zákonom a preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.
O náhrade trov konania rozhodol súd § 250k ods. 1 O.s.p. v súlade s § 250l ods. 2 O.s.p. a vo veci neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.
Nakoľko navrhovateľ nebol v konaní úspešný, stal sa poplatníkom v zmysle § 2 ods.4 zákona č. 71/1992 Z.b., podľa ktorého poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný. V danom prípade nie je navrhovateľ osobne oslobodený od platenia súdneho poplatku (ani predmetné konanie nie je vecne oslobodené) a preto súd mu uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok - 35€ podľa položky 10 písm.e) sadzobníka súdnych poplatkov - prílohy zák.č. 71/1992 Z.b., na účet konajúceho súdu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).