KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava6. 8. 2014plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/277/2013 z 6. 8. 2014

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 6. augusta 2014, sp. zn. 1S/277/2013, ECLI:SK:KSBA:2014:1013202067.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/277/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013202067
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013202067.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a
členiek senátu JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobkyne: L. P., L. X,. Q.,
právne zastúpenej advokátom: JUDr. Peter Škultéty, Heydukova 3, Bratislava proti žalovanej: Sociálna
poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta 8-10, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 36930-2/2013-BA zo dňa 9.9.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovanej č. 36930-2/2013-BA zo dňa 9.9.2013 v
spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica č. 200-013010-CA02/2013 zo dňa
5.6.2013 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c/ OSP a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni na účet právneho zástupcu žalobkyne trovy právneho
zastúpenia vo výške 162,15 €, do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa včas podanou žalobou žiadala preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovanej č.
36930-2/2013-BA zo dňa 9.9.2013, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka
Banská Bystrica č. 200-013010-CA02/2013 zo dňa 5.6.2013. Prvostupňovým rozhodnutím bolo
rozhodnuté, že žalobkyňa počas dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej dňa 28.1.2013, má nárok
na nemocenské za obdobie od 7.2.2013 do zániku nároku na nemocenské vo výške 10,89869000,- €
za deň a zároveň sa žalobkyni podľa § 38 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len zákon
o sociálnom poistení) vylučuje nárok na výplatu nemocenského za obdobie od 7.2.2013 do 18.3.2013.

Poukázala, že žalovaná sa v napadnutom rozhodnutí nijakým spôsobom nezaoberala skutočnosťou, že
právny vzťah medzi žalobkyňou a Bytovým družstvom Petržalka, nie je pracovno-právnym vzťahom ale
vzťahom občiansko-právnym podľa § 51 Občianskeho zákonníka založeným na Zmluve o poskytovaní
služieb, a preto nikdy nemal byť posudzovaný vo vzťahu k priznaniu nároku na výplatu nemocenského.
Príjem, ktorý dosahuje z tohto zmluvného vzťahu nie je mzdou, ale odmenou za poskytnutie služby -
upratovanie, ktorý je povinná zabezpečiť nepretržite počas trvania tohto zmluvného vzťahu bez ohľadu
na skutočnosť, či je dočasne práceneschopná alebo na dovolenke. To znamená, že túto službu -
upratovanie nemusí poskytovať osobne, čo vyplýva aj z čl. V. ods. 2 predmetnej zmluvy, podľa ktorého
„Poskytovateľ postupuje pri vykonávaní činností podľa čl. II. ods. 1 samostatne s vynaložením všetkej
odbornej starostlivosti“. Predmetom tejto zmluvy je zabezpečenie výkonu upratovacích a čistiacich
prác, a preto je oprávnená zabezpečiť tieto dohodnuté služby spôsobom, aký uzná za vhodné, aj
prostredníctvom inej osoby. Táto zmluva ju zaväzuje za výsledok a nie na spôsob výkonu činnosti.



Namietala, že žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedla, že "podľa informačného
systému Sociálnej poisťovne, je žalobkyňa nemocensky poistená ako zamestnankyňa s pravidelným
príjmom v Bytovom družstve Petržalka". Toto je však rozpor so skutočnosťou a žalovaná sa týmto
rozporom v napadnutom rozhodnutí vôbec nezaoberala, ako ani so stanoviskom Inšpektorátu práce
Bratislava, podľa ktorého zmluvný vzťah žalobkyne s Bytovým družstvom Petržalka nenapĺňa znaky
závislej práce. Podľa vyjadrenia Inšpektorátu práce žalobkyňa nie je zamestnancom Bytového družstva
Petržalka a žiaden pracovno-právny vzťah medzi nimi nevznikol.

Uviedla, že Bytové družstvo Petržalka spravilo vo vzťahu k Sociálnej poisťovni chybu, o ktorej sa
dozvedela až doručením prvostupňového rozhodnutia, a preto ani nežiadala o nemocenské z tohto
právneho vzťahu. Žalovaná ignoruje skutočnosť, že žalobkyňa nie je zamestnankyňou Bytového
družstva Petržalka. Skutočnosť, že žalobkyňa nepožiadala svojho ošetrujúceho lekára o uznanie
dočasnej práceneschopnosti z tohto poistného vzťahu, žalovaná vyhodnotila ako špekulatívne, pričom
jediným dôvodom jej konania, resp. nekonania bola skutočnosť, že nevedela o tom, že Bytové družstvo
Petržalka ju nahlásilo Sociálnej poisťovni omylom ako svojho zamestnanca. Žalovaná odôvodnila
svoje rozhodnutie len potvrdením mzdovej účtovníčky Bytového družstva Petržalka, že žalobkyni bola
vyplatená „plná mzda“ za upratovacie práce v bytovom dome. Tvrdí, že v zmluve medzi bytovým
družstvom a žalobkyňou nemá dohodnutú mzdu ale odplatu. Jediná osoba, ktorá kontroluje jej výkon
práce, resp. výsledok práce, je zástupkyňa vlastníkov p. V. A., ktorá podľa tvrdenia pracovníčky
Bytového družstva Petržalka „dala na vedomie, že pokiaľ ona nedala pokyn na nevyplatenie odmeny
navrhovateľke, platí, že v tomto období pracovala“. Od tohto vyhlásenia sa p. V. A. po oboznámení sa so
znením rozhodnutia žalovanej dištancovala s tým, že potvrdila len skutočnosť, že práce boli vykonané
a má byť za ne vyplatená odmena a nie, že žalobkyňa práce vykonávala osobne a o tejto skutočnosti
je ochotná byť vypočutá ako svedkyňa v konaní, pretože došlo zo strany zamestnankyne Bytového
družstva Petržalka k „prekrúteniu“ jej slovného vyjadrenia, ktoré následne aj tlmočila žalovanému.

Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaná jej vyjadrenie ako aj čestné vyhlásenie p. I. U., ktorá v
predmetnom období upratovacie práce namiesto žalobkyne vykonávala, žalovaná vyhodnotila ako
účelové a nepripustila ich ako dôkaz. Iný dôkaz o skutočnosti, že počas svojej pracovnej neschopnosti
ležala doma, žalobkyňa nemá, pretože žalovaná u žalobkyne nikdy nevykonala kontrolu dodržiavania
liečebného režimu, v dôsledku čoho vlastne ani nepreukázala opak, t.j. že liečebný režim žalobkyňa
porušila. Žalovaná tiež vo svojom odôvodnení uviedla, že čestné vyhlásenie predložené žalobkyňou je
aj v rozpore so zmluvou, čo však nijako nevysvetlil.

Podľa žalobkyne žalovaná nedostatočne zistila skutkový stav, nepreukázala, že k porušeniu liečebného
režimu jej osobou vôbec došlo, pretože jediná skutočnosť, o ktorú preukázanie porušenia liečebného
režimu opiera, je ústne vyjadrenie zamestnankyne Bytového družstva Petržalka a zaslanie mesačného
výkazu poistného Bytovým družstvom Petržalka v dôsledku chybného posúdenia zmluvy o poskytovaní
služieb, ktorú má s nimi uzatvorenú. V konaní neboli vypočutí ani svedkovia, ktorí mohli preukázať, resp.
vyvrátiť sporné skutočnosti.

II.

Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 17.12.2013 žiadala žalobu zamietnuť. Uviedla, že najzávažnejšou
skutočnosťou, pre ktorú bol vylúčený nárok na výplatu nemocenského, je vykonávanie upratovacích prác
počas dočasnej pracovnej neschopnosti, ktoré ošetrujúci lekár aj posudkový lekár Sociálnej poisťovne,
pobočka Bratislava, vyhodnotili ako porušenie liečebného režimu. Žalobkyňa sama pri prvotnej informácii
správkyni potvrdila, že upratovacie práce v dome vykonávala sama. Až po začatí šetrenia nároku na
výplatu nemocenského, predložila spolu s p. I. čestné vyhlásenia, z ktorých malo vyplynúť, že žalobkyňa
upratovacie práce nevykonávala. Žalovaná tieto čestné vyhlásenia vyhodnotila ako účelové vzhľadom
na prvotnú informáciu žalobkyne poskytnutú správkyni o tom, že v rozhodujúcom období upratovacie
práce v dome vykonávala sama. Žalobkyňa ani nenahlásila zmenu vo výkone prác zamestnávateľovi



počas svojej dočasnej pracovnej neschopnosti a ani po jej skončení. Aj podľa vyjadrenia ošetrujúceho
lekára L.. A. C., ak žalobkyňa v čase dočasnej pracovnej neschopnosti vykonávala upratovacie práce /
resp. bola jej vyplatená plná mzda za uvedenú pracovnú činnosť/, porušila liečebný režim vzhľadom k
zdravotnému stavu na základe ktorého bola uznaná za dočasne práce neschopnú.

Podľa žalovanej sa konanie žalobkyne javí ako špekulatívne aj z dôvodu, že sama v odvolaní uviedla,
že fyzicky osobne nebola schopná zmluvou dohodnutú činnosť vykonávať vzhľadom na charakter
ochorenia. Z tohto poistného vzťahu však nepožiadala ošetrujúceho lekára, aby ju uznal za dočasne
práce neschopnú a vystavil jej potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, t.j. žiadosť o nemocenské,
na základe ktorého by si uplatnila nárok na nemocenské aj z poistného vzťahu povinného nemocenského
poistenia zamestnankyne Bytového družstva Petržalka.

Žalovaná sa v konaní ani nemusela zaoberať pracovno-právnym vzťahom, na základe ktorého
žalobkyňa vykonávala upratovacie práce, pretože predmetom konania žalovanej bolo vylúčenie nároku
na výplatu nemocenského žalobkyni z dôvodu porušenia liečebného režimu.

Skutkový stav bol zistený úplne a dostatočne, odôvodnenie rozhodnutia bolo opreté najmä o
skutočnosť, že žalobkyňa pri prvom verbálnom kontakte, kedy jej bola položená otázka, či vykonávala
v rozhodujúcom období upratovacie práce, odpovedala správkyni Bytového družstva Petržalka, že
upratovacie práce v dome vykonávala (rozumie sa v čase dočasnej pracovnej neschopnosti).

K vyjadreniu p. V. A. žalovaná uviedla, že mzdová účtoníčka V. P. v e-maili zo dňa 7.3.2013 uviedla, že
zástupkyňa vlastníkov p. A. V. im e-mailom dala na vedomie, že pokiaľ ona nedala pokyn na nevyplatenie
odmeny žalobkyni, platí, že v tomto období pracovala. Pani V. A. bola zamestnankyňou žalovanej
dopytovaná, aby doplnila informácie, v ktorých dňoch žalobkyňa pracovala, v akom rozsahu, aký druh
práce vykonávala a kde mala miesto výkonu práce, no V. A. ani v jednej zo svojich odpovedí (e-mail
zo dňa 3. a 4.4.2013) sa k uvedenej otázke nevyjadrila, k otázke zmluvného vzťahu uzatvoreného s
Bytovým družstvom Petržalka so žalobkyňou sa nevhodne vyjadrovala, ako aj k postupu žalovanej pri
prešetrovaní podmienok nároku na výplatu dávky. Zo spôsobu komunikácie p. V. A. vyplynulo, že jej
výpoveď ako svedka by bola jednoznačne zaujatá.

III.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté
rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle ustanovenia § 250g ods. 1 OSP dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie aj postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom.

Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade
s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi
predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť
postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných
a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom
postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť
ho vydaním rozhodnutia.

Na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na
zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).



Podľa § 250i ods. 1 veta prvá OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci
skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovanej č. 36930-2/2013-BA
zo dňa 9.9.2013, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Banská
Bystrica č. 200-013010-CA02/2013 zo dňa 5.6.2013. Prvostupňovým rozhodnutím bol žalobkyni podľa
§ 38 zákona o sociálnom poistení vylúčený nárok na výplatu nemocenského za obdobie od 7.2.2013
do 18.3.2013.

Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že žalobkyňa bola uznaná za dočasne
práceneschopnú na výkon zárobkovej činnosti od 28.1.2013 do 18.3.2013. Nárok na nemocenské si
uplatnila predložením žiadosti o nemocenské č. M 680814.

Podľa informačného systému Sociálnej poisťovne, je navrhovateľka povinne nemocensky poistená ako
zamestnankyňa organizácie Slovenská pošta, a.s., Horná 1, Banská Bystrica od 27.10.1997. Žalobkyňa
bola súčasne nemocensky poistená ako fyzická osoba pracujúca na základe Dohody o vykonaní práce
v Slovenskej lekárskej komore v období od 16.1.2013 do 31.7.2013 a taktiež je nemocensky poistená
ako zamestnankyňa s pravidelným príjmom v Bytovom družstve Petržalka, Budatínska 1, Bratislava od
1.8.2012.

Pri posudzovaní nároku na nemocenské pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej dňa 28.1.2013
bolo z informačného systému Sociálnej poisťovne zistené, že žalobkyňa za obdobie trvania predmetnej
dočasnej pracovnej neschopnosti nevykonávala pre Slovenskú lekársku komoru žiadnu činnosť a
taktiež, že u zamestnávateľa Bytové družstvo Petržalka za mesiace január a február 2013 mala
vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, čo potvrdil aj zamestnávateľ v e-
maili zo dňa 6.3.2013.

Žalovaná z uvedeného dôvodu oslovila Bytové družstvo Petržalka, Budatínska 1, Bratislava, ktoré
uviedlo v e-mailoch zo dňa 6. a 7. marca 2013, že mzdovou účtovníčkou Bytového družstva Petržalka
bolo oznámené, že žalobkyňa v mesiaci január a február 2013 dostala plnú mzdu za upratovacie práce
v bytovom dome. Zástupkyňa vlastníkov p. V. A. dala na vedomie, že pokiaľ ona nedala pokyn na
nevyplatenie odmeny navrhovateľke, platí, že v tomto období pracovala. V e-maili zo dňa 13.3.2013
mzdová účtovníčka Bytového družstva Petržalka oznámila, že: „Zástupkyňou vlastníkov je p. V. A.,
ktorá jediná môže poskytnúť požadované informácie, ale nie je ochotná rozumne komunikovať, preto
sa obráťte priamo na ňu. Naša správkyňa oslovila žalobkyňu, ktorá sama potvrdila, že v rozhodujúcom
období upratovacie práce v dome vykonávala“.

V oznámení o porušení liečebného režimu zo dňa 27.3.2013 je uvedené, že z prešetrenia zdravotnej
dokumentácie posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava a aj podľa vyjadrenia
ošetrujúceho lekára L.. A. C. zo dňa 15.3.2013 vyplýva, že ak žalobkyňa v čase dočasnej pracovnej
neschopnosti vykonávala upratovacie práce (resp. bola jej vyplatená plná mzda za uvedenú pracovnú
činnosť), porušila liečebný režim vzhľadom k zdravotnému stavu, na základe ktorého je uznaná za
dočasne práceneschopnú.

Z čestného vyhlásenia zo dňa 8.4.2013 p. I. U. vyplýva, že na požiadanie p. L. P. - žalobkyne počas
jej dočasnej práceneschopnosti v období od 28.1.2013 do 18.3.2013 vykonávala upratovanie Bytového
domu L., každý týždeň v stredu a piatok.

V čestnom vyhlásení zo dňa 8.4.2013 žalobkyňa uviedla, že pri podpise zmluvy o poskytovaní
služieb podľa § 51 Občianskeho zákonníka s Bytovým družstvom Petržalka dňa 19.7.2012 bola
zamestnankyňou tohto družstva p. I. U., ktorá ma na starosti aj bytový dom L. X-XX inštruovaná,
že v čase objektívnych prekážok (dovolenka, pracovná cesta, dočasná práceneschopnosť) výkonu



poskytovaných služieb jej osobou, je povinná zabezpečiť tento výkon prác náhradným spôsobom, t.j.
inou fyzickou osobou.

Pani U. v e-maili zo dňa 28.5.2013 uviedla, že zabezpečuje po technickej stránke spoločné časti a
spoločné zariadenia bytového domu a nepotvrdzuje, keď niekto niečo ústne tvrdí a netvrdí. Zmluvy sa
podpisujú na personálnom oddelení.

Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica č. 200-013010-CA02/2013 zo dňa 5.6.2013
bolo rozhodnuté, že žalobkyňa pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej dňa 28.1.2013, podľa §
34 ods. 1, § 37 ods. 1 a § 55 zákona o sociálnom poistení má nárok na nemocenské za obdobie od
7.2.2013 do zániku nároku na nemocenské vo výške 10,89869000,- € za deň a zároveň sa jej podľa
§ 38 zákona o sociálnom poistení vylučuje nárok na výplatu nemocenského za obdobie od 7.2.2013
do 18.3.2013. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že žalobkyňa porušila liečebný režim tým, že v čase
dočasnej pracovnej neschopnosti od 28.1.2013 vykonávala upratovacie práce (bola jej vyplatená plná
mzda za uvedenú pracovnú činnosť), ako zamestnankyňa zamestnávateľa Bytové družstvo Petržalka.
Čestné vyhlásenia žalobkyne a I. U., správny orgán považoval v rozpore so zmluvou, a preto ich
nepripustil ako dôkaz. Žalobkyni bola vyplatená za upratovacie služby mzda, a preto sa jednoznačne
jedná o porušenie liečebného režimu.

Žalovaná rozhodnutím č. 36930-2/2013-BA zo dňa 9.9.2013 prvostupňové rozhodnutie potvrdila z
dôvodov, ktoré sú totožné s dôvodmi uvedenými v prvostupňovom rozhodnutí a s dôvodmi uvedenými vo
vyjadrení. Žalobkyňa pri prvotnej informácii správkyni potvrdila, že upratovacie práce v dome vykonávala
a ošetrujúci lekár žalobkyne a takisto aj odbor lekárskej posudkovej činnosti Sociálnej poisťovne,
pobočka Bratislava vyhodnotili túto činnosť ako porušenie liečebného režimu, a preto žalobkyňa nemá
nárok na výplatu nemocenského v období od 7.2. do 18.3.2013.

Podľa § 33 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, zamestnanec a povinne nemocensky poistená
samostatne zárobkovo činná osoba majú nárok na nemocenské, ak boli pre chorobu alebo úraz uznaní
za dočasne práceneschopných na výkon zárobkovej činnosti, alebo im bolo nariadené karanténne
opatrenie podľa osobitného predpisu.

Podľa § 38 zákona o sociálnom poistení, poistenec nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa
porušenia liečebného režimu určeného lekárom.

Podľa § 227 ods. 2 písm. e) zákona o sociálnom poistení, poistenec a poberateľ dávky sú povinní
dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti.

Podľa § 196 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a
objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania
a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických
osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe
z činností Sociálnej poisťovne.

Podľa § 197 ods. 1 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže namiesto
dôkazu pripustiť čestné vyhlásenie účastníka konania.

Podľa § 197 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, čestné vyhlásenie organizačná zložka Sociálnej
poisťovne nepripustí, ak tomu bráni všeobecný záujem, alebo ak by tým bola porušená rovnosť medzi
účastníkmi konania. Čestným vyhlásením nemožno nahradiť znalecký posudok.



Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne
sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí
obsahovať predpísané náležitosti.

Z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal súd nesporne za preukázané, že zistenie skutkového
stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Žalovaný správny orgán žalobkyni vylúčil nárok na výplatu
nemocenského za obdobie od 7.2.2013 do 18.3.2013, kedy bola žalobkyňa uznaná za dočasne
práceneschopnú. K takémuto záveru dospel po vyhodnotení vykonaného dokazovania z dôvodu, že
žalobkyňa počas dočasnej práceneschopnosti porušila liečebný režim tým, že jej bola vyplatená mzda,
resp. odmena za vykonané upratovačské služby. Žalobkyňa v rozhodujúcom období mala upratovacie
práce v dome vykonávať, čo aj sama žalobkyňa mala potvrdiť. Žalovaná tak rozhodla aj s odvolaním
sa na stanovisko posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava a aj ošetrujúceho lekára
L.. A. C., podľa ktorých, ak žalobkyňa v čase dočasnej pracovnej neschopnosti vykonávala upratovacie
práce, resp. jej bola vyplatená mzda za uvedenú pracovnú činnosť, porušila liečebný režim vzhľadom k
zdravotnému stavu, na základe ktorého bola uznaná za dočasne práceneschopnú.

Jednou z podmienok nároku na výplatu nemocenského je dodržiavanie liečebného režimu určeného
ošetrujúcim lekárom. V prípade porušenia liečebného režimu dočasne práceneschopným poistencom
zákon stanovuje sankciu - vylúčenie nároku na výplatu nemocenského v zákone stanovenom rozsahu
(§ 38 zákona o sociálnom poistení).

Podľa názoru súdu sa žalovaný správny orgán nedostatočne zaoberal skutočnosťou, či žalobkyňa svojim
konaním porušila, resp. neporušila nariadený liečebný režim. Žalobkyňa bola povinná v zmysle ust. §
227 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas
trvania dočasnej pracovnej neschopnosti.

V danom prípade je v prvom rade potrebné zodpovedať otázku, aký liečebný režim bol žalobkyni určený
ošetrujúcim lekárom počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti.

Podľa tvrdenia žalovanej žalobkyňa tým, že dostala mzdu za vykonané upratovacie práce porušila
liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom. V stanovisku posudkového lekára ako aj ošetrujúceho lekára
L.. A. C. zo dňa 15.3.2013 je síce uvedené, že ak žalobkyňa v čase dočasnej pracovnej neschopnosti
vykonávala upratovacie práce, resp. jej bola vyplatená mzda za uvedenú pracovnú činnosť, porušila
tým liečebný režim vzhľadom k zdravotnému stavu, na základe ktorého bola uznaná za dočasne
práceneschopnú, no z administratívneho spisu však nie je zrejmé, aký liečebný režim bol žalobkyni
určený ošetrujúcim lekárom počas trvania jej dočasnej pracovnej neschopnosti.

Z vykonaných dôkazov táto skutočnosť nie je jednoznačne zrejmá a ani sám žalovaný správny orgán
sa nevedel s dostatočnou presnosťou a určitosťou vyjadriť, či žalobkyňa v období dočasnej pracovnej
neschopnosti vykonané upratovacie práce v dome vykonala osobne. Preukázanú mala len skutočnosť,
že žalobkyňa v mesiaci január a február 2013 dostala odmenu za upratovacie práce.

Žalovaná oprela svoje rozhodnutie aj o vyjadrenie p. V. A., zástupkyne vlastníkov, ktorá sama
nebola bezprostredne dopytovaná žalovanou, aby zodpovedne prehlásila, kto upratovacie práce v
danom období vykonával. Jej vyjadrenie sprostredkované mzdovou účtovníčkou Bytového družstva
Petržalka, že "pokiaľ ona nedala pokyn na nevyplatenie odmeny žalobkyni platí, že v tomto období
pracovala", je pre riadne zistenie skutkového stavu nepostačujúce, najmä s ohľadom na skutočnosť, že
žalobkyňa spochybnila osobné vykonanie upratovacích prác svojou výpoveďou a aj čestným vyhlásením
I. V prípade, že vznikla táto pochybnosť, mala žalovaná danú situáciu náležite prostredníctvom
vykonaného dokazovania zistiť. Žalovaná sa opiera o prvotné vyjadrenie žalobkyne, že upratovacie
práce vykonávala, no na potvrdenie tohto tvrdenia žalobkyne však už ďalej nevykonávala žiadne
dokazovanie. Žalovaný správny orgán mal v konaní postupovať tak, aby prostredníctvom vykonaných



dôkazov jednoznačne zistil, či žalobkyňa vykonávala osobne upratovacie práce v bytovom dome
počas svojej dočasnej práceneschopnosti. Samotné tvrdenie, že žalobkyni bola vyplatená odmena za
upratovacie práce, ešte neznamená, že žalobkyňa aj porušila nariadený liečebný režim a že práce aj
osobne vykonávala.

Súd tiež prisvedčil aj námietke žalobkyne, že žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
neobjasnila, z akého dôvodu je predložené čestné vyhlásenie I. v rozpore so zmluvou. Ak trvala na
uvedenom rozpore, mala ho aj zdôvodniť najmä, ak sa toho žalobkyňa domáhala.

Podľa názoru súdu žalovaná skutkový stav pre vydanie napadnutého rozhodnutia nezistila dostatočne
a riadne, a preto súd napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu
podľa § 250j ods. 2 písm. c) OSP zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní úspešnej žalobkyni priznal
náhradu trov konania spočívajúcu z trov právneho zastúpenia 162,91 € a to za 2 úkony právnej služby
po 60,07 € (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd vo veci samej - žaloba zo dňa
22.11.2013), 2x režijný paušál po 7,81 €, DPH 27,15 €.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia
zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo.

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci;

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.);

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.