Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/287/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013202132 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013202132.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: Y.. R. U., V. XX, U. - V. L., právne zastúpený advokátom: JUDr. Dominik Burda, Ferdiša Kostku 1, Bratislava proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, Štefánikova trieda 69, Nitra o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministerstva vnútra SR č. SVS- OVS1-2013/026906/TMB zo dňa 27.9.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 3.12.2013 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia Ministerstva vnútra SR č. SVS-OVS1-2013/026906/TMB zo dňa 27.9.2013 v spojení s rozhodnutím Obvodného úradu Nové Zámky, odbor všeobecnej vnútornej správy č. ObÚ-NZOVVS-A/2013/01867 AP-91/13-2 zo dňa 16.7.2013. V žalobe uviedol, že prvostupňový správny orgán Obvodný úrad Nové Zámky, odbor všeobecnej vnútornej správy svojím rozhodnutím zo dňa 16.7.2013 uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého sa mal žalobca dopustiť tým, že dňa 10.1.2013 v čase okolo 11,15 hod. v čakárni pred ambulanciou, v ktorej ordinuje, nachádzajúcej sa v budove miestneho zdravotného strediska v obci Y. nad A., mal pred tam prítomnými viacerými osobami napadnúť reportérku TV JOJ H. T., pri natáčaní reportáže, na ktorú bezdôvodne zaútočil tak, že ju chytil za ruku, vytlačil pred sebou, kedy zakročil príslušník Policajného zboru a za použitia donucovacích prostriedkov zabránil v jeho ďalšom napádaní menovanej, čím mal úmyselne narušiť občianske spolunažívanie iným hrubým správaním. Voči uvedenému rozhodnutiu podal žalobca opravný prostriedok - odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté rozhodnutím Ministerstva vnútra SR zo dňa 27.9.2013 č. SVS-OVS1-2013/026906/TMB tak, že odvolanie žalobcu bolo zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie Obvodného úradu Nové Zámky, odboru vnútornej všeobecnej správy bolo potvrdené. Žalobca sa podanou žalobou domáha zrušenia oboch rozhodnutí, nakoľko má za to, že obe rozhodnutia sú nezákonné a boli vydané na základe nesprávneho úradného postupu žalovaného správneho orgánu. Žalobca v žalobe tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je neurčité a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Žalobca uvádza, že oznamovateľka - H. T. spolu s ďalšími osobami bez súhlasu žalobcu vnikla do nebytového priestoru žalobcu, ktorého bol žalobca užívateľom, na základe platnej nájomnej zmluvy. Napriek výzve žalobcu žiadny zo zúčastnených neopustil priestory ambulancie a čakárne, čím zjavne došlo k priamemu zásahu do záujmu chráneného zákonom a to konkrétne tak k obsadeniu nebytového priestoru, ako aj k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2 trestného zákona, v zmysle ktorého sa za protiprávne konanie považuje aj neoprávnené vniknutie do nebytového priestoru. Žalobca v celom rozsahu popiera, že by „iným hrubým spôsobom“ porušil záujem chránený zákonom o priestupkoch, keďže výlučne chránil svoje právo na užívanie predmetného nebytového priestoru. Má za to, že touto otázkou podľa jeho názoru zásadného významu, sa správny orgán vôbec nezaoberal, v dôsledku čoho nedostatočne zistil skutkový stav, čo malo za následok nesprávne právne posúdenie veci. Žalobca má za to, že jeho konanie v tomto prípade je potrebné považovať za tzv. „svojpomoc pri ochrane užívacieho práva v zmysle nájomnej zmluvy“, pričom žiadnym spôsobom nepoškodil osobu oznamovateľky, preto ani spoločenská nebezpečnosť konania žalobcu v tomto prípade nie je daná. Žalobca na objasnenie situácie uvádza, že vychádzal z ambulancie, pred ktorou stáli novinári a príslušníci Policajného zboru. Nemal priestor na to, aby mohol prejsť k vchodovým dverám, preto len odstrčil jednu z prítomných osôb, pričom nemal vedomosť o koho ide, ktorá mu zamedzovala v pohybe. Rozhodne odmieta tvrdenie, že niekoho fyzicky napadol, pričom zdôrazňuje, že táto skutočnosť nevyplýva ani zo žiadnej videonahrávky. Ďalej zdôrazňuje skutočnosť, že k vyhroteniu situácie v rozhodnom čase došlo preto, že osoby, ktoré neoprávnene vnikli do priestorov ambulancie a čakárne, protiprávnym spôsobom žiadali o vydanie zdravotných kariet pacientov, čomu sa žalobca zo zákonných dôvodov bránil. Túto skutočnosť správny orgán v konaní taktiež neskúmal. Na základe týchto skutočností má žalobca za to, že správny orgán nesprávne právne posúdil konanie žalobcu, ktoré veľmi tendenčne vedeným konaním a odôvodnením vyhodnotil ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu v zmysle ust. § 49 zákona o priestupkoch. Žalobca trvá na tom, že jeho konanie v žiadnom prípade nemožno hodnotiť a ani ako fyzické napadnutie ale ani konanie neodôvodnené. Má za to, že právomoc rozhodnúť o tom, či osobe bola spôsobená morálna ujma, má výlučne príslušný všeobecný súd, pričom táto právomoc nepatrí žiadnemu správnemu orgánu, a preto tento v danom prípade nemôže mať ani dôvod na uloženie sankcie. Tvrdenie žalovaného, že pohnútka žalobcu ku konaniu, ktoré mu je kladené za vinu, mala spočívať v averzii voči médiám, je absolútne nepodložená, nakoľko ide len o hypotézu správneho orgánu založenú na úvahách a domnienkach, ktoré nemajú žiadny základ vo vykonanom dokazovaní a ktoré nemôže byť odôvodnením rozhodnutia. Právne úvahy správneho orgánu môžu vyplývať iba z vykonaných dôkazov. Žalobca tvrdí, že z hľadiska dôkaznej situácie správny orgán nevykonal a nezabezpečil všetky dôkazy, ktoré by prispeli k náležitému objasneniu skutkového stavu veci. Poukazuje pritom predovšetkým na skutočnosti uvedené v čestných prehláseniach zo strany svedkov udalosti a to T. V. a R. F., pričom správny orgán v danom prípade nezabezpečil výsluch R. F., pričom nevyužil všetky zákonné prostriedky, ktoré správny poriadok pripúšťa. Išlo pritom o svedka, ktorý mohol prispieť k náležitému objasneniu skutkového stavu. Žalovaný sa v odôvodnení uspokojil len s konštatovaním, že predmetného svedka nebolo možné predvolať, pričom zároveň konštatoval, že jeho čestné prehlásenia neberie do úvahy, keďže tento nemal procesné postavenie účastníka konania. Žalobca tvrdí, že žalovaný správny orgán neakceptoval dôkazy svedčiace v prospech žalobcu a po vyhodnotení zabezpečených dôkazov uspokojil sa s konštatovaním, že dôkazy svedčiace v neprospech žalobcu, sú prevažujúce a z toho dôvodu aj usvedčujúce. Žalobca má za to, že odôvodnenie v časti týkajúcej sa nahrávky reportáže na CD nosiči, je zmätočné, nakoľko z rozhodnutia nevyplýva, či správny orgán posudzoval túto nahrávku ako dôkaz alebo nie. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňového orgánu je uvedené, že žalobcovi bola premietnutá nahrávka na CD nosiči, v ktorej má byť zachytené napadnutie novinárky. Žalovaný, ako druhostupňový správny orgán jasne neuviedol, či považoval predmetnú nahrávku za dôkaz. V neposlednom rade žalobca poukazuje na skutočnosť, že predmetná nahrávka je reportážou poskladanou z rôznych záberov a teda s jednotlivými zábermi bolo manipulované. Má za to, že z obsahu nahrávky nie je zreteľný skutkový dej tak, ako bol opísaný svedkami v konaní a žalobca spáchanie priestupku v celom rozsahu popiera. Napadnuté rozhodnutie ministerstva vnútra, ako aj prvostupňové rozhodnutie považuje z vyššie uvedených dôvodov za nezákonné a navrhuje obe rozhodnutia zrušiť. II. Žalovaný vo vyjadrení, ktoré súdu doručil dňa 4.2.2014 uviedol, že má za to, že odvolací orgán po preskúmaní predloženého spisového materiálu, ako aj odvolania žalobcu dospel k záveru, že správny orgán v priestupkovom konaní dostatočne zistil skutočný stav veci a rozhodnutie, ktoré vydal na základe zabezpečených dôkazov, je zákonné a vecne správne. Po posúdení zabezpečených dôkazov odvolací správny orgán mal za to, že z obsahu vykonaného dokazovania bolo jednoznačne a nepochybne preukázané, že sa Y. R. U. dopustil priestupku, zo spáchania ktorého bol uznaný vinným. H. T. pred správnym orgánom I. stupňa uviedla, že bola v čakárni pred ordináciou Y.. R. U., ktorý ju bezdôvodne napadol tak, že ju chytil za pravú ruku a tlačil ju pred sebou, pričom na mieste zasiahla hliadka polície a s Y.. R. U. pritom žiadnym spôsobom nekomunikovala. Vo veci boli vypočutí svedkovia U. U., ako príslušník Policajného zboru, ďalej H. T. a svedok T. V., ktorý do spisu založil čestné vyhlásenie. Ďalej žalovaný správny orgán pri vydávaní predmetného rozhodnutia rozhodol aj na základe záznamu na CD nosiči. Žalovaný má za to, že obe rozhodnutia, ktoré sú predmetom preskúmania sú zákonné, a preto navrhuje, aby krajský súd žalobu zamietol. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle ustanovenia § 250g ods. 1 OSP dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť s poukazom na ust. § 250j ods. 1 OSP. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia Ministerstva vnútra SR, sekcia verejnej správy, odbor všeobecnej vnútornej správy č. SVS-OVS1-2013/026906/TMB zo dňa 27.9.2013, ktorým Ministerstvo vnútra SR, rozhodlo o odvolaní žalobcu, ktoré tento podal prostredníctvom právnej zástupkyne R.. K. N. advokátky, proti rozhodnutiu Obvodného úradu Nové Zámky, odboru všeobecnej vnútornej správy č. ObU-NZ-OVVS-A/2013/01867 AP-91/13-2 zo dňa 16.7.2013 tak, že odvolanie žalobcu zamietlo a predmetné rozhodnutie Obvodného úradu Nové Zámky, odboru všeobecnej vnútornej správy potvrdilo. Z administratívneho spisu súd zistil, že prvostupňový správny orgán svojím rozhodnutím zo dňa 16.7.2013 uznal obvineného Y.. R. U. (žalobcu) vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť tým, že dňa 11.1.2013 v čase okolo 11,15 hod. v čakárni pred ambulanciou, v ktorej ordinuje, nachádzajúcej sa v budove miestneho zdravotného strediska v obci Y. nad A., pred tam prítomnými viacerými osobami napadol reportérku TV JOJ H. T. pri natáčaní reportáže, na ktorú bezdôvodne zaútočil tak, že ju chytil za ruku, vytlačil ju pred sebou, kedy zakročil príslušník Policajného zboru a za použitia donucovacích prostriedkov zabránil v jeho ďalšom napádaní menovanej, čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním. Za spáchanie tohto priestupku príslušný správny orgán uložil obvinenému (žalobcovi) sankciu - pokutu vo výške 70,- €. Zároveň správny orgán zaviazal obvineného povinnosťou uhradiť trovy štátu v spojení s prejednaním priestupku vo výške 16,- € do 15 dní po právoplatnosti rozhodnutia. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím Ministerstva vnútra SR. Z administratívneho spisu mal súd ďalej za preukázané, že Obvodný úrad Nové Zámky, odbor všeobecnej vnútornej správy na základe správy o výsledku objasňovania priestupku OO PZ Šurany č. ORPZ-NZ-OPP5-P-29/2013 vydal dňa 4.3.2013 rozkaz o uložení sankcie, ktorým uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Na základe včas podaného odporu správny orgán pokračoval v konaní a vytýčil ústne pojednávanie, na ktorom vypočul obvineného Y.. R. U., svedkov H. T., T. V., U. U.. Po posúdení zabezpečených dôkazov odvolací orgán zastáva právny názor, že z obsahu vykonaného dokazovania je jednoznačne a nepochybne preukázané, že sa obvinený (žalobca) dopustil priestupku, zo spáchania ktorého bol uznaný vinným vo výroku prvostupňového rozhodnutia. IV. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje, alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov alebo o trestný čin. Podľa § 3 zákona č. 372/1990 Zb. na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. Podľa § 49 ods. 1 písm. d) priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním, ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Podľa § 51 citovaného zákona, ak nie je v tomto alebo inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní - ďalej len správny poriadok). Podľa § 51 ods. 1 a 2 citovaného zákona, objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či : a) stal sa skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona b) tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku c) uloží sa sankcia za priestupok, alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku postačí samotné prejednanie priestupku d) uloží ochranné opatrenie e) uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu Objasňovanie priestupkov podľa odseku 1 vykonávajú správne orgány, ktoré sú príslušné prejednať zistené priestupky, ak priestupok zistili v rozsahu svojej pôsobnosti, alebo ak im priestupok oznámil iný orgán (§ 56 ods. 1), ktorý nie je oprávnený priestupok prejednať podľa tohto alebo iného zákona. Správne orgány sú oprávnené požiadať o vykonanie objasňovania priestupkov orgány oprávnené objasňovať priestupky podľa odseku 3 v rozsahu ich pôsobnosti. Podľa § 59 ods. 1 a 2 citovaného zákona, objasňovanie priestupkov sa koná na základe vlastného zistenia správnych orgánov alebo orgánov oprávnených objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3), alebo na základe oznámenia fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Správne orgány a orgány oprávnené objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) sú povinné v rozsahu svojej pôsobnosti prijímať oznámenia o priestupkoch a čo najskôr ich vybavovať. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) veta prvá, ods. 2 citovaného zákona, orgány oprávnené objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) sú pri objasňovaní priestupkov oprávnené vyžadovať vysvetlenie od fyzických osôb alebo právnických osôb. O úkonoch uvedených v odseku 1 napíše orgán oprávnený objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) záznam alebo ich výsledok zapíše do správy o výsledku objasňovania priestupku. Podľa § 67 ods. 1 citovaného zákona priestupky sa prejednávajú z úradnej povinnosti, ak nejde o priestupky, ktoré sa prejednávajú len na návrh (§ 68 ods. 1). Podľa § 74 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupku koná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávania. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu. Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností (§ 3 ods. 1 správneho poriadku). Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (§ 32 ods. 1 a 2 správneho poriadku). Krajský súd v Bratislave po preskúmaní predmetného rozhodnutia, ako aj administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu dospel k názoru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu boli vydané v súlade so zákonom a v konaní, ktoré prebehlo pred správnym orgánom boli dodržané všetky práva žalobcu, ktoré mu zákon priznáva. Vo veci bol riadne vypočutý žalobca, poškodená H. ako aj príslušníci Policajného zboru (hliadka) v zložení nprápor. U. U., VH,VD. strážmajster Y. Q. - ČH, strážmajster T. Q., ktorý v rozhodnom období vykonávali ohliadkovo-obchádzkovú motoslužbu v služobnom obvode OO PZ Šurany vol znakom Z-452, z výpovede ktorých je nesporné, že dňa 11.1.2013 v čase cca o 11,15 hod. žalobca po vyjdení z ordinácie do miestnosti čakárne bezdôvodne fyzicky napadol redaktorku TV JOJ p. H. T. a to tak, že ju oboma rukami chytil za pravú ruku a tlačil ju pred sebou. V uvedenej chvíli nadprápor. U. U. po výzve, aby žalobca upustil od svojho konania Y.. U. chytil za ruky a odsunul ho od p. H. T., pričom použil donucovacie prostriedky - hmaty a chvaty sebaobrany v zmysle § 51 ods. 1 písm. b) zákona č. 171/1993. Následne tento upustil od útoku, presunul sa do svojej ordinácie a nadpráporčíkovi U. podal vysvetlenie. Na mieste nadprápor. U. prijal oznámenie od poškodenej H. T. pre podozrenie zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. Súčasťou administratívneho spisu je aj záznam na CD nosiči, ktorý svojím obsahom potvrdzuje, že sa žalobca uvedeného konania skutočne dopustil. Na základe vyššie uvedených skutočností Krajský súd v Bratislave konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania bolo jednoznačne a nad mieru akýchkoľvek pochybností preukázané, že sa Y.. R. U. dopustil priestupku, zo spáchania ktorého bol uznaný vinným. K námietke žalobcu, že žalovaný správny orgán nedostatočne vyhodnotil čestné prehlásenie svedka T. V., ktorý v čestnom vyhlásení uviedol, že predmetný skutok sa nestal, súd uvádza, že s touto nie je možné sa stotožniť, nakoľko podľa ust. § 39 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán môže namiesto dôkazu pripustiť čestné vyhlásenie účastníka konania, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 14 ods. 1 správneho poriadku, účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať, alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý a to až do času, kým sa preukáže opak. Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že svedok nie je účastníkom konania, a preto žalovaný správny orgán podľa názoru súdu postupoval v súlade so zákonom, keď podľa ust. § 39 ods. 1 správneho zákona nepripustil dôkaz - čestné vyhlásenie svedka. Krajský súd v Bratislave tvrdenie žalobcu, že záznam na CD nosiči je zmanipulovaný, považuje za účelové tvrdenie. Rovnako Krajský súd v Bratislave sa nemôže stotožniť s námietkou žalobcu, že v tomto prípade nejde o protiprávne konanie žalobcu, ale ide o chránenie jeho občianskych práv. Ustanovením § 49 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov sa poskytuje ochrana riadnemu občianskemu spolunažívaniu. Ustanovením písm. d) citovaného ustanovenia sa chráni občianske spolunažívanie pred jeho narušovaním hrubým spôsobom, pričom najrozšírenejšie prípady hrubého správania, sa výslovne uvádzajú v tomto ustanovení (vyhrážaním, ujmou na zdraví, drobné ublíženie na zdraví, nepravdivé obvinenie z priestupku, schválnosti alebo iné hrubé správanie. Iné hrubé správanie je postihnuteľné podľa citovaného zákonného ustanovenia, ak páchateľ ním úmyselne narušuje občianske spolunažívanie. Občianske spolunažívanie je pritom právne neurčitý pojem a všeobecne zaň možno považovať súhrn pravidiel správania sa, ktorých dodržanie nad rámec správnych noriem je podľa všeobecného názoru a presvedčenia nevyhnutnou podmienkou pokojného, usporiadaného a riadneho spolunažívania osôb v danom mieste, čase a situácii. Pri danom priestupku podľa citovaného ustanovenia sa vyžaduje úmyselná forma zavinenia. Z vykonaného dokazovania pred prvostupňovým správnym orgánom vyplynulo, že konanie, ktorého sa dopustil Y.. U., je možné kvalifikovať ako konanie zavinené a protiprávne a boli ním naplnené zákonné skutkové znaky priestupku proti občianskemu spolunažívaniu formou iného hrubého správania podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch. Toto konanie bolo podľa názoru súdu pred prvostupňovým správnym orgánom dostatočným spôsobom preukázané na základe výpovedí svedkov, poškodenej, ako aj záznamom z CD nosiča. Súd konštatoval, že dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal pri rozhodovaní boli získané v súlade so zákonom a rozhodnutie, ktoré správny orgán prijal na základe zisteného skutkového stavu sa javí ako logické a riadne odôvodnené. Krajský súd v Bratislave je názoru, že vo veci bol riadne zistený skutkový stav veci, správne orgány oboch stupňov vo svojich rozhodnutiach náležite vyhodnotili vykonané dôkazy a správne aplikovali relevantné zákonné ustanovenia. Žalobca v žalobe neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, s ktorými by sa žalovaný správny orgán nebol vysporiadal už v druhostupňovom rozhodnutí na základe podaného odvolania a ktoré by odôvodňovali záver, že správne orgány svojím postupom porušili základné zásady správneho konania a konania o priestupkoch. Krajský súd v Bratislave dospel k totožnému právnemu záveru so závermi správnych orgánov oboch stupňov, rozhodol, že preskúmavaným rozhodnutím nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov žalobcu, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.