Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/278/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013202079 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013202079.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD. a členiek senátu JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: EKO Servis Facility, s.r.o., IČO: 28848039, Chudenická 1059/30, Praha 10 - Hostivař, Česká republika, právne zastúpený: Advokátska kancelária Peter Kotvan, s.r.o., Na vŕšku 6, Bratislava proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Dunajská 68, Bratislava, za účasti: Ministerstvo kultúry SR, Námestie SNP 33, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 10987-6000/2013-ON/280 zo dňa 23.10.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. Pribratému účastníkovi správneho konania súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.11.2013 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 10987-6000/2013-ON/280 zo dňa 23.10.2013, ako aj náhrady trov konania. V žalobe žalobca uviedol, že mu ako účastníkovi konania doposiaľ nebolo predmetné rozhodnutie žalovaného správneho orgánu doručené, hoci má vedomosť o tom, že verejnému obstarávateľovi - Ministerstvu kultúry SR, ako druhému účastníkovi konania bolo doručené dňa 25.10.2013. Námietky žalobcu ako záujemcu smerovali proti podmienkam uvedeným v súťažných podkladoch na predmet zákazky „Centrálny nákup IKT a SW pre potreby organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva kultúry SR“ vyhlásenej verejným obstarávateľom - Ministerstvom kultúry SR. Žalovaný správny orgán vyhodnotil kauciu poukázanú na jeho účet v Štátnej pokladnici dňa 28.8.2013 vo výške 1.800,- €, ako kauciu, ktorá nebola zložená vo výške ustanovenej podľa § 138 ods. 19 písm. a) bod 1 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní v znení účinnom od 1.7.2013, ktorá činí najviac 4.000,- €, pričom sa mala vypočítať ako 1% z predpokladanej hodnoty zákazky, čo činí až 473.710,- €, takže sa uplatní suma 4.000,- €. Ide o nadlimitnú zákazku na dodanie tovarov a námietky boli podané pred otváraním časti ponúk označených ako „kritériá“. Žalovaný správny orgán v danom prípade vyvodil, že na konanie o námietkach doručených žalovanému správnemu orgánu dňa 30.8.2013 sa použije ust. § 138 ods. 19 písm. a) prvý bod zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní v znení účinnom od 1.7.2013, teda účinná právna úprava v čase podania námietok na základe jednoduchšej myšlienkovej operácie dôkazu opaku situácie predpokladanej v prechodnom ust. § 155m ods. 5 zákona č. 25/2006 Z.z. Keďže žiadosť o nápravu kontrolovanému (Ministerstvo kultúry SR) bola podaná dňa 13.8.2013 žalovaný správny orgán mechanicky z danej situácie vyvodil dôkazom opaku, že na námietky podané po 30.6.2013 sa automaticky vzťahuje účinná právna úprava § 139 ods. 19 písm. a) prvý bod stanovujúci maximálnu výšku kaucie vo výške 4.000,- €. S takýmto rozhodnutím žalovaného správneho orgánu žalobca nesúhlasí. Podľa názoru žalobcu žalovaný správny orgán aplikoval dôkaz opaku na situáciu predpokladanú § 155m ods. 5 zákona č. 25/2006 Z.z. v situácii, keď nenastali podmienky pre aplikáciu tohto ustanovenia s následkom použitia právnej úpravy, konanie o námietkach účinné do 30.6.2013. Takýto výklad § 155m ods. 5 citovaného zákona, je však podľa názoru žalobcu nedostatočný a porušuje zásadu systematického výkladu, pretože ignoruje existenciu ďalšieho prechodného ustanovenia, ktorým je § 155m ods. 4 v spojitosti s § 155m ods. 1 citovaného zákona. Nakoľko oznámenie o verejnom obstarávaní 11181 - MST Vestník č. 128/2013 - 2.7.2013 - verejná súťaž, bolo verejným obstarávateľom Ministerstvom kultúry SR odoslané na uverejnenie 28.6.2013, je zrejmé, že v konaniach, ktoré začne žalovaný správny orgán po 30.6.2013 a vzťahujú sa na verejné obstarávanie formou verejnej súťaže, pri ktorom bolo oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania odoslané na uverejnenie do 30.6.2013 sa postupuje podľa predpisov účinných do 30.6.2013. Je teda zrejmé, že v konaní o námietkach, ktoré začal žalovaný správny orgán 14.10.2013 bol žalovaný správny orgán povinný konať podľa § 138 ods. 19 písm. a) prvý bod zákona č. 25/2006 Z.z. v znení účinnom do 30.6.2013, ktorý výšku kaucie pri námietkach proti podmienkach v súťažných podkladoch pred otváraním časti ponúk označených ako „kritériá“ stanovuje na presnú sumu 1.800,- € pri zadávaní nadlimitnej zákazky na dodanie tovaru. Podľa názoru žalobcu žalovaný správny orgán uprel žalobcovi právo na konanie o jeho námietke umelo vytvoreným procesným nedostatkom na základe nesprávneho použitia dôkazu opaku namiesto systematického výkladu jednotlivých ustanovení § 155m zákona č. 25/2006 Z.z. Rozhodnutie žalovaného správneho orgánu považuje žalobca za nezákonné, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a súčasne ide o procesnú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. S poukazom na vyššie uvedenú skutkovú a právnu argumentáciu pre nesprávne právne posúdenie a súčasne pre procesnú vadu, ktorá mohla ovplyvniť zákonnosť rozhodnutia, navrhuje žalobca preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 8.1.2014 uviedol, že žalovaný nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu uvedenými v žalobe a uvádza, že v konaní o námietkach žalobcu aplikoval právny stav zákona o verejnom obstarávaní. Názory žalobcu nemajú právny základ a pravdepodobne vychádzajú z neznalosti zákona o verejnom obstarávaní, nakoľko sa žalobca mylne domnieva, že na konanie o námietkach mal žalovaný aplikovať prechodné ustanovenie § 155m ods. 1 - 4 zákona o verejnom obstarávaní. Vyššie uvedená argumentácia žalobcu vychádza zo skutočnosti, že žalobca nerozlišuje konania, ktoré začína úrad. Vzhľadom na všeobecne uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje) vyplývajúcu zo samej podstaty práva podľa právneho názoru žalovaného, nie je neznalosť inak jasného zrozumiteľného a nesporného ustanovenia § 155m ods. 5 ospravedlniteľná. Žalovaný k argumentácii žalobcu, že mal v konaní o námietkach postupovať podľa § 155m ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní uvádza, že toto prechodné ustanovenie zákona nie je aplikovateľné na revízne postupy. Žalovaný zdôrazňuje skutočnosť, že citované ustanovenie zákona o verejnom obstarávaní sa vzťahuje na postup pri zadávaní zákazky verejným obstarávateľom, resp. obstarávateľom. Predmetné prechodné ustanovenie zákona upravuje režim spolupôsobenia skoršieho a neskoršieho práva, pokiaľ ide o postup pri zadávaní zákazky na dodanie tovaru zákazky, na uskutočnenie stavebných prác, zákazky na poskytnutie služieb a súťaž návrhov. Toto prechodné ustanovenie upravuje v danom prípade postup verejného obstarávateľa pri zadávaní zákazky pre predmet zákazky „Centrálny nákup IKT a SW pre potreby organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva kultúry SR“. Z uvedeného prechodného ustanovenia zákona vyplýva, že na postup vo verejnej súťaži sa bude vzťahovať zákon o verejnom obstarávaní účinný do 30.6.2013, nakoľko predmetná verejná súťaž bola vyhlásená dňa 28.6.2013. Uvedeným prechodným ustanovením sa teda spravuje výlučne verejný obstarávateľ napríklad pri vyhodnotení splnenia podmienok účasti, vyhodnotení ponúk a uzatváraní zmluvy. Z vyššie uvedeného dôvodu nemožno prechodné ustanovenie § 155m ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní použiť na postup žalovaného, ako ústredného orgánu štátnej správy pre verejné obstarávania pri výkone svojich zákonných kompetencií. Žalovaný ďalej uvádza, že nemožno súhlasiť ani s názorom žalobcu, aby v konaní o námietkach žalovaný postupoval podľa § 155m ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že predmetné prechodné ustanovenie nie je pre konanie o námietkach úplne bezpredmetné. Uvedené prechodné ustanovenie je aplikovateľné len na konanie a výkon kontroly, ktoré začne úrad. Z uvedeného dôvodu sa na predmetné prechodné ustanovenie vzťahuje na konanie o uložení pokuty podľa § 149 zákona o verejnom obstarávaní a na výkon kontroly podľa § 146 zákona o verejnom obstarávaní, t.j. jedná sa o konania, ktoré začína žalovaný. Žalovaný v danej veci zdôrazňuje, že skutočnosť, že konanie o námietkach podľa § 138 zákona o verejnom obstarávaní nie je konaním, ktoré začína úrad. Žalovaný poukazuje na fakt, že konanie o námietkach je návrhovým konaním, nakoľko konanie sa začne len na návrh oprávnenej osoby, t.j. uchádzača, záujemcu, účastníka alebo osoby, ktorej práva alebo právom chránené záujmy boli, alebo mohli byť dotknuté postupom kontrolovaného alebo orgánu štátnej správy podľa § 137 ods. 2 písm. d) zákona o verejnom obstarávaní, pričom účastníkmi konania o námietkach sú navrhovateľ a kontrolovaný. Napriek skutočnosti, že žalobca považuje aplikáciu dôkazu opaku za nesprávny postup žalovaného, ust. § 155m ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní, je jediným ustanovením v rámci prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1.7.2013, ktoré upravuje postup pre konanie o žiadosti o nápravu a konanie o námietkach. Ustanovenia § 155m ods. 1 - 4 zákona o verejnom obstarávaní sú pre daný prípad úplne irelevantné. Ďalej žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza, že logickým výkladom ust. § 155m ods. 5 veta prvá je možné dospieť k záveru, že na konania o žiadostiach o nápravu a na konania o námietkach vo veciach, kde žiadosti o nápravu a námietky boli podané po 30.6.2013, je potrebné aplikovať ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní účinné od 1.7.2013. Žalobca podal žiadosť o nápravu verejnému obstarávateľovi dňa 13.8.2013 a následne po zamietnutí uvedenej žiadosti o nápravu verejným obstarávateľom žalobca podal dňa 30.8.2013 aj námietky v listinnej podobe podľa § 138 ods. 2 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní smerujúce proti podmienkam uvedeným v súťažných podkladoch. Z vyššie uvedenej normatívnej úpravy prechodných ustanovení v zákone o verejnom obstarávaní v znení platnom a účinnom v čase vydania rozhodnutia je zrejmé, že normatívna úprava intertemporality stanovovala žalovanému aplikovať v konaní o námietkach žalobcu na vymedzený skutkový stav zákon o verejnom obstarávaní v znení platnom a účinnom od 1.7.2013. Z vyššie uvedeného vyplýva, že konanie o námietkach začalo po 1.7.2013 a z výkladu ust. § 155m ods. 5 je zrejmé, že žalovaný nemal v takomto prípade inú možnosť, ako postupovať v zmysle zákona o verejnom obstarávaní účinnom od 1.7.2013. Nakoľko v predmetnom prípade išlo o nadlimitnú zákazku na dodanie tovarov a námietky žalobcu boli podané pred otváraním časti ponúk označených ako „kritériá“, kaucia mala byť zložená na účet žalovaného podľa § 138 ods. 19 písm. a) bod 1 citovaného zákona, čiže vo výške 1% predpokladanej hodnoty zákazky, ktorá bola v predmetnej verejnej súťaži podľa písomného vyjadrenia kontrolovaného k doručeným námietkam stanovená na 47.371.000,- € bez DPH, najviac 4.000,- €. Z prílohy námietok žalobcu, ako aj z výpisu zo štátnej pokladnice vyplýva, že kaucia bola dňa 28.8.2013 pripísaná na účet žalovaného vo výške 1.800,- €. Žalovaný na základe vyššie uvedeného konštatoval, že žalobca nezložil na účet žalovaného kauciu vo výške podľa § 138 ods. 19 písm. a) bod 1 zákona o verejnom obstarávaní. Vo väzbe na vyššie uvedené je zrejmé, že pre konanie o námietkach neboli splnené všetky zákonné predpoklady, čím pre žalovaného nastala neodstrániteľná prekážka brániaca rozhodovaniu v konaní o námietkach v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní. Z uvedeného dôvodu postupoval žalovaný podľa § 139 ods. 1 písm. h) zákona o verejnom obstarávaní a zastavil rozhodnutím konanie o námietkach, nakoľko kaucia nebola pripísaná na účet úradu vo výške stanovenej § 138 ods. 19 citovaného zákona. V intenciách vyššie uvedených skutočností má žalovaný za to, že postupoval zákonne, riadne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a žalobcom napadnuté rozhodnutie vydal v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní. Na základe toho žalovaný navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 1S 278/2013 zo dňa 10.6.2014 krajský súd pribral do konania účastníka správneho konania Ministerstvo kultúry SR, Námestie SNP 33, Bratislava. Pribratý účastník správneho konania Ministerstvo kultúry SR na pojednávaní dňa 7.8.2014 uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava právnej argumentácie žalovaného a navrhuje žalobu zamietnuť. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle ustanovenia § 250g ods. 1 OSP dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť s poukazom na ust. § 250j ods. 1 OSP. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 OSP správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 10987-6000/2013-ON/280 zo dňa 23.10.2013, ktorým úrad vo veci námietok záujemcu EKO Servis Facility, s.r.o., Praha, Česká republika smerujúcich proti podmienkam uvedeným v súťažných podkladoch na predmet zákazky „Centrálny nákup IKT a SW pre potreby organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva kultúry SR“, vyhlásenej verejným obstarávateľom Ministerstvom kultúry SR Bratislava zastavil konanie o námietkach podľa ust. § 139 ods. 1 písm. h) zákona č. 25/2006 Z.z. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že verejný obstarávateľ - Ministerstvo kultúry SR vyhlásil verejnú súťaž v Ú.V. EÚ dňa 3.7.2013 pod značkou 2013/S 127-217769 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 128/2013 zo dňa 2.7.2013 pod zn. 11121 -MST na predmet zákazky „Centrálny nákup IKT a SW pre potreby organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva kultúry SR“. Spoločnosť EKO Servis Facility, s.r.o. (žalobca) dňa 30.8.2013 podala námietky v listinnej podobe smerujúce podľa ust. § 138 ods. 2 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní proti podmienkam uvedeným v súťažných podkladoch v predmetnej verejnej súťaži. Námietky žalobcu boli žalovanému a verejnému obstarávateľovi doručené pred otváraním časti ponúk označených ako „kritériá“. Následne žalovaný dňa 23.10.2013 podľa ust. § 139 ods. 1 písm. h) zákona o verejnom obstarávaní konanie o námietkach preskúmavaným rozhodnutím zastavil. IV. Podľa ust. § 1 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov tento zákon upravuje zadávanie zákaziek na dodanie tovaru, zákaziek na uskutočnenie stavebných prác, zákaziek na poskytnutie služieb, súťaž návrhov a správu vo verejnom obstarávaní. Podľa ust. § 139 ods. 1 písm. h) citovaného zákona, úrad zastaví rozhodnutím konanie o námietkach kaucia nebola pripísaná na účet úradu v lehote, alebo vo výške ustanovenej v § 138 ods. 19. Podľa ust. § 138 ods. 19 citovaného zákona, s podaním námietok je navrhovateľ povinný zložiť na účet úradu kauciu; táto povinnosť sa nevzťahuje na orgán štátnej správy, ktorý podá námietky podľa § 137 ods. 2 písm. b). Kaucia musí byť pripísaná na účet úradu najneskôr v posledný deň lehoty na doručenie námietok podľa odseku 5 písm. a) - e) a najneskôr v deň doručenia námietok podľa ods. 5 písm. f). Výška kaucie pri podaní námietok je: a) pred otváraním časti ponúk označených ako „kritériá“ 1/ 1% z predpokladanej hodnoty zákazky pri zadávaní nadlimitnej zákazky na dodanie tovaru a pri zadávaní nadlimitnej zákazky na poskytnutie služieb najviac však 4.000,- €, 2/ 0,1 % z predpokladanej hodnoty zákazky pri zadávaní nadlimitnej zákazky na uskutočnenie stavebných prác najviac však 10.000,- €, 3/ 3% z predpokladanej hodnoty zákazky pri zadávaní podlimitnej zákazky na dodanie tovaru a pri zadávaní podlimitnej zákazky na poskytnutie služieb, najviac však 2.000,- €, 4/ 5% z predpokladanej hodnoty zákazky pri zadávaní podlimitnej zákazky na uskutočnenie stavebných prác, najviac však 5.000,- €, b) po otváraní časti ponúk označených ako „kritériá“ 1/ 1% z ponukovej ceny uchádzača najviac 300.000,- €, pričom ponukovou cenou sa rozumie celková cena ponúknutá navrhovateľom za predmet zákazky, za ponukovú cenu sa považuje aj čistá súčasná hodnota jednorazovej platby alebo opakovanej platby. c) 3.000,- €, ak nie je možné určiť výšku kaucie podľa písmena a) alebo b), d) 1% z ponukovej ceny uchádzača pri vylúčení uchádzača pre mimoriadne nízku ponuku podľa § 42 ods. 5, najmenej však 600,- € a najviac 30.000,- €; ust. písm. b) a c) sa použije primerane. Z obsahu administratívneho spisu mal súd preukázané, že v predmetnom prípade išlo o nadlimitnú zákazku na dodanie tovarov a námietky navrhovateľa (žalobcu) boli podané pred otváraním časti ponúk označených ako „kritériá“, kaucia mala byť zložená na účet úradu podľa ust. § 139 ods. 19 písm. a) bod 1 zákona o verejnom obstarávaní, teda vo výške 1% z predpokladanej hodnoty zákazky, ktorá bola v predmetnej verejnej súťaži podľa písomného vyjadrenia kontrolovaného k doručeným námietkam stanovená na 47.371.000,- € bez DPH, najviac 4.000,- €. Navrhovateľ (žalobca) ako prílohu podľa ust. § 138 ods. 7 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní priložil doklad o poukázaní kaucie na účet úradu vo výške 1.800,- €, pričom z predmetného dokladu o poukázaní kaucie vyplýva, že žalobca zložil kauciu vo výške 1.800,- € a táto bola pripísaná na účet úradu vedený v Štátnej pokladnici dňa 28.8.2013. Na základe vyššie uvedených skutočností je možné konštatovať, že žalobca v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 138 ods. 19 písm. a) bod 1 bol povinný na účet úradu zložiť kauciu vo výške 4.000,- €. Tento, ako bolo uvedené vyššie, dňa 28.8.2013 uhradil na účet úradu kauciu vo výške 1.800,- €. Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatuje, že pre konanie o námietkach neboli splnené všetky zákonné predpoklady. Žalovaný nemohol vo veci meritórne rozhodnúť, nakoľko žalobca nesplnil všetky procesno-právne podmienky začatia konania o námietkach, keďže nezložil kauciu na účet úradu vo výške ustanovenej v § 138 ods. 19 zákona o verejnom obstarávaní. V takomto prípade úrad postupoval podľa § 139 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní a konanie o námietkach rozhodnutím zastavil. Krajský súd v Bratislave konštatoval, že konanie žalovaného správneho orgánu bolo súladné so zákonom, a preto podľa ust. § 250j ods. 1 OSP žalobu vo veci zamietol. K námietke žalobcu, že žalovaný správny orgán nesprávne vo veci aplikoval prechodné ustanovenie § 155m súd uvádza, že s touto námietkou nie je možné súhlasiť. Podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1.7.2013, cit.: „V konaní a pri výkone kontroly, ktoré začne úrad po 30.6.2013, sa vzťahuje na verejné obstarávanie podľa odsekov 1 a 2 a postupuje sa podľa predpisov účinných do 30.6.2013“. Ide o prechodné ustanovenie, ktoré je aplikovateľné len na výkon kontroly, ktoré začne úrad. Z tohto dôvodu sa toto prechodné ustanovenie vzťahuje na konanie o uložení pokuty podľa ust. § 149 zákona o verejnom obstarávaní a na výkon kontroly podľa ust. § 146 zákona o verejnom obstarávaní. V tomto prípade išlo o konanie o námietkach podľa ust. § 138 zákona o verejnom obstarávaní, ktoré nie je konaním, ktoré začína úrad, ale ide o konanie, ktoré sa začína na návrh oprávnenej osoby, t.j. v tomto prípade žalobcu. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 155m ods. 5 veta prvá citovaného zákona, konanie o žiadosti o nápravu podanej do 30.6.2013 a konanie o námietkach vo veciach, kde bola žiadosť o nápravu alebo námietka podaná do 30.6.2013, sa dokončia podľa predpisov účinných do 30.6.2013. Z obsahu administratívneho spisu je nesporné, že žalobca podal žiadosť o nápravu verejnému obstarávateľovi dňa 13.8.2013 a následne po zamietnutí uvedenej žiadosti o nápravu verejným obstarávateľom žalobca podal dňa 30.8.2013 aj námietky v listinnej podobe podľa § 138 ods. 2 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní smerujúce proti podmienkam uvedeným v súťažných podkladoch. Z vyššie uvedeného vyplýva, že sa teda konanie o námietkach začalo po dátume 1.7.2013 a z výkladu vyššie citovaného ustanovenia § 155m ods. 5 je zrejmé, že žalovaný v tomto prípade musel postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní účinnom od 1.7.2013. K námietke žalobcu, že mu preskúmavané predmetné rozhodnutie, ako účastníkovi konania nebolo doručené, súd uvádza, že s touto tiež nie je možné súhlasiť, nakoľko z obsahu administratívneho spisu je nesporné, že predmetné rozhodnutie žalobcovi bolo zaslané na doručenie do vlastných rúk dňa 23.10.2013, avšak dňa 13.11.2013 táto zásielka bola žalovanému vrátená späť ako nevyžiadaná. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.