KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava30. 6. 2014plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 12Sp/15/2013 z 30. 6. 2014

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 30. júna 2014, sp. zn. 12Sp/15/2013, ECLI:SK:KSBA:2014:1013202096.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 12Sp/15/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013202096
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013202096.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: ANTINORI SK, s.r.o so sídlom Ventúrska 14,
Bratislava, proti odporcovi: Mestská časť Bratislava - Staré Mesto so sídlom Vajanského nábrežie 3,
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č.k.: 5893/40186 /2013/DOD/Bar zo dňa
10.09.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e .

Po právoplatnosti tohto uznesenia vec p o s t ú p i Okresnému úradu Bratislava, ako orgánu príslušnému
na jej prejednanie a rozhodnutie.

Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 26.11.2013 bolo Krajskému súdu v Bratislave predložené odporcom odvolanie podané
navrhovateľom dňa 24.10.2013 voči jeho rozhodnutiu č.k.: 5893/40186 /2013/DOD/Bar zo dňa
10.09.2013, ktorým mu uložil pokutu vo výške 500 euro a to za porušenie § 3 ods. 3, § 6 ods. 6
všeobecne záväzného nariadenia mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. 2/2013 o pravidlách času
predaja v obchode a času prevádzky služieb na území mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, keďže
účastník konania prevádzkoval exteriérové sedenie zriadené k jeho prevádzkovej jednotke na Ventúrskej
ulici číslo 14, Bratislava bez ohlásenia všeobecnej prevádzkovej doby mestskej časti a to bez určenia
osobitnej prevádzkovej doby na exteriérové sedenie a za porušenie § 7 ods. 6 a § 9 ods. 1, 2 tým, že
navrhovateľ nedodržal osobitnú prevádzkovú dobu určenú mestskou časťou Bratislava - Staré Mesto a
ani nepožiadal o jednorazovú osobitnú prevádzkovú dobu a to vo výške 300 euro (celkovo 800€).

Súd pred samotným vecným preskúmaním napadnutého rozhodnutia zisťoval, či sú splnené procesné
podmienky na meritórne prejednanie veci a následné rozhodnutie. Pri skúmaní podmienok konania v
zmysle § 103 zákona č. 99/1963 Z.z. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„O.s.p.“) súd prihliadal najmä na skutočnosť, že predmetom návrhu je preskúmanie rozhodnutia, ktorým
odporca uložil navrhovateľovi pokutu (sankciu) za porušenie povinnosti stanovenej vo VZN vydanom
odporcom v rámci výkonu štátnej správy v živnostenskom podnikaní.

Je zrejmé, že zákon č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave (ďalej len
„zákon o hlavnom meste“) priznáva odporcovi zákonné oprávnenie realizovať výkon samosprávnej
(originálnej) pôsobnosti obce ako aj výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy. V danom prípade
odporca koná aj v oblasti podnikania (§ 7a ods. 2 písm. f) zákona o hlavnom meste), pričom s poukazom
na ust. § 15 ods. 2 písm. a) zákona o hlavnom meste mu bola zverená právomoc vydávať všeobecne
záväzné nariadenia a v rozsahu § 28 ods. 2 zákona o hlavnom meste ukladať pokuty, t.j. vydávať
individuálne správne akty o správnych deliktoch a o uložení sankcie za ne. Takýmito rozhodnutiami
odporca (orgán samosprávy) zasahuje do práv a oprávnených záujmov fyzických alebo právnických
osôb. Tieto rozhodnutia sú preskúmateľné súdom v správnom súdnictve podľa ustanovení 5. časti O.s.p.



a to vzhľadom na právnu úpravu zákona o obecnom zriadení (hlavnom meste SR Bratislavy) v spojení
s právnou úpravou správneho poriadku a priestupkového zákona, avšak nie podľa ustanovení tretej
hlavy 5. časti O.s.p. (§ 250l a nasl.), ale postupom podľa druhej hlavy 5. časti O.s.p. a to po vyčerpaní
riadnych opravných prostriedkov. Takúto trestnú právomoc ako vyjadrenie princípu suverenity je pritom
nutné vždy nevyhnutne odvodzovať od pôvodných kompetencií štátu.

Súd považuje za potrebné uviesť, že procesný postup preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy
o uložení sankcie za priestupok a za iný správny delikt samosprávou (odporcom) musí byť rovnaký ako
pri preskúmavaní priestupkov a iných správnych deliktov, ktoré ukladajú orgány štátnej správy a to s
poukazom na zachovanie rovnosti všetkých účastníkov konania.

Aj napriek tomu, že ust. § 2 zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej
správy na obce a na vyššie územné celky výslovne neuvádza, že by oblasť živnostenského podnikania
patrila medzi výkon pôsobnosti prenesený štátom na obec resp. mestskú časť, s poukazom na logický
a systematický výklad tohto zákonného ustanovenia je nutné konštatovať, že správne trestanie, ktorým
v prejednávanej veci bezpochyby je uloženie sankcie navrhovateľovi, je preneseným výkonom štátnej
správy na obec (mestská časť Bratislavy) - odporcu.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného sa súd ďalej zaoberal otázkou, ktorý štátny orgán disponuje
právomocou rozhodnúť o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu odporcu o sankčnom postihu
navrhovateľa, t.j. v tomto prípade o odvolaní.

V zmysle § 28 ods. 4 posledná veta zákona o hlavnom meste, na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje
všeobecný predpis o správnom konaní.

V zmysle § 53 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „správny poriadok), proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo
podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne
alebo ústne do zápisnice nevzdal.

V zmysle § 58 ods. 1 správneho poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom
je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal.

V zmysle § 66a písm. a) zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších
predpisov (ďalej len „živnostenský zákon“), ktorý preniesol výkon štátnej správy v živnostenskom
podnikaní v rozsahu ustanovenom zákonom na obec, štátnu správu v živnostenskom podnikaní
vykonávajú živnostenské úrady, ktorými sú okresné úrady.

Ako vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, právna úprava správnych rozhodnutí (vrátane
rozhodnutí sankčnej povahy) sa riadi zásadou dvojinštančnosti správneho konania a teda na
preskúmanie rozhodnutia je príslušný zásadne správny orgán druhého stupňa. Zásadu dvojinštančnosti
správneho konania premietnutej do citovaného § 53 správneho poriadku riadne upravuje aj zákon č.
372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorý v § 83 ods. 2 ustanovuje, že návrh na preskúmanie rozhodnutia o
priestupku súdom možno podať až po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku v správnom konaní.

Rozdielny právny režim pri preskúmavaní priestupkov a ostatných správnych deliktov by bol
neproporcionálnou diferenciou v jednotnosti princípov správneho trestania a vo všeobecnej rovine i
vážnym zásahom do zásady rovnosti účastníkov tak dôsledne uplatňovanej v občiansko-súdnom i
správnom konaní.

Odvolacím štátnym orgánom príslušným na rozhodnutie o podanom odvolaní navrhovateľa je teda
správny orgán druhého stupňa, ktorým je s poukazom na cit. ust. § 66a písm. a) živnostenského zákona
okresný úrad, pričom v danom prípade je miestne príslušným Okresný úrad Bratislava. Až právoplatné
rozhodnutie tohto druhostupňového správneho orgánu môže byť predmetom súdneho preskúmania
postupom podľa ust. § 247 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku.

V zmysle § 246c ods. 1 O.s.p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú
primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len



ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný
prostriedok nie je prípustný.

V zmysle § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Nakoľko uloženie pokuty navrhovateľovi za porušenie VZN je správnym trestaním, ktoré ako také vždy
predstavuje prenesený výkon štátnej správy na odporcu, pričom orgánom príslušným na prejednanie
podaného odvolania proti nemu je Okresný úrad Bratislava ako druhostupňový správny orgán, rozhodol
súd pri aplikácii ust. § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, ako je uvedené v prvom a druhom
výroku tohto uznesenia.

Po právoplatnosti výroku o zastavení konania bude kompletný spis postúpený Okresnému úradu
Bratislava na prejednanie podaného odvolania a na rozhodnutie v merite veci.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. c) v spojení s § 246c ods. 2 a § 250l O.s.p.,
podľa ktorého nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania, ak bolo konanie zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba
predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha (§ 205 O.s.p).