Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/277/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013202067 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013202067.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobkyne: L. P., L. X,. Q., právne zastúpenej advokátom: JUDr. Peter Škultéty, Heydukova 3, Bratislava proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta 8-10, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 36930-2/2013-BA zo dňa 9.9.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovanej č. 36930-2/2013-BA zo dňa 9.9.2013 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica č. 200-013010-CA02/2013 zo dňa 5.6.2013 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c/ OSP a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni na účet právneho zástupcu žalobkyne trovy právneho zastúpenia vo výške 162,15 €, do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobkyňa včas podanou žalobou žiadala preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovanej č. 36930-2/2013-BA zo dňa 9.9.2013, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica č. 200-013010-CA02/2013 zo dňa 5.6.2013. Prvostupňovým rozhodnutím bolo rozhodnuté, že žalobkyňa počas dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej dňa 28.1.2013, má nárok na nemocenské za obdobie od 7.2.2013 do zániku nároku na nemocenské vo výške 10,89869000,- € za deň a zároveň sa žalobkyni podľa § 38 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len zákon o sociálnom poistení) vylučuje nárok na výplatu nemocenského za obdobie od 7.2.2013 do 18.3.2013. Poukázala, že žalovaná sa v napadnutom rozhodnutí nijakým spôsobom nezaoberala skutočnosťou, že právny vzťah medzi žalobkyňou a Bytovým družstvom Petržalka, nie je pracovno-právnym vzťahom ale vzťahom občiansko-právnym podľa § 51 Občianskeho zákonníka založeným na Zmluve o poskytovaní služieb, a preto nikdy nemal byť posudzovaný vo vzťahu k priznaniu nároku na výplatu nemocenského. Príjem, ktorý dosahuje z tohto zmluvného vzťahu nie je mzdou, ale odmenou za poskytnutie služby - upratovanie, ktorý je povinná zabezpečiť nepretržite počas trvania tohto zmluvného vzťahu bez ohľadu na skutočnosť, či je dočasne práceneschopná alebo na dovolenke. To znamená, že túto službu - upratovanie nemusí poskytovať osobne, čo vyplýva aj z čl. V. ods. 2 predmetnej zmluvy, podľa ktorého „Poskytovateľ postupuje pri vykonávaní činností podľa čl. II. ods. 1 samostatne s vynaložením všetkej odbornej starostlivosti“. Predmetom tejto zmluvy je zabezpečenie výkonu upratovacích a čistiacich prác, a preto je oprávnená zabezpečiť tieto dohodnuté služby spôsobom, aký uzná za vhodné, aj prostredníctvom inej osoby. Táto zmluva ju zaväzuje za výsledok a nie na spôsob výkonu činnosti. Namietala, že žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedla, že "podľa informačného systému Sociálnej poisťovne, je žalobkyňa nemocensky poistená ako zamestnankyňa s pravidelným príjmom v Bytovom družstve Petržalka". Toto je však rozpor so skutočnosťou a žalovaná sa týmto rozporom v napadnutom rozhodnutí vôbec nezaoberala, ako ani so stanoviskom Inšpektorátu práce Bratislava, podľa ktorého zmluvný vzťah žalobkyne s Bytovým družstvom Petržalka nenapĺňa znaky závislej práce. Podľa vyjadrenia Inšpektorátu práce žalobkyňa nie je zamestnancom Bytového družstva Petržalka a žiaden pracovno-právny vzťah medzi nimi nevznikol. Uviedla, že Bytové družstvo Petržalka spravilo vo vzťahu k Sociálnej poisťovni chybu, o ktorej sa dozvedela až doručením prvostupňového rozhodnutia, a preto ani nežiadala o nemocenské z tohto právneho vzťahu. Žalovaná ignoruje skutočnosť, že žalobkyňa nie je zamestnankyňou Bytového družstva Petržalka. Skutočnosť, že žalobkyňa nepožiadala svojho ošetrujúceho lekára o uznanie dočasnej práceneschopnosti z tohto poistného vzťahu, žalovaná vyhodnotila ako špekulatívne, pričom jediným dôvodom jej konania, resp. nekonania bola skutočnosť, že nevedela o tom, že Bytové družstvo Petržalka ju nahlásilo Sociálnej poisťovni omylom ako svojho zamestnanca. Žalovaná odôvodnila svoje rozhodnutie len potvrdením mzdovej účtovníčky Bytového družstva Petržalka, že žalobkyni bola vyplatená „plná mzda“ za upratovacie práce v bytovom dome. Tvrdí, že v zmluve medzi bytovým družstvom a žalobkyňou nemá dohodnutú mzdu ale odplatu. Jediná osoba, ktorá kontroluje jej výkon práce, resp. výsledok práce, je zástupkyňa vlastníkov p. V. A., ktorá podľa tvrdenia pracovníčky Bytového družstva Petržalka „dala na vedomie, že pokiaľ ona nedala pokyn na nevyplatenie odmeny navrhovateľke, platí, že v tomto období pracovala“. Od tohto vyhlásenia sa p. V. A. po oboznámení sa so znením rozhodnutia žalovanej dištancovala s tým, že potvrdila len skutočnosť, že práce boli vykonané a má byť za ne vyplatená odmena a nie, že žalobkyňa práce vykonávala osobne a o tejto skutočnosti je ochotná byť vypočutá ako svedkyňa v konaní, pretože došlo zo strany zamestnankyne Bytového družstva Petržalka k „prekrúteniu“ jej slovného vyjadrenia, ktoré následne aj tlmočila žalovanému. Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaná jej vyjadrenie ako aj čestné vyhlásenie p. I. U., ktorá v predmetnom období upratovacie práce namiesto žalobkyne vykonávala, žalovaná vyhodnotila ako účelové a nepripustila ich ako dôkaz. Iný dôkaz o skutočnosti, že počas svojej pracovnej neschopnosti ležala doma, žalobkyňa nemá, pretože žalovaná u žalobkyne nikdy nevykonala kontrolu dodržiavania liečebného režimu, v dôsledku čoho vlastne ani nepreukázala opak, t.j. že liečebný režim žalobkyňa porušila. Žalovaná tiež vo svojom odôvodnení uviedla, že čestné vyhlásenie predložené žalobkyňou je aj v rozpore so zmluvou, čo však nijako nevysvetlil. Podľa žalobkyne žalovaná nedostatočne zistila skutkový stav, nepreukázala, že k porušeniu liečebného režimu jej osobou vôbec došlo, pretože jediná skutočnosť, o ktorú preukázanie porušenia liečebného režimu opiera, je ústne vyjadrenie zamestnankyne Bytového družstva Petržalka a zaslanie mesačného výkazu poistného Bytovým družstvom Petržalka v dôsledku chybného posúdenia zmluvy o poskytovaní služieb, ktorú má s nimi uzatvorenú. V konaní neboli vypočutí ani svedkovia, ktorí mohli preukázať, resp. vyvrátiť sporné skutočnosti. II. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 17.12.2013 žiadala žalobu zamietnuť. Uviedla, že najzávažnejšou skutočnosťou, pre ktorú bol vylúčený nárok na výplatu nemocenského, je vykonávanie upratovacích prác počas dočasnej pracovnej neschopnosti, ktoré ošetrujúci lekár aj posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, vyhodnotili ako porušenie liečebného režimu. Žalobkyňa sama pri prvotnej informácii správkyni potvrdila, že upratovacie práce v dome vykonávala sama. Až po začatí šetrenia nároku na výplatu nemocenského, predložila spolu s p. I. čestné vyhlásenia, z ktorých malo vyplynúť, že žalobkyňa upratovacie práce nevykonávala. Žalovaná tieto čestné vyhlásenia vyhodnotila ako účelové vzhľadom na prvotnú informáciu žalobkyne poskytnutú správkyni o tom, že v rozhodujúcom období upratovacie práce v dome vykonávala sama. Žalobkyňa ani nenahlásila zmenu vo výkone prác zamestnávateľovi počas svojej dočasnej pracovnej neschopnosti a ani po jej skončení. Aj podľa vyjadrenia ošetrujúceho lekára L.. A. C., ak žalobkyňa v čase dočasnej pracovnej neschopnosti vykonávala upratovacie práce / resp. bola jej vyplatená plná mzda za uvedenú pracovnú činnosť/, porušila liečebný režim vzhľadom k zdravotnému stavu na základe ktorého bola uznaná za dočasne práce neschopnú. Podľa žalovanej sa konanie žalobkyne javí ako špekulatívne aj z dôvodu, že sama v odvolaní uviedla, že fyzicky osobne nebola schopná zmluvou dohodnutú činnosť vykonávať vzhľadom na charakter ochorenia. Z tohto poistného vzťahu však nepožiadala ošetrujúceho lekára, aby ju uznal za dočasne práce neschopnú a vystavil jej potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, t.j. žiadosť o nemocenské, na základe ktorého by si uplatnila nárok na nemocenské aj z poistného vzťahu povinného nemocenského poistenia zamestnankyne Bytového družstva Petržalka. Žalovaná sa v konaní ani nemusela zaoberať pracovno-právnym vzťahom, na základe ktorého žalobkyňa vykonávala upratovacie práce, pretože predmetom konania žalovanej bolo vylúčenie nároku na výplatu nemocenského žalobkyni z dôvodu porušenia liečebného režimu. Skutkový stav bol zistený úplne a dostatočne, odôvodnenie rozhodnutia bolo opreté najmä o skutočnosť, že žalobkyňa pri prvom verbálnom kontakte, kedy jej bola položená otázka, či vykonávala v rozhodujúcom období upratovacie práce, odpovedala správkyni Bytového družstva Petržalka, že upratovacie práce v dome vykonávala (rozumie sa v čase dočasnej pracovnej neschopnosti). K vyjadreniu p. V. A. žalovaná uviedla, že mzdová účtoníčka V. P. v e-maili zo dňa 7.3.2013 uviedla, že zástupkyňa vlastníkov p. A. V. im e-mailom dala na vedomie, že pokiaľ ona nedala pokyn na nevyplatenie odmeny žalobkyni, platí, že v tomto období pracovala. Pani V. A. bola zamestnankyňou žalovanej dopytovaná, aby doplnila informácie, v ktorých dňoch žalobkyňa pracovala, v akom rozsahu, aký druh práce vykonávala a kde mala miesto výkonu práce, no V. A. ani v jednej zo svojich odpovedí (e-mail zo dňa 3. a 4.4.2013) sa k uvedenej otázke nevyjadrila, k otázke zmluvného vzťahu uzatvoreného s Bytovým družstvom Petržalka so žalobkyňou sa nevhodne vyjadrovala, ako aj k postupu žalovanej pri prešetrovaní podmienok nároku na výplatu dávky. Zo spôsobu komunikácie p. V. A. vyplynulo, že jej výpoveď ako svedka by bola jednoznačne zaujatá. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle ustanovenia § 250g ods. 1 OSP dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie aj postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP). Podľa § 250i ods. 1 veta prvá OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovanej č. 36930-2/2013-BA zo dňa 9.9.2013, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica č. 200-013010-CA02/2013 zo dňa 5.6.2013. Prvostupňovým rozhodnutím bol žalobkyni podľa § 38 zákona o sociálnom poistení vylúčený nárok na výplatu nemocenského za obdobie od 7.2.2013 do 18.3.2013. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že žalobkyňa bola uznaná za dočasne práceneschopnú na výkon zárobkovej činnosti od 28.1.2013 do 18.3.2013. Nárok na nemocenské si uplatnila predložením žiadosti o nemocenské č. M 680814. Podľa informačného systému Sociálnej poisťovne, je navrhovateľka povinne nemocensky poistená ako zamestnankyňa organizácie Slovenská pošta, a.s., Horná 1, Banská Bystrica od 27.10.1997. Žalobkyňa bola súčasne nemocensky poistená ako fyzická osoba pracujúca na základe Dohody o vykonaní práce v Slovenskej lekárskej komore v období od 16.1.2013 do 31.7.2013 a taktiež je nemocensky poistená ako zamestnankyňa s pravidelným príjmom v Bytovom družstve Petržalka, Budatínska 1, Bratislava od 1.8.2012. Pri posudzovaní nároku na nemocenské pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej dňa 28.1.2013 bolo z informačného systému Sociálnej poisťovne zistené, že žalobkyňa za obdobie trvania predmetnej dočasnej pracovnej neschopnosti nevykonávala pre Slovenskú lekársku komoru žiadnu činnosť a taktiež, že u zamestnávateľa Bytové družstvo Petržalka za mesiace január a február 2013 mala vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, čo potvrdil aj zamestnávateľ v e- maili zo dňa 6.3.2013. Žalovaná z uvedeného dôvodu oslovila Bytové družstvo Petržalka, Budatínska 1, Bratislava, ktoré uviedlo v e-mailoch zo dňa 6. a 7. marca 2013, že mzdovou účtovníčkou Bytového družstva Petržalka bolo oznámené, že žalobkyňa v mesiaci január a február 2013 dostala plnú mzdu za upratovacie práce v bytovom dome. Zástupkyňa vlastníkov p. V. A. dala na vedomie, že pokiaľ ona nedala pokyn na nevyplatenie odmeny navrhovateľke, platí, že v tomto období pracovala. V e-maili zo dňa 13.3.2013 mzdová účtovníčka Bytového družstva Petržalka oznámila, že: „Zástupkyňou vlastníkov je p. V. A., ktorá jediná môže poskytnúť požadované informácie, ale nie je ochotná rozumne komunikovať, preto sa obráťte priamo na ňu. Naša správkyňa oslovila žalobkyňu, ktorá sama potvrdila, že v rozhodujúcom období upratovacie práce v dome vykonávala“. V oznámení o porušení liečebného režimu zo dňa 27.3.2013 je uvedené, že z prešetrenia zdravotnej dokumentácie posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava a aj podľa vyjadrenia ošetrujúceho lekára L.. A. C. zo dňa 15.3.2013 vyplýva, že ak žalobkyňa v čase dočasnej pracovnej neschopnosti vykonávala upratovacie práce (resp. bola jej vyplatená plná mzda za uvedenú pracovnú činnosť), porušila liečebný režim vzhľadom k zdravotnému stavu, na základe ktorého je uznaná za dočasne práceneschopnú. Z čestného vyhlásenia zo dňa 8.4.2013 p. I. U. vyplýva, že na požiadanie p. L. P. - žalobkyne počas jej dočasnej práceneschopnosti v období od 28.1.2013 do 18.3.2013 vykonávala upratovanie Bytového domu L., každý týždeň v stredu a piatok. V čestnom vyhlásení zo dňa 8.4.2013 žalobkyňa uviedla, že pri podpise zmluvy o poskytovaní služieb podľa § 51 Občianskeho zákonníka s Bytovým družstvom Petržalka dňa 19.7.2012 bola zamestnankyňou tohto družstva p. I. U., ktorá ma na starosti aj bytový dom L. X-XX inštruovaná, že v čase objektívnych prekážok (dovolenka, pracovná cesta, dočasná práceneschopnosť) výkonu poskytovaných služieb jej osobou, je povinná zabezpečiť tento výkon prác náhradným spôsobom, t.j. inou fyzickou osobou. Pani U. v e-maili zo dňa 28.5.2013 uviedla, že zabezpečuje po technickej stránke spoločné časti a spoločné zariadenia bytového domu a nepotvrdzuje, keď niekto niečo ústne tvrdí a netvrdí. Zmluvy sa podpisujú na personálnom oddelení. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica č. 200-013010-CA02/2013 zo dňa 5.6.2013 bolo rozhodnuté, že žalobkyňa pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej dňa 28.1.2013, podľa § 34 ods. 1, § 37 ods. 1 a § 55 zákona o sociálnom poistení má nárok na nemocenské za obdobie od 7.2.2013 do zániku nároku na nemocenské vo výške 10,89869000,- € za deň a zároveň sa jej podľa § 38 zákona o sociálnom poistení vylučuje nárok na výplatu nemocenského za obdobie od 7.2.2013 do 18.3.2013. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že žalobkyňa porušila liečebný režim tým, že v čase dočasnej pracovnej neschopnosti od 28.1.2013 vykonávala upratovacie práce (bola jej vyplatená plná mzda za uvedenú pracovnú činnosť), ako zamestnankyňa zamestnávateľa Bytové družstvo Petržalka. Čestné vyhlásenia žalobkyne a I. U., správny orgán považoval v rozpore so zmluvou, a preto ich nepripustil ako dôkaz. Žalobkyni bola vyplatená za upratovacie služby mzda, a preto sa jednoznačne jedná o porušenie liečebného režimu. Žalovaná rozhodnutím č. 36930-2/2013-BA zo dňa 9.9.2013 prvostupňové rozhodnutie potvrdila z dôvodov, ktoré sú totožné s dôvodmi uvedenými v prvostupňovom rozhodnutí a s dôvodmi uvedenými vo vyjadrení. Žalobkyňa pri prvotnej informácii správkyni potvrdila, že upratovacie práce v dome vykonávala a ošetrujúci lekár žalobkyne a takisto aj odbor lekárskej posudkovej činnosti Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava vyhodnotili túto činnosť ako porušenie liečebného režimu, a preto žalobkyňa nemá nárok na výplatu nemocenského v období od 7.2. do 18.3.2013. Podľa § 33 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, zamestnanec a povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba majú nárok na nemocenské, ak boli pre chorobu alebo úraz uznaní za dočasne práceneschopných na výkon zárobkovej činnosti, alebo im bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu. Podľa § 38 zákona o sociálnom poistení, poistenec nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Podľa § 227 ods. 2 písm. e) zákona o sociálnom poistení, poistenec a poberateľ dávky sú povinní dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti. Podľa § 196 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činností Sociálnej poisťovne. Podľa § 197 ods. 1 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže namiesto dôkazu pripustiť čestné vyhlásenie účastníka konania. Podľa § 197 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, čestné vyhlásenie organizačná zložka Sociálnej poisťovne nepripustí, ak tomu bráni všeobecný záujem, alebo ak by tým bola porušená rovnosť medzi účastníkmi konania. Čestným vyhlásením nemožno nahradiť znalecký posudok. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal súd nesporne za preukázané, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Žalovaný správny orgán žalobkyni vylúčil nárok na výplatu nemocenského za obdobie od 7.2.2013 do 18.3.2013, kedy bola žalobkyňa uznaná za dočasne práceneschopnú. K takémuto záveru dospel po vyhodnotení vykonaného dokazovania z dôvodu, že žalobkyňa počas dočasnej práceneschopnosti porušila liečebný režim tým, že jej bola vyplatená mzda, resp. odmena za vykonané upratovačské služby. Žalobkyňa v rozhodujúcom období mala upratovacie práce v dome vykonávať, čo aj sama žalobkyňa mala potvrdiť. Žalovaná tak rozhodla aj s odvolaním sa na stanovisko posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava a aj ošetrujúceho lekára L.. A. C., podľa ktorých, ak žalobkyňa v čase dočasnej pracovnej neschopnosti vykonávala upratovacie práce, resp. jej bola vyplatená mzda za uvedenú pracovnú činnosť, porušila liečebný režim vzhľadom k zdravotnému stavu, na základe ktorého bola uznaná za dočasne práceneschopnú. Jednou z podmienok nároku na výplatu nemocenského je dodržiavanie liečebného režimu určeného ošetrujúcim lekárom. V prípade porušenia liečebného režimu dočasne práceneschopným poistencom zákon stanovuje sankciu - vylúčenie nároku na výplatu nemocenského v zákone stanovenom rozsahu (§ 38 zákona o sociálnom poistení). Podľa názoru súdu sa žalovaný správny orgán nedostatočne zaoberal skutočnosťou, či žalobkyňa svojim konaním porušila, resp. neporušila nariadený liečebný režim. Žalobkyňa bola povinná v zmysle ust. § 227 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti. V danom prípade je v prvom rade potrebné zodpovedať otázku, aký liečebný režim bol žalobkyni určený ošetrujúcim lekárom počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti. Podľa tvrdenia žalovanej žalobkyňa tým, že dostala mzdu za vykonané upratovacie práce porušila liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom. V stanovisku posudkového lekára ako aj ošetrujúceho lekára L.. A. C. zo dňa 15.3.2013 je síce uvedené, že ak žalobkyňa v čase dočasnej pracovnej neschopnosti vykonávala upratovacie práce, resp. jej bola vyplatená mzda za uvedenú pracovnú činnosť, porušila tým liečebný režim vzhľadom k zdravotnému stavu, na základe ktorého bola uznaná za dočasne práceneschopnú, no z administratívneho spisu však nie je zrejmé, aký liečebný režim bol žalobkyni určený ošetrujúcim lekárom počas trvania jej dočasnej pracovnej neschopnosti. Z vykonaných dôkazov táto skutočnosť nie je jednoznačne zrejmá a ani sám žalovaný správny orgán sa nevedel s dostatočnou presnosťou a určitosťou vyjadriť, či žalobkyňa v období dočasnej pracovnej neschopnosti vykonané upratovacie práce v dome vykonala osobne. Preukázanú mala len skutočnosť, že žalobkyňa v mesiaci január a február 2013 dostala odmenu za upratovacie práce. Žalovaná oprela svoje rozhodnutie aj o vyjadrenie p. V. A., zástupkyne vlastníkov, ktorá sama nebola bezprostredne dopytovaná žalovanou, aby zodpovedne prehlásila, kto upratovacie práce v danom období vykonával. Jej vyjadrenie sprostredkované mzdovou účtovníčkou Bytového družstva Petržalka, že "pokiaľ ona nedala pokyn na nevyplatenie odmeny žalobkyni platí, že v tomto období pracovala", je pre riadne zistenie skutkového stavu nepostačujúce, najmä s ohľadom na skutočnosť, že žalobkyňa spochybnila osobné vykonanie upratovacích prác svojou výpoveďou a aj čestným vyhlásením I. V prípade, že vznikla táto pochybnosť, mala žalovaná danú situáciu náležite prostredníctvom vykonaného dokazovania zistiť. Žalovaná sa opiera o prvotné vyjadrenie žalobkyne, že upratovacie práce vykonávala, no na potvrdenie tohto tvrdenia žalobkyne však už ďalej nevykonávala žiadne dokazovanie. Žalovaný správny orgán mal v konaní postupovať tak, aby prostredníctvom vykonaných dôkazov jednoznačne zistil, či žalobkyňa vykonávala osobne upratovacie práce v bytovom dome počas svojej dočasnej práceneschopnosti. Samotné tvrdenie, že žalobkyni bola vyplatená odmena za upratovacie práce, ešte neznamená, že žalobkyňa aj porušila nariadený liečebný režim a že práce aj osobne vykonávala. Súd tiež prisvedčil aj námietke žalobkyne, že žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neobjasnila, z akého dôvodu je predložené čestné vyhlásenie I. v rozpore so zmluvou. Ak trvala na uvedenom rozpore, mala ho aj zdôvodniť najmä, ak sa toho žalobkyňa domáhala. Podľa názoru súdu žalovaná skutkový stav pre vydanie napadnutého rozhodnutia nezistila dostatočne a riadne, a preto súd napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu podľa § 250j ods. 2 písm. c) OSP zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania spočívajúcu z trov právneho zastúpenia 162,91 € a to za 2 úkony právnej služby po 60,07 € (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd vo veci samej - žaloba zo dňa 22.11.2013), 2x režijný paušál po 7,81 €, DPH 27,15 €. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.