Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/291/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013202152 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013202152.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu a JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: O.. D. Z., bytom XXX XX P. XX, zastúpený: JUDr. Janou Sivokovou, advokátka, Partizánska cesta 1465, Hriňová, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PV 301/00085/2012/R, č.z.: 91863/2013 zo dňa 2.10.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. PV 301/00085/2012/R, č.z.: 91863/2013 zo dňa 2.10.2013 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č. PV 301/00085/2012, číslo návrhu: 1231708517 zo dňa 31.10.2012 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia na účet právnej zástupkyne žalobcu vo výške 275,94 eur, do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 6.12.2013 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PV 301/00085/2012/R, č.z.: 91863/2013 zo dňa 2.10.2013, ktorým bol potvrdený platobný výmer č. PV 301/00085/2012, číslo návrhu: 1231708517, zo dňa 31.10.2012. Prvostupňovým rozhodnutím bola žalobcovi určená povinnosť zaplatiť zdravotnej poisťovni Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Mamatejova 17, Bratislava nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania poistného za rok 2011 v sume 224,04 eur a nahradiť zdravotnej poisťovni trovy konania vo výške 5 eur. V žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutia vychádzajú najmä z nesprávneho právneho posúdenia veci s prihliadnutím na skutkový stav veci. Správny orgán neprihliadal na dôvody uvádzané žalobcom v priebehu konania - na námietky proti výkazu nedoplatkov zo dňa 1.10.2012, na vyjadrenie k stanovisku zdravotnej poisťovne VšZP, pobočka Trenčín, ako aj na odvolanie zo dňa 13.11.2012 proti prvostupňovému rozhodnutiu, na ktorých dôvodoch žalobca zotrváva a má za to, že konajúci orgán sa s týmito nevysporiadal vecne, s prihliadnutím na zmeny príslušnej legislatívy upravujúcej povinnosti žalobcu z hľadiska zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, ako aj zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení v náväznosti na skutkový stav veci. K nepeňažnému vkladu spoločníka, od ktorej právnej skutočnosti správny orgán odvodzuje povinnosť žalobcu odviesť na verejné zdravotné poistenie nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania poistného za rok 2011 v sume 224,04 eur a trovy konania vo výške 5 eur v zmysle prvostupňového rozhodnutia, došlo na základe uznesenia VZ spoločnosti KOPS, spol.s.r.o. zo dňa 10.12.2010. Ust. § 8 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení účinnom od 1.1.2010 umožnilo vkladateľovi peňažného vkladu rozhodnúť, či zahrnie do základu dane rozdiel medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu alebo až do jeho úplného zahrnutia postupne, najdlhšie počas 7 bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške 1/7 ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu. Na základe uvedenej právnej úpravy platnej od 1.1.2010 sa žalobca rozhodol pre postupné zahrňovanie do základu dane rozdielu medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku, počnúc rokom 2010. Poukázal, že právna úprava, na základe ktorej správny orgán odvodil povinnosti žalobcu uhradiť poistné na verejné zdravotné poistenie aj z príjmu podľa § 10b ods. 1 písm. d) zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, čiže z rozdielu medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku (,,ostatné príjmy“) v zmysle § 8 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o daní z príjmu, nadobudla účinnosť od dňa 1.1.2011 (zákon č. 499/2010 Z.z.), t.z. o rok neskôr, ako došlo ku skutočnosti, od ktorej konajúci odvodzuje povinnosť žalobcu a rozhodnutie žalobcu o spôsobe zahrnutia uvedeného rozdielu do základu dane. Na uvedenú skutočnosť žalobca poukazoval vo svojich stanoviskách v priebehu konania keď uvádzal, že v posudzovanom prípade ide len o zdaniteľný príjem podľa § 8 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmu a nedochádza v tomto zdaňovacom období k dosahovaniu príjmu. Tiež poukazoval aj na retroaktivitu zákona, nakoľko ide o úpravu právnych vzťahov, ktoré vznikli v minulosti. S uvedenými dôvodmi žalobcu, najmä v časti právnej úpravy ustanovenia § 10b zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení platnej od 1.1.2011 (zákon č. 499/2010 Z.z.) v nadväznosti na právo žalobcu vyplývajúce z ustanovenia § 8 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmu o možnosti výberu z dvoch spôsobov zahrnutia rozdielu medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku, ktorú voľbu žalobca uskutočnil aj s prihliadnutím na právnu úpravu zdravotného poistenia platnú do 31.12.2010. Následne po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy ustanovenia § 10b č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení platnej od 1.1.2011 (zákon č. 499/2010 Z.z.) už toto rozhodnutie nemohol zmeniť, a práve v takom postupe žalovaného pri uplatňovaní § 10b zák. č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení v znení platnom od 1.1.2011 vidí žalobcu retroaktivitu zákona, s čím sa konajúci správny orgán vo svojom rozhodnutí nevysporiadal. Poukázal aj na prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.2011 - § 36 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, ktorý ustanovuje, že povinnosť platiť poistné na verejné zdravotné poistenie sa vzťahuje na dividenty vyplácané zo zisku dosiahnutého v účtovnom období, ktoré sa začalo po účinnosti tohto zákona a to vzhľadom na to, že aj táto povinnosť bola stanovená právnou úpravou účinnou od 1.1.2011 (zákon č. 499/2010 Z.z.). Má za to, že vzhľadom na uvedené právne skutočnosti iný postup uplatňovania právnej úpravy žalovaného na úhrady poistného podľa ustanovenia § 10b ods. 1 písm. d) zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení v znení platnom od 1.1.2011 by znamenal retroaktivitu zákona, pretože následne po nadobudnutí účinnosti zákona č. 499/2010 Z.z., ktorým bol novelizovaný zákon 580/2004 Z.z. žalobca nemohol pôvodné rozhodnutie o zdanení rozdielu zmeniť. V čase rozhodovania o spôsobe zdanenia nemal vedomosť o dopadoch takého rozhodnutia na povinnosť vyplývajúcu zo zdravotného poistenia. Žalobca je názoru, že keďže prvá časť uvedeného zdaniteľného rozdielu zahrnutá do základu dane za rok 2010 nezakladala nárok na odvod poistného v zmysle predpisov platných do 31.12.2010, tak sa to vzťahuje aj na ostatné časti toho istého zdaniteľného rozdielu zahrnutého v nasledujúcich rokoch, inak by išlo o retroaktivitu zákona. Správny orgán sa námietkami žalobcu nezaoberal a ani v rozhodnutí sa s nimi nevysporiadal a nezaujal žiadne stanovisko. II. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 9.1.2014 žiadal žalobu zamietnuť. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu a pridržiaval sa svojho žalobou napadnutého druhostupňového rozhodnutia zo dňa 2.10.2013, v ktorom sa vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a vysvetlil mu v spojení s vyjadrením Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 21.8.2013 skutočnosti podľa § 13 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z.z., na základe ktorých je povinný zaplatiť nedoplatok z ročného zúčtovania poistného za rok 2011. Poukázal, že žalobcovi bol vypočítaný nedoplatok ročného zúčtovania poistného za rok 2011 ako príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. d) zákona č. 580/2004 Z.z., nakoľko rozdiel medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou nepeňažného vkladu je považovaný za dosiahnutie príjmu. Pre účely priznania daní z príjmov ide o iný príjem (§ 8 zákona č. 595/2003 Z.z.), ktorý podlieha dani z príjmu podľa zákona č. 595/2003 Z.z., nie je príjmom podľa § 5 až §7 zákona č. 595/2003 Z.z. a teda podlieha aj odvodom na zdravotné poistenie. Podľa žalovaného nešlo o retroaktivitu, nakoľko do ročného zúčtovania poistného vstupujú príjmy zdaňované aj podľa § 8 zákona o dani z príjmov (okrem iného aj rozdiel medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou nepeňažného vkladu), pričom sa vychádza z údajov z daňového priznania za príslušný kalendárny rok, v tomto prípade za rok 2011. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 244 a nasl. O.s.p.) preskúmal postupom podľa § 247 a nasl. O.s.p. zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, a preto ho zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p.. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného Úradu pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č.: PV 301/00085/2012/R, č.z.: 91863/2013 zo dňa 2.10.2013, ktorým tento vo veci odvolania žalobcu proti platobnému výmeru Úradu pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín, č. PV 301/00085/2012, číslo návrhu: 1231708517, zo dňa 31.10.2012, ktorým bola žalobcovi určená povinnosť zaplatiť zdravotnej poisťovni Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Mamatejova 17, Bratislava nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania poistného za rok 2011 v sume 224,04 eur a nahradiť zdravotnej poisťovni trovy konania vo výške 5 eur, rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a platobný výmer č. PV 301/00085/2012 zo dňa 31.10.2012 potvrdil podľa ustanovenia § 59 ods. 2 správneho poriadku. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že Úradu pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bol v zmysle § 17a ods. 6 zákona č. 580/2004 Z.z. dňa 18.10.2012 doručený návrh zdravotnej poisťovne na vydanie rozhodnutia platobným výmerom z titulu pohľadávky na poistnom vyplývajúci z ročného zúčtovania poistného spolu s námietkami platiteľa poistného - žalobcu a stanoviskom zdravotnej poisťovne k námietkam vo veci uplatnenia nároku na nedoplatok na poistnom vyplývajúci z ročného zúčtovania za rok 2011 v sume 224,04 Eur. V zmysle návrhu nárok vznikol tým, že žalobca riadne a včas neodviedol nedoplatok na poistnom tak, ako to ustanovuje § 19 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z.z.. Zdravotná poisťovňa si v návrhu uplatnila aj trovy konania v sume 5 eur. V zmysle vyjadrenia zdravotnej poisťovne k námietkam žalobcu proti výkazu nedoplatkov č. 1231708517, žalobca bol vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. evidovaný v roku 2011 v období od 1.1.2011 do 31.12.2011 ako zamestnanec KOPS, spol.s.r.o.. Ročné zúčtovanie zdravotného poistenia bola zdravotná poisťovňa povinná vykonať žalobcovi podľa § 4 ods. 1 písm. i) a k) vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 130 z 30.3.2012, nakoľko žalobca bol zamestnancom, ktorý mal vymeriavací základ podľa § 13 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z.z.. Vymeriavací základ podľa § 13 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z.z. bol vo výške 1600 eur, ktorého sadzbou 14% bola vypočítaná výška poistného 224 eur. Nedoplatok 0,04 eur vznikol ako rozdiel medzi uhradenými preddavkami zamestnanca (605,04 eur) a vypočítaným poistným za zamestnanca (605,08 eur). Celková výška nedoplatku je teda 224,04 eur. Zdravotná poisťovňa považovala nedoplatok z ročného zúčtovania za rok 2011, vyčíslený vo výkaze nedoplatkov č. 1231708517 vo výške 224,04 eur za správny, námietku žalobcu neakceptovala. Na tomto skutkovom základe, keďže žalobca do dňa vydania platobného výmeru nesplnil povinnosť odviesť na poistnom podľa § 19 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z.z., Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou rozhodnutím č. PV 301/00085/2012, zo dňa 31.10.2012, pobočka Trenčín uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., Mamatejova 17, Bratislava nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania poistného za rok 2011 v sume 224,04 eur v zmysle § 19 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a nahradiť zdravotnej poisťovni trovy konania v zmysle § 31 ods. 2 správneho poriadku v sume 5 eur. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 2.10.2013 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu s odôvodnením, že v konaní bolo preukázané, že žalobca bol povinný uhradiť poistné vypočítané na základe ročného zúčtovania z ostatných príjmov v zmysle § 8 zákona o daní z príjmov, ktoré tvorí rozdiel medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanom na vklad spoločníka a hodnotou nepeňažného vkladu. Nakoľko v § 3 písm. d) zákona o daní z príjmov sa explicitne neuvádza, čo je potrebné považovať za ,,ostatné príjmy“, ale odkazuje na § 8 citovaného zákona, v ktorom je ustanovené, že do základu daňovník zahrňuje aj rozdiel medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanom na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku, vypočítané poistné bolo zdravotnou poisťovňou stanovené v správnej výške a v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Z uvedeného dôvodu, že tento rozdiel je predmetom dane, je to ,, ostatný príjem“ na účely zákona o daní z príjmov, a teda sa jedná o príjem aj na účely zákona č. 580/2004 Z.z. z ktorého platiteľ poistného má povinnosť odviesť poistné na verejné zdravotné poistenie. IV. Podľa § 3 ods. 2 zákona o správnom konaní, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné doklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný a musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 1 a 3 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V súlade s ustanovením § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. je rozhodnutie nepreskúmateľné, ak je nezrozumiteľné, alebo trpí nedostatkom dôvodov. Medzi dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu patrí aj absencia právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností, ako aj ich nejednoznačnosť. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku skutkových dôvodov, pričom ide o vady skutkových zistení, o ktoré sú opreté rozhodovacie dôvody. Za takéto vady možno považovať prípady, keď rozhodnutie založené na skutočnostiach nezisťovaných v konaní, prípadne keď nie je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy v konaní boli vykonané. Vlastný výrok rozhodnutia nepresvedčí o správnosti rozhodnutia, ak nebude riadne odôvodnený. Odôvodnenie je zhrnutím všetkých zistených skutočností odôvodňujúcich výrok rozhodnutia. Musí preto v plnom rozsahu zodpovedať skutočným výsledkom uskutočneného konania. Správny poriadok v ustanovení § 47 ods. 3 ustanovuje, že v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, a akú použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s námietkami a návrhmi účastníka konania a s ich vyjadreniami k pokladom rozhodnutia. V rozhodnutí sa spravidla pokiaľ ide o skutkovú stránku, najprv uvedie podstata veci a potom nasleduje rozbor dôkazov a ostatných podkladov rozhodnutia. V odôvodnení je nutné reagovať na prípadné pripomienky a návrhy účastníkov konania, na ich vyjadrenia k podkladom rozhodnutia a vysporiadať sa s prípadnými rozbormi v jednotlivých dôkazoch. Potom by mali byť uvedené závery o tom, ktoré skutočnosti sú vzaté sa nepochybne zistené, posúdi sa právny význam týchto skutočností a vysloví sa úsudok o predmete konania. S poukazom na právnu normu citovanú vo výroku rozhodnutia, sa zdôvodní jej použitie v konkrétnom prípade. Je nesporné, že týmto požiadavkám žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa podľa názoru Krajského súdu v Bratislave jednoznačne nevyhovuje. V prejednávanom prípade preskúmavané prvostupňové rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ktoré sa obmedzuje len na uvedenie návrhu zdravotnej poisťovne na vydanie rozhodnutia platobným výmerom z titulu pohľadávky na poistnom, rozpisu dlžných súm poistného z ročného zúčtovania za rok 2011 a z vyjadrenia zdravotnej poisťovne k námietkam žalobcu proti výkazu nedoplatkov, bez uvedenia paragrafového znenia zákona, podľa ktorého prvostupňový správny orgán rozhodol bez toho, aby bolo zrejmé, či sa žalovaný zaoberal otázkami, na ktoré upriamil pozornosť žalobca bez odôvodnenia záverov žalovaného. Odôvodnenie musí poskytnúť skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia musí byť zrejmé, prečo správny orgán takto rozhodol, ktoré skutočnosti boli podkladom jeho rozhodnutia, prečo považuje skutočnosti navrhované žalobcom za nerozhodné, resp. nesprávne, podľa ktorej právnej normy rozhodol, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôvodov. Absencia uvedených úvah zakladá zjavnú nepreskúmateľnosť právneho rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Platí, že ak je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, bráni takýto nedostatok spravidla posúdeniu dôvodnosti ďalších meritórnych námietok. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia je nesporné, že prvostupňový správny orgán nevenoval dostatočnú pozornosť odôvodneniu svojho rozhodnutia. Správne konanie tvorí jeden celok, preto odvolací orgán (žalovaný) podľa § 46 zákona o správnom konaní, zodpovedá za to, že rozhodnutie o odvolaní je v súlade so zákonom, a že vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Odvolací správny orgán je povinný preskúmať odvolaním napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, podľa ustanovenia § 59 ods. 1 správneho poriadku. Je povinný zistiť dôsledne skutočný stav veci a nemôže sa obmedziť iba na tie skutočnosti a dôkazy, na ktoré poukazuje odvolateľ. Pri preskúmaní rozhodnutia postupuje odvolací orgán nezávisle na konaní prvostupňového orgánu. Posudzuje vec samostatne a z hľadiska tak skutkového, ako aj právneho hodnotenia veci, t.z. že z vlastného podnetu vykoná nové dôkazy, prípadne zopakuje dôkazy už vykonané, v záujme zistenia skutočného stavu veci. Z dikcie ustanovenia § 59 ods. 1 a 2 zákona o správnom konaní je zrejmé, že odvolací orgán má rozsiahle oprávnenia nielen čo do rozsahu prieskumnej činnosti, ale aj vo vzťahu k spôsobu rozhodnutia o odvolaní. Odvolací orgán pri svojom rozhodovaní nie je viazaný návrhmi odvolateľa. Naopak, zákon mu ukladá povinnosť zrušiť, resp. zmeniť každé nezákonné rozhodnutie a to aj mimo rámca dôvodov odvolania. Na základe obsahu preskúmavaného druhostupňového rozhodnutia je možné konštatovať, že žalovaný ako odvolací správny orgán rovnako ako prvostupňový správny orgán nevenoval dostatočnú pozornosť odôvodneniu svojho rozhodnutia. V rozhodnutí nereagoval na všetky návrhy uvedené v námietkach žalobcu, námietke retroaktivity zákona nevenoval žiadnu pozornosť a druhostupňové rozhodnutie, rovnako ako aj prvostupňové rozhodnutie sa obmedzilo len na popis skutkového stavu veci, citáciu paragrafového zmenia zákona bez náležitého odôvodnenia a správnej úvahy. V odôvodnení rozhodnutia v konaní vedenom pod sp.zn. 5A 5/2002 NSS ČR uviedol, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov vtedy, ak ,,... je odôvodnenie rozhodnutia v rozpore s výrokom rozhodnutia, alebo rozhodnutiu chýba rozhodný dôvod pre výrok, bez ktorého nemožno dôjsť k uskutočnenému záveru, alebo rozhodnutie neobsahuje žiadne hodnotenie dôkazov a záver z nich vyplývajúci alebo z hodnotenia dôkazov žiaden záver nevyplýva...“. Na základe vyššie uvedených skutočností Krajský súd v Bratislave postupoval podľa citovaného ustanovenia § 250j ods. 2 písm. b) O.s.p. a preskúmavané rozhodnutie oboch stupňov zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešný žalovaný nahradí žalobcovi trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia 275,94 eur. Žalobcu zastupovali dve advokátky: Mgr. Inna Solaničová a po pozastavení jej činnosti JUDr. Jana Sivoková. Trovy advokátskeho zastúpenia u Mgr. Inny Solaničovej pozostávajú z úkonov - príprava a prevzatie zastupovania, spísanie žaloby dňa 4.12.2013. Podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. predstavuje tarifná odmena za jeden úkon právnej služby 1/6 výpočtového základu, t.j. 130,16 eur za jeden úkon a za dva úkony 260,32 eur. Podľa § 15 a 16 ods. 3 citovanej vyhlášky hotové výdavky - 1/100 výpočtového základu za jeden úkon 7,81 eur, za dva úkony 15,62 eur. Trovy právneho zastúpenia pre Mgr. Innu Solaničovú predstavujú spolu 275,94 eur. Advokátka JUDr. Anna Sivoková si uplatnila trovy právneho zastúpenia za zastupovanie žalobcu za jeden úkon právnej pomoci - spísanie vyjadrenia zo dňa 10.11.2014 vo výške 134 eur + režijný paušál 8,04 eur + 20% DPH, spolu 170,44 eur. Súd advokátke JUDr. Anne Sivokovej náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal, nakoľko podanie vyjadrenia zo dňa 10.11.2014 doručené súdu 13.11.2014 nepovažoval súd za účelne vynaložené trovy konania a vyjadrenie ňou podané ani nepožadoval. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.