KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava10. 9. 2014plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/288/2013 z 10. 9. 2014

Stav rozhodnutia: potvrdené

Toto rozhodnutie bolo potvrdené – rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. marca 2016, sp. zn. 3Sžo/98/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:1013202134.1 (29. 03. 2016). Zistené automaticky z výroku rozhodnutia vyššieho súdu; overte v jeho texte.

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 10. septembra 2014, sp. zn. 1S/288/2013, ECLI:SK:KSBA:2014:1013202134.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/288/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013202134
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013202134.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD. a
členiek senátu JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: E.. E. E., F. č.
XXX/X, W., právne zastúpený: Reken & Partners, Law firm s.r.o., Tichá 45, Bratislava, proti žalovanému:
Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
KM-OLVS-111/2013/OPK zo dňa 13.11.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou, ktorú tunajšiemu súdu doručil dňa 3.12.2013 domáhal preskúmania zákonnosti a
zrušenia rozhodnutia žalovaného č.p. KM-OLVS-111/2013/OPK zo dňa 13.11.2013. V žalobe uviedol, že
preskúmavaným rozhodnutím žalovaného bol posúdený rozklad proti personálnemu rozkazu ministra
vnútra SR č. 211 zo dňa 28.8.2013, ktorým bol žalobca naposledy služobne zaradený v stálej štátnej
službe vo funkcii zástupca riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Žiari nad Hronom, Krajského riaditeľstva
PZ v Banskej Bystrici, služobného úradu Ministerstva vnútra SR podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona
prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ a na základe zistených skutočností rozklad podľa §
243 ods. 4 zamietol a personálny rozkaz ministra vnútra SR č. 211 zo dňa 21.8.2013 potvrdil.

Žalobca v žalobe tvrdí, že postup žalovaného ako aj preskúmavané rozhodnutie ako aj odôvodnenie tak
prvostupňového ako aj druhostupňového správneho orgánu nie sú v súlade s Ústavou SR, ústavnými
zákonmi a ostatnými predpismi a nariadeniami, teda sú nezákonné. Žalobca v žalobe uvádza, že
tvrdenia žalovaného uvedené v prvostupňovom rozhodnutí o tom, že počas výkonu služby mal byť
trikrát podrobený dychovej skúške, nezodpovedajú pravde. Zdôrazňuje, že v rámci kontrolnej činnosti
riaditeľom KR PZ v Banskej Bystrici bol dychovej skúške podrobený celkom 5x a nie 3x, ako sa uvádza
v personálnom rozkaze o prepustení. V dvoch prípadoch merací prístroj signalizoval v súvislosti s
vykonávaným meraním chybu merania. Z vykázaných meraní 1x bol podrobený dychovej skúške o
8,51 hod. analyzátorom dychu Dräger alcotest 7410 č. ARJJ 0320, druhýkrát v čase o 8,53 hod. iným
analyzátorom dychu zn. Dräger alcotest plus č. ARYF 0183 a tretíkrát v čase o 9,12 hod. rovnakým
prístrojom, ako pri prvej dychovej skúške. Postup riaditeľa Krajského policajného zboru v Banskej Bystrici
pri vykonávaní dychovej skúšky bol neodborný, zmätočný, o čom svedčí aj fakt, že už potom, ako v
prvých dvoch prípadoch prístroj signalizoval chybu, pri ďalších troch meraniach použil dva prístroje na
určovanie množstva alkoholu v dychu. Dokonca pri všetkých meraniach bol použitý ten istý náustok,
napriek tomu, že v návode na použitie je uvedené, že pri meraní je potrebné do držiaka nasadiť nový
náustok. Náustok s prístrojom tvoria merací systém, v ktorom vlastnosti náustku môžu podľa žalobcu



ovplyvniť tak samotný priebeh merania, ako aj jeho výsledok. Žalobca má za to, že keďže v jeho prípade
došlo k opätovnému použitiu toho istého náustku až 5x, výsledky merania nemohli byť objektívne.

V personálnom rozkaze o prepustení je ďalej uvedené, že v čase o 10,05 hod. sa žalobca na vlastnú
žiadosť podrobil odberu krvi, rozborom ktorej sa na súdno-lekárskom a patologicko - anatomickom
pracovisku Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou metódou plynovej chromatografie bola
zistená hladina 0,06 promile alkoholu. Žalobca tvrdí, že popiera požitie počas i pred výkonom
služby a pozitívne dychové skúšky pripisuje vyplachovaniu a prehltnutiu cca 4 cl ústnej vody Odol
Stomaparadentol pri kloktaní a s jedením 300 - 500 g červeného melónu a ďalej žuvaní dvoch dražé
žuvačiek značky Orbit s príchuťou Spearmint. Ďalej namieta, že keď vykonával predmetné dychové
skúšky, boli počas merania v blízkosti minimálne 3 mobilné telefóny. Keďže v krvi mu bola plynovou
chromatografiou zistená hladina 0,06 promile, nemožno to považovať za následok požitia alkoholu,
pretože zo súdno-lekárskeho hľadiska za takú možno považovať až hodnotu nad 0,20 promile.

Žalobca v žalobe ďalej tvrdí, že žalovaný správny orgán pri dokazovaní selektoval dôkazy, ktoré boli
vykonané, čím bolo porušené ust. § 233 ods. 1 zákona. Žalobca spochybňuje výsledky dychových
skúšok zo dňa 10.7.2013, keď podľa jeho názoru nebol dodržaný postup stanovený výrobcom
analyzátora, a preto tieto dychové skúšky považuje za skúšky získané nezákonným spôsobom. Za
spochybniteľný považuje aj výsledok vyšetrenia krvi plynovou chromatografiou v hodnote 0,06 promile,
pretože tzv. laboratórna chyba môže dosahovať až 0,20 promile, tak, ako to konštatuje aj znalkyňa
O.. E. J. vo svojom odbornom vyjadrení. K uvedeným námietkam nadriadený vykonal došetrenie
podľa úradného záznamu riaditeľa OR PZ v Žiari nad Hronom zo dňa 14.8.2013, sa mal žalobca dňa
11.7.2013 dobrovoľne dostaviť na svoje pracovisko potom, čo ho k tomu riaditeľ vyzval. Po podpísaní
upovedomenia o začatí konania podľa nadriadeného žalobca nemal žiadne námietky. Dychové skúšky
zo dňa 10.7.2013 boli vykonané v rámci kontrolnej činnosti riaditeľom KR PZ v Banskej Bystrici, pričom
žiaden z kontrolovaných nevzniesol žiadne námietky k postupu pri vykonaní, teda ani žalobca. S týmto
názorom žalobca nesúhlasí, nakoľko podľa jeho názoru nezodpovedá skutočnosti.

Žalobca má za to, že zákonná definícia dôvodu prepustenia podľa ust. § 192 ods. 1 písm. e) zákona
vyžaduje kumulatívne naplnenie oboch podmienok a to porušenie služobnej povinnosti alebo služobnej
prísahy zvlášť hrubým spôsobom a že ponechanie policajta v služobnom pomere by bolo na ujmu
dôležitých záujmov štátnej služby. Žalobca vyslovuje názor, že v danom prípade neexistujú žiadne
skutočnosti, ktoré by boli právnym základom pre uvedený záver. Odôvodnenie správneho rozhodnutia
musí smerovať ku konkrétnym okolnostiam zisteným v jednotlivom prípade. Nemožno za súladné s
ustanoveniami zákona považovať odôvodnenie obsahujúce len všeobecné konštatácie, že služobná
povinnosť bola porušená zvlášť hrubým spôsobom a ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu
dôležitých záujmov štátnej služby bez vysporiadania sa so skutkovými okolnosťami konkrétneho prípadu
a to najmä s poukazom na hodnotu zisteného alkoholu v dychu a doterajší výkon služby. Žalovaný
ďalej uvádza, že nadriadený v konaní neodstránil rozpory vo vykonaných dôkazoch a neustálil skutkový
stav. Nijako neodôvodnil, že na základe čoho dospel k záveru, že porušenie povinnosti uvedenej v ust.
§ 136 zákona, dosahuje intenzitu porušenia služobnej povinnosti a služobnej prísahy zvlášť hrubým
spôsobom. Taktiež neuviedol žiadne relevantné a konkrétne dôvody, pre ktoré by ponechanie jeho osoby
v služobnom pomere bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Keďže rozhodnutie ministra vnútra SR, ktorým bol rozklad proti personálnemu rozkazu o prepustení
zamietnutý a personálny rozkaz o prepustení potvrdený, podľa názoru žalobcu neobsahuje žiadne
relevantné a vysvetľujúce argumenty na námietky, ktoré vzniesol počas celého prebiehajúceho
správneho konania, obsahuje len ničím nepodložené tvrdenie správnych orgánov a nadriadených.
Odôvodnenie správneho rozhodnutia podľa názoru žalobcu musí smerovať ku konkrétnym okolnostiam
zisteným v jednotlivom prípade. Nemožno za súladné s ustanoveniami zákona považovať odôvodnenie
obsahujúce len všeobecné konštatácie, že služobná povinnosť bola porušená. Na základe vyššie
uvedených skutočností žalobca navrhuje, aby krajský súd preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

II.



Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré doručil súdu dňa 27.1.2014 uviedol, že žalobca bol prepustený zo
služobného pomeru na základe návrhu riaditeľa OR PZ v Žiari nad Hronom odporúčaného riaditeľom
KR PZ v Banskej Bystrici i prezidentom PZ, pretože svojím konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil
služobnú prísahu i služobnú povinnosť a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu
dôležitých záujmov štátnej služby. Jeho konanie spočívalo v tom, že dňa 10.7.2013 o 6,30 hod. nastúpil
do riadne plánovaného výkonu služby s ukončením o 14,30 hod., pričom nadriadenému neoznámil
žiadne prekážky, ktoré by mu bránili službu vykonávať. Počas výkonu služby o 8,51 hod. bol žalobca v
rámci kontrolnej činnosti podrobený riaditeľom KR PZ v Banskej Bystrici dychovej skúške, analyzátorom
dychu zn. Dräger Alcotest 7410 č. ARJJ 0320 s výsledkom 0,14 mg/l alkoholu vo vydychovanom
vzduchu, čo v prepočte činí 0,29 promile. V čase o 8.53 hod. bol podrobený kontrolnej dychovej skúšky
iným analyzátorom dychu zn. Dräger Alcotest plus č. ARYF 0183 opäť s výsledkom 0,14 mg/l alkoholu v
dychu. Z uvedeného dôvodu bol žalobca podrobený opakovanej dychovej skúške o 9.12 hod. rovnakým
prístrojom, ako pri prvej dychovej skúške a to s výsledkom 0,11 mg/l alkoholu v dychu v prepočte
0,23 promile. V čase o10,05 hod. bol žalobca na vlastnú žiadosť podrobený odberu krvi, rozborom
ktorej na súdno-lekárskom a patologicko-anatomickom pracovisku Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou metódou plynovej chromatografie bola zistená hladina 0,06 promile alkoholu. Ako vyplýva
z odborného vyjadrenia znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo E.. T. Y. z
Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, súdno-lekárske a patologicko-anatomické pracovisko
Banská Bystrica č. 64/2013 vypracovaného na základe vykonaného vyšetrovacieho pokusu, hladina
alkoholu v dychu žalobcu dňa 10.7.2013 o 6,30 hod. počas nástupu do výkonu služby by bola približne
0,32 mg/l, čo zodpovedá koncentrácii alkoholu v krvi v hodnote 0,67 promile, za predpokladu, že žalobca
po nástupe do služby, už nepožíval žiadne alkoholické nápoje.

Žalovaný tvrdí, že konanie žalobcu v žiadnom prípade nie je v súlade s dôležitými záujmami štátnej
služby a bolo mu preukázané vlastným šetrením nadriadeného, ktorý ako dôkazy využil záznam riaditeľa
KR PZ v Banskej Bystrici č. KRPZ-BB-OKS-261-002/2013 zo dňa 10.7.2013, so zápismi o dychových
skúškach, zápisnice o výsluchu žalobcu ako účastníka konania, úradný záznam k veci jeho vyjadrenia k
začatiu konania, odborné vyjadrenie znalca z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo
E.. T. Y., zápisnicu o vyšetrovacom pokuse zo dňa 30.7.2013, charakteristiku služobnej činnosti žalobcu
a prehľad o jeho odmenách a trestoch, stanovisko ZOOZP v SR zo dňa 13.8.2013, fotokópiu knihy
príchodov a odchodov pracovníkov OR PZ Žiar nad Hronom a súvisiace úradné záznamy a konštatoval,
že nadriadený vykonal vlastné obsiahle šetrenie, v rámci ktorého zistil presne a úplne skutočný stav veci.
Bol vypočutý žalobca, ako účastník konania, ktorý tvrdil, že si vyplachoval ústa ústnou vodou Stoma
Paradentol a po dôslednom vyhodnotení uvedených dôkazov jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach
dospel nadriadený k záveru, že žalobca svojim konaním s poukazom na ustanovenie čl. 1 ods. 1 písm. a)
nariadenia ministra vnútra SR č. 18/2008 porušil služobnú prísahu i služobnú povinnosť zvlášť hrubým
spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby,
nakoľko vykonával štátnu službu pod vplyvom alkoholu. Naplnil tým skutkovú podstatu prepustenia zo
služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona. Z uvedeného dôvodu nadriadený
spracoval návrh na jeho prepustenie zo služobného pomeru, ktorý vopred predložil na prerokovanie
príslušnému odborovému orgánu, ktorý ho odporučil realizovať.

Žalovaný tvrdí, že za zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy považuje tú skutočnosť, že žalobca
nebol čestný a disciplinovaný, keď do výkonu štátnej služby nastúpil a vykonával ju pod vplyvom
alkoholu. Zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti spočíva aj v tom, že nevykonával riadne štátnu
službu, keď počas nej svedomite neplnil úlohy uložené mu zákonom a internými aktmi riadenia,
pretože sa nezdržal konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru a ohroziť dôveru v tento
zbor a nedodržal služobnú disciplínu. Jeho ponechanie v služobnom pomere by preto bolo na ujmu
dôležitých záujmov štátnej služby, predovšetkým záujmu na svedomitom plnení základných povinností a
dôslednom dodržiavaní služobnej prísahy všetkými príslušníkmi PZ, nakoľko požiadavka zodpovedného
prístupu príslušníka PZ k rešpektovaniu právnych predpisov, vyplýva z jeho účasti na plnení funkcií štátu,
preto sa vyžaduje ich dodržiavanie a predpokladá sa, že každý príslušník PZ v rámci svojho postavenia
ich bude príkladne a striktne rešpektovať tak, ako sa k tomu zaviazal v služobnej prísahe. Žalovaný
ďalej uvádza, že by bolo v príkrom rozpore s dôležitými záujmami štátnej služby, ak by v služobnom
pomere zotrval policajt, ktorý štátnu službu vykonával pod vplyvom alkoholu napriek poučeniu o prijatých
opatreniach v súvislosti s jeho požívaním a dopustil sa tak konania nezlúčiteľného s postavením a
úlohami príslušníka PZ.



K námietkam žalobcu, v ktorých uvádza, že odôvodnenie žalovaného o vykonaní troch dychových
skúškach je skresľujúce, keďže reálne bol podrobený dychovej skúške 5x a že v prvých dvoch prípadoch
merací prístroj signalizoval chybu merania, žalovaný uvádza, že prvé dve dychové skúšky, o ktorých
hovorí žalobca, neboli úspešné jeho vinou, nakoľko neprefúkol prístroj riadne, ako to vyplýva z úradných
záznamov riaditeľa OR PZ v Žiari nad Hronom i jeho zástupcu ako aj z návodu na použitie analyzátora
dychu. Z týchto záznamov vyplýva aj to, že pri vykonávaní dychových skúšok žalobcom, bolo cítiť alkohol
a na tom nič nemení ani vyjadrenie lekárky pri odbere krvi, že nejaví príznaky požitia alkoholu. Toto bolo
až 53 minút po poslednej dychovej skúške a ide len o osobný názor lekárky. Veď predsa alkohol bol
zistený aj v odobratej krvi. Použitie jedného náustku pri všetkých dychových skúškach tiež nezakladá
dôvod na zrušenie napadnutého personálneho rozkazu. Z návodu na použitie prístroja Alcotest 7410
nevyplýva iba to, že pri meraní treba zasunúť novú ústnu trubičku, ale aj to, že novú dýchaciu trubičku je
treba nasadiť pre každú testovanú osobu. Nie je teda vylúčené, aby jedna osoba použila jednu trubičku
pri opakovaných dychových skúškach. Aj zo znaleckého posudku E.. T. Y. vyplýva, že vplyv žalobcom
popísaných udalostí na relevanciu výsledkov vykonaných dychových skúšok, bol jednoznačne vylúčený
chemicko-toxikologickou analýzou vyšetrovacím pokusom ako aj bilančnými prepočtami zohľadnenými
na somatické parametre a časové parametre od žalobcu pri vyšetrovacom pokuse boli namerané nižšie
hodnoty ako hodnoty pri dychových skúškach dňa 10.7.2013.

Žalovaný má za to, že v preskúmavanom rozhodnutí sú riadne odôvodnené obe podmienky prepustenia,
teda aj podmienka, že ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov
štátnej služby. Nadriadený mal riadne preukázané naplnenie dôvodov prepustenia, a preto ho aj
realizoval. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, dôvody prepustenia žalobcu boli bez pochybnosti dané a
nebol zistený žiaden rozpor napadnutého rozhodnutia s právnymi ani inými predpismi. V predmetnej
veci bolo tiež vyžiadané stanovisko nadriadeného, ktorý na prepustení žalobcu trvá.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti žalovaný považuje žalobu za nedôvodnú a navrhuje
krajskému súdu žalobu podľa ust. § 250j ods. 1 OSP zamietnuť.

III.

Krajský súd v Bratislave, preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 249 ods.
2 OSP) a po nariadení pojednávania v zmysle ust. § 250g ods. 1 OSP dospel k záveru, že žalobu je
potrebné zamietnuť s poukazom na ust. § 250j ods. 1 OSP.

Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmaní
zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom
Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách
citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu,
ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem,
ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán
oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia.

Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať rozhodnutie Ministerstva vnútra SR zo dňa 13.11.2013
č. KM-OLVS-111/2013/OPK, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu proti personálnemu rozkazu ministra
vnútra SR č. 211 zo dňa 21.8.2013, ktorým bol E. E. E. naposledy služobne zaradený v stálej štátnej
službe vo funkcii zástupcu riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Žiari nad Hronom, Krajského riaditeľstva
Policajného zboru v Banskej Bystrici, služobného úradu Ministerstva vnútra SR podľa § 192 ods. 1 písm.
e) zákona prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ a napadnuté prvostupňové rozhodnutie
bolo potvrdené.

Z obsahu administratívneho spisu súd bolo preukázané, že personálnym rozkazom ministra vnútra SR
č. 211 zo dňa 21.8.2013 bol žalobca prepustený podľa ust. § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998
Z.z. zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru s tým, že jeho služobný pomer skončil dňom
doručenia rozhodnutia podľa ust. § 194 ods. 3 zákona č. 73/1998 Zb.



Z obsahu administratívneho spisu súd ďalej zistil, že žalobca bol zo služobného pomeru prepustený na
tom skutkovom základe, že dňa 10.7.2013 o 6,30 hod. nastúpil do riadne plánovaného výkonu služby
s ukončením o 14,30 hod. v zmysle pokynu riaditeľa OR PZ č.p. ORPZ-ZH-VO309-002/2013 zo dňa
8.7.2013, upravujúceho začiatok času výkonu služby, pričom nadriadenému neoznámil žiadne prekážky,
ktoré by mu bránili službu vykonávať. Počas výkonu služby o 8,51 hod. bol žalobca v rámci kontrolnej
činnosti podrobený riaditeľom KR PZ v Banskej Bystrici dychovej skúške analyzátorom dychu zn. Dräger
Alcotest 7410 č. ARJJ 0320 s výsledkom 0,14 mg/l alkoholu vo vydychovanom vzduchu, čo v prepočte
činí 0,29 promile. V čase o 8,53 hod. bol podrobený kontrolnej dychovej skúške iným analyzátorom
dychu Dräger alcotest plus č. ARYF 0183 opäť s výsledkom 0,14 mg/l alkoholu v dychu. Z uvedeného
dôvodu bol žalobca podrobený tretej dychovej skúške o 9,12 hod. rovnakým prístrojom ako pri prvej
dychovej skúške a to s výsledkom 0,11 mg/l alkoholu v dychu, čo v prepočte znamená 0,23 promile.
V čase o 10,05 hod. bol žalobca na vlastnú žiadosť podrobený odberu krvi, rozborom ktorej na súdno-
lekárskom a patologicko-anatomickom pracovisku Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
metódou plynovej chromatografie bola zistená hladina 0,06 promile alkoholu. Koncentrácia, ako vyplýva
z odborného vyjadrenia znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo E. T. Y. z
Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, súdno-lekárske a patologicko-anatomické pracovisko
Banská Bystrica č. 64/2013 vypracovaného na základe vykonaného vyšetrovacieho pokusu, hladina
alkoholu v dychu žalobcu dňa 10.7.2013 o 6,30 hod., t.j. v čase nástupu výkonu služby by bola približne
0,32 mg/l, čo zodpovedá koncentrácii alkoholu v krvi v hodnote 0,67 promile za predpokladu, že žalobca
by už po nástupe do služby nepožil žiadne alkoholické nápoje.

IV.

Zákon č. 73/1998 Zb. v ust. § 1 upravuje štátnu službu príslušníkov Policajného zboru a právne vzťahy,
ktoré súvisia so vznikom, zmenami a skončením štátnej služby.

Tretia časť zákona v ust. § 47- 63 upravuje služobnú disciplínu a disciplinárnu právomoc a deviata časť
zákona skončenie služobného pomeru v ust. § 189 - 199.

Podľa ust. § 47 zákona, služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností
ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi
predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.

Podľa ust. § 48 ods. 3 zákona č. 73/1998 Zb. policajt je povinný:

a) plniť svedomito úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne
záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi
nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený
b) vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas
g) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť policajného
zboru, alebo ohroziť dôveru v tento zbor
h) dodržiavať služobnú disciplínu

Podľa § 136 písm. d) citovaného zákona, policajt je povinný nepožívať alkoholické nápoje a iné návykové
látky, požívatiny a liečivá, ktoré obsahujú alkohol a iné návykové látky na miestach výkonu štátnej služby
a v dobe výkonu štátnej služby, ani mimo týchto miest, nenastupovať pod ich vplyvom do výkonu štátnej
služby a dodržiavať ustanovený zákaz fajčenia na miestach, kde sa vykonáva štátna služba, ak si to
vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, minister môže povoliť požívanie alkoholu, požívatín a liečiv
obsahujúcich alkohol.

Podľa § 192 ods. 1 písm. e) citovaného zákona, policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil
služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom
pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Služobný pomer sa končí podľa ust. § 189 písm. c) prepustením.

Podľa § 233 ods. 1 zákona, oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne
a úplne zistený skutočný stav veci, na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady.



Podľa § 233 ods. 2 oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné skutočnosti bez
ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech účastníka konania.

Podľa § 241 ods. 1 citovaného zákona, rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí
vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V
písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a
označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie
toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania
pred vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka SIS alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má
zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza, táto osoba sa v rozhodnutí označí
iným vhodným spôsobom.

Podľa § 241 ods. 2 citovaného zákona, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením a ustanovením
právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie,
ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota.

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli
podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri
použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.

Úlohou Krajského súdu v Bratislave bolo posúdiť, či správny orgán postupoval v súlade so zákonom a
či konaním žalobcu boli naplnené znaky prepúšťacieho dôvodu podľa ust. § 192 ods. 1 písm. e) zákona
z hľadiska jeho závažnosti a možného negatívneho vplyvu v služobnom pomere.

Podmienkami prepustenia zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Zb. sú:
1.) porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom;
2.) jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej službe.

Je nesporné, že v zákone č. 73/1998 Zb. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, Zboru
väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície zákonodarstva vo vyššie citovanom ustanovení
§ 192 ods. 1 písm. e) sa explicitne nedefinuje, čo sa pokladá za ,, porušenie prísahy“ alebo ,,
porušenie služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom“. V tomto prípade teda zákon ponecháva
dosť širokú možnosť uváženia v prípade rozhodnutia o prepustení z pomeru príslušníka Policajného
zboru pre porušenie prísahy alebo zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti, avšak táto úvaha musí
zodpovedať zisteným skutkovým okolnostiam a musí mať oporu vo vykonanom dokazovaní, resp. musí
byť logickým vyústením riadneho hodnotenia skutkových zistení. Podľa prvej časti písm. a) bod II. a IX.
rozkazu M.V.Č/1997 Zb. sa ukladá všetkým policajtom zdržať sa pri výkone služobnej činnosti konania,
ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru a ohroziť dôveru občanov v tento zbor a nenastupovať
pod vplyvom alkoholických nápojov do výkonu služby.

Podľa prvej časti bod III. rozkazu M.V.Č 2/2002 v znení rozkazu č. 63/2003 sa za porušenie služobnej
prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom považuje, ak sa u policajta pri nástupe do
výkonu služby alebo počas výkony služby zistí, že je pod vplyvom alkoholu, alebo iných návykových
látok.

Podľa ustanovenia § 233 zákona oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol
presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné
podklady (ods. 1). Oprávnený orgán pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodné
okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech účastníka konania (ods. 2).

Podľa § 238 zákona za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný
stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi (ods. 1). Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia
osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia
orgánov a organizácií, listín a vecí, obhliadka (ods. 2). Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej
úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (ods. 4).



Krajský súd v Bratislave po vyhodnotení dokazovania, ktoré sa uskutočnilo v administratívnom konaní
konštatoval, že žalovaný správny orgán rozhodol v súlade so zákonom. V správnom konaní nebolo
spochybnené, že žalovaný správny orgán zadovážil a vykonal dôkazy v súlade s ustanovením §
238 ods. 2 zákona, ktoré následne vyhodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov v
zmysle ustanovenia § 238 ods. 3 zákona. Podľa názoru súdu zhodnotenie dôkazov nasvedčovalo
tomu, že predmetný skutok sa stal tak, ako ho uviedol správny orgán prvého stupňa vo svojom
rozhodnutí, t.j. že žalobca dňa 10.7.2013 o 6:30 hod. nastúpil do riadne plánovaného výkonu služby
s ukončením o 14:30 hod., pričom počas výkonu služby o 8:51 hod. bol žalobca v rámci kontrolnej
činnosti podrobený riaditeľom KR PZ v Banskej Bystrici dychovej skúške analyzátorom dychu značky
Dräger Alkotest 7410 č. ARJJ 0320 s výsledkom 0,14 mg/l alkoholu vo vydychovanom vzduchu, čo v
prepočte činí 0,29 promile. Ďalej z obsahu administratívneho spisu nesporne vyplynulo, že dychová
skúška bola opakovaná trikrát. Následne o 10:00 hod. bol žalobca na vlastnú žiadosť podrobený odberu
krvi, rozborom ktorej na súdnolekárskom a patologicko-anatomickom pracovisku Úradu pre dohľad
na zdravotnou starostlivosťou metódou plynovej chormatografie bola zistená hladina 0,06 promile
alkoholu. Koncentrácia ako vyplýva z odborného vyjadrenia znalca z odboru zdravotníctva a farmácia,
odvetvie súdne lekárstvo E.. T. Y. z Úradu pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou, súdnolekárske a
patologicko-anatomické pracovisko Banská Bystrica č. 64/2013 vypracovaného na základe vykonaného
vyšetrovacieho pokusu, hladina alkoholu v dychu žalobcu v predmetný deň o 6:30 hod., t.j. v čase
nástupu výkonu služby by bola približne 0,32 mg/l, čo zodpovedá koncentrácii alkoholu v krvi v hodnote
0,67 promile.

Podľa názoru súdu zistenie požitia alkoholických nápojov policajta počas výkonu služby je možné
považovať za závažné porušenie služobnej prísahy, služobnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom, čím
v prípade žalobcu bola splnená jedna zo zákonných podmienok skutkovej podstaty prepustenia zo
služobného pomeru podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e) citovaného zákona.

Podľa názoru súdu na základe obsahu administratívneho spisu ako aj obsahu preskúmavaného
rozhodnutia je možné konštatovať, že bola splnená aj ďalšia kumulatívne vyžadujúca sa zákonná
podmienka na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru, ktorá spočívala v nemožnosti ponechať
žalobcu v služobnom pomere z dôvodu ujmy dôležitých záujmov štátnej služby, ktoré žalovaný videl
v záujme na dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkých záväzných právnych predpisov a to
všetkými príslušníkmi Policajného zboru.

Súd je názoru, že požiadavka zodpovedného prístupu príslušníka Policajného zboru k rešpektovaniu
právnych predpisov vyplýva z jeho účasti na plnení funkcií štátu. Preto sa vyžaduje ich dodržiavanie a
predpokladá sa, že každý príslušník Policajného zboru v rámci svojho postavenia ich bude príkladne
a striktne rešpektovať tak, ako sa tomu zaviazal v služobnej prísahe. Bolo by v rozpore s dôležitými
záujmami štátnej služby, aby v služobnom pomere zotrval policajt, ktorý štátnu službu vykonával pod
vplyvom alkoholu napriek poučeniu o prijatých opatreniach v súvislosti s jeho požívaním, čím sa dopustil
konania nezlučiteľného s postavením a úlohami príslušníka Policajného zboru.

Z uvedených dôvodov súd konštatoval, že boli naplnené obe podmienky (resp. dôvody prepustenia
žalobcu zo služobného pomeru), keď porušil služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a jeho
ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, keďže nastúpil
do štátnej služby pod vplyvom alkoholu. Táto skutočnosť bola v preskúmavanej veci jednoznačne
preukázaná. Súd má za to, že v napadnutom rozhodnutí súd riadne odôvodnil obe podmienky
prepustenia. Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 250j
ods. 1 O.s.p. tak, že súd žalobu zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 250k
ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho



doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo.
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a
musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci;
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.);
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1013202134)

  1. 10. 9. 2014Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/288/2013 z 10. 9. 2014 (toto rozhodnutie)potvrdené
  2. 29. 3. 2016Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/98/2014 z 29. 3. 2016