Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/295/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013202175 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013202175.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: SLOVAKIA PLAY spol. s r.o., IČO: 18 048 595, Hviezdoslavova 315, Senica, zastúpený: JUDr. Agata Džačovská, advokátka, Hviezdoslavova 315, Senica, proti odporcovi: Daňový úrad Bratislava, Ševčenkova 32, Bratislava, v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh z a m i e t a. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Návrhom na konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy, doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 11.12.2013, sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť vydať originál vykonateľného výkazu nedoplatkov na základe výzvy zo dňa 25.07.2012 v lehote troch dní. Svoj návrh odôvodnil tým, že ako prevádzkovateľ výherných prístrojov má na každý výherný prístroj vydané rozhodnutie jednotlivými obcami a mestami na kalendárny rok, v ktorom sú okrem iného uvedené aj poplatky súvisiace s prevádzkou výherných prístrojov v zmysle zákona č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 171/2005 Z.z.“). Navrhovateľ mal za to, že uhrádzal poplatky v zmysle platných rozhodnutí a nie je si vedomý žiadnych nedoplatkov. Dňa 03.08.2012 mu bola doručená výzva odporcu na úhradu nedoplatkov odvodu do štátneho rozpočtu vo výške 8600,- eur. Nedoplatok nie je podľa neho žiadnym spôsobom špecifikovaný, vo výzve nie je uvedené ani rozhodnutie, ktoré považuje odporca za neplatné a podľa akého zákona. V tejto súvislosti poukázal na povinnosť daňových úradov vyhotoviť o daňovom nedoplatku výkaz nedoplatkov. Navrhovateľ žiadal odporcu o jeho vydanie ešte listom zo dňa 20.06.2013, na ktorý odporca nereagoval. Vykonateľný výkaz nedoplatkov označil navrhovateľ za rozhodujúci doklad, z ktorého môže zistiť spôsob ich vypočítania odporcom. Odporca vo vyjadrení k návrhu uviedol, že navrhovateľ mal ako prevádzkovateľ výherných prístrojov individuálnu licenciu vo forme rozhodnutia vydanú jednotlivými obcami a mestami na ich prevádzkovanie na rok 2012, pričom v zmysle § 37 ods. 5 zákona č. 171/2005 Z.z. mal za každý výherný prístroj platiť odvod do štátneho rozpočtu na rok 2012 vo výške 1900,- eur. Vzhľadom na to, že navrhovateľ neuhradil zákonom predpísanú výšku odvodu v požadovanom termíne, odporca mu zaslal výzvu č. XXXXXXX/ XXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX na zaplatenie nedoplatkov odvodu do štátneho rozpočtu, v ktorej presne špecifikoval výšku nedoplatku ako aj dôvod jeho vzniku. V súvislosti s nesplnením povinnosti vyhotoviť výkaz nedoplatkov odporca poukázal na ustanovenie § 89 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 563/2009 Z.z.“), v zmysle ktorého sa daňový dlžník neupovedomuje o zostavení výkazu daňových nedoplatkov ani o jeho vykonateľnosti a keďže voči navrhovateľovi nebolo začaté daňové exekučné konanie, odporca nebol povinný zaslať navrhovateľovi výkaz nedoplatkov. Odporca na záver uviedol, že listom č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX reagoval na oznámenie navrhovateľa zo dňa XX.XX.XXXX o zaplatení nižšej sumy odvodu, aká je stanovená zákonom. Podľa ustanovení štvrtej hlavy piatej časti O.s.p. (konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy) sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis (§ 250t ods. 1 O.s.p.). Na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak (§ 250t ods. 8 O.s.p.). „Konanie proti nečinnosti sa začína na návrh, ktorý musí obsahovať všeobecné náležitosti podania a návrhu (§ 42 ods. 3 a § 79 ods. 1) ako aj osobitné náležitosti (§ 250t ods. 1 a § 249 ods. 2 v spojení s § 250t ods. 8), najmä musí obsahovať označenie veci, v ktorej sa navrhovateľ domáha ochrany proti nečinnosti, opísanie rozhodujúcich skutočností, t.j. musí uviesť, v čom vidí nečinnosť orgánu verejnej správy, a na podporu svojich tvrdení musí predložiť dôkazy, včítane dôkazov, že bezvýsledne použil prostriedky na odvrátenie nečinnosti. Návrh musí tiež obsahovať osobitný žalobný petit, aby súd nečinnému orgánu verejnej správy uložil povinnosť konať a rozhodnúť, a to v primeranej lehote, ktorá nesmie byť dlhšia ako tri mesiace“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.09.2010, sp. zn. 5Sžnč/7/2010). „Nekonanie musí byť v rozpore s konkrétnym zákonným ustanovením, ktoré obsahuje príkaz pre správny orgán postupovať, konať, vykonávať určité procesné úkony a rozhodovať“ (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 225/08). Nečinnosť je v podstate pasivita správneho orgánu vo veciach, ktoré mu boli predložené na rozhodnutie, aj keď niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán konal a rozhodol. Nečinnosť sa najčastejšie prejavuje v opomenutí predpísaných úkonov (vykonávanie úkonov bez vedomia účastníkov, opomenutie predvolať účastníka) alebo v zbytočných prieťahoch (v nerobení žiadnych úkonov) pri postupe správneho orgánu, ale môže sa prejaviť aj v tom, že namiesto rozhodnutia správny orgán tvrdí nedostatok právomoci a vec vybaví listom alebo informáciou, prípadne konanie zastaví záznamom v spise a pod. Nečinnosť správneho orgánu je považovaná za postup. V základnom chápaní sa táto nečinnosť spája s nedodržaním procesných lehôt, ktoré ustanovujú administratívne procesné normy na rozhodnutie vo veci. Tieto lehoty sa môžu predĺžiť, o čom musí byť účastník vyrozumený, ale toto vyrozumenie je opatrením poriadkovej povahy, ktoré na nečinnosť správneho orgánu nemá zásadnejší vplyv. Podľa § 58 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z., ak daňové konanie začína z podnetu orgánu príslušného konať vo veci, konanie sa začína dňom, keď tento orgán vykonal voči daňovému subjektu alebo inej osobe, voči ktorej je podľa tohto zákona oprávnený konať, prvý úkon. Podľa § 89 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z., exekučným titulom je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov. Podľa § 89 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z., deň vyhotovenia výkazu daňových nedoplatkov je dňom jeho vykonateľnosti. Daňový dlžník sa neupovedomuje o zostavení výkazu daňových nedoplatkov ani o jeho vykonateľnosti. Podľa § 58a zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, ak daňový dlžník v lehote podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov nezaplatil daň alebo neodviedol vybranú daň alebo zrazenú daň, správca dane ho môže vyzvať, aby daňový nedoplatok odviedol alebo zaplatil v náhradnej lehote. Táto lehota nesmie byť kratšia ako 15 dní. Správca dane je povinný v tejto výzve upovedomiť daňového dlžníka o následkoch neodvedenia alebo nezaplatenia daňového nedoplatku. Proti výzve možno podať námietku do 15 dní od jej doručenia. Podanie námietky má odkladný účinok. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že odporca listom č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX oznámil navrhovateľovi, že v zmysle § 37 písm. j/ zákona č. 171/2005 Z.z. sa výška odvodu od 01.01.2012 stanovuje na 1900,- eur za kalendárny rok a to za každý výherný prístroj bez ohľadu na dobu jeho prevádzkovania počas kalendárneho roka. Odporca výzvou č. 9101450/1926511/2012 zo dňa 25.07.2012 vyzval navrhovateľa na zaplatenie nedoplatku odvodu do štátneho rozpočtu vo výške 8600,- eur v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy, pričom poučil navrhovateľa o tom, že proti tejto výzve možno v zmysle § 58a zákona č. 511/1992 Zb. podať námietku písomne alebo ústne do zápisnice do 15 dní odo dňa jej doručenia. Proti predmetnej výzve podal navrhovateľ námietky listom zo dňa 15.08.2012, v ktorom vyjadril názor, že vykonal odvod do štátneho rozpočtu v súlade so zákonom a listom zo dňa 27.08.2012 oznámil odporcovi, že dňa 23.08.2012 uhradil sumu 32 250,- eur ako preddavok odvodu za 43 kusov a sumu 3800,- eur ako poplatok za štyri výherné prístroje. Odporca listom č. 9101450/1/2970202/2012 zo dňa 17.10.2012 oznámil začatie správneho konania proti navrhovateľovi vo veci uloženia sankcie v zmysle § 51 ods. 1 písm. f/ zákona č. 171/2005 Z.z. z dôvodu oneskorenej úhrady odvodov z prevádzkovania hazardných hier prevádzkovaných prostredníctvom výherných priestorov za obdobie „prvá časť za rok 2012“. Na predmetný list navrhovateľ reagoval oznámením zo dňa 24.10.2012, v ktorom žiadal zastavenie konania z dôvodu, že nemá žiadny dlh voči odporcovi a všetky daňové povinnosti si plní riadne a včas. Navrhovateľ listom zo dňa 20.06.2013 požiadal odporcu o doručenie výkazu daňových nedoplatkov č. 9101450/1926511/2012 zostavený odporcom s výškou plnenia 8600,- eur v lehote sedem dní. Súd v prejednávanej veci nezistil také skutočnosti, ktoré by preukazovali, že odporca bol nečinný vo veci vydania vykonateľného výkazu daňových nedoplatkov. Odporca postupoval v súlade s § 58a zákona č. 511/1992 Zb., keď vyzval navrhovateľa ako daňového dlžníka na zaplatenie nedoplatku odvodu do štátneho rozpočtu vo výške 8 600 eur v náhradnej lehote. K tvrdeniu navrhovateľa o nesplnení povinnosti odporcu vyhotoviť výkaz daňových nedoplatkov súd uvádza, že odporca nie je povinný takýto výkaz daňovému dlžníkovi zaslať. Z ustanovenia § 89 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. totiž jednoznačne vyplýva, že výkaz daňových nedoplatkov sa vyhotovuje až v prípade začatia daňového exekučného konania a daňovému dlžníkovi sa nedoručuje, pričom v prípade navrhovateľa daňové exekučné konanie ešte ani nebolo začaté. Neustanovenie zákonnej povinnosti daňovému úradu ako správcovi dane doručiť výkaz daňových nedoplatkov daňovému dlžníkovi a oznámiť mu jeho zostavenie vyplýva z predpokladu, že daňový dlžník pozná svoje daňové povinnosti. Pokiaľ si daňový subjekt nie je istý svojimi daňovými povinnosťami voči správcovi dane, môže požiadať o vydanie potvrdenia o stave jeho osobného účtu (§ 53 ods. 4 <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=5412024&FragmentId2=5412024> zákona č. 563/2009 Z.z.). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Krajský súd v Bratislave návrh navrhovateľa v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy ako nedôvodný zamietol v zmysle ustanovenia § 250t ods. 4 veta posledná O.s.p. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250t ods. 5 O.s.p. tak, že navrhovateľovi nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože v konaní úspech nemal a odporcovi v danom prípade náhrada trov nepatrí. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 250t ods. 7 O.s.p.).