KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava19. 11. 2014plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/294/2013 z 19. 11. 2014

Stav rozhodnutia: potvrdené

Toto rozhodnutie bolo potvrdené – rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. júna 2016, sp. zn. 10Sžo/65/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:1013202168.1 (28. 06. 2016). Zistené automaticky z výroku rozhodnutia vyššieho súdu; overte v jeho texte.

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 19. novembra 2014, sp. zn. 1S/294/2013, ECLI:SK:KSBA:2014:1013202168.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/294/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013202168
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013202168.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej
PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu:
Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, IČO: 31303862, Tulčík č. 26, zastúpený: JUDr.
Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, Košice proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia
Slovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra 1, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra
životného prostredia Slovenskej republiky č. 7290/2013-1.10 (47/2013-rozkl.) zo dňa 30.09.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Včas podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.12.2013 sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia ministra životného prostredia č. 7290/2013-1.10 (47/2013-rozkl.) zo dňa
30.09.2013, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie Ministerstva životného
prostredia Slovenskej republiky, odboru výkonu štátnej správy č. 1575/2013-2.2 zo dňa 15.7.2013.

Prvostupňovým správnym rozhodnutím bol žiadateľovi Lesy Slovenskej republiky, š. p., Odštepnému
závodu Slovenská Ľupča (ďalej len ,,žiadateľ“)

A. vydaný súhlas podľa § 14 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 13 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2002 Z.z.
o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej aj len zákon alebo zákon o ochrane
prírody) na výstavbu lesnej cesty Koryto v JPRL č. 376b a 376a (KN-C 1344 v k.ú. Jasenie) na LC
Jasenie štátne v Národnom parku Nízke Tatry (ďalej len ,,NP Nízke Tatry“)

B. povolená výnimka zo zákazov ustanovených § 35 ods. 1 písm. b) a d), § 35 ods. 2 písm. b) zákona, čiže
bolo povolené pri výstavbe časti lesnej cesty Koryto v JPRL č. 376b a 376a (KN-C 1344 v k.ú. Jasenie)
rušiť a poškodzovať miesta rozmnožovania chránených živočíchov: mlok karpatský, kunka žltobruchá,
rys ostrovid, medveď hnedý, vlk dravý, hraboš tatranský, uchaňa čierna, orol skalný, tetrov hôľniak,
tetrov hlucháň, ďateľ trojprstý, kuvik kapcavý, kuvik vrabčí, jariabok hôrny, bocian čierny, orol krikľavý,
výr skalný, včelár lesný, ďateľ bielochrbtý, žlna sivá, ďateľ čierny, muchárik červenohrdlý, muchárik
bielokrký, strakoš sivý a muchár sivý.

Žalobca v žalobe navrhol rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 250j
ods. 2 písm. a) O.s.p.), ďalej z dôvodu, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie



veci (§ 250j ods. 2 písm. c) O.s.p.) a z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť, alebo pre
nedostatok dôvodov (§ 250j ods. 2 písm. d) O.s.p.).

Uviedol, že žalovaný nedostatočne zistil skutočný stav veci v prvom rade vo vzťahu k tomu,
či navrhovaná činnosť bude mať samostatne alebo v súvislosti s inými plánmi alebo projektmi
pravdepodobne významný vplyv na územie európskeho významu a chránené vtáčie územie. Podľa
stanoviska ŠOP SR zo dňa 14.11.2013 mal byť zistený kumulatívny vplyv navrhovanej činnosti a
ďalších činností v predmetnom území, z podkladov rozhodnutia na jednej strane vyplýva, že boli zistené
negatívne účinky navrhovanej činnosti. Poukázal, že odborné stanovisko podľa § 28 ods. 4 ZOPK musí
vychádzať z kritérií pre zisťovacie konanie podľa osobitného zákona. Ak postupujúc podľa týchto kritérií
sú zistené negatívne účinky na predmet ochrany (čo sa v predmetnej veci stalo), potom nemôže byť
odôvodnený záver, že navrhovaná činnosť pravdepodobne nebude mať významný vplyv na predmet
ochrany. Z vyjadrení ŠOP SR vyplýva , že biotopy, ktoré majú byť zasiahnuté výstavbou lesnej cesty sú
ťažko poškodené až zničené a správa NAPANTU uvádza, že nemá údaje o rozsahu náhodnej ťažby.

Namietal, že prvostupňový správny orgán nijakým spôsobom nezdôvodnil, prečo záujem na výstavbe
lesnej cesty, ktorej negatívne účinky vyplývajú z podkladov rozhodnutia, prevyšuje záujem na ochrane
prírody vyjadrený zákazom rušiť a poškodzovať miesta rozmnožovania chránených živočíchov medzi
ktorými sú aj druhy európskeho významu. Argument žalovaného o tom, že zákonodarca udelil orgánom
ochrany prírody oprávnenie vydať potrebný súhlas na výstavbu lesnej cesty, nie je odpoveďou na
označenú zásadnú pripomienku žalobcu, že jediným dôvodom na udelenie výnimky zo zákazov, ktoré
boli ustanovené na ochranu chránených živočíchov je záujem prevyšujúci nad záujmom na ochranu
chránených druhov, vrátane druhov európskeho významu. Pre žalobcu je nepochopiteľné, ako správne
orgány na jednej strane môžu akceptovať v neprospech povolenia výnimiek argumenty identické so
žalobcovými a na druhej strane vo vzťahu k povoleniu výnimky a udeleniu súhlasu žalobcov argument
neakceptovať a neuviesť správnu úvahu, ktorá by dala odpoveď na žalobcove námietky.

Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie i prvostupňové
rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

II.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 22.1.2014, žalobu považoval
za neodôvodnenú a žiadal ju zamietnuť. Nesúhlasil, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť
pre nesprávne právne posúdenie veci, pre nedostatočné zistenie skutkového stavu veci a pre
nepreskúmateľnosť, pre nezrozumiteľnosť, alebo pre nedostatok dôvodov. Uviedol, že v prvostupňovom,
ako aj druhostupňovom rozhodnutí sa žalovaný opieral o odborné stanoviská Krajského úradu životného
prostredia v Banskej Bystrici (ďalej KÚ ŽP Banská Bystrica) a Štátnej ochrany prírody SR (ďalej ŠOP
SR), v ktorých posudzovali možnosť výstavby v žiadateľovej žiadosti navrhovaných lesných ciest a
určili územia, v ktorých výstavba nepredstavuje riziko pre tam sa nachádzajúce biotopy európskeho
alebo národného významu. Prvostupňové rozhodnutie žalovaného obsahuje odôvodnenie plynúce z
odborných stanovísk KÚ ŽP Banská Bystrica č. 03/2012/1028-Pr zo dňa 10.12.2012 a č. 2011/01051-
Pr zo dňa 3.10.2011 a ŠOP SR č. ŠOP SR/3965/2012 zo dňa 15.11.2012, č. ŠOP SR/104/2013 zo dňa
14.1.2013, č. ŠOP SR/630/2013 zo dňa 21.2.2013 a č. ŠOP SR/771/2013 zo dňa 6.3.2013, týkajúce sa
udelenia a neudelenia súhlasu na výstavbu lesných ciest a povolenia a nepovolenia výnimky zo zákazov
ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b) a písm. d) a ods. 2 písm. b) zákona o ochrane prírody a krajiny na
územiach v 3. stupni ochrany v súlade so zákonom o ochrane prírody a krajiny.

V prvostupňovom rozhodnutí správny orgán uvádza dôvody, pre ktoré bol udelený súhlas len na výstavbu
lesnej cesty Koryto. Prvostupňový správny orgán poukazuje predovšetkým na stanovisko ŠOP SR,
Správy NP Nízke Tatry, ktorá „posúdila možnosť výstavby všetkých ciest žiadateľa a vytypovala niektoré
z nich, v ktorých výstavba nepredstavuje neprimerané riziko pre dotknuté biotopy európskeho alebo
národného významu. Na základe stanoviska ŠOP SR Správy NP Nízke Tatry vydal KÚ ŽP v zmysle § 28
ods. 4 zákona o ochrane prírody a krajiny odborné stanovisko č. 03/2012/1028-Pr zo dňa 10.12.2012,
podľa ktorého výstavba lesnej cesty Koryto nebude mať významný vplyv na územie sústavy chránených
území. Uvedeným odborným stanoviskom bol vylúčený negatívny vplyv na priaznivý stav predmetu



ochrany CHVU Nízke Tatry a UEV Ďumbierske Tatry a tým aj povinnosť posudzovania výstavby lesných
ciest podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie“.

Žalovaný nesúhlasil, že napadnutému rozhodnutiu absentuje správna úvaha. Z napadnutých rozhodnutí
je zrejmé, akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov, čo je zrejmé z odpovedí
správneho orgánu na námietky a návrhy účastníkov konania, ale aj z hodnotenia správneho orgánu, že
výstavba predmetnej lesnej cesty nebude mať negatívny vplyv na priaznivý stav k predmetu ochrany
dotknutých chránených území a uskutoční sa v súlade so záujmami ochrany prírody a krajiny. V
napadnutom rozhodnutí sú tiež uvedené dôvody, na základe ktorých bol vydaný súhlas na výstavbu
lesnej cesty len na vybraných JPRL uvedených v žiadosti žiadateľa a pre ostatné JPRL takýto súhlas
nevydal.

Žalovaný ďalej uviedol, prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s ust. § 40 ods. 3 písm. b)
zákona o ochrane prírody a krajiny, keď výnimku na rušenie chráneného živočícha a poškodzovania
miesta jeho rozmnožovania žiadateľovi povolil. Pri povolení výnimky vychádzal zo stanovísk ŠOP
SR, v ktorých bol podrobne zhodnotený vplyv navrhovanej činnosti na chránené druhy živočíchov,
na ktoré sa vzťahuje výnimka a ktoré tvoria predmet ochrany dotknutých chránených území. Za
účelom minimalizácie negatívnych vplyvov výstavby lesnej cesty na chránené druhy, bolo vykonávanie
stavebných prác časovo obmedzené na obdobie od 15.7. do 31.12., t.j. mimo kľúčového obdobia
hniezdenia a rozmnožovania chránených živočíchov. Správny orgán pri hodnotení možných následkov
povolenia výnimky z podmienok ochrany chránených druhov prvostupňový správny orgán prihliadol na
to, že povolením výnimky vo veci žiadosti žiadateľa sa len predchádza možnému protiprávnemu konaniu,
pretože pri výstavbe lesných ciest nemožno porušenie podmienok ochrany chránených druhov úplne
vylúčiť.

Podľa žalovaného skutkový stav bol zistený presne a úplne. Z dôvodu, že KÚŽP Banská Bystrica
posúdil možný vplyv zámeru žiadateľa na územia patriace do európskej sústavy chránených území len
s hodnotením jeho samostatného vplyvu, t.j. bez hodnotenia vplyvu zámeru v kombinácii s inými plánmi
alebo projektmi, ministerstvo požiadalo ŠOP SR o zhodnotenie kumulatívneho vplyvu navrhovanej
činnosti s už vykonanými, ako aj plánovanými aktivitami na územia NATURA 2000. ŠOP SR vypracovala
stanovisko č. 104/2013 zo dňa 14.1.2013, v ktorom skonštatovala, že navrhovaná činnosť - výstavba
lesnej cesty Koryto pri dodržaní stanovených podmienok, nemôže mať samostatne ani v kombinácii
s inými projektmi významný vplyv na dotknuté územia sústavy NATURA 2000. Žalovaný vo svojom
rozhodovacom procese v maximálnej miere zohľadnil aj vyjadrenie FSC Slovensko č. 604/2013,
605/2013, 606/2013, 607/2013, 608/2013 zo dňa 4.2.2013 a vyjadrenie Lesoochranárskeho zoskupenia
VLK zo dňa 5.2.2013. Už zo samotnej žiadosti žiadateľa je dostatočne zrejmý účel výstavby lesných
ciest z hľadiska potrieb obhospodarovateľa lesa. Súčasťou žiadosti sú aj podporné stanoviská 2
pracovísk Národného lesníckeho centra vo Zvolene, Obvodného lesného úradu Brezno a Okresného
riaditeľstva Hasičského a Záchranného zboru v Brezne. Vyhodnotenie predpokladaných vplyvov zámeru
na lokality sústavy NATURA 2000, je syntézou hodnotenia podľa všetkých kritérií a výsledkom je odborné
stanovisko, vydané príslušným orgánom ochrany prírody a krajiny podľa § 28 ods. 4 zákona o ochrane
prírody a krajiny. ŠOP SR Správa národného parku Nízke Tatry v zisťovacom konaní uviedla všetky
možné predpokladané negatívne dôsledky výstavby lesných ciest pre druhy živočíchov a biotopy v
dotknutých územiach sústavy NATURA 2000. V konečnom posúdení významnosti účinkov sa tieto
predpokladané negatívne javy neprejavili ako určujúce a závažné.

K nesprávnemu právnemu posúdeniu žalovaný uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom v žalobe
nezdôvodnil, na základe akých skutočností dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné z
dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.

Žalovaný záverom uviedol, že orgán štátnej správy ochrany prírody a krajiny pri rozhodovaní zo
získaných podkladov a ich vyhodnotenia z pohľadu cieľov ochrany prírody a krajiny v dotknutom
chránenom území, musí mať prioritne na zreteli skutočnosť, že požadované zásahy sa majú vykonávať v
území, v ktorom je všeobecne záväzným právnym predpisom zakázané vykonávať požadovanú činnosť
a len v odôvodnených prípadoch zákon pripúšťa ich vykonanie na základe výnimky, to znamená, že
v každom individuálnom prípade je potrebné skúmať naplnenie odôvodnenosti prípadu pre povolenie
výnimky a skúmať, či z hľadiska ochrany prírody je na zabezpečenie a udržanie priaznivého stavu



chráneného územia potrebné prijať určité opatrenia, ktoré budú mať prednosť pred zachovaním
súčasného stavu a ochrany prirodzených procesov v nich prebiehajúcich, vrátane procesov rozpadu a
prirodzenej obnovy lesných ekosystémov.

Z predložených podkladov žalovaný dospel k záveru, že vydanie súhlasu na výstavbu časti lesnej cesty
Koryto a povolenie výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b) a písm. d), § 35 ods.
2 písm. b) zákona o ochrane prírody a krajiny je dôvodné. Výstavba lesnej cesty Koryto má slúžiť
na sprístupnenie kalamity, riadne obhospodarovanie lesa podľa Programu starostlivosti o lesy a ako
protipožiarny rozdeľovací priesek a taktiež za účelom zvládnutia potenciálne živelnej pohromy v danej
lokalite a zároveň na spracovanie podkôrnikovej kalamitnej hmoty a následnú revitalizáciu lesa. Nie je
vylúčená možnosť vydať súhlas, alebo udeliť výnimku zo zakázaných činností v prípadoch, keď potreba
zásahu prevyšuje zachovanie princípu bezzásahovosti. Žalovaný vychádzal predovšetkým zo stanovísk
ŠOP SR a KÚŽP Banská Bystrica, v ktorých boli podrobne zohľadnené dopady výstavby časti lesnej
cesty Koryto a jednotlivé biotypy európskeho a národného významu na území Národného parku Nízke
Tatry a na chránené druhy nachádzajúce sa v lokalitách plánovanej výstavby. V uvedenej veci rozhodlo
so zohľadnením záujmov ochrany prírody na dotknutom území európskeho významu SKUEV 0302
Ďumbierske Tatry a v CHVU 018 Nízke Tatry. Z uvedeného dôvodu žalovaný povolil výstavbu časti lesnej
cesty Koryto ciest a povolil výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b) a písm. d), v § 35
ods. 2 písm. b) zákona o ochrane prírody pri výstavbe časti lesnej cesty Koryto v JPRL lesa č. 376 b
a 376 a (KN - C 1344 v k.ú. Jasenie).

III.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 246 ods. 1 O.s.p.
preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že námietky žalobcu neboli dostatočným podkladom
pre zrušenie napadnutého rozhodnutia.

Predmetom súdneho preskúmania bolo rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím
prvostupňového orgánu vydanom v intenciách § 14 ods. 2 písm. a) v spojení s § 13 ods. 2 písm. c)
ZOPK o vydaní súhlasu na výstavbu časti lesnej cesty Koryto v JPRL č. 376b a 376a (KN-C 1344 v k.ú.
Jasenie) na LC Jasenie štátne v Národnom parku Nízke Tatry (ďalej len ,,NP Nízke Tatry“) a o povolení
výnimky zo zákazov ustanovených § 35 ods. 1 písm. b) a d), § 35 ods. 2 písm. b) zákona, čiže bolo
povolené pri výstavbe časti lesnej cesty Koryto v JPRL č. 376b a 376a (KN-C 1344 v k.ú. Jasenie) rušiť
a poškodzovať miesta rozmnožovania chránených živočíchov uvedených v napadnutom rozhodnutí.

Predmetom súdneho preskúmania nebola časť rozhodnutí ohľadom nevydania súhlasu v intenciách §
14 ods. 2 písm. a) v spojení s § 13 ods. 2 písm. c) zákona o ochrane prírody a krajiny na výstavbu
časti lesnej cesty Koryto v JPRL č. 379a a 380b, 381, 384, 385a, 388c, 388a, 389a (KN-C 1344, 1338,
1333/11 v k.ú. Jasenie) na LC Jasenie štátne v Národnom parku Nízke Tatry a nepovolenia výnimky zo
zákazov ustanovených § 35 ods. 1 písm. b) a d), § 35 ods. 2 písm. b) zákona.

Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov, zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom
súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov
územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie a postup správneho orgánu“). Rozhodnutiami
správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia,
ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo
dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho
orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie,



ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti
ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.

Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a
vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe
alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa § 33 ods. 1 správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať
dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.

Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným
osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho
zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o
odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom
rozsahu.

Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí
pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa § 2 ods. 1 ZOPK, ochranou prírody a krajiny podľa tohto zákona sa rozumie obmedzovanie
zásahov, ktoré môžu ohroziť, poškodiť alebo zničiť podmienky a formy života, prírodné dedičstvo, vzhľad
krajiny, znížiť jej ekologickú stabilitu, ako aj odstraňovanie následkov takých zásahov. Ochranou prírody
sa rozumie aj starostlivosť o ekosystémy.

Podľa § 13 ods. 2 písm. c) ZOPK, na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas
orgánu ochrany prírody na výstavbu lesných ciest a zvážnic.

Podľa § 14 ods. 2 písm. a) ZOPK, na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas
orgánu ochrany prírody na vykonávanie činností uvedených v § 13 ods. 2 písm. a) až e), i), j), l) a m) a o).

Podľa § 34 ods.1 písm. a) ZOPK, chránenú rastlinu je zakázané úmyselne trhať, zbierať, rezať,
vykopávať alebo ničiť v jej prirodzenom areáli vo voľnej prírode.

Podľa § 35 ods.1 písm. b) a d) ZOPK, chráneného živočícha je zakázané úmyselne rušiť, najmä v
období rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo sťahovania a poškodzovať alebo ničiť
miesta jeho rozmnožovania alebo odpočinku.

Podľa § 40 ods.2 ZOPK, orgán ochrany prírody môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku z
podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, a to
len v prípade, že neexistuje iná alternatíva a výnimka neohrozí zachovanie populácií dotknutých druhov;
ak ide o druhy vtákov a vybrané druhy živočíchov uvedené v osobitnom predpise, 68a) výnimku na ich
lov povoľuje ministerstvo pôdohospodárstva.



Podľa § 40 ods. 3 ZOPK, výnimku podľa odseku 2 možno povoliť

a) v záujme ochrany dotknutých druhov alebo ochrany prírodných biotopov,
b) pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom
hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných
škôd na inom type majetku,
c) v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy
voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane
tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného
významu na životné prostredie,
d) na účely výskumu a vzdelávania, obnovy populácie dotknutých druhov a ich navrátenia do biotopov
alebo na ich pestovanie alebo chov v ľudskej opatere nevyhnutný na tieto účely,
e) na odber, odchyt alebo držbu jedincov v malom počte za prísne kontrolovaných podmienok, na
selektívnom základe a v obmedzenom rozsahu.

Podľa § 65 ods.1 písm. h) ZOPK, ministerstvo môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku zo
zakázaných činností, ak ide druhy podľa § 40.

Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že žiadateľ - Lesy Slovenskej republiky, š. p., Odštepný
závod Slovenská Ľupča požiadal KÚŽP v Banskej Bystrici o udelenie súhlasu podľa § 14 ods. 2 písm.
a) v spojení s § 13 ods. 2 písm. c) ZOPK a o povolenie výnimky zo zákazov ustanovených § 35
ods. 1 písm. b) a d), § 35 ods. 2 písm. b) zákona na výstavbu lesných ciest Koryto a Prostredný
Grúň - Šerflová. Budovanie lesných ciest žiadateľ odôvodnil okrem sprístupnenia kalamitnej hmoty,
zabezpečením riadneho hospodárenia v zmysle programov starostlivosti o lesy a uviedol, že zároveň
budú tieto cesty plniť funkcie protipožiarnych rozdeľovacích priesekov v zmysle zák. č. 314/2001 Z.z. o
ochrane pred požiarmi a vyhl. MV SR č. 121/2002 o protipožiarnej prevencii a § 46 ods. 1 písm. b) vyhl.
č. 453/2006 Z.z. o hospodárskej úprave lesa a ochrane lesa za účelom zvládnutia živelnej pohromy v
danej lokalite a zároveň na spracovanie podkôrnikovej kalamitnej hmoty a následnú revitalizáciu lesa.
Stavba lesnej cesty Koryto sa má uskutočniť v NP Nízke Tatry na území s tretím stupňom ochrany, v
chránenom vtáčom území Nízke Tatry a území európskeho významu Ďumbierske Tatry.

Vo všetkých konaniach týkajúcich sa výstavby lesných ciest v NP Nízke Tatry požiadali o účasť občianske
združenia: Lesoochranárske zoskupenie VLK, Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko
a FSC Slovensko.

Listom zo dňa 27.9.2012 žiadateľ žiadosť v časti týkajúcej sa výstavby lesnej cesty Prostredný Grúň -
Šerflová, stiahol späť a ministerstvo v tejto časti žiadosti konanie zastavilo rozhodnutím č. 2040/2012-2.2
z 30.11.2012.

Stavba lesnej cesty Koryto sa má uskutočniť v NP Nízke Tatry na území s 3.stupňom ochrany, v
Chránenom vtáčom území Nízke Tatry a na území európskeho významu Ďumbierske Tatry (ďalej len
územia sústavy NATURA 2000).

K žiadosti boli vydané odborné stanoviská KÚŽP v Banskej Bystrici podľa § 28 ods. 4 ZOPK, č.
2011/01051-Pr zo dňa 3.10.2011 a č. 03/2012/1028-Pr zo dňa 10.12.2012, podľa ktorého výstavba
lesnej cesty na Lesnom celku Jasenie - štátne, pravdepodobne nebude mať významný vplyv na územia
sústavy NATURA 2000 a netreba ju posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov
na životné prostredie. Podkladom pre stanoviská KÚŽP boli stanoviská ŠOP SR, Banská Bystrica č.
ŠOP SR/3144/2011 zo dňa 9.8.2011, prílohou ktorého boli screeningové formuláre na hodnotenie plánov
a projektov ovplyvňujúcich sústavu NATURA 2000 a to Formulár pre zisťovacie konanie CHVÚ Nízke
Tatry, SKUEV 0302 Ďumbierske Tatry, SKUEV 0310 Kráľovohoľské Tatry a č. ŠOP SR/3965/2012 zo dňa
15.11.2012, prílohou ktorého boli vyplnené screeningové formuláre na hodnotenie plánov a projektov
ovplyvňujúcich sústavu NATURA 2000 z ktorého vyplýva, že že výstavba lesnej cesty Koryto nebude
mať v území európskeho významu SKUEV 0302 Ďumbierske Tatry a v CHVU 018 Nízke Tatry významný
vplyv na tieto sústavy chránených území NATURA 2000 a teda navrhované činnosti nie je potrebné
posudzovať v zmysle zákona EIA. Podkladom pre stanoviská KÚŽP boli aj stanoviská ŠOP SR, Banská
Bystrica č. ŠOP SR/104/2013 zo dňa 14.1.2013, č. ŠOP SR/630/2013 zo dňa 21.2.2013 a č. ŠOP
SR/771/2013 zo dňa 6.3.2013, týkajúce sa udelenia a neudelenia súhlasu na výstavbu lesných ciest a



povolenia a nepovolenia výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b) a písm. d) a ods. 2
písm. b) zákona o ochrane prírody a krajiny na územiach v 3. stupni ochrany v súlade so zákonom o
ochrane prírody a krajiny.

Žalovaný listom zo dňa 23.01.2013 oboznámil účastníkov konania s podkladmi rozhodnutia v zmysle §
33 ods. 2 správneho poriadku.

Žalobca vo vyjadrení zo dňa 5.2.2013 nesúhlasil s vydaním súhlasu a povolením výnimiek na výstavbu
lesnej cesty Koryto pre žiadateľa, pretože výstavbu pokladal za neopodstatnenú a v rozpore zo záujmami
ochrany prírody v danom území.

Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 1575/2013-2.2 zo dňa 15.7.2013 vydal súhlas podľa § 14
ods. 2 písm. a/ v spojení s § 13 ods. 2 písm. c) zákona o ochrane prírody na výstavbu lesnej cesty Koryto
v JPRL č. 376b a 376a (KN-C 1344 v k.ú. Jasenie) na LC Jasenie štátne v Národnom parku Nízke Tatry
(ďalej len ,,NP Nízke Tatry“) a povolil výnimku zo zákazov ustanovených § 35 ods. 1 písm. b) a d), §
35 ods. 2 písm. b) zákona, čiže bolo povolené pri výstavbe časti lesnej cesty Koryto v JPRL č. 376b
a 376a (KN-C 1344 v k.ú. Jasenie) rušiť a poškodzovať miesta rozmnožovania chránených živočíchov
uvedených v napadnutom rozhodnutí.

Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal dňa 6.8.2013 rozklad o ktorom rozhodol minister životného
prostredia Slovenskej republiky rozhodnutím 7290-1.10 (47/2013-rozkl.) zo dňa 30.09.2013, ktorým
rozklad žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 15.7.2013 potvrdil.

IV.

Krajský súd v Bratislave preskúmal rozhodnutie prvostupňového aj odvolacieho orgánu a dospel k
záveru, že obidve rozhodnutia sú vecne správne. Správny orgán v konaní vychádzal z odborných
stanovísk
.......... ŠOP SR, Správy Národného parku Nízke Tatry č. NAPANT/461/2011 zo dňa 05.04.2011 a
ŠOP SR č. ŠOP SR 104/2013 zo dňa 14.01.2013 a z odborného stanoviska KÚŽP v Prešove č.
2012/1505-7928/KM zo dňa 30.10.2012, podľa ktorých výstavba lesných ciest nebude mať negatívny
vplyv na priaznivý stav predmetu ochrany Chráneného vtáčieho územia Nízke Tatry a územia
európskeho významu Kráľovohoľské Tatry

Z administratívneho spisu je zrejmé, že správny orgán v konaní nevychádzal len z tvrdení žiadateľa,
ale ako podklad si zabezpečil odborné stanoviská Krajského úradu životného prostredia v Banskej
Bystrici a Štátnej ochrany prírody SR, v ktorých posudzovali možnosť výstavby v žiadateľovej žiadosti
navrhovaných lesných ciest a určili územia, v ktorých výstavba nepredstavuje riziko pre tam sa
nachádzajúce biotopy európskeho alebo národného významu. Napadnuté rozhodnutie žalovaného
vychádzalo z odborných stanovísk KÚ ŽP Banská Bystrica č. 03/2012/1028-Pr zo dňa 10.12.2012 a
č. 2011/01051-Pr zo dňa 3.10.2011 a ŠOP SR č. ŠOP SR/3965/2012 zo dňa 15.11.2012, č. ŠOP
SR/104/2013 zo dňa 14.1.2013, č. ŠOP SR/630/2013 zo dňa 21.2.2013 a č. ŠOP SR/771/2013 zo
dňa 6.3.2013, týkajúce sa udelenia a neudelenia súhlasu na výstavbu lesných ciest a povolenia a
nepovolenia výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b) a písm. d) a ods. 2 písm. b)
zákona o ochrane prírody a krajiny na územiach v 3. stupni ochrany v súlade so zákonom o ochrane
prírody a krajiny.

ŠOP SR, Správy NP Nízke Tatry, v stanovisku posúdila možnosť výstavby všetkých ciest žiadateľa a
vytypovala niektoré z nich, v ktorých výstavba nepredstavuje neprimerané riziko pre dotknuté biotopy
európskeho alebo národného významu. Na základe stanoviska ŠOP SR Správy NP Nízke Tatry vydal
KÚ ŽP v zmysle § 28 ods. 4 zákona o ochrane prírody a krajiny odborné stanovisko č. 03/2012/1028-
Pr zo dňa 10.12.2012, podľa ktorého výstavba lesnej cesty Koryto nebude mať významný vplyv na
územie sústavy chránených území. Uvedeným odborným stanoviskom bol vylúčený negatívny vplyv
na priaznivý stav predmetu ochrany CHVU Nízke Tatry a UEV Ďumbierske Tatry a tým aj povinnosť
posudzovania výstavby lesných ciest podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 24/2006 Z.z. o
posudzovaní vplyvov na životné prostredie.



Obdobne KÚŽP Banská Bystrica v odbornom stanovisku č. 03/2012/1028-Pr zo dňa 10.12.2012,
vychádzajúc zo stanoviska ŠOP SR č. ŠOP SR/3965/2012 zo dňa 15.11.2012, prílohou ktorého boli
vyplnené screeningové formuláre na hodnotenie plánov a projektov ovplyvňujúcich sústavu NATURA
2000 uviedol, že výstavba lesnej cesty Koryto nebude mať v území európskeho významu SKUEV
0302 Ďumbierske Tatry a v CHVU 018 Nízke Tatry významný vplyv na tieto sústavy chránených území
NATURA 2000 a teda navrhované činnosti nie je potrebné posudzovať v zmysle zákona EIA.

Z dôvodu, že KÚŽP Banská Bystrica posúdil možný vplyv zámeru žiadateľa na územia patriace do
európskej sústavy chránených území len s hodnotením jeho samostatného vplyvu, t.j. bez hodnotenia
vplyvu zámeru v kombinácii s inými plánmi alebo projektmi, ministerstvo požiadalo ŠOP SR o
zhodnotenie kumulatívneho vplyvu navrhovanej činnosti s už vykonanými, ako aj plánovanými aktivitami
na územia NATURA 2000. ŠOP SR vypracovala stanovisko podľa metodickej príručky k ustanoveniam
čl. 6 ods. 3 a ods. 4 Smernice Rady 92/43/EHS zo dňa 21.5.1992 o ochrane prirodzených biotopov
a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, v platnom znení „Hodnotenie plánov a projektov významne
ovplyvňujúcich lokality sústavy NATURA 2000“, ktorú vydalo v roku 2001 Riaditeľstvo pre životné
prostredie Európskej komisie. V tomto stanovisku č. 104/2013 zo dňa 14.1.2013 ŠOP SR konštatovala,
že navrhovaná činnosť - výstavba lesnej cesty Koryto pri dodržaní stanovených podmienok, nemôže
mať samostatne ani v kombinácii s inými projektmi významný vplyv na dotknuté územia sústavy
NATURA 2000. Súčasťou stanoviska ŠOP SR č. ŠOP SR/104/2013 zo dňa 14.1.2013 sú aj formuláre
pre zisťovacie konanie. Výstavba časti lesnej cesty Koryto je zhodnotená vo formulári pre zisťovacie
konanie - výstavba lesných ciest na území NAPANT UEV Ďumbierske Tatry, z ktorého je zrejmé,
že z hľadiska interferencie s kľúčovými vzťahmi, ktorými je definovaná štruktúra územia a funkcia
územia sa nepredpokladá ovplyvnenie štruktúry ani funkcie UEV Ďumbierske Tatry, CHVU Nízke Tatry;
nepredpokladajú sa ani prvky s predpokladaným významným vplyvom.

Krajský súd v Bratislave konštatoval, že žalovaný správny orgán vychádzal z vyššie uvedených
odborných stanovísk, ktorých obsah bol premietnutý aj do odôvodnení napadnutých rozhodnutí.

Je nesporné, že žalovaný správny orgán sa vo svojom rozhodnutí opieral o odborné stanoviská KÚŽP
Žilina a ŠOP SR Správa NP Nízke Tatry, v ktorých dostatočne posúdili možnosť výstavby navrhovaných
lesných ciest a boli určené územia, v ktorých výstavba nepredstavuje riziko pre tam nachádzajúce
sa biotopy európskeho alebo národného významu. V rozhodnutí žalovaného sú podrobne uvedené
dôvody, pre ktoré bol vydaný a nevydaný súhlas na výstavbu predmetných lesných ciest a nebola
povolená výnimka zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 a 2 zákona o ochrane prírody a krajiny.
Súd uvádza, že preskúmavané rozhodnutie vychádza najmä z dvoch stanovísk a to ŠOP SR, Správa
NP Nízke Tatry, zhodne označených č. NAPANT/1388/2011 zo dňa 21.11.2011, a preto vo svojich
rozhodnutiach podrobne zohľadnil dopady výstavby lesných ciest Štrofekova 1 a Štrofekova 2, Vápenná,
Baba, Kolesová a Dlhý grúň na jednotlivé biotopy európskeho národného významu na území Národného
parku Nízke Tatry a na chránené druhy nachádzajúce sa v lokalitách plánovanej výstavby.

Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k presvedčeniu, že správne orgány sa vecou riadne zaoberali.
Pred vydaním rozhodnutia si zabezpečili všetky právne relevantné podklady a v ich rozhodnutiach je
vyjadrené uváženie o potrebe zásahu do predmetného územia v podobe súhlasu podľa § 13 ods. 2 písm.
c) na výstavbu lesných ciest podľa zákona o ochrane prírody, nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených
zákonom.

Súd je tiež názoru, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného poskytuje dostatočný základ na jeho vecné
preskúmanie. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu je jeho obsahovou náležitosťou, ktorá plní
viacero funkcií. Jednak má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a jednak
o zákonnosti jeho rozhodnutia. Hodnotenie dôkazov je v rámci preskúmavaného konania ovládané
zásadou voľného hodnotenia dôkazov ako procesu, pri ktorom na základe logických úsudkov a zvážení
všetkých dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia, a preto skutočnosti, ku ktorým správny
orgán dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo
podkladom rozhodnutia, ako sa vyhodnotili vykonané dôkazy, ako aj hodnotenie týchto dôkazov. K tejto
svojej povinnosti je správny orgán limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok,
ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy. Pokiaľ žalovaný odôvodnil svoje rozhodnutie s poukazom
na prvostupňové rozhodnutie, s ktorým sa stotožnil, nie je dôvod považovať takéto rozhodnutie za



nepreskúmateľné, pokiaľ takýmto nedostatkom netrpí aj prvostupňové rozhodnutie. Súd konštatoval,
že prvostupňové rozhodnutie podrobne a zrozumiteľne vysvetľuje, aké podklady boli pred vydaním
rozhodnutia zadovážené, aké boli vyjadrenia účastníkov konania a ako sa s nimi správny orgán
vysporiadal, ako hodnotil skutkový stav a aké ustanovenia právnych predpisov na vec aplikoval. Súd
konštatoval, že nie je možné sa stotožniť s námietkami žalobcu uvedenými v žalobe a konštatovať
nezákonnosť rozhodnutia žalovaného.

Krajský súd v Bratislave vzhľadom na uvedené dospel k právnemu záveru totožnému so záverom
správnych orgánov a konštatoval, že námietky žalobcu uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie
napadnutého rozhodnutia. Postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie bolo v súlade so
zákonom, a preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p., neúspešnému žalobcovi
nepriznal náhradu trov konania a úspešnému žalovanému náhrada trov konania nevznikla.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo.
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci;
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.);
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1013202168)

  1. 19. 11. 2014Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/294/2013 z 19. 11. 2014 (toto rozhodnutie)potvrdené
  2. 28. 6. 2016Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/65/2015 z 28. 6. 2016