Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/286/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013202129 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013202129.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, Tulčík 26, IČO: 31303862, právne zastúpený: JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, so sídlom Štúrova 20, Košice proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra č. 1, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 7138/2013 - 1.10 (45/2013-rozkl.) zo dňa 17.9.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 3. decembra 2013 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia ministra životného prostredia Slovenskej republiky č. 7138/2013-1.10 (45/2013 - rozkl.) zo dňa 17.9.2013, ktorým zamietol rozklad žalobcu proti rozhodnutiu Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru výkonu štátnej správy č.5456/2013-2.2 zo dňa 2.7.2013 a toto rozhodnutie potvrdil. Prvostupňovým rozhodnutím bola povolená výnimka zo zákazu ustanoveného ustanovenie § 35 ods. 1 písm. a) a f) zákona číslo 543/2020 o ochrane prírody a krajiny (ďalej len ZOPK). Výnimkou sa žiadateľovi - Poľovníckej spoločnosti Viničný vrch, Sládkovičova 24/11, Hurbanovo povolilo usmrtiť- odstreliť - jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Gápeľ, držať ho a prepravovať a to za v rozhodnutí stanovených podmienok, pričom odstrel bolo podľa rozhodnutia možné zrealizovať od 01.06.2013 do 30.11.2013 posliedkou a postriežkou. Žalobca ako účastník správneho konania v žalobe namietal, že v konaní bolo porušené jeho právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia, tiež navrhnúť ich doplnenie. Uviedol, že mu bol doručený list správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 29.05.2013 označený ako „Oboznámenie s podkladmi pre rozhodnutie a k spôsobu ich zistenia pred vydaním rozhodnutia“. Žalobca listom zo dňa 10.06.2013 poukázal na to, že z oznámenia nevyplýva, aké podklady správny orgán v tejto veci obstaral. Žalobca požiadal o oboznámenie s podkladmi k rozhodnutiu zhromaždenými správnym orgánom, aby mu správny orgán poskytol kópiu spisu a o poskytnutie primeranej lehoty na vyjadrenie. Správny orgán prvého stupňa bol však toho názoru, že nemá povinnosť z vlastnej iniciatívy vyhotovovať kópiu administratívneho spisu a zasielať ju účastníkovi konania na vyjadrenie. Odkázal žalobcu na aktívnu účasť v konaní, ktorá mala spočívať v nahliadnutí žalobcu do spisu, čo vyplýva z listu prvostupňového správneho orgánu zo dňa 20.06.2013. Žalobcovi bolo správnym orgánom v predmetnej veci doručené už len rozhodnutie, pričom takýto postup žalobca namietal v rozklade. Právo účastníka vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a spôsobu jeho zistenia nie je možné vykladať tak, že by mu zodpovedal taký postup správneho orgánu, ktorým upovedomí účastníka, že si obstaral neidentifikovaný podklad rozhodnutia. Poukázal na to, že Správny poriadok (ďalej len SP) neumožňuje taký postup správneho orgánu, ktorý vykladá ustanovenia upravujúce práva účastníka konania takým spôsobom, že dôsledky tohto výkladu znamenajú pre účastníka konania nemožnosť svoje práva využiť. Žalobca ďalej uviedol, že z teórie správneho práva vyplýva, že povinnosť správneho orgánu dať účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia je limitovaná troma skutočnosťami, a to včasnosťou, úplnosťou a presnosťou. Konštatovanie správneho orgánu v liste zo dňa 29.05.2013, že dnešným dňom bolo ukončené zisťovanie stavu veci a obstarávanie podkladov, vyvoláva pochybnosti o tom, že by správny orgán prikladal vyjadreniu žalobcu, ktorý mohol navrhnúť doplnenie podkladov rozhodnutia, akýkoľvek význam. Žalobca tiež poukázal na to, že napriek jeho žiadosti mu do dňa podania žaloby nebola kópia spisu poskytnutá. Namietal ďalej, že z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu nie je možné identifikovať opodstatnenosť žiadosti o udelenie výnimky, ani posúdiť jeho vecnú správnosť so zreteľom na § 40 ods.1, 3 ZOPK. Ani žalovaný v napadnutom druhostupňovom rozhodnutí neuviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom tohto rozhodnutia, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Ustanovenie § 40 ods. 2 a 3 ZOPK umožňuje udeliť výnimku len na základe zákonom stanovených podmienok. Ich existencia musí byť v konaní spoľahlivo a úplne zistená. Absencia konkrétnych skutkových záverov v predmetnej veci však neumožňuje urobiť záver, že v správnom konaní bol úplne a spoľahlivo zistený skutkový stav, teda existencia podmienok na udelenie výnimky - usmrtenie medveďa hnedého. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol napadnuté rozhodnutie ako nezákonné zrušiť. II. Vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 3.2.2014 žalovaný uviedol, že mal z dostupných údajov Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky (ďalej len ŠOP SR), žiadateľa, ako aj z ďalších informácií preukázané, že populácia medveďa hnedého v predmetnom revíri nie je ohrozená. Naopak všetko nasvedčuje tomu, že tento chránený druh živočícha v tejto oblasti prosperuje a jeho populácia narastá. Predmetný poľovný revír sa nenachádza v územiach európskeho významu. Nebol preto dôvod spochybňovať splnenie základnej podmienky pre povolenie výnimky na jeho usmrtenie, ktorou je skutočnosť, že povolená výnimka neohrozí zachovanie populácie tohto druhu. Pokiaľ ide o požiadavku zachovania populácie dotknutého druhu, žalovaný považuje za smerodajné odborné stanovisko ŠOP SR č. ŠOPSR/1703/2013 zo dňa 16.05.2013, ktorá usmrtenie jedného jedinca chráneného druhu živočícha - medveďa hnedého za dodržania stanovených podmienok nepovažuje za skutočnosť ohrozujúcu jeho populáciu v dotknutom území. Odvolací orgán mal za to, že povolený odstrel jedného jedinca medveďa v lokalitách s častým výskytom tohto živočícha vychádza zo zodpovedného vyhodnotenia podkladov ministerstvom. Rozhodnutie bolo vydané v záujme verejnej bezpečnosti ľudí so snahou predísť vzniku následku na zdraví alebo živote osôb. Poukázal zároveň na skutočnosť, že v zmysle ustanovenia § 40 ods. 3 písm. c) ZOPK je vznik škodlivého účinku na zdraví a živote ľudí právne irelevantný, pretože keď následok na zdraví alebo živote vznikne, uvedené ustanovenie stráca na význame, ide o preventívne opatrenie. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca svoje právo nahliadnuť do spisu a oboznámiť sa s obsahom celého spisového materiálu v určenej lehote nevyužil a požiadal ministerstvo o zaslanie podkladov rozhodnutia. Ministerstvo v kontexte právnej úpravy SP reagovalo v liste zo dňa 20.06.2013 tak, že žiadne ustanovenie SP neupravuje zákonnú povinnosť správneho orgánu z vlastnej iniciatívy vyhotovovať kópiu administratívneho spisu a zasielať ju na vyjadrenie účastníkovi konania. V prípade, ak sa žalobca chcel oboznámiť s obsahom podkladov pre rozhodnutie, ktoré tvorili obsah spisového materiálu, mal využiť svoje právo, ktoré mu priznáva § 23 ods. 1 až 4 SP a nazrieť do spisu a požiadať o vyhotovenie odpisov, výpisov alebo kópií potrebných podkladov. Žalobca však toto právo nevyužil. K porušeniu práv žalobcu by došlo zo strany ministerstva iba v prípade, ak by neumožnilo žalobcovi nahliadnuť do spisu, alebo vydalo meritórne rozhodnutie bez toho, aby účastníci konania a zúčastnené osoby boli informovaní o ukončení dokazovania a o možnosti vyjadriť sa k zhromaždeným podkladom. Námietka žalobcu, že § 23 ods. 1 SP obsahuje právo účastníka dostať kópiu spisu alebo dostať informáciu zo spisu iným spôsobom, pričom žalobca toto svoje právo realizoval podaním zo dňa 10.06.2013, je neopodstatnená, nakoľko ustanovenia SP sa vzťahujú výlučne na inštitút nazerania do spisu a pre správny orgán z nich nevyplýva povinnosť zasielať účastníkom konania kópie spisu pri ich oboznamovaní s podkladmi rozhodnutia. V súvislosti s tým žalovaný poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/19/2012 zo dňa 16.11.2011 v obdobnej veci. Žalovaný mal za to, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia jasne a zrozumiteľne zdôvodnilo všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania a v zmysle platnej legislatívy stanovilo podmienky výkonu povolenej výnimky. Ministerstvo si vyžiadalo aj stanovisko ŠOP SR, ktorá posúdila žiadosť a na základe znalosti konkrétnych lokalít a skutočností odporučilo požadovanú výnimku vzhľadom na preukázané pretrvávajúce ohrozovanie zdravia a bezpečnosti osôb pohybujúcich sa v daných lokalitách udeliť. V rámci rozhodovacieho procesu ministerstvo vzalo do úvahy aj jednotlivé hlásenia obcí ako aj obyvateľov priľahlých obcí. ŠOP SR v zmysle čl. 3 písm. b) a i) Štatútu štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky vydaného rozhodnutím ministra životného prostredia Slovenskej republiky zo dňa 05.12.2007 č. 76/2007-1.8 ako odborná organizácia zabezpečuje aj spracovávanie odborných stanovísk a podkladov pre rozhodovaciu a inú činnosť orgánov ochrany prírody a vykonávanie prieskumu a výskumu osobitne chránených častí prírody a krajiny vrátane zhromažďovania, uchovávania a vyhodnocovania údajov o ich stave. Záverom žalovaný upozornil, že ministerstvo žiadosti užívateľov poľovných revírov každoročne posudzuje z podkladov, ktoré mu pripravuje ŠOP SR na základe zisťovania vývoja populácie medveďa hnedého na celom území Slovenska i v jej jednotlivých geomorfologických celkoch, vyhodnocovania evidovaných škôd spôsobených týmto živočíchom na hospodárskych zvieratách, ale aj možného ohrozenia obyvateľov, pričom jednotlivé správy chránených oblastí, ktoré sú súčasťami ŠOP SR hodnotia každú jednotlivú žiadosť s prihliadnutím na konkrétne podmienky výskytu medveďa hnedého na lokalitách špecifikovaných v žiadosti s prihliadnutím na opodstatnenosť povolenia výnimky na odstrel medveďa hnedého pri súčasnom splnení podmienok ustanovených v § 40 ods. 3 zákona o ochrane prírody. Rovnako aj odvolací orgán pri svojej rozhodovacej činnosti vychádza zo stanovísk ŠOP SR a každý rozklad hodnotí osobitne vzhľadom na konkrétny obsah administratívneho spisu v uvedenej veci. Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že obe rozhodnutia - tak napadnuté ako aj prvostupňové sú v súlade so zákonom o ochrane prírody, správnym poriadkom, a preto navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 246 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj jemu predchádzajúci postup boli v súlade so zákonom a preto žalobe nemožno priznať úspech. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, a to, či uvedené procesné pochybenie je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§250i ods. 3 O.s.p.). Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že dňa 29.04.2013 bola žalovanému doručená žiadosť Poľovníckej spoločnosti Viničný vrch, Sládkovičova 24/11, Hurbanovo o udelenie výnimky z § 35 ods. 1 zák. č. 543/2002 Z.z. za účelom odstrelu dvoch jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri Gápeľ z dôvodu početných stretov medveďov hnedých s ľuďmi pohybujúcimi sa v danej lokalite a z dôvodu spôsobovania škôd medveďmi. V žiadosti uviedol žiadateľ, že poľovný revír Gápeľ sa nachádza v rekreačnej oblasti Tále - Chopok Juh, kde počas sezóny mimo zimného spánku medveďa dochádza k častým stretnutiam turistov, rekreantov a obyvateľov okolitých obcí (Mýto pod Ďumbierom, Bystrá) s medveďmi. Pri hoteli Srdiečko dochádza od jari do jesene k poškodeniu kontajnera medveďom a následne k vyhádzaniu jeho obsahu mimo kontajnera. Taktiež dochádza k obťažovaniu pracovníkov medveďmi, ktorí pracujú na výstavbe rekreačných zariadení Chopok Juh v lokalite Trangoška aj počas dňa, na horskom hoteli Trangoška sa počas celej letnej a jesennej sezóny pohybovala medvedica s dvoma mláďatami a 1 medveď do 100 kilogramov, ktorí poškodzovali odpadkové koše a po okolí hotela roznášali odpadky. Tieto medvede stratili plachosť a pohybovali sa v blízkom okolí hotela aj počas dňa. Každoročne sú spôsobené škody na ovciach, hovädzom dobytku, včelstvách a na poľnohospodárskych kultúrach. Populácia medveďa je v tomto revíri premnožená, mladé medvede sú vytlačené z prirodzených teritórií, stávajú sa kontajnerovými so stratou plachosti a objavujú sa častejšie prípady stretov medveďou sa ľuďmi. Žalobca sa v tejto veci prihlásil ako účastník konania prípisom doručeným správnemu orgánu dňa 6.05.2013. Na základe žiadosti žalovaného v spojení s podkladmi žiadateľa a stanoviska organizačnej jednotky Správy Národného parku Nízke Tatry, ŠOP SR navrhla povoliť výnimku na odchyt, resp. usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého, zároveň uviedla čas, spôsob a podmienky usmrtenia. Svoje stanovisko zo dňa 16.05.2013 odôvodnila tým, že podklady ku škodám uvedeným v žiadosti žiadateľa boli uznané za opodstatnené, bol preverený aj pohyb v medveďov v blízkosti rekreačnej oblasti a ani po zhodnotení kumulovaného vplyvu povolených výnimiek nedôjde k významnému vplyvu na populáciu medveďa hnedého v území európskeho významu, v ktorom je odporúčané povolenie výnimky. Žalobcovi bolo doručené Oboznámenie sa s podkladmi pre rozhodnutie a k spôsobu ich zistenia pred vydaním rozhodnutia. Žalovaný oznámil účastníkom konania, že majú právo oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia a vyjadriť sa k nim, k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie. Vyjadrenie je potrebné urobiť do 7 dní odo dňa doručenia oboznámenia s podkladmi. Na toto reagoval žalobca žiadosťou o doplnenie oboznámenia s podkladmi rozhodnutia a žiadosťou o predĺženie lehoty na vyjadrenie zo dňa 10.06.2013, v ktorej uviedol, že zo strany ministerstva mu bolo doručené len oboznámenie s podkladmi rozhodnutia, z ktorého nevyplýva ani obsah spomínaných podkladov, ani to, akým spôsobom boli zistené. Žalobca žiadal o oboznámenie s obsahom podkladov, ktoré si správny orgán obstaral k rozhodnutiu a zároveň žiadal aj o stanovenie lehoty 7 dní na vyjadrenie po doručení kópie spisu. Listom zo dňa 20.6.2013 žalovaný oznámil žalobcovi, že účastníci konania mali a majú možnosť nahliadnuť do spisu a oboznámiť sa tak s podkladmi rozhodnutia, o čom boli správnym orgánom poučení podaním zo dňa 29.05.2013. Prípadné nevyužitie práva vyjadriť sa k týmto podkladom nemôže byť na ujmu správneho orgánu. Postup, ktorý zvolil správny orgán pri plnení povinnosti podľa § 33 ods. 2 SP je postupom štandardným v administratívnych konaniach. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, odbor výkonu štátnej správy rozhodnutím č. 5456/2013-2.2 zo dňa 2.7.2013 v zmysle § 40 ods. 2 a ods. 3 písm. c/ ZOPK povolil výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a/ a f/ ZOPK a povolil žiadateľovi usmrtiť - odstreliť - jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Gápeľ, pričom stanovil podmienky rozhodnutia v zmysle § 82 ods. 12 zákona. Súčasne zamietol žiadosť v súlade s ustanovením § 82 ods. 11 ZOPK v časti týkajúcej sa povolenia výnimky zo zákazov ustanovených § 35 ods. 1 písm. a) ZOPK na usmrtenie - odstrelenie - jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Gápeľ. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na stanovisko ŠOP SR k žiadosti žiadateľa, ako aj na informácie predložené žiadateľom (list starostu obce Mýto pod Ďumbierom, list starostu obce Bystrá, prehlásenie S. E. z horského hotela Trangoška, prehlásenie Q. E. z apartmánového areálu Tále Kuliská, fotografický materiál), z ktorého je zrejmé, že populácia medveďa hnedého v predmetnom revíri nie je ohrozená. Ministerstvo sa v súvislosti s posúdením existencie alternatívy k povoleniu výnimky zaoberalo možnosťou odchytu medveďov a ich prípadného umiestnenia do ZOO alebo do iných lokalít. Boli oslovené všetky ZOO v Slovenskej republike a aj v Českej republike, avšak tieto odpovedali, že medvede buď nechovajú alebo majú plné stavy. Nerealizovateľné je tiež premiestňovanie medveďov do iných lokalít z dôvodu, že odchytené synantropné medvede sú navyknuté hľadať potravu pri ľudských obydliach. Tým by sa len problém premiestnil na iné miesto. Poľovný revír Gápeľ má výmeru 3259,68 ha, v ktorom predmetom ochrany je aj druh medveď hnedý. Po zhodnotení všetkých žiadostí, pri ktorých sa odporúča povolenie výnimky, ako aj v súvislosti s rozhodnutiami z predchádzajúcich období, ŠOP SR konštatovala, že zhodnotením kumulatívneho vplyvu povolených výnimiek nedôjde k významnému vplyvu na populáciu medveďa hnedého v žiadnom z území európskeho významu. Z charakteru poľovného revíru, ako aj miesta možného ohrozovania občanov, povolenie výnimky na usmrtenie medveďa v tejto lokalite je teda možné považovať za riešenie preventívneho charakteru, ktoré je v záujme ochrany a bezpečnosti obyvateľov tak, ako to vyžaduje § 40 ods. 3 písm. c) ZOPK. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad, ktorý bol rozhodnutím Ministra životného prostredia Slovenskej republiky č. 7138/2013-1.10 (45/2013-rozkl.) zo dňa 17.9.2013 zamietnutý a prvostupňové rozhodnutie potvrdené. IV. Podľa § 33 ods. 1, 2 SP účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa § 23 ods. 1, 4 SP účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. Správny orgán poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním. Podľa § 35 ods. 1 ZOPK chráneného živočícha je zakázané: a) úmyselne odchytávať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli vo voľnej prírode, b) úmyselne rušiť, najmä v období rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo sťahovania, c) úmyselne poškodzovať, ničiť alebo zbierať jeho vajcia vo voľnej prírode, d) poškodzovať alebo ničiť miesta jeho rozmnožovania alebo odpočinku, e) medzidruhovo krížiť, f) držať, prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu. Podľa § 40 ods. 2 ZOPK orgán ochrany prírody môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, a to len v prípade, že neexistuje iná alternatíva a výnimka neohrozí zachovanie populácií dotknutých druhov; ak ide o druhy vtákov a vybrané druhy živočíchov uvedené v osobitnom predpise, výnimku na ich lov povoľuje ministerstvo pôdohospodárstva. Podľa § 40 ods. 3 ZOPK výnimku podľa odseku 2 možno povoliť: a) v záujme ochrany dotknutých druhov alebo ochrany prírodných biotopov, b) pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných škôd na inom type majetku, c) v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného významu na životné prostredie, d) na účely výskumu a vzdelávania, obnovy populácie dotknutých druhov a ich navrátenia do biotopov alebo na ich pestovanie alebo chov v ľudskej opatere nevyhnutný na tieto účely, e) na odber, odchyt alebo držbu jedincov v malom počte za prísne kontrolovaných podmienok, na selektívnom základe a v obmedzenom rozsahu. Krajský súd dospel k právnemu záveru, že žalovaný správny orgán neporušil ustanovenia SP a postupoval v súlade s § 33 ods. 2 SP, keď dal žalobcovi možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia i k spôsobu jeho zistenia (ešte pred rozhodnutím vo veci), pričom mu poskytol primeranú sedemdňovú lehotu na vyjadrenie sa s tým, že spisový materiál bude sprístupnený k nahliadnutiu u žalovaného v určenom čase. Krajský súd má za to, že pokiaľ sa žalobca odvoláva na ustanovenie § 23 SP, treba zdôrazniť, že toto ustanovenie je konštruované v súvislosti s nahliadaním do spisov a odsek 1 tohto ustanovenia jednoznačne predpokladá, aby účastník konania využil aktívne svoje právo nahliadnuť do spisu. Pri využití tohto svojho práva nahliadnuť do spisu má právo robiť si zo spisov výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní. Žalobcovi bola poskytnutá možnosť nahliadnuť do spisu, on však túto možnosť napriek tomu, že je zastúpený advokátom nevyužil, požiadal o zaslanie kópie spisu a požiadal o stanovenie lehoty 7 dní na vyjadrenie po doručení kópie spisu. Súd túto žiadosť žalobcu posúdil ako žiadosť o predĺženie lehoty, v súvislosti s tým je potrebné uviesť, že SP nepozná inštitút žiadosti účastníka konania o predĺženie lehoty, umožňuje len, aby účastník požiadal o odpustenie zmeškanej lehoty (§ 28 SP). Znamená to teda, že žalobca nemal právny nárok na predĺženie lehoty na vyjadrenie sa a bol povinný vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia v jemu poskytnutej primeranej sedem- dňovej lehote (§ 27 ods. 1 SP), čo neurobil a ani nepožiadal o odpustenie zmeškanej lehoty. Krajský súd sa stotožňuje s právnym názorom žalovaného, že nie je povinnosťou správneho orgánu zasielať podľa § 33 ods. 2 SP spolu s výzvou na vyjadrenie sa k podkladom automaticky aj samotné podklady. Je teda na účastníkoch konania, aby využili svoje právo nahliadnuť do spisu a oboznámili sa s podkladmi, prípadne požiadali pri nahliadnutí do spisu o kópiu tohto spisu. SP vyžaduje aktívnu súčinnosť tak správneho orgánu, ako aj účastníka konania, k čomu v tomto prípade zo strany žalobcu nedošlo, keďže tento svoje právo oboznámiť sa s podkladmi konania nevyužil. Takýto postup účastníka konania nemožno následne vykladať na ťarchu správneho orgánu a jeho pasivitu napriek tomu, že tento je v správnom konaní povinný aktívne brániť svoje práva, vykladať ako nezákonný postup správneho orgánu. K hmotnoprávnej stránke veci súd uvádza, že celoročná druhová ochrana medveďa hnedého ako chráneného živočícha európskeho významu je zabezpečená na základe ZOPK, ktorý ustanovuje v súvislosti s uvedeným živočíšnym druhom zakázané činnosti a zároveň aj podmienky, za ktorých možno povoliť výnimku z ochrany. Povoliť výnimku možno len za predpokladu, že neexistuje iná alternatíva a zároveň udelená výnimka neohrozí zachovanie populácie dotknutého druhu, pričom pre povolenie výnimky musí byť súčasne splnený niektorý z taxatívne vymedzených dôvodov uvedených v § 40 ods. 3 ZOPK. V predmetnom konaní bolo povolenie výnimky odôvodnené použitím § 40 ods. 2 a 3 písm. c) ZOPK, t.j. výnimka bola povolená v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí. Čo sa týka zachovania druhovej populácie medveďa hnedého v poľovnom revíri Gápeľ, túto správny orgán adekvátne posudzoval na základe odpovede ŠOP SR vypracovanej na žiadosť žalovaného o stanovisko k stanoveniu na povoľovanie výnimiek z podmienok ochrany chráneného živočícha - medveďa hnedého v roku 2013 zo dňa 16.5.2013. V tomto stanovisku ŠOP SR sa uvádza, že zhodnotením kumulovaného vplyvu výnimky na odstrel medveďa hnedého nedôjde k významnému vplyvu na populáciu medveďa hnedého v území európskeho významu K Ďumbierske Tatry. ŠOP SR navrhla povoliť výnimku na usmrtenie jedného jedinca. K iným alternatívam ŠOP SR uviedla, že v súčasnosti existujú tri možnosti riešenia vzniknutého problému, a to: 1. odplašenie problematických jedincov pomocou zvukových efektov, ktoré však pravdepodobne nebudú mať požadovaný efekt, alebo pomocou gumových projektilov, 2. odchyt, imobilizácia problematických jedincov, ich prevoz, umiestnenie vo vhodných aklimatizačných zariadeniach (umiestnenie do karantény, veterinárne opatrenia ap.) a neskôr ich prevoz do oblastí, resp. zariadení s vhodnými podmienkami pre ich reprodukciu, 3. operatívny (mimoriadny) odstrel problematických jedincov Ako vyplýva z vyjadrení ZOO so sídlom v Slovenskej republike (Zoologická záhrada Bojnice, Zoologická záhrada Bratislava, Zoologická záhrada Košice, Zoologická záhrada Spišská Nová Ves), tieto momentálne nemajú kapacity na umiestnenie ďalšieho jedinca medveďa hnedého. Ďalej bolo povolenie odstrelu jedného jedinca medveďa hnedého odôvodnené záujmom verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí, a to vzhľadom na nebezpečenstvo stretu s človekom, keďže uvedený jedinec navštevuje lokalitu za účelom zabezpečenia potravy, vzniká neprimerané riziko vzniku škôd, ako aj ohrozenia zdravia a ľudského života pri prípadnom strete jedinca s človekom. Existencia tohto nebezpečenstva vyplýva tak z upozornenia a žiadosti Obecného úradu Mýto pod Ďumbierom a Bystrá, z prehlásenia S. E. z Horského hotela Trangoška, z prehlásenia Q. E. z apartmánového areálu Tále Kuliská, ako aj z predloženého fotografického materiálu. V roku 2012 boli zistené škody na včelstvách (správou NAPANT potvrdené) - lokalita sedlo - Bacúšska - poškodený kočovný voz, včelstvá - pán G. E. náhradu škody si neuplatnil. Napriek vykonaným preventívnym opatreniam tu každoročne dochádza k prenikaniu niekoľkých jedincov do blízkosti hotelových ubytovacích objektov s vysokým rizikom konfliktov s človekom. Ako správne uviedol žalovaný, v tomto prípade nie je nevyhnutné preukázať prítomnosť škodného následku na verejnom zdraví alebo na verejnej bezpečnosti ľudí, za splnenia predchádzajúcich dvoch podmienok (zachovanie druhovej populácie a neexistencia inej alternatívy) je pre povolenie výnimky odstrelu medveďa postačujúca existencia nebezpečenstva, vyplývajúceho z možnosti stretu s medveďom mimo prirodzených lokalít jeho výskytu, najmä v intraviláne obcí a v blízkosti ľudských obydlí, ktoré ako vyplýva zo stanoviska ŠOP SR ako aj z potvrdení o škodách, v poľovnom revíri Gápeľ, prítomné je. Za týchto okolností, keď nedošlo k ohrozeniu populácie medveďa hnedého na území Slovenskej republiky, keď premiestnenie odchytených jedincov do ZOO, resp. iných lokalít nie je možné, keďže ZOO neprijímajú takýchto odchytených jedincov a neexistuje iná možnosť ich premiestnenia a teda ani iná alternatíva než odstrel a tento je potrebný pre verejnú bezpečnosť ľudí, považuje súd všetky hmotnoprávne podmienky povolenia výnimky za splnené a napadnuté rozhodnutie v plnom rozsahu za zákonné, pričom sa nestotožňuje so žalobcovou námietkou nepreskúmateľnosti, keď žalovaný tak v prvostupňovom ako aj v druhostupňovom rozhodnutí v dostatočnej miere zdôvodnil svoje správne úvahy a uviedol aj, na základe akých podkladov rozhodoval. Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že námietky žalobcu uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, a preto podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi vzhľadom na jeho vecný neúspech náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 OSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ OSP); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.