Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/296/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013202176 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Halmová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013202176.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Halmovej a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: U.. A. L., Y. XX, Z., U. právne zastúpený advokátkou: JUDr. Jela Mikušková, Račianska 66, Bratislava proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/468023/2013/5085 zo dňa 21.10.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 1100302/1/468023/5085 zo dňa 21.10.2013 a rozhodnutie Daňového úradu Bratislava, pobočka Pezinok č. 9111301/5/3746841/2013 zo dňa 9.8.2013 zrušuje podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c), d) OSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 70,- €, titulom náhrady súdneho poplatku a na účet právnej zástupkyne žalobcu trovy právneho zastúpenia vo výške 331,13 €, všetko do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa včas podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.12.2013 domáhal postupom podľa druhej hlavy piatej časti OSP preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/468023/2013/5085 zo dňa 21.10.2013, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie č. 9111301/5/3746841/2013 zo dňa 9.8.2013, ktorým uložil žalobcovi pokutu za správny delikt podľa § 16a písm. a) zákona č. 289/2008 Z.z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (ďalej len zákon č. 289/2008 Z.z.) vo výške XXX,- €. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že z odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia vyplýva, že odvolací správny orgán pri svojom rozhodnutí vychádzal zo Zápisnice zo dňa 6.7.2012, z ktorej mal preukázané, že správca dane vykonal kontrolný nákup v hodnote X,XX €, pri ktorom tržba do elektronickej registračnej pokladnice (ďalej len ERP) nebola zaevidovaná a nebol vydaný doklad o predaji. Ďalej uviedol, že zamestnankyňa daňového subjektu C. D. bola pri výkone miestneho zisťovania riadne poučená ako osoba vystupujúca za daňový subjekt a v Zápisnici nespochybnila kontrolné zistenie, čo potvrdila svojim podpisom. Uviedol tiež, že podľa zápisnice sa miestne zisťovanie uskutočňovalo v čase od 19.00 hod. do 20.00 hod., čo znamená, že: „zamestnanci správcu dane uskutočnili kontrolný nákup o 19.00 hod. Preukázanie služobným preukazom a spísanie zápisnice sa uskutočňuje vždy bezprostredne po uskutočnení kontrolného nákupu“. Z dôvodu, že daňový subjekt v odvolaní uviedol, že v čase kontroly na predajnom mieste nebol prítomný, jeho tvrdenia uvádzané v odvolaní nemôže akceptovať a záznam z kontrolného nákupu, ktorý predložil daňový subjekt k odvolaniu, je vyhotovený v čase 19.34 hod., teda v čase, keď už zamestnanci správcu dane spisovali zápisnicu, pričom skutočnosť, že počas zápisnice začal fúkať vietor a následne pršať, nemá vplyv na kontrolné zistenie uvedené v zápisnici. Z týchto dôvodov a s poukazom na ust. § 16b ods. 1 písm. a) a odsek 8 zákona č. 289/2008 Z.z. napadnuté rozhodnutie potvrdil. Žalobcovi nie je známa skutočnosť, na základe ktorej žalovaný dospel k záveru, že kontrolný nákup správca dane uskutočnil o 19.00 hod., najmä ak podkladom pre jeho rozhodnutie mala byť uvedená Zápisnica, pretože z tejto zápisnice nie je možné zistiť čas, kedy správca dane vykonal kontrolu u žalobcu. Z predmetnej Zápisnice totiž vyplýva len to, že kontrola bola vykonaná dňa 6.7.2012, pričom čas jej vykonania nie je uvedený. Ako dospel žalovaný k záveru, že kontrola bola vykonaná o 19.00 hod., v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol. Pokiaľ žalovaný disponuje zápisnicou s inými údajmi, ide o zápisnicu, ktorá nie je totožná s exemplárom vydaným žalobcovi. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že preukázanie služobným preukazom a spísanie zápisnice sa uskutočňuje vždy bezprostredne po uskutočnení kontrolného nákupu. Ponechal však celkom bez povšimnutia námietku žalobcu v dôvodoch jeho odvolania, že pracovníci správcu dane takto nepostupovali. Pracovníci vykonávajúci kontrolu sa totiž po uskutočnenom nákupe žiadnym spôsobom nepreukázali, ani neupozornili, že sa jedná o kontrolný nákup. To bol práve aj dôvod, pre ktorý si zamestnankyňa žalobcu osobitne nepamätala tento nákup. Žalovaný taktiež ponechal bez povšimnutia tvrdenie žalobcu, že zápisnicu pracovníci vykonávajúci kontrolu prišli podpísať až dodatočne so značným oneskorením a to za situácie popísanej v odvolaní žalobcu, kedy sa začínala víchrica spojená s dažďom. Nenáležitým je tiež tvrdenie žalovaného v odôvodnení rozhodnutia, že žalobca sa v čase kontroly na predajnom mieste nenachádzal a jeho tvrdenia o priebehu miestneho zisťovania, preto nie je možné akceptovať, pretože čas vykonania kontroly zo spísanej Zápisnice nie je možné zistiť. Žalobca totiž netvrdil, či sa nachádzal, alebo nenachádzal na predajnom mieste v čase vykonania kontrolného nákupu, pretože nevie, kedy sa presne uskutočnil. Žalobca výslovne uviedol, že v čase spisovania Zápisnice sa na predajnom mieste zdržiaval, pretože pomáhal zachraňovať tovar, stan a veci sa v ňom nachádzajúce, keď ho pracovníci spisujúci zápisnicu vôbec neoslovili a neupovedomili ho o tom, že bol u neho vykonaný kontrolný nákup, že spisujú Zápisnicu o vykonanom nákupe a nepreukázali sa mu služobným preukazom. Presný čas, kedy bola zápisnica spisovaná, však taktiež nie je možné určiť a to práve pre závažné nedostatky zápisnice, v ktorej nie je uvedený ani len čas vykonania kontrolného nákupu, nie to ešte čas spísania zápisnice. Tvrdenie žalovaného v dôvodoch rozhodnutia, že záznam z kontrolného nákupu, ktorý žalobca predložil ako dôkaz o tom, že nákup bol zaregistrovaným (ERP) vyhotovený v čase o 19.34 hod., je vyhotovený v čase, keď už zamestnanci správcu dane spisovali zápisnicu, je absolútne neprijateľný, hlavne ničím nepodložený. Na takéto tvrdenie by žalovaný musel predložiť hodnoverný doklad jednak o tom, že v čase spisovania zápisnice pracovníčka predmetný nákup zaregistrovala a jednak by musel preukázať čas, kedy bol nielen nákup uskutočnený, ale aj zápisnica spisovaná. Napokon vyznieva nelogicky, aby subjekt vykonávajúci kontrolu pri tvrdenom postupe nezakročil a nezabránil pracovníčke vykonať dodatočnú registráciu nákupu do pokladne. V neposlednom rade však takéto tvrdenie žalovaného len potvrdzuje skutočnosť, že zápisnica nebola spísaná okamžite po vykonaní kontrolného nákupu, ktorý sa podľa žalovaného uskutočnil o 19.00 hod. (por. odôvodnenie napadnutého rozhodnutia), ale až dodatočne po uplynutí 34 minút (keď dôvodný predpoklad je, že kontrolný nákup netrval polhodiny). Pokiaľ žalovaný v odôvodnení tiež uvádza, že skutočnosť, že počas spisovania zápisnice začal fúkať vietor a následne pršať, nemá vplyv na kontrolné zistenie uvedené v zápisnici, žalobca poukazuje na to, že v čase, keď sa strhol vietor a začalo pršať, žalobca už neuskutočňoval žiaden predaj, nič neblokoval, pretože všetky veci boli zo stanu odnášané, t.j. aj registračná pokladnica, preto nemohla byť vtedy vykonaná ani žalovaným tvrdená registrácia jeho nákupu. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a závery z neho vyplývajúce jednoznačne svedčia o tom, že žalovaný sa pri svojom rozhodovaní zjavne oprel len o tvrdenia pracovníkov správcu dane (ktoré však nemajú podporu v predložených písomných dôkazoch) a k veci pristupoval len z pozície vrchnostenského postavenia bez zohľadnenia tvrdení žalobcu a jeho pracovníkov. Žalobca je názoru, že v konaní došlo k vadám podľa § 250j ods. 2 písm. b) OSP, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisu, podľa § 250j ods. 2 písm. c) OSP, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a podľa § 250j ods. 2 písm. d) OSP a to, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom tunajšiemu súdu dňa 20.1.2014 uviedol, že správca dane pri kontrolnom nákupe u daňového subjektu Ing. A. L., so sídlom Y. XX, Z., na letisku Trenčín - festival Pohoda, miestne zisťovanie zamerané na dodržiavanie zákona č. 289/2008 Z.z. a pri kontrolnom nákupe v hodnote X,XX € zistil, že v čase kontrolného nákupu nebola použitá elektronická registračná pokladnica, čím tržba do elektronickej registračnej pokladnice nebola zaevidovaná a doklad o predaji nebol vydaný. Daňový subjekt s tým, že nepoužil elektronickú registračnú pokladnicu na evidenciu tržby, porušil ust. § 3 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z.z. a dopustil sa tak správneho deliktu podľa § 16a písm. a) zákona č. 289/2008 Z.z. Uviedol, že podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z.z. podnikateľ je povinný evidovať tržbu v elektronickej registračnej pokladnici bez zbytočného odkladu po jej prijatí, čo v predmetnom prípade neurobil. Zamestnankyňa daňového subjektu C. D. bola pri výkone miestneho zisťovania riadne poučená ako osoba vystupujúca za daňový subjekt. V Zápisnici o miestnom zisťovaní č. 9300401/5/153/1832/2012 nespochybnila kontrolné zistenia, čo potvrdila svojim podpisom. K námietke žalobcu, že zo zápisnice nie je možné zistiť čas kontroly uvádza, že k uvedenému tvrdeniu sa nevie vyjadriť, nakoľko odvolací orgán pri vybavovaní odvolania mal k dispozícii zápisnicu č. 9300401/5/1531832/2012 zo dňa 6.7.2012, podľa ktorej sa miestne zisťovanie uskutočnilo v čase od 19.00 hod. do 20.00 hod. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný v rozhodnutí uviedol, že sa v čase kontroly na predajnom mieste nenachádzal, uviedol, že v odvolaní žalobca uviedol, že na predajné miesto prišiel v čase, keď zamestnanci daňového úradu vyhotovovali zápisnicu, na základe čoho jeho tvrdenie, že všetky nákupy boli evidované do elektronickej registračnej pokladnice a jeho tvrdenie o priebehu miestneho zisťovania odvolací orgán neakceptoval. Má za to, že správca dane, ako aj žalovaný zistili skutkový stav a po právnej stránke vec posúdili správne. Navrhol žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j OSP zamietnuť. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa § 244 a nasl. OSP preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie tomuto predchádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP), žalobu prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250f ods. 1 OSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odseku 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Podľa § 250i ods. 1 veta prvá OSP, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti OSP, je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie, si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotno-právnymi ako aj procesno-právnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu, namietané v žalobe a to, či uvedené procesné pochybenie je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP). Predmetom preskúmania v danom prípade sú rozhodnutie žalovaného zo dňa 21.10.2013 č. 1100302/1/468023/2013/5085 a tomuto predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového orgánu, ktorým bol Daňový úrad Bratislava, pobočka Pezinok č. 9111301/5/3746841/2013 zo dňa 9.8.2013, ktorým Daňový úrad Bratislava podľa § 16b ods. 1 písm. a) zákona č. 289/2008 Z.z. uložil U.. A. L., so sídlom Y. XX, Z., pokutu za správny delikt podľa § 16a písm. a) zákona č. 289/2008 Z.z. vo výške XXX.XXX,- €. Pokutu uložil zaplatiť do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Podľa § 16a písm. a) zákona č. 289/2008 Z.z., správneho deliktu sa dopustí ten, kto nepoužil elektronickú registračnú pokladnicu na evidenciu tržby podľa § 3 ods. 1, alebo prijme tržbu na základe dokladu vyhotoveného elektronickou registračnou pokladnicou, ktorý nie je pokladničným dokladom. Podľa § 16b ods. 1 písm. a) zákona č. 289/2008 Z.z. daňový úrad alebo colný úrad uloží pokutu za správny delikt podľa § 16a písm. a) až d) od 330,- eur do 3 300,- eur. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z.z. podnikateľ je povinný evidovať tržbu v elektronickej registračnej pokladnici bez zbytočného odkladu po jej prijatí; túto povinnosť nemá podnikateľ, ktorý je v likvidácii, alebo na ktorého bol vyhlásený konkurz, okrem podnikateľa, ktorý pokračuje v prevádzkovaní podniku po vyhlásení konkurzu. V preskúmavaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a tiež jemu predchádzajúceho rozhodnutia správneho orgánu súd dospel k záveru, že obe napadnuté rozhodnutia je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) OSP, to znamená, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Podľa čl. 6 ods. 1, prvá veta, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor), každý má právo nato, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom, zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti jemu. Trestanie za správne delikty (priestupky za správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Z tohto hľadiska treba vykladať aj všetky záruky, ktoré sa poskytujú obvinenému z trestného činu. Hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a deliktami, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzenými právnymi princípmi, keďže čl. 6 ods. 1 prvá veta dohovoru hovorí „o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia“ je podľa názoru súdu nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v trestnom zákone a trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívno-právna zodpovednosť. V predmetnej veci, keďže ide o preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia a postupov správnych orgánov o postihu za správny delikt s uložením peňažnej pokuty, treba podľa názoru súdu aplikovať na danú vec čl. 6 ods. 1 prvá veta dohovoru. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver je vyvoditeľný priamo z ust. § 47 ods. 2 správneho poriadku. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne aj rozhodnutia o iných správnych deliktoch, je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To možno určiť len konkretizáciou údajov obsiahnutých: popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie a to najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pričom treba odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak tieto náležitosti sú uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia, či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok môže byť vynútiteľné exekúciou. Záver o nevyhnutnosti úplnej špecifikácie iného správneho deliktu (z hľadiska vecného, časového a miestneho) plne korešponduje aj medzinárodným záväzkom SR. Treba pripomenúť, že aj na rozhodovanie o iných správnych deliktoch dopadajú požiadavky čl. 6 ods. 1 ED. Takto vykladá dohovor stabilne a judikatúra ESĽP. Rovnako judikoval Ústavný súd SR (pozri napr. nález sp.zn. III. ÚS 2310/2010-38 zo dňa 25.8.2010). Výrok rozhodnutia o inom správnom delikte teda musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade aj uvedenie iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby nemohol byť zamenený za iný. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, podstatne poruší ustanovenie o správnom konaní (§ 47 ods. 2 správneho poriadku). Súd musí konštatovať, že správne orgány nepostupovali vyššie uvedeným zákonným postupom a vo výroku rozhodnutia absentuje popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania. Takisto vo výroku rozhodnutia správny orgán uložil pokutu za správny delikt podľa § 16a písm. a) zákona č. 289/2008 Z.z., čo však nepremietol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Zmätočne je uvedené v odôvodnení, že daňový subjekt nepoužil elektronickú registračnú pokladnicu, čím porušil ust. § 3 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z.z., v zmysle ktorého je podnikateľ povinný evidovať tržbu v elektronickej registračnej pokladnici bez zbytočného odkladu po jej prijatí. Výrok rozhodnutia musí byť formulovaný jasne, stručne a pritom určite, aby účastník konania i orgán, ktorý má rozhodnutie preskúmať, resp. vykonať, mohol bezpečne a bez pochybností poznať výsledok konania. Požiadavku určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti výroku treba dôsledne rešpektovať aj pri vydávaní rozhodnutia odvolacieho orgánu, aby účastník konania mohol jednoznačne a určite poznať konečný výsledok konania. Odôvodnenie rozhodnutia má poskytnúť skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt musí byť zrejmé, prečo správny orgán považuje námietky účastníka za nesprávne, mylné alebo vyvrátiteľné, ktoré skutočnosti boli podkladom jeho rozhodnutia, prečo považuje skutočnosti predostierané účastníkom za nerozhodné, nesprávne alebo inými riadne vykonanými dôkazmi vyvrátiteľné, podľa ktorej právnej normy rozhodol, v odôvodnení rozhodnutia túto právnu normu rozviesť, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov a aké úvahy ho viedli k uloženiu sankcie v konkrétnej výške. Za nepreskúmateľné by bolo treba považovať napríklad také rozhodnutie, ktoré by bolo odôvodnené len tým, že pokuta bola uložená v zákonných medziach. Ďalej sa súd stotožňuje s názorom žalobcu, že zápisnica nebola spísaná okamžite po vykonaní kontrolného nákupu a tiež z predmetnej zápisnice nie je možné zistiť čas, kedy správca dane vykonal kontrolu u žalobcu. Z predmetnej zápisnice totiž vyplýva len to, že kontrola bola vykonaná dňa 6.7.2012, pričom čas jej vykonania nie je uvedený. Ako dospel žalovaný k záveru, že kontrola bola vykonaná o 19.00 hod., v odôvodnení svojho rozhodnutia absentuje. Ďalej žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že preukázanie služobným preukazom a spísanie zápisnice sa uskutočňuje vždy bezprostredne po uskutočnení kontrolného nákupu. Ponechal bez povšimnutia námietku žalobcu v dôvodoch jeho odvolania, že pracovníci správcu dane takto nepostupovali. Pracovníci vykonávajúci kontrolu sa po uskutočnenom nákupe žiadnym spôsobom nepreukázali, ani neupozornili, že sa jedná o kontrolný nákup. Žalovaný tiež nechal bez povšimnutia tvrdenie žalobcu, že zápisnicu pracovníci vykonávajúci kontrolu, prišli spísať až dodatočne so značným oneskorením. Súd je názoru, že žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia celkom dostatočne s odvolacími námietkami žalobcu nevysporiadal a neuviedol, na základe akých dôkazov dospel k záveru, že skutočnosti, ktoré boli tvrdené žalobcom, považoval za nepravdivé. Žalovaný sa pri rozhodovaní oprel len o tvrdenia pracovníkov správcu dane (ktoré však nemajú podporu v predložených písomných dôkazoch). Na základe uvedeného súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že vo veci úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému právo na ich úplnú náhradu celkom vo výške .... € podľa nasledovnej špecifikácie: 1/ náhrada súdneho poplatku vo výške 70,- € 2/ náhradu trov právneho zastúpenia a to za 2 úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia 130,16 € + 7,81 € režijný paušál a písomné podanie - žaloba - 130,16 € + 7,81 € režijný paušál + 20% DPH, čo spolu predstavuje 331,13 €. Trovy právneho zastúpenia je žalovaný podľa § 149 ods. 1 OSP zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalobcu. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.