Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/276/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013202061 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013202061.5 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: IUSA - Dúbravčice, s.r.o., Mraziarenská 6, Bratislava, IČO: 44299273, právne zastúpený advokátom: JUDr. Ján Benčura, Záhradnícka 41, Bratislava proti žalovanému: Okresný úrad v Bratislave, odbor výstavby a bytovej politiky, Lamačská cesta 8, Bratislava, za účasti: YIT Reding, a.s., Račianska 153/A, Bratislava, právne zastúpený: Advokátska kancelária BAJO LEGAL, s.r.o., Astrová 2/A, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU- BA-OVBP2-2013/739-KOL zo dňa 11.11.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Žalobcovi súd vracia súdny poplatok vo výške 63,30 €. Poplatok bude vrátený po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia prostredníctvom Daňového úradu v Bratislave. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.11.2013 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2013/739-KOL zo dňa 11.11.2013 v spojení s rozhodnutím Mestskej časti Bratislava - Dúbravka č. SÚ-6068/2993/2013/G-8/MA zo dňa 29.4.2013. V žalobe žalobca uviedol, že na základe žiadosti spoločnosti YIT Reding, a.s., so sídlom Račianska 153/A, Bratislava, Mestská časť Bratislava - Dúbravka, ako stavebný úrad prvého stupňa vydala dňa 29.4.2013 stavebné povolenie, ktorým povolila stavbu „Polyfunkčný obytný dom Dúbravčice - Východ 2.etapa Bratislava Dúbravka“ na pozemku parcelné č. XXXX/X, k.ú. V. - K., podľa projektovej dokumentácie z januára 2013, ktorú vypracoval IG.. O. R. a T.. arch. M. Y.. Žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím zo dňa 11.11.2013 rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Dúbravka zo dňa 29.4.2013 potvrdil a odvolanie žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu zamietol. Žalobca tvrdí, že rozhodnutím žalovaného bol ukrátená na svojich právach k nehnuteľnosti s tým, že žalovaný správny orgán rozhodol v rozpore s právnymi predpismi a to najmä tým, že posúdil vec po právnej stránke nesprávne a nedostatočne vyhodnotil skutkový stav veci, v dôsledku čoho svoje rozhodnutie aj nedostatočne zdôvodnil. Mestská časť Bratislava - Dúbravka, ako príslušný stavebný úrad svojím rozhodnutím zo dňa 29.4.2013 povolila stavbu „Polyfunkčný obytný dom Dúbravčice - Východ 2.etapa Bratislava Dúbravka“ na pozemku parcelné č. XXXX/X, k.ú. V. v rozsahu stavebných objektov: - SO 104 bytový dom s vybavenosťou (objekt B) - SO 105 bytový dom s vybavenosťou (objekt D) - SO 106 bytový dom (objekt C) - SO 114 podzemná garáž PG2 - SO 118 podzemná garáž PG3 - SO 203.2 distribučný káblový rozvod NN - rekonštrukcia verejného osvetlenia - 2.etapa - SO 601.2 plynovod 2. etapa - SO 801.2 terénne a sadové úpravy - 2.etapa Podľa názoru žalobcu prvostupňový stavebný úrad svojím rozhodnutím preukázateľne nerešpektoval podmienky umiestnenia stavieb na základe rozhodnutia o umiestnení č. OUK-2009/42/72/U-10/Vy zo dňa 17.8.2009, ktoré sám vydal. V zmysle tohto územného rozhodnutia, ktorý prvostupňový stavebný úrad vydal na umiestnenie stavby „Polyfunkčný obytný dom Dúbravčice - Východ, 1. etapa“ umiestnila aj stavby označené číslom stavebného objektu SO 102 obchodný dom a SO 103 bytový dom s vybavenosťou (objekt A, sekcia A1-A2). Rozhodnutie stavebného úradu podľa názoru žalobcu zo dňa 29.4.2013 teda nerešpektuje umiestnenie uvedených stavebných objektov SO 102 a SO 103, keďže dopravné napojenie podzemných garáží označených ako stavebné objekty SO 114 a SO 118, priamo zasahuje do stavebného pozemku, na ktorom sú v zmysle územného rozhodnutia umiestnené stavebné objekty SO 102 a SO 103. Z príslušnej dokumentácie pre územné konanie, ako aj z textu samotného územného rozhodnutia pritom podľa názoru žalobcu dostatočne vyplýva, že stavebné objekty podzemných garáží SO 114 a SO 118 by mali mať viac z priestoru navrhovanej spojovacej komunikácie medzi Saratovskou a Agátovou ulicou, pričom poloha vjazdov a výjazdov do pozemných garáží, je v zmysle rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Dúbravka zo dňa 29.4.2013 o povolení stavby zásadne odlišná. Uvedený nesúlad s podmienkami vydaného územného rozhodnutia a kolízia s už umiestnenými stavebnými objektmi, je zrejmý z doloženej grafickej situácie. Žalobca tvrdí, že rozhodnutie tak prvostupňového ako aj druhostupňového stavebného úradu, sú absolútne nekonzistentné s inými rozhodnutiami, nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, zjavne bezdôvodné a jednostranne obmedzujú práva žalobcu na úkor spoločnosti YIT Reding, a.s., Bratislava, čím negatívnym spôsobom zasahujú do práv a záujmov žalobcu. Žalovaný v odvolacom rozhodnutí sa nezaoberal dostatočným spôsobom námietkami žalobcu vo vzťahu k spomínanému územnému rozhodnutiu a neprihliadol na zásadu proporcionality medzi oprávnenými záujmami stavebníka a záujmami stavebníka susediacej parcely. Podľa názoru žalobcu žalovaný pochybil, keď nezohľadnil ním namietané skutočnosti upozorňujúce na zjavnú disproporciu pri nazeraní na záujmy jednotlivých subjektov zo strany správneho orgánu, t.j. že umožnil výstavbu stavebných objektov - podzemných garáží SO 114 a SO 118 tak, že priamo zasahujú do stavebného pozemku, na ktorom sú v zmysle územného rozhodnutia umiestnené stavebné objekty SO 102 a SO 103. Žalobca v žalobe tvrdí, že podľa jeho právneho názoru žalovaný správny orgán porušil hlavne ust. § 4 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. ako aj ustanovenia § 62 stavebného zákona a ust. § 32 ods. 1 správneho poriadku. Žalobca navrhuje, aby krajský súd obe preskúmavané rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 11.12.2013 uviedol, že zastáva právny názor, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, predmet konania bol správne, právne posúdený a v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, boli dostatočne zabezpečené procesné práva a povinnosti účastníkov konania. Nosným dôvodom podanej žaloby je názor žalobcu, že žalovaný neprihliadol na zásadu proporcionality medzi záujmami stavebníka a stavebníka susednej parcely tým, že sa nezaoberal jeho námietkami s odvolaním sa na právoplatné stavebné povolenie pre objekt SO 701.2 spevnené plochy a komunikácie - 2. etapa, 1.časť. V tejto súvislosti žalovaný pripomína, že vydané správne rozhodnutia, ktoré nadobudli právoplatnosť a konštituovali práva a povinnosti pre ich adresátov, sú záväzné pre všetkých účastníkov konania i pre všetky správne orgány a to až do času, kým by sa príslušným zákonným spôsobom nepreukázali inak. V opačnom prípade by sa tým narušila stabilita konštituovaných právnych vzťahov, čo vo väzbe na ústavný princíp právnej istoty nie je možné akceptovať. Tento aspekt si žalobca neuvedomil, keď sa v dôvodoch žaloby domáha toho, že tunajší úrad mal pochybiť, keď iba rešpektoval právoplatné rozhodnutie iného správneho orgánu - špeciálneho stavebného úradu, ktoré vecne konzumovalo jeho námietky, ktoré sa merita veci v konaní pred žalovaným netýkali. Žalobca podaním žaloby podľa žalovaného prehliadol skutočnosť, že rozsah preskúmania odvolacím orgánom je determinovaný a limitovaný predmetom konania a rozhodnutia stavebného úradu. Odvolací orgán nemôže nad rozsah daného predmetu konania preskúmavať iné predchádzajúceho konania či rozhodnutia, pretože by konal v rozpore so svojou pôsobnosťou a kompetenciou. Z uvedeného dôvodu sa preto tunajší úrad nemohol zaoberať námietkami týkajúcimi sa objektov SO 102 a SO 103, ktoré neboli predmetom stavebného konania a ani preskúmania odvolacím orgánom, ale iba poukázal na skutočnosť, ako to vyplynulo zo spisového materiálu, že v súvislosti s predmetnou stavbou bolo špeciálnym stavebným úradom vydané v súčasnosti právoplatné stavebné povolenie pre stavebný objekt SO 701.2 spevnené plochy a komunikácie - 2. etapa - 1. časť, ktoré dané podmienky vecne konzumuje. Dokonca sa žalovaný domnieva, že obsah žaloby sa ani vecne netýka merita veci, žalobou napadnutých rozhodnutí. V ostatnom žalovaný odkazuje na znenie odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia, ktoré sa s meritom veci a skutočnosťami, ktoré mali význam pre rozhodnutie, vysporiadalo dostatočne a dôvody podanej žaloby, ktoré podľa názoru žalovaného smerujú mimo predmetu tohto konania konzumuje. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave žalobu, ako nedôvodnú zamietol. III. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 1S 276/2013-34 zo dňa 2.12.2012 Krajský súd v Bratislave pribral do konania účastníka správneho konania (stavebníka) YIT Reding, a.s., Račianska 153/A, Bratislava, podľa ust. § 250 ods. 1 OSP. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 9.12.2013. Pribratý účastník správneho konania vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 21.3.2013 uviedol, že s názormi žalobcu uvedenými v žalobe, že žalovaný neprihliadol na zásadu proporcionality tým, že sa nezaoberal jeho námietkami vo vzťahu k umiestneniu objektov SO 102 a SO 103 uvádza, že stavebné povolenie sa týkalo stavebných objektov SO 104, SO 105, SO 106, SO 114, SO 118, SO 203.2, SO 601.2 a SO 801.2. V rámci preskúmavania stavebného povolenia sa potom žalovaný logicky nemohol a ani nemal dôvod zaoberať okolnosťami týkajúcimi sa stavebných objektov SO 102 a SO 103. Rozsah preskúmavania odvolacím orgánom je determinovaný a limitovaný predmetom konania a rozhodnutia stavebného úradu. Pokiaľ ide o stavebné objekty SO 102 a SO 103 k dnešnému dňu vo vzťahu k nim nie je vydané stavebné povolenie. Z tohto dôvodu podľa názoru pribratého účastníka nemožno konštatovať nezákonnosť rozhodnutia prípadne postupu žalovaného, či stavebného úradu, pokiaľ sa nezaoberá námietkami vo vzťahu k skutočnostiam, ktoré majú byť preskúmavané v inom konaní. V tejto súvislosti účastník správneho konania poznamenáva, že námietky žalobcu smerujú voči riešeniu dopravného napojenia a prístupu k stavebným objektom. Vo vzťahu k uvedenému je však k dnešnému dňu vydané právoplatné stavebné povolenie č. SÚ-5264/2803/1/2013/MA zo dňa 15.4.2013, ktoré sa týka stavebného objektu SO 701.2 spevnené plochy a komunikácie - 2.etapa 1.časť, pričom ide o výstavbu prístupu k novonavrhovaným bytovým domom novými komunikáciami, ktoré zabezpečia prepojenie podzemných garáží a parkovacích plôch s existujúcou infraštruktúrou. Skutočnosti, ktoré žalobca namieta v tomto konaní, mal namietať v inom konaní a to práve vo vyššie uvedenom konaní o povolenie stavby objektu SO 701.2. V predmetnom konaní preto ani súd v rámci preskúmavania rozhodnutia žalovaného nie je povinný vyššie uvedené námietky žalobcu preskúmať, pretože sa týkajú iného už právoplatne skončeného konania. Na základe uvedeného stavebný úrad postupoval správne, keď v rámci povoľovania stavby objektov SO 104, SO 105, SO 106, SO 114, SO 118, SO 203.2, SO 601.2 a SO 801.2 vychádzal z vyššie uvedeného právoplatného stavebného povolenia č. SÚ-5264/2803/1/2013/MA zo dňa 15.4.2013. Z tohto dôvodu žalovaný postupoval správne, keď odvolanie žalobcu vo vzťahu k vyššie uvedeným námietkam zamietol. Pribratý účastník správneho konania sa taktiež nestotožňuje s názorom žalobcu, že rozhodnutím žalovaného došlo k zásahu do jeho oprávnených záujmov. Z oznámenia o začatí stavebného konania a o upustení od ústneho pojednávania zo dňa 20.3.2013 vyplýva, že stavebný úrad všetkým účastníkom konania oznámil začatie stavebného konania a že v zmysle ust. § 61 ods. 2 stavebného zákona upúšťa od miestneho šetrenia a ústneho pojednávania. Zároveň stavebný úrad určil účastníkom konania lehotu na námietky do 7 pracovných dní od doručenia tohto oznámenia. Žalobcovi bolo predmetné oznámenie doručené 11.4.2013, pričom z odôvodnenia stavebného povolenia vyplýva, že do spisového materiálu nenahliadol žiaden účastník konania a v konaní neboli v zákonnej lehote vznesené žiadne námietky účastníkov konania. Žalobca teda prvýkrát vzniesol vyššie uvedené námietky až v odvolaní proti stavebnému povoleniu, z čoho je zrejmé, že námietky zo strany žalobcu boli podané oneskorene. Vzhľadom na to, že žalovaný nemohol na neskoro vznesené námietky žalovaného vôbec prihliadnuť a z uvedeného dôvodu nemôže na takéto námietky prihliadnuť ani konajúci súd v rámci preskúmavania rozhodnutia a postupu žalovaného. Na základe vyššie uvedených skutočností nemohlo dôjsť k zásahu do oprávnených záujmov žalobcu rozhodnutím žalovaného, pretože žalobca v zákonom a stavebným úradom stanovenej lehote, nevyužil právo na podanie námietok v stavebnom konaní. Preskúmania sa svojich námietok sa žalovaný domáha až v súdnom konaní. Spoločnosť YIT Reding, a.s., poukazuje aj na tú skutočnosť, že stavebné pozemky, o ktorých sa žalobca zmieňuje v žalobe a do ktorých podľa názoru žalobcu zasahuje dopravné napojenie podzemných garáží SO 114 a SO 118, sú vo vlastníctve spoločnosti YIT Reding, a.s., pričom tieto pozemky spoločnosť nadobudla na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej práve so žalobcom a to ešte pred stavebným konaním. Na základe vyššie uvedených skutočností pribratý účastník správneho konania navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť účastníkovi YIT Reding, a.s. trovy konania. IV. Pred rozhodnutím vo veci samej žalobca svojím podaním doručeným súdu dňa 3.4.2014 oznámil, že berie svoju žalobu v celom rozsahu späť. Podľa ust.§ 250h ods. 2 OSP až do rozhodnutia súdu môže žalobca vziať žalobu späť; ak žalovanému medzitým vznikli trovy konania, rozhodne súd o ich náhrade. Podľa ust. § 250d ods. 3 OSP súd uznesením konanie zastaví aj vtedy, ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2 OSP). Nakoľko žalobca vzal späť žalobu pred rozhodnutím veci, súd v súlade s ust. § 250d ods. 3 OSP konanie zastavil. Žalobca spolu s podanou žalobou uhradil súdny poplatok za žalobu vo výške 70,- €. Podľa ust. § 11 ods. 3 posledná veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) sa poplatok vráti v konaní o preskúmaní rozhodnutia orgánu verejnej správy, ak sa návrh na začatie konania vzal späť pred prejedaním veci, alebo ak bolo konanie zastavené z dôvodu, že účastník nebol v konaní riadne zastúpený. Podľa ust. § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 €. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje. Podľa ust. § 11 ods. 6, zákona o súdnych poplatkoch, ak sa má vrátiť poplatok alebo preplatok poplatku, súd alebo orgán štátnej správy súdov zašle odpis právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu príslušnému podľa trvalého pobytu (sídla) poplatníka, ktorý poplatok, alebo preplatok poplatku vráti; v prípade, že orgán štátnej správy súdov nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona. Podľa ust. § 11 ods. 11 zákona o súdnych poplatkoch poplatok, ktorý sa má vrátiť podľa odsekov 4, 7 až 10, sa zaokrúhli na eurocenty nahor. Keďže žalobca zaplatil súdny poplatok za žalobu vo výške 70,- € a vzhľadom na vyššie uvedené citované ustanovenia zákona vzal žalobu späť, súd rozhodol o zastavení konania a vrátení kráteného súdneho poplatku tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) OSP s použitím ust. § 246c OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie vo veci bolo zastavené. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu môže podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave len žalovaný, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Vo vzťahu voči žalobcovi a pribratému účastníkovi konania odvolanie nie je prípustné, nakoľko títo sa možnosti podať odvolania vzdali.